Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/9/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200253
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1710200253.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr.Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci

starostlivostisúduomaloletúB.O.Ú.,nar.XX.X.XXXXzastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnychvecíarodinyPezinok,odborsociálnychvecí,Moyzesova2,Pezinok,pracoviskoSenec,dieťa
rodičov:P..Q.O.,nar.XX.X.XXXXbytomC.Q.X,zastúpenáadvokátkouJUDr.EvaCsémiová,sosídlom
AK Bratislava Wolkrova č.4 a P.. U. M., nar. X.X.XXXX bytom C. Ľ. H..Č..XXX/XX, zastúpený advokátkou
Mgr. Simona Dobiašova so sídlom AK Bratislava Šoltésovej 18, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok,
o návrhu otca na úpravu styku s maloletou určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a o návrhu
matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Alžbete, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na úpravu styku s maloletou B. O., XX. X. XXXX
z a m i e t a .

Súd zveruje maloletú B. O., narodenú XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. mesačne sumou 350,-eur od 12. 5. 2010 do 30. 4.

2013 a od 1. 5. 2013 sumou 450,-eur mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie 12. 5. 2010 do 30. 4. 2013 v sume 10.000,-eur je otec povinný splácať v
200,-eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom
1. 5. 2013 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.1.2010 žiadal otec maloletej B. aby súd upravil jeho
styk s maloletou B. a to v čase:
- každý týždeň v mesiaci v utorok a vo štvrtok od 13.OO hod do 18,OO hod.,
- každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 16,OO hod. do pondelka do 8,OO hod.,
- každý rok od 9,OO hod dňa 1.7. do 19,OO hod. dňa 15.7.,

- každý rok od 9,OO hod dňa 1.8. do 19,OO hod. dňa 15.8.,
- každý nepárny rok od 18,OO hod na Zelený štvrtok do 19,OOhod. Na Veľkonočný pondelok,
- každý nepárny rok od 16,OO hod piatka predchádzajúceho školským jarným prázdninám do 18,OO
hod nedele nasledujúcej po školských jarných prázdninách,- každý párny rok od 8,OO hod dňa 25.12 do 19,OO hod dňa 26.12.
Taktiež žiadal otec aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletej v mesačnej výške 1OO eur.
Tým istým návrhom žiadal súd aby nariadil predbežné opatrenie ktorým by súd predbežne do

rozhodnutia vo veci samej rozhodol o úprave styku otca s maloletou dcérou.
Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti od 31.3.2009. Po jeho odchode zo spoločnej domácnosti matka maloletej bránila
aby sa dcéra s otcom stretávala. Otec má záujem sa s dcérou stretávať sa čo mu bolo od mája do
decembra 2009 umožnené iba trikrát. S dcérou ma otec veľmi úzky citový vzťah.

Tunajší súd Uznesením č.k. 12P 9/2010 -9 zo dňa 11.2.2010 návrh otca na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Uznesenie prvého stupňa Krajský súd na základe odvolania otca voči Uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že upravil styk otca s maloletou B. každú sobotu v párnom týždni v čase
od 10,OO hod. do 18,OO hod.
Matka maloletej sa dňa 12.5.2010 vyjadrila k návrhu otca na úpravu styku s maloletou B. a súčasťou

vyjadrenia matky k návrhu bol návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti. Týmto návrhom
žiadala matka aby súd zveril maloletú B. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej mesačne sumou 500 eur a upravil styk otca s dcérou v čase - každú prvú sobotu v mesiaci
od 10,OO hod. do 18,OO hod.
Otec s návrhom matky v časti zverenia maloletej súhlasil, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného

a taktiež styk ktorý matka navrhuje je nepostačujúci preto s týmto návrhom matky otec nesúhlasil.
Okresná prokuratúra s poukazom na vek maloletej , jedna sa o 15 ročné dieťa, kedy akékoľvek
prikazovanie môže obrátiť maloletú proti otcovi - a zároveň apelovala na oboch rodičov aby sa dokázali
na tejto otázke dohodnúť s tým, že OP Pezinok ponecháva na rozhodnutie súdu ako rozhodne o úprave
styku otca s maloletou a poukazujú na závery znaleckého posudku s ktorým sa úplne stotožňujú a tak

isto poukázali na vyjadrenie maloletej v tomto konaní.

Kolízny opatrovník odporúča súdu aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, od
12.5.2010 otca zaviazať výživným v prospech maloletej v mesačnej výške 300 eur a vzhľadom k tomu
že súhlasia so závermi znaleckého posudku a vyjadrenia maloletej neodporúčajú aby súd upravil styk

otca s maloletou a v tejto časti žiadajú súd aby návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletej,
potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o zdravotnom stave maloletej, rozpisom mesačných
nákladov na maloletú, obsahom spisu tunajšieho súdu 22Em 3/2010, daňovými priznaniami matky a

otca za roky 2009-2012, písomnými správami kolízneho opatrovníka zo šetrenia v rodine maloletej ako
i z pohovoru s maloletou, výpismi z obchodného registra, výpismi z mailovej a skyp korešpondencie
otca s maloletou, znaleckým posudkom S.. Š. Z., S.., Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa
1.12.2012, rozsudkom OS Bratislava III č.k. 12C 150/2009-17 zo dňa 17.3.2010, ako i ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

Maloletá B. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané súhlasným
vyhlásením oboch rodičov na matrike. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do roku 31.3.2009,
kedy sa otec maloletej vrátil k svojej manželke z dôvodu, že manželka na otca maloletej vyvíjala nátlak,
žiadala ho aby sa vrátil bývať späť, vyhrážala sa samovraždou, vplývala na tri plnoleté deti pochádzajúce
z manželstva otca a preto sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v ktorej býval spolu s maloletou B. a

jejmatkou.OdnarodeniamaloletejB.fungovaliakorodinasmatkoumaloletejB.,finančnezabezpečoval
chod domácnosti, trávili spoločné dovolenky, lyžovačky, soboty na chatách nie každú sobotu . U matky
maloletej otec prespával občas, maloletej povedali že má veľa práce a preto nie je s nimi stále doma.
Svojejmanželkenavrhovateľhovorilžemápracovnépovinnostiavíkendykeďnebolsmanželkouhovoril
že je služobne v Čechách. V čase narodenia maloletej B. navrhovateľ mal tri dcéry z manželstva: F.,

nar. XX.XX.XXXX, E., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX.
Otec maloletej je ženatý, z manželstva pochádzajú tri plnoleté dcéry. Na pojednávaní otec uviedol, že je
živnostník v odbore sprostredkovanie obchodu, zmenárenská činnosť, tvorba užívateľských programov
na PC. Mesačne disponoval so sumou 1569 eur, z tejto sumy financoval domácnosť svoju a manželky,
a taktiež finančne podporoval maloletú B. a jej matku, finančné prostriedky čerpal z dovtedajších

úspor a z príjmov z podnikania a z pôžičiek. V súčasnosti má otec úvery a pôžičky v sume cca
265 000 eur, nevedel otec na pojednávaní uviesť za aké časové obdobie má uvedené dlhy. Okrem
podnikania na živnosť je majiteľom spol.s.r.o. M., E., predmet podnikania je identický z predmetom
živnosti. Otec na pojednávaní uviedol že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, v rámci podnikania užívaosobné motorové vozidla Mercedes E 320, Nissan Voyager, rodinný dom v ktorom býva s manželkou
je vo výlučnom vlastníctve plnoletej dcéry Kamily ktorej nehnuteľnosť spolu s manželkou darovali
a v uvedenej nehnuteľnosti má otec a jeho manželka právo doživotného užívania rodinného domu.

Manželka otca taktiež nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Od prerušenia spolužitia s matkou maloletej sa
otec snaží s dcérou kontaktovať osobne, mailom a cez skype všetky snahy sú neúspešné a bez odozvy
zo strany dcéry. Od marca 2009 doposiaľ prispel matke na výživu maloletej sumou 2600 eur, výživné
pravidelnenezasielanakoľkosmatkoumaloletejnemajúvysporiadanémajetkovévzťahy,nehnuteľnosti
- chata z predaja ktorej si matka maloletej ponechala všetky finančné prostriedky. Na pojednávaní otec

uviedol,žesúhlasíabybolamaloletázverenádoosobnejstarostlivostimatkeaodpodanianávrhunasúd
je ochotný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200 eur, v priebehu pojednávania uvedenú
sumu upravil na sumu 100 eur mesačne a žiadal súd aby upravil jeho styk s maloletou dcérou v zmysle
jeho písomného návrhu. Otec uviedol, že náklady na bývanie v rodinnom dome sú 151,97 eur mesačne,
poistenie nehnuteľnosti ročne 163,50 eur, poistenie domácnosti ročne 71,34 eur, ktoré znášajú spolu
s manželkou každý v polovici. Mesačné výdavky na živobytie otec vyčíslil na sumu cca 400 eur, ročné

výdavky na životné poistenie a cestovné poistenie 1.147,85 eur.

Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že je rozvedená z predchádzajúceho manželstva má dve
plnoletédcéry. OdnarodeniamaloletejB.otecmaloletejkaždýdeňnavštevoval jejdomácnosť,pomáhal
matkesostarostlivosťouomaloletú,robilnákupy,hralsasmaloletou,taktotofungovalodo2rokov veku

maloletej, kedy vo vzťahu rodičov maloletej nastali konflikty, vyplývajúce z otcovho prístupu k maloletej,
prístupotcakmaloletejdcérebolkonfrontačný,čoviedloktomužemaloletáodmietalabyťsotcomsama,
nechcelasnímchodiťnaprechádzky.Akotrojročnámaloletázačalanavštevovaťmaterskúškolu,nebolo
to z finančných dôvodov, vzhľadom k tomu že otec maloletej prispieval mesačne sumou 20.000,- Sk na
domácnosť anamaloletú.Pokiaľmaloletánenavštevovalamaterskúškolutakotecnavštevovalmaloletú

každý deň aj večer v pondelok až v piatok, tieto návštevy zo strany otca maloletej mali konfrontačný
priebeh zo strany otca, maloletá opakovane kričala, jednalo sa desivý krik a tieto výstupy pokračovali
aj po nástupe maloletej do základnej školy. Maloletá B. trpí úzkosťami ktoré sa po prvý krát prejavili
v štyroch rokoch maloletej v dôsledku čoho bola maloletá hospitalizovaná na neurológií a maloletej
bol odporúčaný psychológ. Víkendy matka spolu s maloletou dcérou trávili na chalupe pri K., kde ich

otec občas navštevoval. Od 8 rokoch maloletá začala hrať tenis , tejto činnosti sa intenzívne maloletá
venovala a v tomto období bola maloletá v starostlivosti detského psychológa , maloletá mala desivé
sny, bola plačlivá, nekľudná , otec sa s dcérou stretával ale boli to konfliktné stretnutia, otec odmietal
spolu so mnou navštíviť psychológa ktorý pracoval s maloletou B..
Matkamaloletejjekonateľkouamajiteľkouspoločnostis.r.o.K.,vktorejspoločnostijeajzamestnankyňa,

mesačné poberá minimálnu mzdu. Uvedená spoločnosť vykonáva účtovnícke služby, za rok 2009 príjem
z podnikania a príjem nájmu nehnuteľnosti - 4-izbový byt v Bratislave bol 3655,14 eur, základ dane
3167,66 eur. V roku 2009 matka uvedené nehnuteľnosť predala za sumu 80 000 eur, v roku 2008 matka
predala rodinný dom ktorý bol v BSM z predchádzajúceho manželstva z predaja obdržala sumu 5 mil.Sk,
do roku 2008 uvedenú nehnuteľnosť prenajímala, mesačný príjem 20.000,- Sk. Matka spolu s maloletou

obývajú 5 izbový rodinný dom , ktorého výlučnou vlastníčkou je matka, nehnuteľnosť zabezpečil otec
pre maloletú B. v roku 2006. Mesačné náklady na prevádzku rodinného domu: elektrika - 50 eur, plyn
63 eur, vodné stočné štvrťročne - 40 eur, UPC 33 eur, RTV 5 eur, daň z nehnuteľnosti 166 eur ročne,
matka nemá žiadne úvery ani pôžičky. Mesačné účtovnícke práce ktoré matka fakturuje sú v sume 690
eur, náklady na domácnosť a maloletú matka financuje z predaja nehnuteľnosti.

Maloletá B. je vo veku necelých 15 rokov, navštevuje X. B. C. H. V.., učí sa dobre. Maloletá trpí
na kožné ochorenie, ploché nohy, veľkú únavu, zvýšenú potivosť, deformované nechty, nechutenstvo,
vypadávanie vlasov, citlivosť na laktózu. Maloletá od 8 rokov veku navštevuje tenisové tréningy po
dohodesotcommaloletej,mesačnénákladynateniscca200eur,určitúdobuuvedenétréningymaloletá

prerušila zo zdravotných dôvodov, v súčasnosti pokračuje . Maloletá pravidelne navštevuje psychológa.
Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 1640 eur , v ktorej sume sú
započítané výdaje na stravovanie, cestovné do školy a šport, výučba angličtiny, školské zahraničné
pobyty, oblečenie, obutie, mimoškolské aktivity, náklady na lie matka vyčíslila na sumu cca 1640 eur , v
ktorej sume sú započítané výdaje na stravovanie, cestovné do školy a šport, výučba angličtiny, školské

zahraničné pobyty, oblečenie, obutie, mimoškolské aktivity, náklady na liečbu - homeopatická liečba,
dovolenky a ostatné.
Matkanapojednávaníuviedla,žeotecnavýživumaloletejod12.5.2010doposiaľuhradilsumu2.600eur.Súd vykonal neformálny pohovor s maloletou B. ktorá uviedla že je študentkou Obchodnej akadémie v
Bratislave, v škole sa jej páči, venuje sa tenisu, do školy ako i na tréningy ju vozí matka. Na položené
otázky maloletá reagovala zrozumiteľne, bola bezprostredná a uviedla, že s otcom sa v súčasnosti

nechce stretávať, otcovi vyčíta že odišiel od nich a príde čas keď sa s ním bude chcieť stretnúť. Od
roku 2010 je postoj k otcovi o niečo lepší, ale nevie povedať kedy nastane čas a ona sa s otcom bude
chcieť stretnúť.

Kolízny opatrovník vykonal taktiež pohovor s maloletou B. aj v rámci konania vedeného na tunajšom

súde č.k.22 Em 3/2010- výkon rozhodnutia - kde maloletá opakovane uviedla, že matka jej v styku s
otcom nebráni, podporuje ju v tom aby sa s otcom stretávala, avšak ona sama odmieta prítomnosť otca
a nechce sa s ním v súčasnosti stretávať.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 1.12.2010 súd zistil, že otec prevádza obchodný podiel
v spoločnosti M.-E. s.r.o. na manželku P.. C. M., odplatne za cenu 165.969,59 eur, ktorá suma sa medzi

zmluvnými stranami započítava voči pohľadávke nadubúdateľky, ktorá vznikla z titulu vyporiadania BSM
podľa Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.4.2010.

Tunajší súd uznesením č.k. 12P 9/2010 -175 zo dňa 1.2.2011 vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a súdny znalec S..Š. Z. , S., dňa

21.9.2012 doručil vypracovaný znalecký posudok z ktorého záveru súd zistil nasledovné:
Osobnostná štruktúra maloletej sa formuje relatívne harmonicky, jej stav je hodnotený ako stabilizovaný.
Emocionálne je viazaná predovšetkým na svoju matku, vzťah k otcovi je ambivalentný. Stretnutia s
otcom , pokiaľ sa uskutočňovali pred tým ako s ňou žil v spoločnej domácnosti, nemali na psychický
stav maloletej negatívny vplyv. Vzhľadom na momentálny psychický stav maloletej stretávanie sa s

otcom z psychologického hľadiska súdny znalec neodporúča. Vzhľadom na komplexné zhodnotenie
výsledkov znaleckého dokazovania súdny znalec odporúča, aby sa pravidelné stretávania maloletej s
otcom uskutočňovali až po tom, ako sa upraví t.č. narušený vzťah maloletej k otcovi za odbornej pomoci
príslušného poradenského zariadenia.
Súdny znalec na pojednávaní uviedol, že na svojich záveroch ktoré sú uvedené v znaleckom posudku

trvá a na otázky účastníkov konania a súdu doplnil o nasledovné:
Stretávanie sa maloletej s otcom by sa malo realizovať za idealných podmienok v manželskej a
predmanželskej poradni , ktoré žiaľ boli zrušené, preto navrhovaná starostlivosť sa môže uskutočniť
napr. - Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva prevencie, Psychiatrická dorastová
ambulancia, Súkromné psychologické služby. Uvedené stretnutia by sa mali realizovať minimálne jeden

krát za týždeň. V tomto konkrétnom prípade vzhľadom na vek maloletej a jej emocionálnu a rozumovú
vyspelosť akékoľvek súdne nariadenie v otázke stretávania sa s otcom by mohlo viesť k úplne opačnému
efektu a také isté riziko je aj pri možnosti, že by súd nariadil dohľad, ktorý by zaviazal rodičov a maloletú
aby sa tomuto psychologickému poradenstvu podrobovali. To že otec opustil maloletú a matku bez
vysvetlenia sa odsťahoval môže byť dôvodu prečo je vzťah dcéry k otcovi taký aký je. Kto si zoberie

na zodpovednosť že z úradnej moci nariadime styk , to že by maloletá nútené musela sa zúčastniť
psychologických sedení môže mať na ňu negatívny vplyv a bude reagovať odmietavo a bude posilňovať
terajší postoj ktorý nikto nechce. Každý nariadený styk dcéry s otcom by mohol ovplyvniť a zhoršiť
zdravotný stav maloletej. To že maloletá má počas posledných troch rokov vážne zdravotné problémy
aj napriek tomu, že sa s otcom nestretáva, je spôsobené situáciou v ktorej maloletá žije tri roky a preto

je potrebné hľadať riešenie ktoré bude ona prežívať ako operatívne, že maloletá bude mať pocit že má
situáciu v rukách a má možnosť ju ovplyvniť. O styku možno hovoriť až keď bude reálny, ak sa maloletej
podarí zmeniť postoj k styku s otcom, ona sama si určí ako sa s otcom chce stretávať a vtedy to máme
vyhrané.Vterajšomstave bybolovhodnéabymaloletánajskôrsotcomaneskôrajsmatkouabsolvovali
odborné sedenia , ale za predpokladu že maloletá dobrovoľne uvedené sedenia bude chcieť absolvovať.

Matka, kolízny opatrovník ako i okresná prokuratúra sa so závermi znaleckého posudku plne stotožnili
a so závermi súhlasia.

Podľa §-u 36 ods.1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §-ov 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v súčasnosti nie je vhodné aby súd upravoval styk
otca s maloletou a svoje rozhodnutie súd oprel o opakovaný prejav vôle maloletej, závery znaleckého
posudku, vyjadrenia súdneho znalca na pojednávaní a preto súd v tejto časti návrh otca zamietol.
V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa , ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov
20. novembra 1989 a čl. 12 predmetného Dohovoru, v zmysle ktorého maloleté dieťa aby bolo

vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo
alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s
pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva , súd vykonal pohovor s maloletou Alžbetou, ktorá svoje
pocity, potreby a momentálnu situáciu v stretávaní sa s otcom riadne formulovala a prejavila , svoj
záujem ktorý odprezentovala ako pred súdnym znalcom, kolíznym opatrovníkom tak i pred súdom.

Podľa čl. 1 predmetného Dohovoru - záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, preto súd pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletej
ktorá je vo veku necelých 15 rokov a návrh otca na úpravu styku zamietol, nestotožnil sa však s
návrhom matky ktorá žiadala zakázať styk dcéry s otcom, nakoľko v tomto konkrétnom otec nevplýval

na zdravotný stav maloletej negatívne, maloletá sa o otcovi vyjadrila pozitívne avšak žiadala aby bolo
rešpektované jej rozhodnutie že momentálne sa s otcom stretávať nechce, čo v budúcnosti nevylúčila a
tento postup je aj v súlade so závermi znaleckého posudku. Súdny znalec ako i súd opakovane viedol
účastníkov konania aby spoločne hľadali riešenie v danej situácií , ktoré však musí byť v prvom rade
odrazom vôle maloletej dcéry a pri rešpektovaní uvedeného je predpoklad že v budúcnosti sa vzťahy

medzi otcom a dcérou upravia tak, že nebude potrebné rozsah ich stretávania sa akokoľvek upravovať.
Je to síce proces dlhodobý ale ak obaja rodičia deklarujú že im záleží v prvom rade na záujme ich
spoločného dieťaťa , tak musia byť trpezliví a hlavne musia potreby maloletej 15-ročnej dcéry vnímať
citlivejšie než to bolo doposiaľ. Postoj oboch rodičov k celej situácií doposiaľ nebol efektívny, nakoľko
dcéra opakovane odmieta stretávať sa s otcom a akékoľvek nútenie maloletej vzhľadom na jej vek (15

rokov) v súčasnosti by bolo kontraproduktívne.
V otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke sa rodičia dokázali dohodnúť a preto súd
maloletúzverildoosobnejstarostlivostimatke.Vzhľadomnanarušenúažkonfliktnúkomunikáciurodičov
a vážne zdravotné problémy maloletej, kedy je matka odkázaná na intenzívnu komunikáciu s lekármi a
psychológmi súd rozhodol, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok matka.

Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej B., súd zaviazal otca prispievať na jej výživu
od podania návrhu matky na súd t.j. od 12.5.2010 na sumu 350 eur mesačne a od 1.5.2013 - vzhľadom
že uplynula doba 3 rokov za ktoré obdobie sa odôvodnené potreby maloletej zvýšili, na sumu 450 eur
mesačne, matka požadovala výživné v mesačnej sume 500 eur a preto vo zvyšnej časti súd návrh matkyzamietol. Súd zohľadnil vek maloletej, jej zdravotný stav (homeopatická liečba, citlivosť na laktózu a
ostatné zdrav.poroblémy), školské aktivity, športová činnosť maloletej - (tenis, činnosť finančne náročná
na tejto činnosti sa obaja rodičia zhodli ešte v čase keď žili v spoločnej domácnosti), náklady na kultúru,

ošatenie, obutie. Súd sa nestotožnil s výškou priemerných mesačných výdavkov ktoré matka vyčíslila
a suma cca 1600 eur sa javí ako suma nadnesená s poukazom na vek maloletej. Príjem matky ktorý
deklarovala nepostačuje na pokrytie mesačných výdavkov jej a maloletej, preto matka používa finančné
prostriedky z predaja nehnuteľnosti. Súd sa tak isto nestotožnil s tvrdením otca že je v jeho finančných
možnostiachaschopnostiachprispievaťnavýživumaloletejdcérymesačnesumou100eur,nakoľkotáto

suma nepokrýva ani zlomok skutočne vynaložených výdavkov na maloletú zo strany matky. Aj napriek
dĺžke súdneho konania a deklarovaniu otca že 100 eur je schopný na výživu dcéry prispievať, túto sumu
otec matke nezasielal, od mája 2010 doposiaľ uhradil na výživu maloletej iba sumu 2600 eur. Otec je
živnostník v oblasti zmenárenstvo, programovanie PC, a sprostredkovanie obchodu a z tejto činnosti
má dlhodobo príjmy ktoré mu umožňovali finančne a materiálne zabezpečovať dve rodiny. To že v čase
súdneho konania nastali presuny majetkových podielov v podnikaní na manželku , darovanie rodinného

domu plnoletej dcére v ktorej nehnuteľnosti naďalej otec býva, zrušenie BSM za trvania manželstva atď,
tieto aktivity otca súd vyhodnotil ako zbavovanie sa majetku a tieto účelové transakcie preto nemôžu mať
vplyv na výšku výživného . Obaja rodičia ešte v čase keď ich vzťahy neboli narušené nastavili životnú
úroveň maloletej B. na vyššiu úroveň ako je bežné a nebolo by v záujme maloletej aby po rozchode
jej rodičov životná úroveň maloletej podstatne klesla. Podľa názoru súdu je v možnostiach otca aby

výživné na ktoré ho súd zaviazal dokázal matke poukazovať. Je potrebné zdôrazniť že životná úroveň
maloletého dieťaťa by mala byť porovnateľná so životnou úrovňou jeho rodičov a v tomto konkrétnom
prípade otcom navrhovaná výška výživného (l00 eur mesačne) by ohrozovala práva a právom chránené
záujmy maloletého dieťaťa.
Právna zástupkyňa otca navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedka - priateľa plnoletej dcéry

matky maloletej, ktorý by sa mal vyjadriť aký vzťah mala maloletá k otcovi v období rokov 2O10 a skôr.
Tento dôkaz súd nepripustil z dôvodu, že k prejednávanej veci by odpovede na otázky ktoré položila
právna zástupkyňa otca po trojročnom odstupe nepriniesli nové podstatné skutočnosti ktoré už nie sú
známe .
Za obdobie od 12.5.2010 do 30.4.2013 ( 36 mesiacov x 350 eur= 12.600 eur mínus otcom poukázaných

2.600 eur = 10.000 eur) otcovi vzniklo zročné výživné v sume 10.000 eur.Zročné výživné súd povolil
otcovi splácať v 200,-euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods.
1 O.s.p. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k
tomu že otec i matka žiadali zročné výživné uhrádzať v mesačných splátkach a tak isto súd zohľadnil
prehlásenie otca že uvedenú hotovosť(10.000 eur) momentálne nemá a preto nemôže zročné výživné

uhradiť jednorazovo.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach..

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od

ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.