Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208468
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112208468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: N. K., nar. X.
XX. XXXX, bytom J., B. X, zastúpenej Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom, advokátom so sídlom O. K.,
R. XX/XX proti odporcom: v rade 1/ ŠUBERT S, s.r.o., so sídlom Žilina, Kálov 353/9, IČO: 35 921
323, zastúpenému Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, v rade 2/ MILUNI

group, s.r.o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, Belanského 1345, IČO: 36 391 395, zastúpenému JUDr.
Emíliou Muškovou, advokátkou so sídlom C. G. M., G. A. XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na
odvolanie navrhovateľky a odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 8C/48/2012-87
zo dňa 11. 6. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku (I.) o zrušení rozhodcovského rozsudku č.k. RRS 2011/18 zo dňa
7. 2. 2012, (II.) o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7. 2. 2012,
(III.) o zamietnutí žaloby voči odporcovi v rade 2/ MILUNI group, s.r.o.,p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch o trovách konania (IV., V.) rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľke p r
i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 378,97 Eur a iné trovy v sume 530,66 Eur, ktoré
j e p o v i n n ý zaplatiť odporca v rade 1/ na účet advokáta Mgr. Ing. Miroslava Babeľu, v lehote 3 dní.

Odporcovi v rade 2/ náhradu trov n e p r i z n á v a .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7.
2. 2012 vydaný Zuzanou Račkovou rozhodcom Rozhodcovského súdu v Žiline, V. Tvrdého 17, v právnej
veci žalobca ŠUBERT S, s.r.o. so sídlom Žilina, Kálov 353/9, IČO: 35 921 323 proti žalovanému N.
K., nar. X. XX. XXXX, bytom J., B. 6. Zároveň súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní. Voči odporcovi v rade 2/ žalobu zamietol

a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke
k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 309,93 Eur a náhradu iných
trov konania vo výške 331,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti. Odporcovi v rade 2/ priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 132,64 Eur a povinnosť zaplatiť ich uložil navrhovateľke, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo veci samej zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 14 Zákonníka práce, keď konštatoval, že na vydanie rozhodcovského
rozsudku zo dňa 7. 2. 2012 Rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, nemal
právomoc, nakoľko rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode o zmene pracovných podmienok zodňa 13. 10. 2011 a 3. 11. 2011, na základe ktorej spory medzi účastníkmi budú rozhodované v
rozhodcovskom konaní uvedeného súdu, považoval za neplatnú. Navyše prvostupňový súd za dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku považoval aj zaujatosť rozhodcu, keď spoločníkom odporcu v rade

2/ ako zriaďovateľa rozhodcovského súdu, je konateľ advokátskej kancelárie zastupujúcej odporcu v
rade 1/, ktorý zároveň vypracoval dodatky o zmene pracovných podmienok (navrhovateľa a odporcu
v rade 1/).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, resp. odporcovi v rade 2/
priznal náhradu trov ako úspešným účastníkom v konaní. Navrhovateľke však nepriznal náhradu trov

uplatnených v súvislosti s konaním pred rozhodcovským súdom. Uplatnené trovy právneho zastúpenia
súd posudzoval v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Voči odporcovi v rade 2/ súd žalobu zamietol z
toho dôvodu, že nebol účastníkom konania pred rozhodcovským súdom, aj keď je jeho zriaďovateľom.
Účastníkmi konania pred súdom sú strany totožné v konaní pred rozhodcovským súdom.

Proti tomuto rozsudku podali, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie navrhovateľka a odporca v rade

1/.
Navrhovateľka prostredníctvom zástupcu žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok, ktorým zamietol návrh
smerujúci proti odporcovi v rade 2/ a tohto zaviazal spoločne a nerozdielne spolu s odporcom v rade
1/ k náhrade všetkých uplatnených trov. Prvostupňový súd pri zamietnutí nárokov uplatnených voči
odporcovi v rade 2/ vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stály rozhodcovský súd nemá

právnu subjektivitu, pričom účastníkmi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku mali byť všetci, do
koho práv a povinností zasiahlo napadnuté rozhodcovské rozhodnutie. Keďže Stály rozhodcovský súd
nemá právnu subjektivitu, všetky poplatky sú príjmom zriaďovateľa. Tento je potom priamo majetkovo
zainteresovaný na priebehu a výsledku rozhodcovského konania pred rozhodcami tohto súdu. Pretože
prvostupňový súd správne rozhodol o zrušení napadnutého rozhodcovského rozsudku, možno z toho

dovodiť, že rozhodcovským konaním bolo nezákonným spôsobom zasiahnuté do majetkových práv
navrhovateľky, keďže s jej účasťou v rozhodcovskom konaní boli spojené náklady. Účastníkom konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku by tak podľa navrhovateľky mal byť aj zriaďovateľ, ktorý by niesol
právnu zodpovednosť za činnosť rozhodcovského súdu a jeho rozhodcov, najmä za ich pochybenia a
nezákonné postupy. Navrhovateľka tiež žiadala zmeniť výrok o trovách konania a priznať všetky ňou

uplatnené trovy, teda aj tie, ktoré súviseli s konaním pred rozhodcovským súdom. Jedná sa o námietku
o nedostatku právomoci, za ktorú zaplatila poplatok 199,16 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia
s konaním pred rozhodcovským súdom spojené. V prípade, že by odvolací súd výrok o zamietnutí
návrhu smerujúceho voči odporcovi v rade 2/ považoval za správny, odvolateľka žiadala, aby o trovách
tohto účastníka rozhodol súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov mu nepriznal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich predovšetkým v majetkovej situácii navrhovateľky, ako aj
tým, že uplatnené trovy sú len účelové, pretože zástupkyňa odporcu v rade 2/ je zároveň rozhodkyňou
rozhodcovského súdu.
Odporca v rade 1/ vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
existenciu právomoci rozhodcovského súdu konať v danej veci. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu,

že rozhodcovské súdy nemajú právo rozhodovať nároky, ktoré vznikli z pracovného pomeru. Pokiaľ
zákon o rozhodcovskom konaní upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých v tuzemských
a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch, ak je miestom rozhodcovského
konania Slovenská republika, tak má právomoc prejednať aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú súčasťou
občianskoprávneho vzťahu. Nárok na náhradu škody je teda nárokom občianskoprávnym. Ani v § 1 ods.

3 zákona o rozhodcovskom konaní nie je vymedzené, že takéto spory sa rozhodovať nemôžu. V tejto
súvislosti potom žiadal zmeniť aj výrok o trovách konania a priznať mu ich náhradu ako úspešnému
účastníkovi v konaní.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca v rade 2/, ktorý uviedol, že

rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým voči nemu návrh zamietol, považuje za správne, pričom
zodpovednosť za vymedzenie okruhu účastníkov konania nesie v plnom rozsahu navrhovateľka, resp.
jej zástupca. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, sú právne irelevantné a skôr poukazujú na
určitú neznalosť právnych predpisov, ktoré upravujú takýto druh konania. Odporca v rade 2/ navrhol, aby
odvolanienavrhovateľkypovažovalsúdzanedôvodné,ňounapadnutévýrokyrozsudkuprvostupňového

súdupotvrdilazároveňpriznalodporcovivrade2/náhradutrovodvolaciehokonaniavovýške82,85Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutýchvýrokoch (I., II., III.) v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch (IV., V.) o trovách
konania rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti.

Ako vyplynulo zo spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, predmetom konania bolo
zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. RRS 2011/18 vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu v
Žiline. Rozhodcovský súd začal konať vo veci náhrady škody uplatňovanej podľa ustanovení Zákonníka
práce, pričom svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi v dohode

o zmene pracovných podmienok zo dňa 13. 10. 2011, resp. 3. 11. 2011. V uvedenej pracovnej zmluve,
resp. dohode o zmene pracovných podmienok, je uvedené, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi
vzniknú z tohto právneho vzťahu, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom
v Žiline. V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 207A z 27. 10. 2008. Na základe návrhu spoločnosti ŠUBERT S, s.r.o. proti označenému
odporcovi N. K., začal rozhodcovský súd konanie o zaplatenie 1 205,- Eur s príslušenstvom. Po vznesení

námietky zo strany odporkyne, že predmetná vec nemôže byť prejednaná rozhodcovským súdom pre
nedostatok právomoci, vydal rozhodcovský súd uznesenie zo dňa 7. 2. 2012, ktorým námietku zamietol.
Zároveň tiež rozhodol o tom, že nie je vo veci zaujatý a následne vydal rozhodcovský rozsudok č.k. RRS
2011/18 zo dňa 7. 2. 2012. Týmto rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 1 205,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ako aj uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy

konania. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení
Zákonníka práce, § 179 až § 181, resp. § 182 až § 184. Odporkyňa ako pracovníčka s dohodou o
hmotnej zodpovednosti zodpovedá za vzniknutú škodu, resp. za škodu zodpovedá aj titulom všeobecnej
zodpovednosti.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal existenciu
právomoci rozhodcovského súdu na konanie o náhradu škody vzniknutej z pracovnoprávneho vzťahu.
V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a prijal správny právny záver. Vymedzenie právomoci
rozhodcovského súdu je dôležité aj pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky). Je zrejmé,
že rozhodcovská zmluva, ktorou sa dojednalo rozhodovanie takého sporu, ktorý nemôže rozhodcovský

súd prejednávať, je neplatná. Podľa právnej úpravy uvedenej v zákone o rozhodcovskom konaní,
možno v rozhodcovskom konaní rozhodovať spory (§ 1 ods. 1 písm. a/) majetkové, vzniknuté z
občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Z platnej úpravy je teda zrejmé, že v rozhodcovskom
konaní nebude možné prejednávať spory (a to ani tie, ktoré majú majetkovú povahu) vyplývajúce z
pracovnoprávnych vzťahov. Uvedené je možné dovodiť z § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je

uvedené, že Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ
tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Pôsobnosť v pracovnoprávnych vzťahoch je
vymedzená v § 1 Zákonníka práce, kde je uvedené, že upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne

pracovnoprávne vzťahy. V zmysle odseku 4 ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú
sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedené zákonné ustanovenia aj odvolací súd má za to, že rozhodcovský súd nemôže prejednať a
rozhodnúť spor vzniknutý z pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ takýto spor rieši Zákonník práce, čo
v danom prípade je zrejmé, keďže náhradu škody z pracovnoprávneho vzťahu riešia ustanovenia

Zákonníka práce a nepostupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. V takomto prípade v zmysle § 14
Zákonníkaprácesporymedzizamestnancomazamestnávateľomonárokyzpracovnoprávnychvzťahov
prejednávajú a rozhodujú súdy. Ani dohodou nie je potom možné založiť právomoc rozhodcovského
súdu, keď tieto môžu prejednávať iba spory z obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov,
nie spory z pracovnoprávnych vzťahov. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd výroky rozsudku

prvostupňového súdu (I., II., III.) potvrdil, pričom s odôvodnením týchto výrokov sa stotožňuje a na
závery prvostupňového súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Za správne pritom považuje aj
zamietnutie návrhu smerujúceho voči označenému odporcovi v rade 2/ (zriaďovateľovi rozhodcovského
súdu), pretože tento nebol účastníkom konania pred rozhodcovským súdom a ani sa ho rozhodnutie
nijakým spôsobom netýka.

Odvolací súd však iným spôsobom posúdil nároky účastníkov na náhradu trov konania. Prvostupňový
súd priznal navrhovateľovi ako úspešnému v konaní náhradu trov právneho zastúpenia, avšak len za
trovy vzniknuté v konaní pred všeobecným súdom. Odvolací súd má za to, že v danom prípade muprináleží aj náhrada trov vynaložených v konaní pred rozhodcovským súdom, pretože o právomoci
tohto súdu a výstupu jeho konania (rozhodcovského rozsudku) sa rozhodovalo v tomto konaní, a preto
odvolací súd okrem náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré priznal prvostupňový súd vo výške 309,93

Eur za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa 13. 12. 2011, písomné podanie na súd
dňa 29. 2. 2012 a zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 6. 2011, priznal úkon aj za písomné podanie na
súd (rozhodcovský) zo dňa 5. 1. 2012 vo výške 61,41 Eur a režijného paušálu 7,63 Eur a pri náhrade
inýchtrovkonaniaokremsumypriznanejprvostupňovýmsúdomvovýške331,50Eurzazaplatenýsúdny
poplatok priznal aj náhradu za zaplatený poplatok rozhodcovskému súdu v súvislosti so vznesenou

námietkou nedostatku právomoci vo výške 199,16 Eur. O týchto trovách rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní. Uvedené trovy považoval súd za účelovo
vynaložené, pričom podľa § 137 O.s.p. trovy konania predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku ..., čo znamená, že okrem tam uvedených trov to môžu byť iné
trovy, ktoré však vznikli práve v súvislosti s uplatnením nároku na súde. Výšku trov právneho zastúpenia
súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pričom ako už bolo vyššie uvedené, trovy právneho

zastúpenia predstavujú 4 úkony (§ 14) s výškou podľa § 10 a s priznaním režijného paušálu podľa § 16
citovanej vyhlášky. Cestovné súd priznal podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky
v sume 16,20 Eur za cestu Považská Bystrica - Žilina a späť s použitím vlastného motorového vozidla
a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v sume 25,42 Eur (2 polhodiny po 12,71 Eur).
Pri posúdení trov odporcu v rade 2/ odvolací súd taktiež zmenil výrok prvostupňového súdu s tým,

že tomuto účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, hoci v konaní bol úspešný a
náhrada trov by mu prináležala (nárok voči nemu súd zamietol). V tomto prípade odvolací súd aplikoval
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov nepriznal. Aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkom alebo sčasti neprizná. Tieto môžu spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ako i v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Odvolací súd mal za to, že tento účastník konania ako zriaďovateľ
Stáleho rozhodcovského súdu a tvorca jeho štatútu, ktorý v § 3 obsahuje vecnú pôsobnosť Stáleho
rozhodcovského súdu, aj keď nie je účastník konania, je svojím spôsobom zodpovedný (personálne
obsadenie Stáleho rozhodcovského súdu) za výsledok konania, v ktorom bol zrušený rozsudok tohto

súdu. Do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania bral odvolací súd aj sociálne pomery účastníkov, keď
má za to, že nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v rade 2/ v spore nepredstavuje pre neho také
ekonomické dopady, ktoré by sa nepriaznivo prejavili v jeho hospodárskej činnosti. Z týchto dôvodov
potom odporcovi v rade 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ súd za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako neúspešnému účastníkovi

v spore náhradu trov nepriznal.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§142ods.2O.s.p.,
resp. s použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Navrhovateľ pri rozhodovaní vo veci samej v odvolacom konaní úspešný nebol, čiastočne bol

úspešný pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, súd mu preto v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca v rade 1/ vo veci úspech nemal, preto mu náhrada
trov neprináleží. Odporca v rade 2/ bol úspešný v odvolacom konaní, tu však odvolací súd opäť aplikoval
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z obdobných dôvodov ako v prvostupňovom konaní náhradu trov odporcovi
v rade 2/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.