Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207215238
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2207215238.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: AGROREAL Dedina Mládeže, a.s., IČO: 34 137
777, so sídlom 946 03 Dedina Mládeže č. 190, zast. JUDr Mária Gatialová, advokátka, so sídlom
Pohraničná7,94501Komárno,protipovinnému:MVDr.JurajTamási-FOODTRADEPLUS,IČO:41876
423, s miestom podnikania: Lesná 1812/4, Malé Blahovo, 929 01 Dunajská Streda, vedenej u súdneho
exekútora: JUDr. Ladislav Szabó, Exekútorský úrad Komárno, Palatínova 41, 945 05 Komárno, pod

spisovou značkou EX 931/2007, o vymoženie 11.954,42 EUR príslušenstvom, o zastavení exekúcie a
trovách exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajksá Streda pod
č. k. 11Er/1220/2007-21 zo dňa 28.10.2011, EX 931/2007, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdexekúciuzastavilaoprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiťnáhradu
trov exekučného konania vo výške 108,75 EUR k rukám súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Zastavenie exekúcie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. c) a písm. h)

Exekučného poriadku, keď oprávnený navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný je nemajetný a
jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods.2, § 203 ods.2 Exekučného
poriadku, v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o náhradách a odmenách súdnych
exekútorovúčinnéhodo30.04.2008(ďalejlen„vyhlášky“),keďexekútorovipriznalnáhradutrovexekúcie

vo výške 108,75 Eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1./ hodinovú odmenu v zmysle ustanovenia § 14
ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky (2 hod. x 6,64 EUR) v sume 13,28 EUR + 19 % DPH (2,52 EUR), t.j.
15,80 EUR , 2./ paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky v spojení
s ustanovením § 15 ods. 1 vyhlášky za 8 úkonov v sume 26,56 EUR + 19 % DPH (5,05 EUR), t.j. 31,61
EUR a 3./ hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 61,34 EUR.

Vecne odôvodňoval svoje rozhodnutie v napadnutej časti najmä tým, že po preskúmaní exekútorom
predloženého vyúčtovania trov exekúcie v celkovej výške 168,78 Eur zistil, že súdnemu exekútorovi nie
je možné priznať odmenu za čas potrebný na úkony označenú vo vyúčtovaní ako „prevzatie návrhu,
prekontrolovanie všeobecných náležitosti podľa §§ 38 až 43 EP, zaevidovanie návrhu do protokolu
došlých návrhov v rozsahu 30 min.“ a „ vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie, špecifikácia
trov v rozsahu 30 min.“ nakoľko súd má za to, že tieto úkony sú úkonmi administratívnej činnosti,

ktoré nesmerujú bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je možné ich preto
osobitne odmeňovať. Súd pri svojich úvahách vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa28.10.2008, sp.zn. 1 Cdo 48/2008, v ktorom senát NS SR potvrdil správnosť rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktoré spočívalo v nepriznaní odmeny exekútorovi za tieto úkony v zmysle § 14 ods. l písm. a)
vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Pri paušálnych úkonoch podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR

č. 288/1995 Z.z. exekútor si účtoval odmenu za každé doručenie Príkazu na začatie exekúcie v počte
7-krát, t.j. 7 x 3,32 EUR a doručenie Exekučného príkazu v počte 7-krát, t.j. 7 x 3,32 EUR. Znenie
ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), c), d) a e) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., hovorí o doručení príkazu
na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe
exekúcie gramaticky v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé

doručenie týchto písomností paušálna suma nepatrí. O tom môže svedčiť ustanovenie § 15 ods. 1 písm.
g), h), i) ako aj j) cit. Vyhlášky, kde zákonodarca napríklad paušálnu sumu priznáva za každé zisťovanie
bydliska povinného, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, za každé zisťovanie účtu povinného
a za každé zisťovanie majetku povinného. Pričom takúto formuláciu v písm. b), c), d) a e) zákonodarca
nepoužil. Súd vedený týmito úvahami, priznal exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie príkazu na
začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu iba jeden krát, teda vo výške 2 x 3,32 EUR spolu 6,64

EUR. Ďalej uviedol, že predloženému vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu
ani z toho dôvodu, že exekútor nesprávne zahrnul do základu pre výpočet DPH aj sumu za hotové
výdavky vo výške 24,83 EUR, pretože ak súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa o DPH len jeho
odmena, nie hotové výdavky.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
súdny exekútor a domáhal sa ním, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, že oprávnenému uloží povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekučného konania vo výške
156,16 Eur. Namietal najmä tú skutočnosť, že nakoľko reálne vydal 7x príkaz na začatie exekúcie a 7x
exekučný príkaz, kde ich vydaním mu vznikli náklady a tieto náklady si neuplatnil v hodinovej odmene

podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, je toho názoru, že mu podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a d/ vyhlášky patrí paušálna
suma za každé doručenie príkazu a exekučného príkazu.

Oprávnený odvolací návrh nepodal, k odvolaniu súdneho exekútora sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 58 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, § 201
a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je
v napadnutej časti vecne správne. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne
(§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa

v časti trov exekúcie, kde uložil súd oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie v sume 108,75 Eur, zložených z 1./ hodinovej odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 vyhlášky (2 hod. x 6,64 EUR) v sume 13,28 EUR + 19 % DPH (2,52 EUR), t.j. 15,80 EUR , 2./
paušálnej odmeny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky v spojení s ustanovením
§ 15 ods. 1 vyhlášky za 8 úkonov v sume 26,56 EUR + 19 % DPH (5,05 EUR), t.j. 31,61 EUR a 3./

hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 61,34 EUR.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak

ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie
súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonávaní exekúcie. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Odmena exekútora je odlišná podľa toho, či sa poskytuje za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie alebo pri exekúcii na nepeňažné plnenie. Vylúčenie exekútora z vykonávania
exekúcie alebo zastavenie exekúcie znemožňuje priznať odmenu podľa všeobecných pravidiel, a
preto sa v tomto prípade odmena vypočíta podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu spripočítaním paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008). Základnou
hodinovou sadzbou je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky). Počet hodín účelne

vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov.
Účelnosť treba posudzovať predovšetkým podľa spôsobu exekúcie, podľa jednotlivých procesných a
faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie, ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný
výškou a druhom vynucovaného plnenia. V prípade sporu o túto účelnosť rozhoduje exekučný súd.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti vo výške 3,32 patrí za: a) získanie poverenia

na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 citovanej vyhlášky). Popri odmene patrí exekútorovi náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

Odvolací súd sa v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, keď priznal súdnemu exekútorovi odmenu s poukazom na
ustanovenie § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd prvého stupňa správne upravil odmenu

exekútora odlišne od predloženej špecifikácie trov exekúcie, pričom v súlade so zákonom sčítal čas
potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov exekútora, pričom správne upravil aj paušálnu odmenu
pokiaľ ide o doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu a na to nadväzujúcu
výšku uplatnenej DPH.

K správnym dôvodom súdu prvého stupňa nachádzajúcich sa v odôvodnení napadnutého uznesenia
má však odvolací súd k odvolacím námietkam súdneho exekútora za potreby uviesť nasledovné:

Z ustanovení exekútorskej tarify tu majú (pre vyriešenie posudzovaného problému) zásadný význam

jej ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/, d/ a i/, čiže úprava, podľa ktorej paušálnou sumou sa odmeňuje
(okrem iného) doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu a každé zisťovanie
účtu povinného; tieto však je treba vykladať i v súlade so zákonnou úpravou postupu exekútorov pri
exekučnom vymáhaní pohľadávok všeobecne a pri snahe urobiť tak prikázaním pohľadávky z účtu v
peňažnom ústave osobitne.

V tejto súvislosti je potom podstatným najmä ust. § 34 ods. 5 E. p., podľa ktorého banky sú povinné
oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich
zmeny; ust. § 52 E. p., podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na
vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach,

ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz (ods. 1) a exekučným príkazom sa rozumie príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom (ods. 2); ust. § 53 písm.
d/ E. p., podľa ktorého exekučný príkaz musí obsahovať (okrem iných údajov) aj označenie toho, komu
sa doručuje príkaz na začatie exekúcie a tiež ust. § 95 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 E. p., podľa ktorých
exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie

prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) odpísala sumu vo výške
pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného a exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do
vlastných rúk. Takúto úpravu napokon na relatívne kompaktný celok dopĺňajú aj ustanovenia § 96 ods.
1 a 2 E. p., podľa ktorých exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď

mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50) a exekučný príkaz
sa doručí oprávnenému, povinnému a banke, pričom povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk.

Z vyššie citovaných ustanovení potom vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní
exekúcie, ktorou je 1. zisťovanie majetku povinného (vrátane dopytov na banky týkajúcich sa vedenia

nimi účtov povinného), 2. vydanie (a doručovanie) príkazu na začatie exekúcie a 3. vydanie (a taktiež
doručovanie) ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie (exekučný príkaz).I bez snahy bagatelizovať definičné rozdiely v ust. § 15 ods. 1 exekútorskej tarify (čo do odmeňovania
každého zisťovania účtu povinného, rozumej zjavne každého jedného z viacerých a naopak doručenia
príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, čiže pri prijatí jednoduchého gramatického a

jazykového výkladu každého z takýchto príkazov len raz) je potom zjavné, že i v prípade záujmu na
odmeňovaní príkazov na začatie exekúcie (čo analogicky platí i pri tzv. odblokovaní účtov a aj pri
doručovaní) nemôže byť správnym žiadne z možných hraničných riešení, ale kľúč k správnemu riešeniu
nastoleného problému leží buď niekde na ceste medzi nimi alebo dokonca i mimo takto naznačeného
rozpätia.

Kým totiž zjavne nemôže byť sporu o potrebe odmenenia každého pokusu exekútora zistiť postihnuteľný
majetok povinného (s čím rozhodná právna úprava vo vzťahu k majetku na účtoch v peňažných ústavoch
počíta v podobe práva na odmenu za každé zisťovanie účtu povinného - rozumej zisťovanie vlastníctva
účtu i stavu na ňom v každej banke potenciálne spôsobilej účet povinného viesť), u odmeňovania
doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora podstata úpravy tkvie v pristúpení k týmto fázam

exekučného vymáhania pohľadávky oprávneného len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším
zisťovaním dospelo k poznatku o vedení nimi účtov povinného. Len v prípade týchto bánk totiž môže
dôjsť (reálne) k postihnutiu účtov (u neexistujúcich účtov tak samozrejme urobiť nemožno) a to bez
ohľadunapotenciálnuefektivitupočínaniaexekútoraajvtomtoprípade(utzv.aktívnychúčtovpovinného
totiž pri nedostatku náležitej súčinnosti povinného prakticky nemožno zistiť, či aj na účet bez finančných

prostriedkov, stále však existujúci, v budúcnosti nedorazia finančné prostriedky umožňujúce uspokojenie
pohľadávky oprávneného). To obdobne musí platiť aj u príkazov exekútora na odblokovanie účtov,
ktoré sú rovnako možnými len tam, kde skôr došlo k zablokovaniu účtov (opäť len u existujúcich
účtov povinného). Práve tu sa potom žiada uviesť, že za krajne nepravdepodobnú treba považovať
možnosť fakticky podsúvanú vyčíslením požadovanej náhrady trov exekútora, teda tú, žeby povinný mal

postihnuteľný účet prakticky v každej z komerčných bánk na trhu, na druhej strane však nemožno vylúčiť
druhý extrém (teda že povinný nemá účet žiaden - kedy by i súdom prvého stupňa prejavená snaha
odmeniť čo i len doručenie jedného príkazu bola veľkorysosťou nemajúcou oporu v realite) a napokon
je tu i celé spektrum ďalších možností (v rámci ktorých povinný môže mať viac než jeden účet, avšak
súhrnný počet takýchto účtov je nižší než ten, aby tým bola daná možnosť mať účet v každej banke

na trhu).

Z už uvedeného tak podľa odvolacieho súdu môže vyplynúť jediný záver a síce, že účelným úkonom
súdnehoexekútorajedoručeniepríkazunazačatieexekúcielentakejbanke,uktorejskoršímzisťovaním
podľa § 34 ods. 5 E. p. (odmeňovaným inak samostatne) bol zachytený účet povinného potenciálne

spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena.
Niet potom žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takýto záver nemal rovnako uplatniť i v prípade
úkonov exekútora smerujúcich k obnoveniu stavu možnosti povinného nakladať s účtami v bankách
(odblokovanie účtov).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
trov exekučného konania z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom o
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.