Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2113010257.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného U. P., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.03.2013 sp. zn. 6PP/19/2013, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 16.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. P., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného zákona, zamietol žiadosť
odsúdeného U. P. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 zo dňa 09.10.2007 sp.z. 1T/164/2007 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Bratislava zo dňa 08.04.2008 sp.zn. 3To/13/2008 v trvaní 7 rokov pre trestný čin podľa
§ 188 odsek 2 Trestného zákona.

Začiatok trestu mal odsúdený dňa 08.01.2007 a lehota v zmysle § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného zákona
uplynula odsúdenému dňa 08.09.2011, pričom predpokladaný koniec trestu má mať 08.01.2014.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v danom prípade neboli splnené materiálne
podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko od neho
nemožno bezpečne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie v budúcnosti riadny
život a to i s poukazom na ďalšie trestné stíhanie, ktoré v súčasnosti je proti nemu vedené a ktoré nie je
ešte doposiaľ ukončené, ako i na charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho nepriaznivú resocializačnú
prognózu.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú však bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré uznesenie predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného

nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený U. P. si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 7
rokov, ktorý mu bol uložený za zločin podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona a to rozsudkom Okresného
súduBratislava4zodňa09.10.2007sp.z.1T/164/2007vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBratislava
zo dňa 08.04.2008 sp.zn. 3To/13/2008.Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol vo väzbe v
Ústave na výkon väzby v Bratislave od 12.01.2007, kde začal vykonávať trest odňatia slobody dňa

08.04.2008. Spočiatku jeho správanie a vystupovanie v danom ústave nebolo vždy na požadovanej
úrovni. Dňa 22.04.2008 bol premiestnený do Ústavu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde bol zaradený
do diferenciačnej skupiny „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. V dodržiavaní ústavného poriadku
v minulosti boli uňho zaznamenané menšie nedostatky, ktoré však v súčasnosti odstránil. Doposiaľ
bol 8-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 11.12.2012 a to mimoriadnym povolením návštevy.

Disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne je zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv,
kde jeho pracovná morálka je hodnotená pozitívne. Resocializačná prognóza u odsúdeného sa javí
ako menej priaznivá, pričom rizikové faktory sú uňho predovšetkým dosiahnuté vzdelanie a trestná
činnosť. Je tiež potrebné poukázať na to, že už v minulosti a to dňa 12.12.2011 bola jeho žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá. Záverom hodnotenia sa
konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a preto ho

odporučil podmienečne prepustiť.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak

a/ ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody;

b/ ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj

na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení je teda zrejmé, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky v podobe zákonom
stanovenej doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie

povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného
môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd po preskúmaní spisu však dospel k záveru, že odsúdený v danom prípade splnil len prvú
a to formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu dvoch tretín

uloženého trestu odňatia slobody.

V súlade s názorom I. stupňového súdu však i krajský súd dospel k záveru, že odsúdený vzhľadom na
menej priaznivú resocializačnú prognózu, charakter spáchanej trestnej činnosti pre ktorú bol odsúdený
a jeho celkový osobnostný profil, nie je možné dôvodne predpokladať, že v prípade podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, by tento mohol viesť riadny život.

Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na získanie
disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná
sloboda, sama o sebe nepredstavuje dôvod na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom

rozhodnutí odsúdeného. Správne okresný súd poukázal na to, že zmysel podmienečného prepustenia
nespočíva len v tom, že odsúdený bude za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody
automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom avšak bez
zreteľa k účelu trestu.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu a ďalšie okolnosti je dôvodný predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac
sa nedostane do rozporu so zákonom.Takýto predpoklad však u odsúdeného zistený nebol a preto okresný súd podľa názoru krajského súdu
správne postupoval, keď za splnenia všetkých zákonných podmienok žiadosť odsúdeného U. P. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného

poriadku zamietol.

Nakoľko ani krajský súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného U. P. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.