Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205228198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7205228198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkyMgr.JolanyFuchsovejasudcovJUDr.Jozefa

Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v S. XXX,
XXX XX, zastúpeného W.. X. D., advokátkou so sídlom v I., B. X proti žalovanému A. leasing, a.s., so
sídlom v S., B. nivy 1, Y.: XX XXX XXX, v konaní o 9.031,60 eur s príslušenstvom a o 2.560,71 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XX/XXXX-
XXX zo dňa 4.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalovaného voči žalobcovi
na zaplatenie sumy 2 560,70 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 420,00 eur od

3.12.2004dozaplatenia,zosumy1140,71eurod31.8.2005dozaplateniaavovýrokuotrováchkonania
p o t v r d z u j e.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 9
031,60 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia na samostatné konanie,
v ktorom bude rozhodnuté i o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy odvolacieho konania v
sume 108,87 eur, ktoré tvorí odmena za právne zastupovanie, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 4.6.2012 zamietol žalobu žalovaného
voči žalobcovi o zaplatenie sumy 2.560,70 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.420,00 eur od 3.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.140,71 eur od 31.8.2005 do zaplatenia, žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.758,10 eur, z toho na účet Mgr. U. N., advokáta
so sídlom v I., N. 77 sumu 642,76 eur, na účet W.. X. D., advokátky so sídlom v I., B. X sumu 1.115,34
eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.502,18 eur a iné trovy 255,92 eur, do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobu žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 9.031,60 eur
s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie, v
ktorom bude rozhodnuté i o trovách konania.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2005 žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 272 086,00 Sk s 9%-ným ročným úrokom z
omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu bezdôvodného obohatenia
žalovaného za zhodnotenie predmetu leasingu o hodnotu nových kolies v sume 105.934,00 Sk a titulom

vrátenia časti uhradených leasingových splátok, zahŕňajúcich pomernú časť hodnoty predmetu leasingu
v sume 166.152,00 Sk.Žalovaný žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 11.11.2005 ako žalobca žiadal, aby
súd zaviazal O. A. ako žalovaného na zaplatenie sumy 77.144,00 Sk so 6%-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 42.779,00 Sk od 3.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 34.365,00 Sk od 31.8.2005

do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nárokov vyplývajúcich z mimoriadneho ukončenia
Lízingovej zmluvy č. XXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 2.3.2004.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.5.2006, č.k. XNcb/X/XXXX-XX prikázal predmetnú žalobu
o zaplatenie 77.144,00 Sk s príslušenstvom na konanie Okresnému súdu Košice II, kde bola vedená

pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX a následne v zmysle ust. § 112 Občianskeho súdneho poriadku spojená
na spoločné konanie s vecou vedenou na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX s tým,
že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k.
XXCb/XX/XXXX-XXX, zo dňa 26.6.2008 rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 272 086,00 Sk s 9%-ným
ročnýmúrokomzomeškaniaod1.10.2005dozaplateniazamietol,zaviazalžalobcuzaplatiť žalovanému
sumu 77.144,00 Sk, so 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 42.779,00 Sk od 3.12.2004 do

zaplatenia, zo sumy 34.365,00 Sk od 31.8.2005 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania v
sume 3.855,00 Sk, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe odvolania žalobcu,
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX, zo dňa 30.12.2009 rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, oboznámením s
listinnými dôkazmi a zistil, že dňa 2.3.2004 uzavreli žalobca (O. A.) ako lízingový nájomca a žalovaný
(s pôvodným obchodným menom B.O.F., a.s.) ako lízingový prenajímateľ Zmluvu č. XXXXXX (ďalej
len „Zmluva"), predmetom ktorej bol finančný prenájom (tzv. spätný lízing) osobného motorového
vozidla zn. X. A4 X,X D. sedan, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky

lízingu (ďalej len „Všeobecné podmienky"), Splátkový kalendár a Podmienky poistenia predmetu lízingu,
súčasne s uzatvorením Zmluvy uzavrel lízingový prenajímateľ so spoločnosťou I., a.s . aj Poistnú
zmluvu na predmet lízingu č. XX-XXXXXXX a následne dňa 2.3.2004 žalobca a žalovaný podpísali
Úpravu lízingovej zmluvy, ktorá sa taktiež stala neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Z Protokolu o prevzatí
predmetu lízingu zo dňa 2.3.2004 vyplýva, že žalobca predmet leasingu riadne prevzal, a to dňa

2.3.2004, čo potvrdil aj svojím podpisom na uvedenom Protokole. V súlade s uzatvorenou Zmluvou
uhradil žalobca v deň podpisu Zmluvy (t.j. dňa 2.3.2004) poplatok za uzatvorenie Zmluvy vo výške
4.501,00 Sk, 1. zvýšenú splátku leasingu vo výške 135.000,00 Sk a 2. splátku vo výške 42.779,00 Sk.
Pravidelné mesačné leasingové splátky vo výške 42.799,00 Sk zahŕňali aj poistné predmetu lízingu
a žalobca ich bol povinný uhrádzať v termínoch splatnosti v súlade so Splátkovým kalendárom. V

ďalšom súd prvého stupňa citoval viaceré ustanovenia lízingovej zmluvy a všeobecných podmienok a
uvieodol, že podľa tvrdenia žalovaného žalobca uhradil po lehote splatnosti 3. lízingovú splátku splatnú
dňa 2.6.2004 vo výške 42.799,00 Sk a to dňa 27.7.2004 a 4. lízingovú splátku splatnú dňa 2.9.2004
vo výške 42.799,00 Sk dňa 19.10.2004 a za omeškanie s platením týchto lízingových splátok žiadal
žalovaný od žalobcu zaplatenie zmluvných pokút v zmysle zmluvných dojednaní a to upomienkami

zo dňa 14.6.2004 na sumu 2.567,00 Sk za 12 dní omeškania so splátkou č. 3, zo dňa 2.7.2004 na
sumu 3.851,00 Sk za 18 dní omeškania so splátkou č. 3, zo dňa 13.9.2004 na sumu 2.353,00 Sk za
11 dní omeškania so splátkou č. 4. Následne žalovaný pristúpil k mimoriadnemu ukončeniu Lízingovej
zmluvy č. XXXXXX odobratím predmetu lízingu, a to dňa 17.1.2005 z dôvodu, že žalobca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a neuhradil zmluvné pokuty vzniknuté v dôsledku omeškania

s platením splátok lízingu č. 3 a č. 4 vymedzené upomienkami zo dňa 14.6.2004 na sumu 2.567,00
Sk, zo dňa 2.7.2004 na sumu 3.851,00 Sk a zo dňa 13.9.2004 na sumu 2.353,00 Sk po dobu dlhšiu
ako tri mesiace. Zo Záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení Lízingovej zmluvy č. XXXXXX
zo dňa 16.8.2005 vyplýva, že záväzok lízingového nájomcu voči prenajímateľovi predstavuje sumu
77.144,00 Sk a pozostáva z neuhradenej lízingovej splátky, splatnej ku dňu 2.12.2004 v sume 42.779,00

Sk, zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu vo výške 22.459,00 Sk a z nepokrytých nákladov pri
realizácii predmetu lízingu vo výške 11.906,00 Sk. Takto uplatnená suma vo výške 77.144,00 Sk bola aj
predmetom žaloby, uplatnenej žalovaným (spoločnosťou B.O.F., a.s.) pôvodne v konaní na Okresnom
súde Košice - okolie, ktoré bolo následne spojené s týmto konaním. Súd prvého stupňa uviedol, že suma
zmluvnej pokuty, uplatňovaná žalovaným vo výške 22.459,00 Sk v súlade s čl. 3, písm. i/ Všeobecných

podmienok pozostáva zo zmluvnej pokuty s oneskoreným zaplatením troch lízingových splátok, ktoré
aj špecifikoval. Pokiaľ ide o doručenky upomienok, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2010
uviedol, že nebolo jeho povinnosťou doručovať tieto upomienky doporučene, a preto doručenkami ani
nedisponuje a v podaní doručenom súdu dňa 2.3.2012 žalovaný uviedol, že mu vzniká nárok vyplývajúcizo zmluvných dojednaní tak na nezaplatené nájomné, ako aj zmluvné pokuty bez ohľadu na to, či
upomienky vyčíslujúce zmluvné pokuty boli žalobcovi doručené, resp. či existuje doklad o ich prevzatí
žalobcom.

Súd prvého v ďalšom citoval ustanovenia § 34, § 51, § 52 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
v danom prípade odvíjal žalovaný svoje nároky po mimoriadnom odstúpení od leasingovej zmluvy, od
neuhradenia jednej splátky a 3 zmluvných pokút a to v zmysle čl. 5., písm. b/ Všeobecných podmienok
v spojení s čl. II. Úpravy lízingovej zmluvy, v zmysle ktorej prenajímateľ má právo mimoriadne ukončiť

Zmluvu v prípade, že nájomca neplatí splátky, resp. zmluvnú pokutu po dobu dlhšiu ako tri mesiace
alebo je v omeškaní minimálne 2 splátok. V tomto smere však súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa
mimoriadneho ukončenia zmluvy bol žalobca v omeškaní len s platením jednej splátky a pokiaľ ide o
zmluvné pokuty vymedzené v predmetných upomienkach, tie síce žalovaný v priebehu konania súdu
predložil, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal ich prevzatie žalobcom. Na rozdiel od žalovaného má
súd za to, že táto skutočnosť je pre posúdenie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy podstatná. Ak žalovaný

uvedené nepreukázal a žalobca doručenie popiera, nie je možné uzavrieť, že žalobca mohol a mal
vedomosť o tom, na základe čoho boli zmluvné pokuty vypočítané, aká bola ich výška a splatnosť tak,
aby ich prípadným zaplatením mohol žalobca zamedziť dôvodu viažucemu sa na možnosť žalovaného
zmluvu mimoriadne ukončiť. V tomto smere žalovaný nepredložil súdu ani podací lístok tak, ako to
učinil v prípade podania listu s mimoriadnym ukončením leasingovej zmluvy. Z hľadiska zmluvnej

úpravy obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach v čl. 6., písm. a), vzhľadom na charakter zmluvy ako
zmluvy spotrebiteľskej, ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 34 Občianskeho zákonníka,
mal súd prvého stupňa za to, že takéto dojednanie dotýkajúce sa fikcie doručenia písomnosti je v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a nemožno ho považovať za platné a aj z ustanovenia § 34
Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade ak daný právny úkon má vyvolať zánik právneho vzťahu,

či byť základom pre takýto záver, má okrem formálnych náležitosti spĺňať i podmienku, podľa ktorej sa
preukázateľne musí dostať do dispozície strane, ktorej je adresovaný a keďže náležitosti pre platné
odstúpenie od predmetnej leasingovej zmluvy v uvedenom smere naplnené neboli, nemohol si žalovaný
ani uplatňovať nároky z tohto titulu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V ďalšom súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 95 ods.1 O.s.p.a uviedol, že nároky ktoré si uplatnil
žalovaný z titulu odstúpenia od leasingovej zmluvy, neboli súdom priznané z vyššie uvedených dôvodov
a nemohli byť priznané ani z dôvodov uvádzaných žalovaným v jeho podaní doručenom súdu dňa
2.3.2012 a aj keď právne posúdenie skutkových okolností je vecou súdu, nemôže súd bez ďalšieho
vydať „prekvapivé" rozhodnutie na základe právneho posúdenia, ktorého právnym základom by bolo

niečo iné, ako to žalobou žalovaný žiadal. Ak teda žalovaný v priebehu konania nenavrhol zmenu žaloby
pre iný právny titul, ako pre ten, ktorý pôvodne žiadal, o dôvodoch uvádzaných v podaní žalovaného
zo dňa 2.3.2012 nemohol súd rozhodovať a predmetom konania mohlo byť len to, čo bolo predmetom
žaloby. O trovách konania o žalobe žalovaného voči žalobcovi, súd prvého stupňa rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a za trovy konania úspešného žalobcu považoval zaplatený súdny poplatok za

žalobu v sume 127,96 eur a za odvolanie v sume 127,96 eur a trovy právneho zastúpenia za 16
úkonov právnej služby, ktoré špecifikoval a režijný paušál, spolu v sume 1.758,10 eur. Vzhľadom na
potrebu pomerne rozsiahlého dokazovania o nároku žalobcu voči žalovanému, súd v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia žalobu žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 272.086,00 Sk s 9%-ným
ročným úrokom z omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude

rozhodnuté i o trovách konania v rámci tohto nároku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
205 ods.2 písm.b/, d/, f/ O.s.p. Uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa, pre ktorý bol návrh
žalovaného v celom rozsahu zamietnutý, je zmätočný a navzájom si odporuje, keď najskôr konštatuje,

že v prípade mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy žalovaný predložil podací lístok a následne
konštatuje, že náležitosti pre platné odstúpenie od lízingovej zmluvy neboli naplnené. Uviedol, že súd
prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca bol v omeškaní s platením jednej splátky po dobu 46
dní, a to splátky vo výške 42.779,00 Sk /1.420,00 eur/ splatnej dňa 2.12.2004 s ukončením zmluvy
dňa 17.1.2005, pričom podľa č.5 VZP bol žalovaný oprávnený ukončiť lízingovú zmluvu pri omeškaní

splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní, čo bolo splnené. Uviedol, že zákon č.379/2008 Z.z., ktorým bolo do
Občianskeho zákonníka zavedené obmedzenie možnosti dodávateľa odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy
až po 3 mesiacoch od omeškania so zaplatením dlžnej splátky, nadobudol účinnosť až dňa 1.11.2008,
a preto právo žalovaného reálne uskutočnené do uvedeného termínu, nemôže byť posudzované podľaprávnej úpravy účinnej od 1.11.2008. Ďalej uviedol, že predložením podacieho lístka k mimoriadnemu
ukončeniu lízingovej zmluvy, v ktorom bol uvedený dôvod ukončenia, bola zmluva v súlade s príslušnými
ustanoveniami VZP mimoriadne ukončená a navyše toto ukončenie bolo v priebehu celého konania

nesporné. Súd prvého stupňa preto vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu žalovaného zamietol. K
ostatným nárokom, uplatneným žalovaným uviedol, že pokiaľ ide o doručenky upomienok, tak žalobca
mal z VZP vedomosť o tom, kedy, v akej výške a akým spôsobom má uhrádzať lízingové splátky, aké
sankcie sa s porušením týchto povinností spájajú a aká je výška zmluvnej pokuty. A v prípade, ak
súd nemal za preukázané doručenie upomienok na zaplatenie zmluvných pokút, resp. iných nárokov,

tak je toho názoru, že tak urobil prostredníctvom mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy resp.
prostredníctvom žalobného návrhu zo dňa 9.11.2005, ktorý je potrebné v tomto kontexte vykladať ako
uplatnenie si týchto nárokov podľa čl.3 písm.i/ VZP. K tomu žalovaný tiež uviedol, že samotné porušenie
povinnosti žalobcom, ako lízingovým nájomcom založilo nárok žalovaného ako lízingovej spoločnosti na
úhradu zmluvnej pokuty a nie jednotlivé separátne doručenie upomienky. Žalovaný ďalej upozornil na
skutočnosť, že jednoznačne špecifikoval titul, na základe ktorého si uplatnil nárok na zaplatenie sumy

614,00 Sk, ako náhradu za pohonné hmoty, ktoré načerpal do predmetu lízingu za účelom manipulácie
s ním. Predmet lízingu bol v autobazáre v Poprade, odkiaľ ho bolo potrebné prepraviť a jazda bola
vykonaná aj za účelom spracovania znaleckého posudku - ide o náklady podľa čl.5 písm.k/ VZP. Ku
konštatovaniu súdu prvého stupňa o zmene žalobného návrhu uviedol, že mu nie je zrejmé, čo súd
za zmenu považoval, nakoľko podanie z 28.2.2012, doručené súdu dňa 2.3.2012 obsahuje iba právnu

argumentáciu žalovaného. Preto má zato, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, pre nedostatok
jeho odôvodnenia. Žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol návrh žalovaného
namiestotoho,aby zaviazalžalobcuzaplatiťžalovanémusumu2.560,70eursprísl.anavrholnapadnutý
rozsudok zmeniť tak, že zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.560,70 eur so 6% úrokom z
omeškania zo sumy 1.420,00 eur od 3.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.140,71 eur od 31.8.2005 do

zaplatenia, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne, vo vyjadrení zo dňa 19.9.2012 k odvolaniu žalovaného
uviedol, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správny skutkový
a právny záver a výstižné sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolanie žalovaného považuje za účelové a tendenčné, neuvádza skutočnosti, ktoré by mali vplyv
na dôvodnosť uplatneného nároku. K tvrdeniu žalovaného o jeho práve ukončiť lízingovú zmluvu pri
omeškaní s úhradou splátky po dobu viac ako 30 dní, žalobca poukázal na úpravu zmluvy zo dňa
2.3.2004, ktorá sa týkala čl.5 VZP a ktorú súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne uviedol.
Preto je irelevantné, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 379/2008 Z.z., pretože písomná dohoda

má prednosť pred zákonom. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny
a navrhol žalovaného zaviazať na náhradu trov celého konania, a to aj odvolacieho konania v sume
108,87 eur.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého

stupňa, vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
9.031,60 eur /272.086,00 Sk/ s prísl. a nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 2.560,71

eur s prísl.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 2.560,71
eur s prísl. tak, že žalobu na zaplatenie uvedenej sumy zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť
žalobcovi, na účet jeho právnych zástupcov, trovy konania v sume 1.758,10 eur a nárok žalobcu na

zaplatenie sumy 9.031,60 eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie.

Žalovanýsvojnárokuplatniltitulomúhradynárokovvyplývajúcichzmimoriadnehoukončeniazmluvného
vzťahu so žalobcom a k zmene žaloby nedošlo.

K odvolaniu žalovaného proti výroku o vylúčení nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.031,60 eur s prísl.
na samostatné konanie, odvolací súd uvádza, že sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie
konania, a preto podľa § 202 ods.3 písm.a/ O.s.p. odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.K odvolaniu proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby žalovaného o zaplatenie sumy 9.031,60 eur
s prísl. odvolací súd uvádza, že podľa § 219 ods.2 O.s.p. sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
posúdením veci a odôvodnením rozsudku súdom prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalovaného

uvádza nasledovné:

Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil, že lízingová zmluva uzavretá so žalobcom je
spotrebiteľskou zmluvou, a preto odvolací súd má za to, že je potrebné posúdiť ju z hľadísk ochrany
spotrebiteľa stanovených v ustanoveniach § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný sa zaplatenia žalovanej sumy domáhal
titulom nárokov vyplývajúcich z mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa
2.3.2004 a mal za to, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané splnenie náležitosti pre platné
odstúpenie od tejto zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že podľa čl.5 Všeobecných zmluvných podmienok
lízingu /ďalej iba VZP/ bol oprávnený ukončiť lízingovú zmluvy v prípade, ak žalobca, ako nájomca

bol v omeškaní s úhradou jednej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom žalovaný bol v omeškaní s
úhradou splátky vo výške 42.779,00 Sk, splatnej dňa 2.12.2004 po dobu 46 dní, odvolací súd uvádza,
na čo poukázal aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že
podľa dokladu založeného v spise na č.l. 7 označeného ako Úprava lízingovej zmluvy zo dňa 2.3.2004
a podpísaného oboma účastníkmi konania, bola dohodnutá zmena čl. 5 Všeobecných obchodných

podmienok tak, že sa z neho vypúšťa text „neplatí splátky, resp. zmluvnú pokutu po dobu dlhšiu ako 30
dní“ a nahrádza sa textom „neplatí splátky, resp. zmluvnú pokutu po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo
je v omeškaní minimálne dvoch splátok“.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, nezodpovedá zmluvnej úprave

účastníkov konania, ako zmluvných strán lízingovej zmluvy. Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil
zistenie súdu prvého stupňa, že v čase mimoriadneho ukončenia lízingovej zmluvy zo strany žalovaného
bol žalobca v omeškaní so zaplatením iba jednej splátky po dobu 46 dní, teda menej ako tri mesiace.

Je pravdou, že podľa zmluvnej dohody bol žalovaný podľa VZP oprávnený mimoriadne ukončiť lízingovú

zmluvu aj v prípade, ak bol žalovaný v omeškaní s úhradou zmluvnej pokuty po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. V konaní žalobca tvrdil, že od žalovaného neobdržal vyúčtovanie žiadnej zmluvnej pokuty
a žalovaný v odvolaní nespochybnil zistenie súdu prvého stupňa, že nepredložil dôkaz o tom, že
uplatnenie uvedenej zmluvnej pokuty žalobcovi doručil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že ak nezaplatenie zmluvnej pokuty by malo byť dôvodom na mimoriadne

ukončenie zmluvného vzťahu, tak je nevyhnutné, aby žalovaný, ktorý mal zmluvnú pokutu uhradiť,
jej vyúčtovanie prevzal, pričom uvedené platí pre všetky zmluvné strany, a o to viac pre žalovaného,
ktorý má v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že podmienky
na mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu musia byť splnené ku dňu oznámenia o mimoriadnom
ukončení zmluvného vzťahu, teda v prejednávanej veci ku dňu 17.1.2005, kedy žalovaný oznámil

žalobcovi mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy /č.l. 10/ a teda nestačí, ak by sa za doručenie
vyúčtovania zmluvných pokút považovalo prevzatie oznámenia o mimoriadnom ukončení lízingovej
zmluvy alebo prevzatie žaloby. Naviac odvolací súd uvádza, že i keď vo VZP bolo dohodnuté, že
prenajímateľ môže od nájomcu nárokovať zmluvnú pokutu, tak to neznamená, že nevyhnutne ju musel
aj nárokovať, a preto, aby žalovanému právo na jej zaplatenie ako aj dôsledky jej nezaplatenia vznikli,

muselo byť uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcovi platne doručené. Z vykonaného dokazovania má
odvolací súd za preukázané, že k oznámeniu žalovaného o mimoriadnom ukončení lízingovej zmluvy
zo dňa 17.1.2005 žalovaný nepreukázal, že žalobcovi doručil vyúčtovanie či už jednej alebo troch
zmluvných pokút, a teda že žalobca bol v omeškaní s ich úhradou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a preto
nepreukázal splnenie podmienok na mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu podľa znenia čl.5 VZP v

znení uvedenom v Úprave lízingovej zmluvy zo dňa 2.3.2004.

Naviac odvolací súd považuje dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie zmluvnej
pokuty za oneskorenú úhradu splátky, za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku
toho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Takéto dojednanie značne poškodzuje

nájomcu, keď oprávňuje lízingovú spoločnosť mimoriadne ukončiť lízingovú zmluvu v prípade, keď
nájomca splátku síce zaplatí, ale je v omeškaní so zaplatením zmluvnej pokuty a to bez ohľadu na jej
výšku, a v danej veci bola napr. táto zmluvná pokuta za oneskorenú úhradu troch faktúr celkom v sume
22.459,00 Sk, čo činí 745,50 eur, čo je suma absolútne neprimeraná k hodnote lízingu.Keďže nároky žalovaného sú uplatnené z titulu mimoriadneho ukončenia zmluvného vzťahu, pričom
odvolací súd sa stotožňuje s posúdením súdu prvého stupňa, že k tomuto platne nedošlo, potom sa

stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že mu nároky viažuce sa k mimoriadnemu ukončeniu
zmluvného vzťahu ani nevznikli a sú preto nedôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ich výšku.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavuodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalovaného na zaplatenie sumy 2.560,70
eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.420,00 eur od 3.12.2004 do zaplatenia, zo
sumy 1.140,71 eur od 31.8.2005 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne
správny a podľa § 218 ods.1 písm.c/ O.s.p. odmietol odvolanie proti výroku, ktorým žalobu žalobcu voči
žalovanému o zaplatenie sumy 9.031,60 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.10.2005 do

zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté i o trovách konania.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. je
povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne trovy odvolacieho konania. Tieto právna
zástupkyňa žalobcu vyčíslila vo výške 108,87 eur. Odvolací súd takto vyčíslené trovy odvolacieho

konania považuje za oprávnené a tvorí ich odmena za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa
19.9.2012 k odvolaniu žalovaného vo výške 101,25% a rež. paušál 7,63 eur, a preto podľa uvedených
ustanovení zaviazal žalovaného tieto nahradiť žalobcovi, a to podľa § 149 ods.1 O.s.p., na účet jeho
právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.