Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/268/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235683
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111235683.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ U. O., bytom F. XXX/XX, A., 2/ Q. O., bytom F. XXX/XX, A.,

obaja zastúpení JUDr. Petrou Baňákovou, advokátkou na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci
sp.zn. N2217/11 zo dňa 3. 4. 2012, proti žalovaným: 1/ F. L., bytom U. č. XXX, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47214110, 2/ U. M., bytom A.,
Q. XXX/XX, zastúpený: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave,
Hlavná 31, IČO: 36865281, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou JUDr. Máriou
Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra dňa 23. 11. 2011 domáhajú, aby súd
určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 2. 7. 2010 medzi žalobcami v prvom rade a v druhom rade a
žalovaným v prvom rade, je neplatná, ďalej aby súd určil, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú
bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území A., zapísané na
liste vlastníctva číslo XXXX ako byt č.XX na X. p. vo vchode o.č. XX, nachádzajúci sa na adrese: F. XX,
A., v obytnom dome súpisné číslo XXX, o.č. XX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, o.č. XX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a o.č. XX postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 184 m2 v podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX k
celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX, o.č. XX postaveného
na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, o.č. XX, postavený
na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a o.č. XX postavený
na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, spoluvlastníckeho

podielu vo veľkosti XXX/XXXXX k celku k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, a to parcele
registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcele registra "C" číslo XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 184 m2 (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Zároveň žiadali priznať náhradu trov
konania.
Žalobu odôvodnili tým, že do septembra 2010 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti. V roku 2009 a 2010 sa dostali do finančnej tiesne, nezvládali splácať viaceré úvery,

preto riešili situáciu s pani G. A., bytom Q. XXX/XX, X., ktorá im prisľúbila pomoc s vybavením jedného
väčšieho úveru, ktorým by mohli splatiť všetky ostatné dlhy, stretli sa u notára, kde mali byť podpísané
dokumenty súvisiace s uzavretím zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere. Nebolo im však umožnené
prečítať dokumenty, ktoré podpisovali, v dôsledku čoho podpísali namiesto zmluvy o pôžičke, kúpnuzmluvu, ktorou mali na žalovaného v prvom rade F. L. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
celosti za kúpnu cenu 27 000 eur. Po tom, ako si uvedomili, že došlo k podpisu kúpnej zmluvy a nie
zmluvy o pôžičke, dňa 18. 8. 2010 doručili Správe katastra A. Žiadosť o zastavenie vkladového konania

V XXXX/XXXX, následne Správa katastra A. rozhodla o prerušení konania. Keďže sa im nepodarilo
zabezpečiť súhlas so zastavením konania zo strany kupujúceho, vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v prvom rade, bol povolený. Dňa 2. 7. 2010 podpísali zároveň aj nájomnú zmluvu, ktorá
tvorí podklad notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde žalovaný v prvom rade vyhlasuje, že je
vlastníkom nehnuteľnosti. Táto nájomná zmluva sa nezakladá na pravde, bola vykonaná v rozpore so

zápisom v katastri nehnuteľností, nakoľko v deň podpisu Nájomnej zmluvy a teda i notárskej zápisnice
boli s manželom stále vlastníkmi nehnuteľností. Uvedená nájomná zmluva bola uzavretá na dobu troch
mesiacov, počas ktorých riadne platili nájomné vo výške 150 eur mesačne, nájomný vzťah bol ukončený
6. 10. 2010. Následne ďalšiu nájomnú zmluvu na dobu štyroch mesiacov s rovnakou výškou nájmu, t.j.
250 eur mesačne, nájomný vzťah založený touto zmluvou skončil dňa 7. 10. 2011. Žalobcovia tvrdia,
že pri uzavretí kúpnej zmluvy boli uvedení do omylu - týkajúceho sa obsahu právneho úkonu, kedy im

bola predložená na podpis kúpna zmluva a nie zmluva o pôžičke, v dôsledku čoho konanie osôb bolo
úmyselné s cieľom pripraviť ich o byt. Touto žalobou uplatňujú svoje právo a dovolávajú sa neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 2. 7. 2010 a žiadajú, aby súd riešil v tomto konaní ako predbežnú
otázku - otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2. 7. 2011 uzavretú medzi žalobcami v prvom
a v druhom rade a žalovaným v prvom rade. Kúpnu zmluvu uzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, keďže sa v tom čase nachádzali vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii, boli uvedení do
omylu, kedy im namiesto zmluvy o pôžičke bola daná na podpis kúpna zmluva na prevod nehnuteľností,
ktorých prevod by nikdy nepodpísali. Takto uzavretá kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Na
požadovanom určení, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, majú naliehavý právny
záujem, nakoľko v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný odporca a takéto rozhodnutie súdu

môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Z týchto dôvodov žiadajú
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalobcov v priebehu konania na pojednávaniach uviedla, že žalobcovia v prvom a v
druhom rade boli uzrozumení s tým, že podpisujú zmluvu o pôžičke tak, ako im to tvrdila pri rozhovoroch

G. A.. Zotrvala na dôvodoch absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a v tejto situácii poukázala na
ťaživú situáciu oboch žalobcov a na predajnú cenu bytu, ktorý má viac ako dvojnásobnú hodnotu.
Vo svojom záverečnom vyjadrení zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach týkajúcich sa
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že žalobcovia v prvom a v druhom rade boli pri
uzavretí kúpnej zmluvy uvedení do omylu v časti týkajúceho sa obsahu právneho úkonu, kedy im bola

predložená na podpis kúpna zmluva a nie zmluva o pôžičke, resp. zmluva o úvere. Kúpnu zmluvu by
nikdy nepodpísali, ktorú skutočnosť je možné jednoznačne považovať za rozhodujúcu pri uzatváraní
právneho úkonu a keďže boli uvedení do omylu, spôsobila táto skutočnosť relatívnu neplatnosť zmluvy.
Tietotvrdeniabolipreukázanévýpoveďoužalobkynevprvomrade,jejsyna,svedkyňouM.,ktorípotvrdili,
že žalobcovia nemali v úmysle podpísať kúpnu zmluvu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa od

samého začiatku jednalo o organizované správanie viacerých osôb s cieľom pripraviť dobromyseľné
osoby - žalobcov o ich jediný majetok - byt. Žalovaný v prvom rade sa ako konateľ spoločnosti od
roku 2007 SOS financ plus, s.r.o., zaoberá poskytovaním pôžičiek a v minulosti "neslávne" populárnym
zabezpečovacím prevodom práva má bohaté skúsenosti s prevodom nehnuteľností. Na pojednávaní
sám uviedol, že kúpnu zmluvu medzi ním a žalobcami spísal sám, pričom značne podozrivou sa javí tiež

skutočnosť, že si byt pred kúpou nebol pozrieť a napriek tomu, že plánoval rekonštrukciu ako študenta
investujúceho takmer 30 000 eur do kúpy nehnuteľností, ho predmetný byt nezaujímal. Žalobcovia sa
nikdy výslovne nevyjadrili, že chcú svoj byt predať, nikdy nehovorili o úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu,
ak by tomu tak nebolo, žalobkyňa v druhom rade by nemala dôvod odstupovať od zmluvy a žiadať
zastavenie vkladového konania. V danej veci sa nejedná o bežnú kúpu bytu, čomu nasvedčuje už

samotná výška kúpnej ceny, ktorá bola dvojnásobne nižšia, ako je bežná cena, splnomocnenie na rôzne
osoby, ktoré nikto nepozná, odovzdanie nie celej sumy peňazí. Žalobcami tvrdený omyl vyvolal žalovaný
v prvom rade, resp. o tomto omyle vedel, či so zreteľom na všetky okolnosti musel o ňom vedieť. Žiadala
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Žalobca v prvom rade na pojednávaniach uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája k výpovedi svojej
manželky a len dodal, že sa dali oklamať, všetci sú to podvodníci, ktorí sa na ich úkor obohatili.Žalobkyňa v druhom rade v priebehu konania, ako účastníčka konania uviedla, že chcela zaplatiť úvery,
ktoré mali zobraté a nevládali ich platiť, preto hľadala spôsob, akým to urobiť. Našla inzerát v novinách
na meno G. A., ktorej zavolala, ozrejmila jej situáciu a ona prisľúbila, že im vybaví úver, byt im bude

ponechaný, ním iba budú za úver ručiť. O tomto ich viackrát utvrdila. Dohodli sa a následne spolu išli
spolu k notárke, kde im len ukázala papiere a miesto, kde to majú podpísať, pričom vôbec nevedeli o
aký úkon ide a keď si chcela zmluvu prečítať, povedala jej, že je tam napísané len to, na čom sa dohodli.
Potom išla s nimi do F. W., kde za nich vyplatila sumu 4 200 eur a pri odchode domov im vyplatila ešte
sumu 10 700 eur v hotovosti. Až potom, keď si doma prečítala zmluvu, ktorú podpísali, zistila, že je to

zmluva, ktorou predali byt L.. Zavolala mu, že ide o podvod nakoľko v zmluve je uvedená suma 27 000
eur a ona dostala od G. A. iba sumu 14 900 eur. Za takúto cenu by byt nikdy nepredala, nakoľko tento
má hodnotu 50 až 60 tisíc eur. Až po prečítaní zmluvy zistila, že majú platiť 150 eur mesačne nájomné
L.. Podala trestné oznámenie, ktoré polícia zamietla s tým, že sa nič nestalo a byt riadne predali. Byt
však vôbec nechceli predávať, keďže tam len nedávno robili rekonštrukciu. G. A. im nedala prečítať ani
jeden papier ktorý podpisovali a určite by nedala plnú moc osobe ktorú nepozná. Od L. odkúpil ich byt

M. s tým, že mu budú platiť nájomné 250 eur mesačne, ktoré peniaze každý mesiac nosila na Polygón
do kancelárie. Od decembra do marca nájom neplatila, zmluva platila do októbra 2011. V byte bývajú aj
v súčasnej dobe. Vo svojom záverečnom vyjadrení uviedla, že je pravdou, že sú v zlej finančnej situácii.
V žiadnom prípade však nešli byt predávať. Ak by chcela byt predať, tak ho predá za podstatne vyššiu
sumu. Zo strany žalovaného v druhom rade jej bola ponúknutá pomoc s tým, že ak byt opustí, ešte mi

vyplatí sumu 10 000 eur. Nevedela, čo podpisuje. Nič jej nebolo jasne vysvetlené.

Právny zástupca odporcu v prvom rade v priebehu konania namietal vecnú pasívnu legitimáciu,
nakoľkožalobcoviasaurčovacímpetitomdomáhajúurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Pasívne
legitimovaným účastníkom konania je iba osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti. Žalovaný

v prvom rade už v čase podania žaloby nebol zapísaný ako vlastník tohto bytu. Žalobcovia na jednej
strane žiadajú riešiť neplatnosť kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú, na a druhej strane v samotnom
žalobnom petite žiadajú určiť neplatnosť tejto zmluvy. Ak sa žalobcovia rozhodli domáhať určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy v tejto časti žaloba nespĺňa náležitosti týkajúce sa naliehavého právneho
záujmu. Tvrdil, že od samého začiatku žalobcovia vedeli, a boli si vedomí toho, že podpisujú kúpnu

zmluvu, nakoľko vykonali viacero úkonov, ktoré nasvedčujú tomu, že chceli kúpnu zmluvu uzavrieť, napr.
vyžiadali od správcu bytového domu potvrdenie o nedoplatkoch súvisiacich s užívaním bytu, podpísali
viacero listín ktoré nasvedčujú tomu, že o prevode vlastníckeho práva k bytu vedeli. V záverečnom
vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný v prvom rade nie je pasívne legitimovaným
účastníkom konania. Kúpna zmluva ktorú uzavreli žalobcovia dňa 2. 7. 2010 so žalovaným v prvom

rade je zreteľne označená ako kúpna zmluva a zreteľne bolo označené právne postavenie účastníkov
konania. Pri podpise každého účastníka tejto zmluvy je zreteľne uvedené ich právne postavenie.
Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia či už so žalovaným v prvom rade alebo žalovaným v druhom
rade uzavreli aj nájomné zmluvy a preto je nepochybné, že si museli byť vedomí toho, že predmetný
byt už nevlastnia a tento previedli na inú osobu. Aj v rámci prebiehajúceho trestného konania samotní

žalobcovia jednoznačne interpretovali prejav svojej vôle tak, že tento uzavreli dobrovoľne, bez nátlaku
a vedomí si do akého právneho vzťahu so žalovaným v prvom rade vstupovali.

Žalovaný v prvom rade v priebehu konania uviedol, že v roku 2010 študoval v L. kde chcel kúpiť byt.
Oslovila ho G. A. s tým, že žalobkyňa v druhom rade chce predať byt. Od samého začiatku bolo zrejmé,

že žalobkyňa v druhom rade chce byt predať, dohodli sa na kúpnej cene 27 000 eur. Celú záležitosť
riešil so žalobkyňou iba telefonicky, vôbec sa s ňou nestretol. Od samého začiatku bolo jasné, že
žalobkyňa byt chce predať, nakoľko prečo by následne uzatvárala aj nájomnú zmluvu. O tomto svedčí aj
vyžiadanie správy o nedoplatkoch na predmetnom byte od správcu bytu a podpísanie návrhu na vklad
do katastra nehnuteľnosti. O tom, že kúpna cena bola žalobkyni riadne vyplatená predložil súdu originál

príjmového pokladničného dokladu zo dňa 2. 7. 2010 na sumu 27 000 eur s označením účelu kúpnej
zmluve a podpismi príjemcu O., O.. Taktiež predložil výdavkový pokladničný doklad na túto sumu taktiež
podpísaný príjemcami O., O.. Dňa 18.11.2010 žalobcovia podpísali čestné prehlásenie o tom, že sa
vzdávajú prednostného práva kúpy bytu. Predmetný byt sa rozhodol predať z dôvodu, že žalobcovia
neplatili nájom a nechcel mať žiadne problémy.

Právna zástupkyňa žalovaného v druhom rade v priebehu konania uviedla, že žaloba žalobcov je
neopodstatnená. Ich tvrdenia, že to, čo notárka prečítala, tomu vôbec nerozumeli je účelové, nakoľko
sami uviedli, že keď si následne zmluvu prečítali, tejto porozumeli. Ak si však zmluvu neprečítali sami,spôsobili si sami nevedomosť a táto nemôže zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný v prvom
rade omyl, ktorého sa dovolávajú žalobcovia, nevyvolal. Žalobcovia urobili ďalšie úkony, ktoré svedčia
o tom, že od samého začiatku vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu. V záverečnom vyjadrení uviedla,

že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia vedeli že podpisujú kúpnu zmluvu,
túto podpísali dobrovoľne bez nátlaku, nikto im nebránil ju prečítať. Je možné že žalobcovia mali
pôvodne záujem o úver, ale keď sa dozvedeli že nespĺňajú podmienky na jeho poskytnutie, rozhodli
sa byt predať. V nájomnej zmluve sa žalovaný v prvom rade zaviazal, že ak by chcel byt predať, majú
žalobcovia prednostné právo kúpy. Čestným prehlásením zo dňa 18.11.2010 žalobcovia prehlásili, že

sa prednostného práva kúpy bytu vzdávajú a súhlasili s predajom tretej osobe. V ten istý deň 2. 7. 2010
žalobcovia okrem kúpnej zmluvy podpisovali aj nájomnú zmluvu a notársku zápisnicu ako exekučný titul,
ktoré podpisy boli osvedčené notárom a z ktorých úkonov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia vedeli, že
nehnuteľnosť predávajú. Domnieva sa, že v danom prípade určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým a procesne prístupným nástrojom na
ochranu práva, nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Ak prevod nehnuteľností na

nového nadobúdateľa, vykonaný v tomto prípade opakovane dva krát, s plným vedomím žalobcov, oni
sami nepokladajú za hodný riešenia s naliehavým právnym záujmom, keďže sa nedožadovali ochrany
svojho domnelého práva, nie je možné, aby prípadný ďalší prevod bol považovaný za nebezpečný z
hľadiska ich právnej istoty. Ďalším dôvodom vylučujúcim naliehavý právny záujem je dohoda účastníkov
prezentovaná v nájomnej zmluve zo dňa 6. 12. 2010, kde bolo dohodnuté prednostné právo kúpy v

prospech žalobcov. Poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím v danej veci sa nepredíde ďalším súdnym
konaniam, nakoľko kúpna zmluva je záväzkom synalagmatickým čo znamená, že nie je možné vyhlásiť
kúpnu zmluvu za neplatnú a zároveň sa nevysporiadať s vrátením plnenia účastníkom právneho vzťahu.
Navrhuje žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v druhom rade ako účastník konania uviedol, že vie preukázať, že žalobcovia klamú, sami
ponúkli byt na predaj a keď on kupoval byt od F. L. v nájomnej zmluve bolo dohodnuté predkupné právo
žalobcov na tento byt a preto museli vedieť, že byt predali F. L.. Byt kupoval v dobrej viere s tým, že
tam chce bývať. Preveril si všetky skutočnosti týkajúce sa bytu, stretol sa so žalobcami, byt kupoval na
úver, chcel sa tam nasťahovať, avšak žalobcovia ho uprosili v tom smere, aby tam mohli zostať bývať,

lebo nemajú kde ísť. Umožnil preto žalobcom v byte zostať a uzavreli nájomnú zmluvu na pol roka.
Následne požiadali o jej predlženie o štyri mesiace. Byt kupoval na úver ktorý si zobral ako dvojitý a to
jednak na kúpu bytu a jednak na jeho rekonštrukciu. Banke nevedel zdokladovať použitie finančných
prostriedkov z ktorého dôvodu mu vzrástli mesačné splátky úveru. Napriek tomu, že za byt zaplatil v
ňom bývať nemôže, pretože v ňom bývajú žalobcovia.

V priebehu konania bola ako svedkyňa vypočutá G. A. ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že nevie
akým spôsobom sa dostala do kontaktu s p. O., ale sa stretli, vysvetlila jej spôsob akým im vie peniaze
zabezpečiť a s istotou povedala, že išlo o spôsob výkupu nehnuteľnosti s ktorým p. O. určite súhlasila.
Určite s p. O. hovorila o podrobnostiach predaja bytu a podrobne jej vysvetlila, ako to celé prebehne.

Vysvetlila O., že ide o predaj bytu s tým, že tento si následne v určenej lehote môžu od L. odkúpiť.
Nepamätá si akú výšku pôžičky O. žiadali. Na podrobnosti celého kontraktu sa nepamätá.

P. M. vypočutá v konaní ako svedkyňa uviedla, že s p. O. sa pozná päť rokov a od nej vedela, aké má
finančné problémy a ona jej dala kontakt na G. A.. Viac o celej záležitosti nevie, iba to, že byt predali

a žiadny úver O. poskytnutý nebol. Všetko vedela iba z rozprávania s O.. Z jej rozprávania vedela, že
O. hovorila o tom, že si chce zobrať úver, ktorý prípadne založí bytom. Pri žiadnom rokovaní ani s G.
A. ani a ďalšími osobami nebola prítomná.

Svedok H. O. vo svojom výsluchu uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia. Spomína si, že bola u nich G.

A., kedy to presne bolo nevie, s mamou sa rozprávali v kuchyni, on sedel v obývačke a celý rozhovor
počul, pričom sa rozprávali o pôžičke a o predaji bytu nebola žiadna reč. Od rodičov sa dozvedel, že
podpísali zmluvu o predaji bytu, čo mama zistila až na katastri.

Svedok F. O. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho matka. Bol pri rozhovore G. A. a jeho matky

pri ktorom sa hovorilo o poskytnutí pôžičky, o sume 20 000 eur za ktorým účelom matka založí byt. Sedel
obďaleč vonku vtedy, keď G. A. vyplácala matke peniaze, sumu nevidel, až potom mu matka povedala,
že jej dala sumu 10.700 eur v Poštovej banke vyplatila sumu 4200 eur. Matka bola v tom, že podpisovala
zmluvu o pôžičke a založila byt.Svedkyňa H. N. uviedla, že žalobkyňa je matkou jej priateľa. Potvrdila, že sa nejednalo o predaj bytu.
Dňa 1. 7. 2010 bývala v byte žalobkyne. V tento deň prišla jedna pani, ktorá sa rozprávala so žalobkyňou,

pri ktorom rozhovore bol prítomný okrem žalobkyni, aj jej muž a syn. Vtedy tá pani navrhla dve varianty,
prvý variant, že bude zriadené záložné právo na byt a druhý, že sa byt prepíše. Žalobkyňa s prepisom
bytu nesúhlasila, preto sa hovorilo len o záložnom práve. Pani prisľúbila žalobkyni sumu 27 000 eur s
tým, že 7 000 eur bude jej provízia. Počas celej doby sa hovorilo o pôžičke a nie o predaji.

V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to tak výsluchom účastníkov konania, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s listom vlastníctva č. XXXX, kúpnou zmluvou
uzavretou medzi žalobcami a žalovaným v prvom rade, nájomnými zmluvami, príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 12.9.2011, čestnými prehláseniami žalobcov, listom Správy katastra A. zo dňa
19.8.2010, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom, spisom Správy katastra v A. V XXXX/XX,
V XXXX/XXXX, spisom ORP-1286-OEK-NR-2010 RS a po vyhodnotení týchto dôkazov tak jednotlivo

ako aj v ich súhrne zistil súd nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobcovia v prvom a v druhom rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie A., a to bytu číslo XX, vchod o.č. XX, nachádzajúci
sa na adrese: F. XX, A., v obytnom dome súpisné číslo XXX, o.č. XX, postavený na parcele registra

"C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, o.č. XX, postavený na parcele registra
"C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a o.č. XX postavený na parcele registra
"C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 v podiele X/X, spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti XXX/XXXXX k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo
XXX,o.č.XXpostavenéhonaparceleregistra"C"čísloXXXXzastavanéplochyanádvoriao výmere181

m2, o.č. XX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180
m2 a o.č. XX postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184
m2, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX k celku k pozemkom, na ktorých je postavený
bytový dom, a to parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcele
registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parcele registra "C" číslo XXXX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 (č.l. 6 spisu).
Dňa 2. 7. 2010 uzavreli žalobcovia v prvom a v druhom rade kúpnu zmluvu so žalovaným v prvom rade,
ktorou previedli vlastnícke právo k predmetnému bytu na kupujúceho, t.j. žalovaného v prvom rade za
kúpnucenu27000eur(č.l.9spisu).Podpisyúčastníkovzmluvybolioverenézamestnancompovereným
notárom JUDr. Y. P.. Ku kúpnej zmluve bolo pripojené vyhlásenie správcu bytu, Službyt Nitra, s.r.o. o

tom, že vlastník bytu Q. O. nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a
na fonde prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31. 7. 2010. Správa katastra A. rozhodnutím číslo V XXXX/
XXXX-X zo dňa 12. 7. 2010 konanie prerušila z dôvodu nedostatkov uvedených v kúpnej zmluve. Na
odstránenie týchto nedostatkov bol ku kúpnej zmluve dňa 9. 8. 2010 vypracovaný dodatok č. 1, týkajúci
sa článku V. záložné právo a čl. II záverečných ustanovení, ktorý bol podpísaný všetkými účastníkmi.

K podpisu tohto dodatku žalobcovia v prvom a v druhom rade podpísali plnú moc ako splnomocnitelia
W. O., ako splnomocnencovi na podpísanie dodatku ku kúpnej zmluve, k návrhu na vklad vlastníckeho
práva, ktoré podpisy žalobcov boli overené zamestnancom notárky JUDr. Y. P.. Dňa 18. 8. 2010 bola
na Správe katastra A. spísaná zápisnica so žalobkyňou v druhom rade, v ktorej žalobkyňa v druhom
rade uviedla, že nepozná W. O., plnú moc z 2. 7. 2010 nikdy nevidela a ani ju nepodpísala a následne

písomným podaním zo dňa 18. 8. 2010 zobrala návrh v konaní V XXXX/XX späť a konanie žiadala
zastaviť (č.l. 330-331 spisu). Správa katastra A. následne rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa
19. 8. 2010 konanie prerušila do vyriešenia predbežnej otázky, t.j. zistenia splnenia podmienok na
zastaveniekonaniaonávrhunavkladvsúladesustanovením§31bzákonačíslo162/1995Z.z.okatastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov

(ďalej len "zákon o katastri nehnuteľností"). Následne výzvou zo dňa 26. 8. 2010 vyzvala žalobkyňu v
druhom rade, aby doručila súhlas so späťvzatím ďalších účastníkov zmluvy. V spise Správy katastra A.
sa taktiež nachádza výpis z portálu Notárskej komory Slovenskej republiky o overení pravosti podpisov
žalobcov v prvom a v druhom rade na dokladoch podpisovaných u notárky JUDr. Y. P., u JUDr. G. D.
(č.l. 345-349 spisu). Správa katastra A. povolila vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, F. L.,

rozhodnutím zo dňa 20. 9. 2010 (č.l. 301 spisu). Zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim F. L. a prevzatie tejto
kúpnej ceny zo strany žalobcov v prvom a v druhom rade v sume 27 000 eur vyplýva z príjmového a
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 2. 7. 2010, podpísaného žalobcami v prvom a v druhom
rade (č.l. 235 spisu).V deň podpísania kúpnej zmluvy medzi žalobcami v prvom a v druhom rade a žalovaným v prvom rade,
t.j. dňa 2. 7. 2010 podpísali účastníci zároveň Nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajímateľ, F. L.,
predmetné nehnuteľnosti dal do nájmu žalobcov v prvom a v druhom rade na dobu určitú, troch mesiacov

s mesačným nájomným v sume 150 eur. V článku XIII. tejto nájomnej zmluvy bolo dohodnuté prednostné
právo kúpy predmetnej nehnuteľnosti zo strany nájomcov, pre prípad predaja bytu vlastníkom bytu.
Nájomná zmluva je podpísaná obidvomi žalobcami, zástupcom žalovaného v prvom rade a podpisy
žalobcov v prvom a v druhom rade boli overené zamestnancom povereným notárom (č.l. 17-20 spisu).
Žalobcovia v prvom a v druhom rade zároveň v tej istý deň, t.j. 2. 7. 2010 formou notárskej zápisnice

ako povinné osoby, uznali záväzok a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného
titulu (č.l. 15-16 spisu).
Dňa 18. 11. 2010 uzavrel žalovaný v prvom rade, F. L., ako predávajúci, so žalovaným v druhom rade,
ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie A., a to bytu číslo XX, vchod o.č. XX,
nachádzajúci sa na adrese: F. XX, A., v obytnom dome súpisné číslo XXX, o.č. XX, postavený na parcele

registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, o.č. XX, postavený na parcele
registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a o.č. XX postavený na parcele
registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2 v podiele X/X, spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti XXX/XXXXX k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
súpisné číslo XXX, o.č. XX postaveného na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere 181 m2, o.č. XX, postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 180 m2 a o.č. XX postavený na parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 184 m2, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX k celku k pozemkom, na ktorých je
postavený bytový dom, a to parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 181
m2, parcele registra "C" číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parcele registra "C"

číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene
v sume 30 600 eur (č.l. 276 spisu). Správa katastra A. povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, žalovaného v druhom rade, rozhodnutím číslom V XXXX/XX
dňa 23. 2. 2011 (č.l. 271 spisu).
Žalobcovia v prvom a v druhom rade a žalovaný v druhom rade uzavreli dňa 6. 12. 2010 nájomnú

zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti (byt č. XX) na dobu určitú, šesť mesiacov, s dohodnutou výškou
nájomného 250 eur mesačne. Dňa 7. 6. 2011 uzavreli ďalšiu nájomnú zmluvu na predmetný byt, na dobu
určitú, na štyri mesiace s rovnakou výškou nájomného. Po skončení platnosti tejto zmluvy žalobcovia
v prvom a v druhom rade naďalej predmetný byt užívajú, pričom podľa vyhlásenia žalobkyne v druhom
rade nájomné, ani žiadne poplatky žalovanému v druhom rade neplatia.

Žalobkyňa v prvom rade dňa 19. 8. 2009 podala trestné oznámenie dôvodiac, že G. A. ich uviedla do
omylu a mala sa obohatiť na ich úkor, zabránila im v prečítaní dokladov, ktoré podpisovali u notárky
JUDr. Y. P., vyplatila im čiastku 10 700 eur, vyplatila podlžnosť v Poštovej banke v sume 4 200 eur a
obohatila sa na ich škodu o najmenej 12 100 eur. V priebehu vyšetrovania boli vypočutí tak žalobcovia
v prvom a v druhom rade, žalovaný v prvom, svedkovia Y. O., U. O., H. O., F. O., P. M., G. A., G. M.,

JUDr. Y. P., S. O., W. O., bola vykonaná konfrontácia medzi Q. O. a G. A.. Žalobkyňa v druhom rade vo
svojom výsluchu dňa 26. 10. 2010 (č.l. 79 trestného spisu) uviedla, že dokumenty a to kúpnu zmluvu
zo dňa 2. 7. 2010, nájomnú zmluvu zo dňa 2. 7. 2010, plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 u notára JUDr. P.
podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, vedela, čo podpisuje a súhlasila so zastavením trestného stíhania s
tým, že náhradu škody si bude uplatňovať v občiansko-právnom konaní. Taktiež žalobca v prvom rade vo

svojom výsluchu zo dňa 2. 11. 2010 (č.l. 82 trestného spisu) vyhlásil, že kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu,
plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 u notára JUDr. P. podpísal dobrovoľne, bez nátlaku a tiež sa podpísal do
osvedčovacej knihy. Z kópie osvedčovacej knihy (č.l. 52 trestného spisu) vyplýva, že podpisy žalobcov
v prvom a v druhom rade sú uvedené pod poradovými číslami XXXX-XXXX. G. A. i vo svojom výsluchu
v trestnom konaní, ako aj pri konfrontácii so žalobkyňou v druhom rade, zotrvala na svojom tvrdení, že

žalobcovia v prvom a v druhom rade boli podrobne oboznámení s postupom, na základe ktorého im budú
poskytnuté finančné prostriedky, podpísali všetky zmluvy, pani O. jej zaplatila 2000 eur ako províziu. Pri
podpisedokumentov,notárkačítalacelúnotárskuzápisnicuavysvetliaimvšetko,čopodpísali.Následne
uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORP-1286/OEK-NR-2010
RS zo dňa 4. 11. 2010 bolo po vykonaných vyšetrovacích úkonoch, trestné stíhanie zastavené z dôvodu,

že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Žalobcovia v prvom a v druhom rade žiadajú, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami
v prvom a v druhom rade a žalovaným v prvom rade je neplatná a zároveň aby určil, že žalobcovia
v prvom a v druhom rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (byt č. 47).Neplatnosť kúpnej zmluvy a následné určenie ich vlastníckeho práva k predmetnému bytu žiadajú určiť
z dôvodu, že boli uvedení do omylu, keď sa domnievali a bolo im zo strany G. A. potvrdené že podpisujú
zmluvuopôžičke.Bytnechcelinikdypredať,najmäniezatakúnízkucenu,keďmáoveľavyššiuhodnotu.

Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodnili skutočnosťou, že ako vlastník predmetného bytu
je zapísaný žalovaný v druhom rade a iba takéto rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom na vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okrem toho naliehavý právny záujem je daný i existenciou
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty a ohrozením právneho postavenia žalobcov v prvom a v
druhom rade, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Žiadajú žalobe vyhovieť a priznať

náhradu trov konania.
Žalovaný v prvom rade namieta vecnú pasívnu legitimáciu v konaní, nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v prvom a v druhom rade a
žalovaným v prvom rade, nakoľko vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo postihnuté
ďalšou zmenou. K uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy uvádza, že táto bola uzavretá platne, jasne je
označená ako kúpna zmluva, žalobcovia následne vykonali ďalšie úkony preukazujúce ich úmysel

predať predmetný byt (vyžiadanie potvrdenia správcu bytu, návrh na vklad, uzavretie nájomnej zmluvy).
Žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Žalovaný v druhom rade žiada žalobu ako účelovú zamietnuť dôvodiac, že žalobcovia vedeli, že
podpisujú kúpnu zmluvu, že ju podpísali dobrovoľne, bez nátlaku a nikto im nebránil si ju prečítať, pričom
nevyplýva z dokazovania ani omyl v pohnútke. Tieto závery vyplývajú i z trestného spisu, ktorý bol

v priebehu konania súdom oboznámený. Žalobcovia v prvom a v druhom rade čestným prehlásením
zo dňa 18. 11. 2010 s osvedčenými podpismi sa vzdali prednostného práva kúpy predmetných
nehnuteľností a súhlasili s ich predajom tretej osobe. Okrem kúpnej zmluvy žalobcovia v prvom a v
druhom rade vykonali ďalšie úkony, svedčiace o tom, že vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvy, napr.
notársku zápisnicu ako exekučný titul, nájomnú zmluvu, čestné prehlásenie zo dňa 18. 11. 2010. Žiada

žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov,ďalejlen"OSP"),návrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak ej na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa§ 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

V danej veci sa žalobcovia v prvom a v druhom rade (ako pôvodní bezpodieloví spoluvlastníci

predmetných nehnuteľností - byt č. 47) domáhajú jednak určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli so
žalovanýmvprvomradedňa2.7.2010apredmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakpredmetným
nehnuteľnostiam (bytu č. 47) je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že túto kúpnu zmluvu uzavreli
v omyle, že ide o zmluvu o pôžičke a tiež určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. S poukazom na tento žalobný petit, vyplýva, že ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm.

c/ OSP. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia (hmotnoprávny stav,
ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku) a tiež existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.
Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré v
určovacej žalobe ide. V konaní o určení neplatnosti kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí

túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči vlastníkovi, ktorý je ako vlastník
zapísaný v liste vlastníctva vedenom katastrálnym úradom na základe zákona o katastri nehnuteľnosti.Existencia naliehavého právneho záujmu je procesným predpokladom úspešnosti, či neúspešnosti
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo

jeho právne postavenie neistým. V prípadoch, ak by požadované určenie existencie či neexistencie
práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu
medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Prejudiciálnou otázkou
vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu môže byť platnosť či neplatnosť scudzovacej zmluvy, t.j.
zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak môže súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť

prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo na
určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si súd prejudiciálne (predbežne) posúdil otázku platnosti
či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti
či neplatnosti zmluvy daný nebude. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode
nehnuteľností nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena (rozsudok NS SR
1Cdo 91/2006).

V predmetnej veci sa žalobcovia v prvom a v druhom rade domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcami a žalovaným v prvom rade dňa 2. 7. 2010 a zároveň sa domáhajú určenia,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Vzhľadom k tomu, že ide o určovací výrok a teda o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, je súd
povinný skúmať jednak vecnú pasívnu legitimáciu účastníkov konania a jednak naliehavý právny záujem

na požadovanom určení.
V časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že túto otázku rieši
ako otázku prejudiciálnu v konaní o určenie, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, na takomto určení (neplatnosti kúpnej zmluvy) nemajú
žalobcoviavprvomavdruhomradenaliehavýprávnyzáujemdôvodiac,žeajvprípade,akbysúdtomuto

žalobnému výroku vyhovel, právne postavenie žalobcov v prvom a v druhom rade sa žiadnym spôsobom
nezmení, nakoľko vlastnícke práve k predmetným nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou zmenou, keď
žalovaný v prvom rade kúpnou zmluvou zo dňa 18. 11. 2010 previedol vlastnícke právo na žalovaného
v druhom rade. Z uvedeného dôvodu preto súd sa otázkou platnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2. 7.
2010 môže zaoberať iba ako otázkou predbežnou, pri rozhodovaní o žalobnom návrhu v časti určenia,

že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.
Z tohto dôvodu, teda z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobu v tejto časti zamietol.
Druhým žalobným návrhom sa žalobcovia v prvom a v druhom rade domáhajú určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Aj v tomto prípade ide o určovaciu žalobu
podľa § 80 písm. c/ OSP a z tohto dôvodu súd skúmajúc naliehavý právny záujem na takomto určení

konštatuje, že vzhľadom k tomu, že ako vlastník nehnuteľností je v liste vlastníctva číslo XXXX.
pre katastrálne územie A. zapísaný žalovaný v druhom rade a žalobcovia sa domnievajú, že oni sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na takomto určení.
V prípade kladného rozhodnutia súdu, t.j. vyhovenia žalobe, by sa právne postavenie žalobcov v prvom
a v druhom rade zmenilo tak, že by ako bezpodieloví spoluvlastníci boli zapísaní v liste vlastníctva a

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by získali späť.
Pasívne legitimovaným účastníkom konania v žalobe o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, je vlastník nehnuteľností, ktorý je v čase podania žaloby zapísaný ako
vlastník v liste vlastníctva. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. vyplýva, že ako
vlastník nehnuteľností je zapísaný žalovaný v druhom rade, a to titulom kúpnej zmluvy pod V XXXX/XX.

Žalobcovia ako účastníka konania aj v tejto časti označili žalovaného v prvom rade, ktorý nie je a v čase
podania žaloby nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať,
že žalovaný v prvom rade nie je vecne pasívne legitimovaným účastníkom tohto konania a preto je
potrebné žalobu voči nemu ako nedôvodne podanú, zamietnuť. Pasívna vecná legitimácia v tejto časti
žalobného návrhu svedčí žalovanému v druhom rade.

V tejto časti žalobného návrhu, t.j. v časti o určenie, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v prvom a v druhom rade a žalovaným v prvom
rade dňa 2. 7. 2010. Kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre platnosť kúpnej
zmluvy vyžaduje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, t.j. obsahuje označenie tohto právneho

úkonu a to jasne, určite, pomerne veľkým písmom, ako "KÚPNA ZMLUVA", obsahuje označenie strán,
tak kupujúceho ako aj predávajúcich, obsahuje tiež predmet zmluvy, ktorý je jasne, určite a zrozumiteľne
špecifikovanývčl.1zmluvy,obsahujekúpnucenu,vyhlásenieopristúpeníkzmluveovýkonesprávyako
aj ďalšie dohodnuté podmienky. Pri podpisoch kúpnej zmluvy je jasne uvedené, že U. O. je predávajúci,Q. O. je predávajúca a F. L. je kupujúci. Podpisy predávajúcich, t.j. žalobcov v prvom a v druhom rade boli
overené zamestnancom povereným notárom JUDr. Y. P.. Zmluva po formálnej, ako aj obsahovej stránke
obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadujúce sa pre platnosť kúpnej zmluvy, z ktorého aspektu je

potrebné konštatovať, že kúpna zmluva bola platne uzavretá.
Žalobcovia v prvom a v druhom rade namietajú, že kúpnu zmluvu uzavreli v omyle domnievajúc sa,
že uzatvárajú zmluvu o pôžičke. Súd sa s touto ich argumentáciou nestotožnil, nakoľko zmluva, ktorú
podpisovalipredorgánomštátu,t.j.prednotárom,jejasneoznačenáako"Kúpnazmluva",ktorépísmená
sa pomerne veľké, pri každom ich mene je uvedené, že U. O. je predávajúci, Q. O. je predávajúca. Už

samotnétotooznačeniepriichmenách,ktorépodpisovali,muselonavodiťvedomosťotom,žepodpisujú
kúpnu zmluvu. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia v prvom a v druhom rade podpisovali
kúpnu zmluvu pod nátlakom, ale sami prehlásili (napr. v trestnom konaní pri svojom výsluchu), že
kúpnu zmluvu podpísali dobrovoľne. Svoje podpisy na zmluvách nespochybnili. Právna teória a prax
vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podľa § 49a Občianskeho zákonníka
podstatného omylu vyvolanej osobu, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný

omyl, za ktorý možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa)
osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (že vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa takému omylu vyhla. O
ospravedlniteľný omyl ide, ak konajúca (mýliaci sa, v tomto prípade žalobcovia v prvom a v druhom rade)
osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci (zistiť existenciu omylu) ani potom, čo by vyvinula obvyklú

mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. O ospravedlniteľný omyl nepochybne nejde, ak bol
omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre
uskutočneniezamýšľanéhoprávnehoúkonu(rozsudokNSČRz19.12.2002,sp.zn.30Cdo1251/2002).
O ospravedlniteľný omyl nejde teda vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa
takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými

pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolať
neplatnosti právneho úkony pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by osoba
dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o právnom stave veci a
bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp.
hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu. Aj v danom prípade

je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovia v prvom a v druhom rade za situácie, keď tvrdia, že
boli pri podpisovaní kúpnej zmluvy uvedení do omylu v tom, že podpisujú zmluvu o pôžičke, nevyvinuli
dostatočnú starostlivosť pri oboznámení sa so skutočnosťami a právnym úkonom, ktorý vlastnoručne
podpisovali, keď pri podpisovaní nepostupovali s dostatočnou obozretnosťou. Za situácie, keď zmluva,
ktorú podpisovali bola jasne označená ako kúpna zmluva, keď v závere zmluvy pri ich menách bolo

jasne uvedené, že ide o "predávajúceho", je potrebné skonštatovať, že žalobcovia v prvom a v druhom
rade vlastnou nedbanlivosťou, keď mali možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce, či zmluvu podpíšu,
alebo nie, minimálne jej prečítaním a nahliadnutím na prvú stranu, resp. uvedomením si, čo podpisujú
a význam slova "predávajúci", túto zmluvu podpísali. Z týchto dôvodov nie je možné akceptovať ich
tvrdenieotom,že"nevedeličopodpisujú,mysliacsi,žepodpisujúzmluvuopôžičke".Užibavynaložením

minimálnej starostlivosti, obozretnosti a uvedomením si významu slova "predávajúci" im muselo byť
zrejmé, že podpisujú kúpnu zmluvu a nie zmluvu o pôžičke, nakoľko v tomto prípade by ich postavenie
zodpovedalo označeniu "dlžník" a to aj s poukazom na skutočnosť, že sama žalobkyňa v druhom rade
uviedla, že mala už viacero úverov a teda význam slova "dlžník" jej musel byť známy a muselo jej
byť zrejmé, že nejde o totožné označenie s označením "predávajúci". Tomuto záveru nasvedčuje tiež

skutočnosť, že v ten istý deň podpísali so žalovaným v prvom rade, na ktorého previedli vlastnícke
právo k danej nehnuteľnosti, aj nájomnú zmluvu, následne platili nájomné, ďalej v ten istý deň podpísali
prevzatie kúpnej ceny v sume 27 000 eur, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná tak príjmovým, ako
aj výdavkovým pokladničným dokladom, ďalej zabezpečili pre prevod týchto nehnuteľností potvrdenie
správcu bytového domu o tom, že nemajú žiadne nedoplatky a taktiež ďalšie následné uzatváranie

nájomných zmlúv. Okrem toho žalobcovia v prvom a v druhom rade poskytli žalovanému v prvom
rade čestné prehlásenie zo dňa 18. 11. 2010 o tom, že sa vzdávajú predkupného práva k daným
nehnuteľnostiam, ktoré bolo dohodnuté v napadnutej kúpnej zmluve.
Žalobcovia v prvom a v druhom rade namietajú, že kúpnu cenu neobdržali vo výške, v akej bola
dohodnutá v kúpnej zmluve, ale G. A. im vyplatila iba sumu spolu 14 900 eur. Toto ich tvrdenie je

vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi, a to originálmi príjmového a výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 2. 7. 2010, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke na č.l. 235 spisu a z ktorých
jednoznačne vyplýva, že žalobcovia v prvom a v druhom rade prevzali sumu 27 000 eur titulom kúpnejceny. Je preto nepravdepodobné, že žalobcovia v prvom a v druhom rade by podpísali prevzatie sumy
27 000 eur, ak by im bola vyplatená iba suma 14 900 eur.
Súd svedecké výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci dokazovania, a to H. O., F. O., H. N.,

vzhľadom na ich pomer k žalobcom v prvom a v druhom rade (H. O., F. O. sú synovia žalobcov, H.
N. je partnerkou F. O.), nepovažoval za vierohodné, nakoľko je iba samozrejmé, že budú vypovedať v
prospech svojich rodičov. Výpoveď svedkyne P. M. ako nevierohodnú, nakoľko táto sama uviedla, že
skutočnosti, o ktorých v danej veci vypovedala, vedela iba z rozprávania žalobkyne v druhom rade.
Priamou účastníčkou žiadnych rokovaní, ani stretnutí nebola. Svedkyňa G. A. iba zotrvala na svojich

tvrdeniach tak, ako ich predniesla v trestnom konaní, pričom pri svojej svedeckej výpovedi v tejto veci,
si iba podrobnosti kontraktu medzi ňou a žalobkyňou v druhom rade, nepamätala.
Súd pri rozhodovaní v danej veci prihliadol i na výpovede tak účastníkov konania, ako aj svedkov v
trestnom konaní. V tejto súvislosti súd iba poukazuje na výpoveď žalobkyne v druhom rade a žalobcu
v prvom rade zo dňa 26. 10. 2010 (žalobkyňa v druhom rade), v ktorej výpovedi sama uviedla, že
dokumenty a to kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, plnú moc zo dňa 2. 7. 2010 podpísala u notárky JUDr.

P. dobrovoľne, bez nátlaku, vedela čo podpisuje a súhlasí so zastavením trestného stíhania. V tomto
smere vypovedal i žalobca v prvom rade dňa 2. 11. 2010.
Vzhľadom na predmet tohto konania sa súd platnosťou, resp. neplatnosťou nájomných zmlúv, ktoré boli
následne uzatvárané medzi účastníkmi konania, neskúmal.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie je možné vyhlásiť, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sa

dopustili ospravedlniteľného omylu, z ktorého dôvodu, podľa § 49a Občianskeho zákonníka je právny
úkon - kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobcami v prvom a v druhom rade a žalovaným v prvom rade,
neplatným právnym úkonom. Následne, keďže súd skonštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 2. 7. 2010
bola platne uzavretá, nie je možné určiť, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Z týchto dôvodov bolo preto potrebné žalobu ako nedôvodne podanú aj v tejto časti

určenia, zamietnuť. Iné dôkazy, preukazujúce, že tento právny úkon bol uzavretý v omyle žalobcov,
žalobcovia súdu nepreukázali.
S poukazom na dôvody, uvedené v tomto rozhodnutí, súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol,
a to v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto
určení, vo vzťahu k žalovanému v prvom rade z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie a v

časti určenia, že žalobcovia v prvom a v druhom rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd, využijúc ustanovenie § 151 ods. 3 OSP, rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.