Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Adamčíková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207838
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512207838.2
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 zast. Advokátskou kanceláriou
Soukeník-Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: P. X., V.. X.XX.XXXX, P. E.
XXX o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania od 28.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca
navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení podľa zák. 610/2003 Zb. o
elektronických komunikáciách, a to č.XXXXXXX a že povinnosťou odporcu bolo okrem iného odoberať
služby aj platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti
voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že
zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
odporcu.Vuvedenomprípadejetotedasankciazato,ženesplnilpovinnosťriadneavčasuhrádzaťcenu
služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením
svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur vyúčtoval odporcovi
faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.X.XXXX pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa
zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu faktúru
č.XXXXXXXXXX (č.l.4), zmluvu o pripojení Fix (čl.2) a Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických služieb na č.l.6-9 spisu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinami, ktoré predložil navrhovateľ
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 27.4.2009 súd zistil, že odporcovi bola dňa 8.4.2009 vyúčtovaná
zmluvná pokuta v sume 248,95 eur a že je splatná dňa 27.4.2009. Žiadne iné obsahové na vec sa
vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o
pripojení. Potvrdil, že nepravidelne uhrádzal faktúry, a to z toho dôvodu, že nemal pravidelný príjem,
avšak všetky pohľadávky právnemu predchodcovi uhradil. Ďalej uviedol, že nie je ochotný pohľadávku
vo výške 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty uhradiť, a to z toho dôvodu, že pohľadávka je z roku 2009
a navrhovateľ podal návrh na súd až v roku 2012, preto vznáša námietku premlčania. Taktiež uviedol,
že je toho času bez pracovného pomeru, opatruje svoju invalidnú manželku a za opatrovanie dostáva
200,00 eur mesačne.
Podľa § 5 ods. 1,2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.1
O.s.p.).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazu.
V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len všeobecné podmienky
poskytovania služieb a faktúru č.XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je
zmluvná pokuta 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie
ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná ani to, kedy k porušeniu došlo a pod. Navrhovateľ nepredložil,
a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa ods. 2 cit.ust., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo
porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu
služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinnosti sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil
vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť,
či resp. kedy no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia
zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má
zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu
špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje, a
tedanemožnozistiťzačo,t.j.zaporušeniektorejpovinnosti(vzmluvebližšieneurčenej)sijunavrhovateľ
účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, príp. až následne identifikovať podľa toho čo je pre
veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide o faktúru č.XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu
právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods.2 a 3 OZ, podľa ktorého: 2. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom.
3. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho komu
bol právny úkon určený.
Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme
pri existencií jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.
V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
podmienkyzaakýchnavrhovateľdohodujezmluvnúpokutuvštandardnýchzmluváchpodľanázorusúdu
poškodzujú spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č.C-618/10 vo veci B Espanol de credito contra Joaquin calderon cvamino:
vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor 2. pripomína, že
podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľomaspotrebiteľompretohtospotrebiteľaniejezáväznáažezmluvaobsahujúcatakúzmluvnú
podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná
bez tejto nekalej podmienky. Preto súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna
úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej
podmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorsadomnieva,žetakámožnosť-akbysa
vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odštrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy
zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Pretoaj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.
Podľa § 100 ods. 1, 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Ako je vyššie uvedené, premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz - týmto
dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. V danom
prípade je to uplynutím splatnosti faktúry.
Ak teda splatnosť faktúry bola dňa 27.4.2009 posledný deň, kedy navrhovateľ mohol podať návrh
na súde, bolo 27.4.2012, pričom návrh na súd bol podaný dňa 3.5.2012. Keďže odporca namietal
premlčanie súd na túto námietku prihliadol a aj z toho dôvodu návrh, vrátane príslušenstva zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, pričom vyslovil, že účastníkom náhradu
trov konania nepriznáva vzhľadom na to, že navrhovateľ bol neúspešný, a teda na náhradu trov právo
nemá a úspešný odporca nežiadal priznať náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.