Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507203893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8507203893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.

IrenyDobňakovejaJUDr.MilanaŠebeňavprávnejvecinavrhovateľkyIng.arch.D.L.,miestopodnikania
D. XX, H. X., IČO: 40 320 715, zastúpenej JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, 17. novembra
14, Stará Ľubovňa proti odporkyni Y. I., pôvodne podnikateľke s obchodným menom Y. I. - FERETTI,
IČO : 41143388, s ukončením podnikateľskej činnosti dňom 29.9.2011, trvale bytom V. XX/XXX, H.
X., zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 1
019,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
5Cb/47/2008 - 303 z 9. mája 2012, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe
vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo
výške 497,91 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.4.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 23,23 eur so 14,25 % ročným úrokom
z omeškania od 17.8.2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :

a) navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia sumy 30 700,- Sk titulom zaplatenia
ceny plnenia, ktoré odporkyni podľa jej objednávky poskytla a cenu vyúčtovala faktúrou č. 052007
na sumu 35 700,- Sk, splatnou dňa 16.8.2007, od ktorej odpočítala prijatú zálohu vo výške 5 000,-

Sk. Vydaný platobný rozkaz č.k. 5Rob/78/2007-16 zo dňa 7.1.2008, ktorým bolo žalobe vyhovené
súd uznesením č.k. 5Rob/78/2007-18 zo dňa 6.2.2008 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné
odporkyni doručiť do vlastných rúk. Následne súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach
a povinnostiach a podľa ich iniciatívy vo veci na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu o zaplatenie sumy 700,- Sk zostalo predmetom konania zaplatenie
sumy 30 000,- Sk so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 17.8.2007 do zaplatenia z dôvodu
neuhradenej ceny za dielo v celkovej výške 30 000,- Sk. Zálohu 5000,- Sk, ktorú odporkyňa vyplatila

navrhovateľke, použila navrhovateľka na zaplatenie projektu elektro projektantovi, o čom svedčilo i
potvrdenie projektanta predložené do spisu. Vychádzajúc z tvrdení účastníkov súd zameral dokazovanie
na zistenie skutočností:
- či medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,- čo bolo predmetom tejto zmluvy o dielo, aká bola dohodnutá cena za dielo
- dokedy malo byť dielo vykonané, či bolo dielo odporkyni odovzdané
- či cena za dielo bola zaplatená

b) Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka a odporkyňa v
čase uzavretia zmluvy boli podnikateľky (odporkyňa v priebehu konania ukončila podnikateľskú činnosť),
daný vzťah je potrebné posúdiť ako obchodnoprávny vzťah a je potrebné na neho aplikovať predpisy
obchodného práva, teda Obchodný zákonník. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou

a odporkyňou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Predmetom odporkyňou objednaného diela a
záväzkom navrhovateľky bolo dodanie návrhu architektonického riešenia prevádzky Café Verde v
objekte Pressburg Trade Center, Y. - H. D., Ul. J. X a tiež zjednodušeného projektu - časť architektúra.
Navrhovateľka je architektka a odporkyňa si u nej neobjednala celkový projekt, včítane všetkých
profesií. Kaviareň Café Verde na prízemí objektu bola súčasťou rekonštrukcie a nadstavby objektu,
ako to vyplýva zo správy mestskej časti Y. - H. D. (č.l. 100) a stavebné povolenie bolo vydané

ešte predtým, než došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Samostatné stavebné povolenie,
ani kolaudačné rozhodnutie na túto prevádzku nebolo vydávané. Z uvedeného dôvodu vyplýva,
že je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že nemohla vypracovávať projekt pre stavebné povolenie.
Navrhovateľka s odporkyňou sa nedohodli ani na vypracovaní realizačného projektu, keďže realizačný
projekt, t.j. aj projekt ku kolaudačnému konaniu by musel obsahovať sprievodnú správu, súhrnnú

technickú správu, ekonomické zhodnotenie, koordinačný výkres, dokumentáciu stavebných objektov
pre organizáciu stavby, dokumentáciu prevádzkových súborov, celkové náklady a museli v ňom byť
presne zakreslené aj jednotlivé profesie, t.j. starostlivosť o životné prostredie, starostlivosť a bezpečnosť
práce, technické zariadenie, protipožiarne zabezpečenie stavby, stanovenie ochranných pásiem, projekt
elektriny, projekt vody, kanalizácie, tepla, vonkajšie, vnútorné osvetlenie, slaboprúdové rozvody a

toto nebolo medzi navrhovateľkou a odporkyňou ani dohodnuté, ani vypracované. Navrhovateľka
vypracovala odporkyni zjednodušený projekt - časť architektúra pre hygienu a aj architektonické
riešenie interiéru, teda projekt interiéru. V máji 2006 hlavný projektant stavby Ing. arch. H. zaslal
podklady navrhovateľke na vypracovanie tohto architektonického riešenia interiéru. Navrhovateľka
mala oprávnenie na projektovanie, vypracovanie dokumentácie, t.j. projektu jednoduchých stavieb,

drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Nemala oprávnenie na vypracovanie profesií, ako sú
statika, zdravotechnika, elektro, požiarna ochrana, vzduchotechnika, voda, teplo, vonkajšie a vnútorné
osvetlenie a pod.. Navrhovateľka najskôr vypracovala zjednodušený projekt - časť architektúra,
resp. dispozičné riešenie týkajúce sa prevádzky pod č. 103 pre hygienu, v ktorom bol priestor
rozčlenený na kaviareň, sociálne zariadenie, riešila rozmiestnenie umývadiel, WC, výlevky, zakreslila

bar a v tomto návrhu bol zakreslený menší počet stolov a stoličiek (keďže od počtu stolov a stoličiek
sa odvodzoval počet WC), ako v skutočnosti v kaviarni bol. Tento zjednodušený projekt (8/2006 -
navrhovaný stav v pôdoryse - č. l. 155 spisu a návrh na č. l. 159 spisu, kde nie je ešte zakreslený
priestor pre kuchyňu) - časť architektúra navrhovateľka vypracovala v auguste 2006 a odovzdala ho
odporkyni, ktorá ho predložila na hygienu k žiadosti o povolenie prevádzky - kaviarne. Z podkladov

predložených navrhovateľkou vyplynulo, že došlo k zmene pôvodného zjednodušeného projektu, resp.
architektonického riešenia, a to oproti pôvodnému návrhu, týkajúcemu sa prevádzky č. 103, bola
riešená zmena na prevádzke č. 104, na ktorej mala byť pôvodne predajňa drogérie, ale odporkyňa
túto prevádzku prenajala, teda bola pripojená k prevádzke č. 103. Na prevádzke č. 104 podľa návrhu
na č.l.167 spisu bol navrhnutý sklad a vývod vody a odpadu. Stoličky v kaviarni boli navrhnuté

hranaté. Odporkyňa chcela vydávať v kuchyni len polotovary, preto navrhovateľka nakreslila, kde
bude prípojka vody a zásuvky - návrh na čl. 170 - a dodávateľ stavby D. to potom takto zrealizoval.
Navrhovateľka preukázala aj to, že na požiadavku B., ktorý vypracovával návrh kuchyne, do jeho návrhu
zakomponovala, zakreslila a umiestnila do kuchyne výrobné kusy, ktoré firma U. mala na sklade,
umiestnila ich, keďže B. nevedel tieto jednotlivé kusy do návrhu kuchyne umiestniť. Navrhovateľka

predložila súdu vypracovaný návrh na realizáciu toaliet (WC), návrh na barové zápultie a baru s tým,
že v prednej časti baru navrhla na podsvietenie bambusové listy, ktoré odporkyňa nezrealizovala, ale
umiestnila tam trávu. Navrhovateľka predložila súdu nakreslenú niku, t.j. návrh, kde bude umiestnený
televízor, sedačka, ktorú nakreslila aj v pôdoryse, navrhla presný počet svietidiel, nakreslila, ako
sa na prevádzke má ukladať dlažba. Čo má obsahovať projektová dokumentácia interiéru vyplýva aj

z predloženého sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskej
činnosti Uniky, kde je uvedené, že interiér je vnútorný priestor stavebného objektu alebo časti
zariadené typovými a typickými prvkami, ktorých usporiadanie spolu s úpravou uvedených plôch tvorí
jednotný, funkčný a výtvarný celok. Ponuková cena sa určuje podľa veľkosti započítateľnej plochy azariadenie interiéru do príslušného pásma náročnosti. Na č.l. 94 tohto cenníka Unika sú uvedené
kvalitatívne podmienky pre uplatnenie ceny s tým, že projektová dokumentácia interiéru obsahuje
technické riešenie voľného a vstavaného nábytku, úpravy stien a stropov a osvetlenia v budovách

a podrobnosť spracovania dokumentácie je taká, aby boli jasné všetky technické súvislosti, určenie
materiálu, farby a základné rozmery riešených interiérových prvkov spravidla v mierke 1:50. V cene
projektovej dokumentácie nie je zahrnuté spracovanie technickej dokumentácie časti interiérov alebo
časti nábytku v podrobnejšej mierke a tiež nie sú zahrnuté práce na dokumentácii, ktoré podrobne
dokumentujú detaily spracovania a spojovania materiálov. Základom pre výpočet ceny je predmetná

plocha vyjadrená v m2, a to podlahová plocha riešeného priestoru a tiež plocha stien a podhľadov,
pokiaľ sú interiérovo riešené.

Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka riešila a vypracovala projekt
interiéru, v ktorom je technické riešenie voľného, vstavaného nábytku, úpravy stien, stropov a osvetlenie
v kaviarni Café Verde, teda riešila aj priestor, aj plochu stien a podhľady.

Podľa názoru súdu prvého stupňa odporkyni nebolo zrejmé, čo je projekt pre stavebné povolenie,
čo je realizačný projekt, táto sa vyjadrila, že objednala projekt, ale neobjednala vypracovanie
projektu včítane všetkých profesií, teda kompletný a celkový projekt. Táto skutočnosť bola preukázaná
aj tým, že bol samostatne vypracovaný projekt elektro a projekt požiarnej ochrany, ich vypracovanie

zabezpečovala síce navrhovateľka, ale na žiadosť odporkyne a ďalšie projekty profesií ku konečnému
projektu skutočného vyhotovenia stavby odporkyňa hlavnému projektantovi nedodala. Skutočnosť, že
došlokzmenestavbynaulici J. č.X-rekonštrukcia,nadstavbaobjektuSORAVIAOFFICE,atokzmene
účelu využitia časti obchodných priestorov na I. nadzemnom podlaží, pôvodné označenie priestoru 103
a 104 na kaviareň a bistro, pôvodné označenia A 105 na obchodné priestory vyplýva z rozhodnutia

mestskejčastiY.-H.D.zodňa17.12.2007,ktorýmbolopovolenépredčasnéužívanietejtostavbyzodňa
20.4.2007, kde je uvedené, že bolo povolené predčasné užívanie aj prevádzky kaviareň, hygienického
zariadenia,prípravyjedál,šatnepodľaprojektovejdokumentácieskutočnéhovyhotoveniastým,žeišloo
prevádzky A 103 a A 104 a skutočné vyhotovenie č. 101, 102, 103, 104, 105, 106 a 107. Toto rozhodnutie
o povolení predčasného užívania nadobudlo právoplatnosť 20.4.2007. Kolaudačné rozhodnutie, t.j.

rozhodnutie o povolení trvalého užívania stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2007. Týmto
rozhodnutím bolo povolené trvalé užívanie I. nadzemného podlažia, časť A vstupné priestory a tiež aj
kaviarne Café Verde so zázemím. V konaní bolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že skutkový stav
prevádzky Café Verde zakreslila a zaslala hlavnému projektantovi Ing. H., ktorý ho pojal do projektu
skutočného vyhotovenia. Posledná zmena v tomto projekte skutočného vyhotovenia je 10/2006 a medzi

poznámkami v tomto projekte je uvedené, že dovtedy, t.j. do 10/2006 nebol dodaný projektantom
odsúhlasený pôdorys Café Verde. Návrhy, ktoré vypracovala navrhovateľka, boli odovzdané jednak
odporkyni, jednak hlavnému projektantovi stavby Ing. H., ktorý ich zakreslil do skutočného vyhotovenia
a tiež aj D., ktorý bol dodávateľom stavby, resp. prevádzky kaviarne. V konaní bolo preukázané,
že na základe vypracovaného návrhu architektonického riešenia vypracovaného navrhovateľkou bolo

realizované interiérové dispozičné riešenie a usporiadanie tejto prevádzky Café Verde. Navrhovateľka
nemá oprávnenie a ani nie je odborníčkou na technické riešenie svetelnej rampy, nie je ani svetelným
technikom a hoci svetelnú rampu vyberala s odporkyňou na prevádzke svietidiel Prolux, investorka,
t.j. odporkyňa realizovala inú svetelnú rampu, ktorá bola lacnejšia. Navrhovateľka vypracovala a
aj odovzdala odporkyni návrh architektonického riešenia prevádzky Café Verde, projekt interiéru.

Odporkyňa potvrdila, že navrhovateľka jej odovzdala zakreslenie dispozičného riešenia 2D, toalety a
farebné riešenie interiéru, návrh a zakreslenie barového zápultia 2D. Zakreslenie a návrh kuchyne 2D
navrhovateľka zakreslila do návrhu kuchyne vypracovanom B. jednotlivé prvky. Zakreslenie a návrh
interiérového nábytku 2D navrhovateľka vypracovala a podľa toho bol nábytok a jednotlivé solitéry boli
realizované cez stolársku dielňu. Medzi navrhovateľkou a stolárskou dielňou bola emailová komunikácia

a okrem grafického riešenia jednotlivých častí v interiéri 2D navrhovateľka poskytla tejto stolárskej dielni
aj realizačné návrhy. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka predložila odporkyni cenové ponuky
na kamerový systém a na elektroinštaláciu, na svietidlá Prolux. Odporkyňa zo svietidiel navrhovaných
navrhovateľkou si na prevádzke Proluxu vybrala len niektoré z toho dôvodu, že tieto svietidlá boli drahé.
V konaní tiež bolo preukázané, že navrhovateľka konzultovala s dodávateľmi a zhotoviteľom stavby,

prevádzky kaviarne, hoci tieto konzultácie neboli predmetom zmluvy o dielo, neboli zahrnuté ani v
cene diela, teda išlo o práce naviac, ale navrhovateľka za tieto konzultácie odporkyni nevyúčtovala
žiadnu sumu. Podľa predloženého sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien a projektových prác
a z navrhovanej ceny predloženej D. vyplýva, že takéto práce je možné považovať za autorský dozor,resp. technický dozor, za ktorý by navrhovateľka mohla účtovať odporkyni za 1 hodinu 500,- Sk. V
konaní bolo preukázané aj to, že navrhovateľka zabezpečovala pre odporkyňu projekt elektro a projekt
požiarnej ochrany a stanovisko okresnej správy požiarnej ochrany. Podľa názoru súdu navrhovateľka

postupovala pri vykonaní diela s odbornou starostlivosťou tak, aby výsledok určený v zmluve, mohol byť
dosiahnutý. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že chodila na prevádzku na kontrolné dni od mája 2006
do júla 2007, spolupracovala s dodávateľom stavby a aj s odporkyňou priamo už pri realizácii tohto diela
a to aj napriek tomu, že predmetom zmluvy o dielo nebolo vypracovanie realizačného projektu a ani
autorský dozor. Realizačný projekt by totiž musel obsahovať spracovanie všetkých profesií a museli by

byť zakomponované všetky podmienky stanovené stavebným úradom, ktoré jej odporkyňa nepredložila
a musel by byť zabezpečený aj autorský dozor.

c) Účinky vykonaného diela v zmysle § 556 Obchodného zákonníka nastali tým, že zhotoviteľ, t.j.
navrhovateľka umožnila objednávateľovi, t.j. odporkyni s predmetom diela nakladať. Niektoré návrhy
architektonického riešenia stavby, resp. prevádzky odovzdala navrhovateľka dodávateľovi stavby D.,

ktorý ich realizoval, resp. v priebehu ich realizácie dochádzalo k zmenám. Niektoré návrhy odovzdala
navrhovateľka stolárskej dielni, a to barový pult, navrhla o akú dyhu malo ísť, ako má byť vystuženie
jeklovinou, ako mali byť vyrobené taburetky, aká mala byť barová doska, aké má byť pláto na stôl
( č.l. 208) navrhla, aké majú byť stoličky (č.l. 209, 210, 211, 212). Komunikácia medzi navrhovateľkou a
stolárskou firmou je na č.l. 213, 214, 215 a 216. Na základe týchto návrhov a po konzultácii s odporkyňou

stolárska dielňa vyrábala jednotlivé časti nábytku, ako bar, barové zápultie. Navrhovateľka tiež navrhla
červený technický kameň hrúbky 6 cm a ohľadom jeho zabezpečenia komunikovala s kamenármi (návrh
na č.l. 206). Tvrdenie navrhovateľky, že sa jednalo o zjednodušený projekt časť architektúra a aj návrh
architektonického riešenia, resp. projekt interiéru vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka D. (č.l. 260),
ktorý uviedol, že pri bode 1 rozpísanom vo faktúre - išlo o čiastočný projekt, čiastočné riešenie interiéru,

zakreslenie dispozičného riešenia 2D, 2D toalety sa týka projektu, zakreslenie a návrh interiérového
nábytku 2D je projekt interiéru, zakreslenie a návrh kuchyne je projekt, ktorý sa ale nedal realizovať,
ale, ako je uvedené vyššie navrhovateľka pre B. do tohto návrhu zakresľovala len jednotlivé hotové
výrobky a len vývody, návrh a zakreslenie barového zápultia s tým, že barové zápultie je zariaďovací
predmet. Konzultácie s dodávateľmi a zhotoviteľmi stavby je inžinierska činnosť a na to musí byť

splnomocnenie investora. Zo svedeckej výpovede svedka D. E. vyplýva, že bol svedkom, keď odporkyňa
sa s navrhovateľkou asi v marci 2006 v sídle firmy Ceranti, kde mal aj on prenajaté priestory, sa
dohadovali, čo bude predmetom zmluvy o dielo, kedy sa dielo vykoná, za akú cenu. Hovorilo sa
o tom, že predmetom zmluvy o dielo bude projekt interiéru, osadenie sanity a farebnosti a za to
zaplatí odporkyňa navrhovateľke sumu 30 000,-Sk 3 mesiace po spustení prevádzky kaviarne. Pri tomto

rozhovore sa hovorilo aj o farbách dlažby, o farbách interiéru, o farbách stien a týchto stretnutí v
uvedených priestoroch bolo medzi navrhovateľkou a odporkyňou viac. Svedok bol prítomný aj na
prevádzke Café Verde, keď sa riešilo napr. presúvanie priečok, pretože tieto nesedeli s pokladmi, ktoré
navrhovateľka dostala, riešila sa aj vzduchotechnika. Projekt, ktorý navrhla, resp. návrh, ktorý urobila
navrhovateľka, sa prispôsoboval skutkovému stavu.

d) Z týchto skutočnosti vyplýva záver, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo bol architektonický návrh
riešenia interiéru Café Verde a zjednodušený projekt - časť architektúra. Tento projekt navrhovateľka
vypracovala a bol odporkyni odovzdaný, resp. bol odovzdaný dodávateľovi stavby - D., ktorý vykonával
práce, resp. zabezpečovali práce pre odporkyňu na tejto prevádzke. Navrhovateľka odovzdala predmet

diela odporkyni, resp. dodávateľom odporkyne v dohodnutom termíne, do kolaudácie celej stavby,
t.j. aj prevádzky kaviarne. Zakreslenie skutočného vyhotovenia prevádzky odovzdala navrhovateľka
hlavnému projektantovi Ing. H., ktorý to zakreslil do projektu skutočného vyhotovenia stavby. Užívanie
prevádzky bolo dočasne povolené v mesiaci apríl 2007, prevádzka bola spustená do prevádzky v máji,
resp. v júni, teda do vydania rozhodnutia o povolení dočasného užívania prevádzky bol predmet diela

odporkyni odovzdaný. Navrhovateľka má právo na zaplatenie ceny tohto diela. Medzi účastníkmi nebolo
sporné,žemedzinimidošlokdohodeocenediela nasumu30000,-Sk,ztejtosumy odporkyňazaplatila
dňa 16.8.2007 navrhovateľke sumu 5 000,- Sk (čl.54), ktorú navrhovateľka vo faktúre odpočítala.
Z pokladničného dokladu, v ktorom nie je vedené ani číslo, ani deň, vyplýva, že odporkyňa vyplatila
navrhovateľke sumu 15 000,- Sk za poskytnuté služby. Tvrdenie navrhovateľky, že táto suma bola

poskytnutá odporkyňou ako záloha na zaplatenie služieb, ktoré pre odporkyňu sprostredkovala, a to
zabezpečenie loga na kávu, loga pre firmu, doménu, registrácia domény, navrhovateľka nepreukázala
a tiež nepreukázala, že túto sumu 15 000,- Sk vyplatila pracovníkovi firmy Ceranti - D., ktorý je toho
času v S.. Z uvedených dôvodov súd túto sumu 15 000,- Sk považoval za zaplatenie časti dohodnutejceny za predmet dohodnutého diela. Odporkyňa zaplatila navrhovateľke sumu 20 000,-Sk, pričom z
prijatej sumy zaplatila sumu 5 000,- Sk za projekt elektro projektantovi Ing. D. Y. podľa vystavenej faktúry
a súdu predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.9.2006 P 182006. Odporkyňa v

konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že za projekt elektro uhradila navrhovateľke osobitne ešte sumu 5
000,- Sk, ktorá ju potom uhradila projektantovi Ing. D. za projekt elektro. Súd neakceptoval ani tvrdenia
odporkyne, že nárok navrhovateľky zanikol započítaním tak, že oproti cene diela mala byť započítaná
pohľadávka zo zodpovednosti za vady vane dodanej druhom navrhovateľky do bytu do J.. Odporkyňa
tvrdila, že za cenu 31 000,- Sk jej bola dodaná zlá vaňa, ktorú vrátila, druh navrhovateľky jej vrátil

sumu 15 000,- Sk a suma 15 000,-Sk mala byť započítaná na nedoplatok ceny predmetného diela. Táto
skutočnosť ´však nebola ničím preukázaná. Z výpovede svedka E. vyplýva, že k takémuto započítaniu
sumy 15 000,- Sk nedošlo, že sumu 31 000,- Sk vrátil manželovi odporkyni na dvore firmy Ceranti
potom,čobolavrátenávaňaspäťjemu.Súddodáva,žektakémuzapočítaniu pohľadávkynavrhovateľky
voči odporkyni, nemohlo dôjsť, také započítanie nie je možné, pretože druh navrhovateľky E. D. nie
je účastníkom tohto konania a on neuzatváral s odporkyňou žiadnu zmluvu o dielo. Z uvedených

dôvodov, a to, že odporkyňa nepreukázala, aby došlo ku započítaniu tejto pohľadávky navrhovateľky
voči odporkyni a tiež aj z toho dôvodu, že k takémuto započítaniu nemohlo dôjsť, súd pri rozhodovaní
túto skutočnosť nezohľadnil. Preto súd vyhovel čiastočne návrhu na zaplatenie sumy 497,91 eur a
v prevyšujúcej časti, t.j. vo výške 497,91 eur návrh zamietol. Súd priznal navrhovateľke aj úrok z
omeškania z priznanej sumy 497,91 eur, a to vo výške 14,25 % ročne od 4.4.2008 do zaplatenia.

Úrok z omeškania súd priznal od 4.4.2008, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby odporkyni.
Nebolo možné priznať úrok z omeškania od 17.8.2007, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry,
pretože v konaní nebolo preukázané, kedy bola táto faktúra odporkyni doručená a napokon v konaní bolo
preukázané, že bola dohoda medzi odporkyňou a navrhovateľkou, že uhradí cenu diela do 3 mesiacov
od realizácie prevádzky. Ku povoleniu predčasného užívania prevádzky došlo dňom 20.4.2007 a ku

povoleniu trvalého užívania prevádzky došlo 17.12.2007. Až po uplynutí 3 mesiacov od toho, ako bude
prevádzka realizovaná, bola dohodnutá lehota splatnosti ceny za dielo. Z vykonaného dokazovania
však vyplýva, že prevádzka bola otvorená v júni 2007, ale nebolo jednoznačne preukázané, kedy bola
presne otvorená. Preto navrhovateľka má nárok na úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po
doručení žaloby odporkyni. Žaloba bola doručená odporkyni spolu s poučením dňa 3.4.2008, teda od

nasledujúceho dňa, t.j. od 4.4.2008 súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania a zaviazal odporkyňu
zaplatiťúrokzomeškania navrhovateľke dozaplatenia. Priznanýúrokzomeškaniasúdodôvodnilust.§
365 Obch. zákonníka. Ročná úroková sadzba určená NBS v čase, keď sa odporca dostal do omeškania,
t.j. ku 4.4.2008 bola vo výške 4,25 % ročne a v obchodnoprávnych veciach sa tento základný úrok
zvyšuje „o 8 percentuálnych bodov“, preto súd priznal navrhovateľke zákonný ročný úrok z omeškania

vo výške 14,25 % z priznanej sumy od 4.4.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa istiny
a úroku z omeškania, súd návrh zamietol.

e) V časti späťvzatia návrhu vo výške 700,- Sk súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,. 2, 3 O.s.p..

f) O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanom prípade bola žalovaná suma 30 700,- Sk,
navrhovateľka bola úspešná v časti zaplatenia sumy 15 000,- Sk, a vo výške 700,- Sk zobrala návrh
späť. Odporkyňa bola úspešná vo výške 15 000,- Sk a v časti 700,- Sk v podstate navrhovateľka

zavinila zastavenie konania. U navrhovateľky a u odporkyne ide približne o rovnaký pomer úspech,
resp. neúspechu, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku, proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj proti výroku o trovách konania podala
včas odvolanie žalovaná (odporkyňa). Zdôraznila, že nárok uplatnený žalobkyňou (navrhovateľkou)

neuznáva. Stotožňuje sa so súdom, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o dielo.
Nesúhlasí však s tým, že predmetom diela bol iba návrh architektonického riešenia prevádzky CAFFE
VERDE a zjednodušený projekt - časť architektúra. Predmetom dohody bolo vypracovanie projektu.
Toto vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobkyne pred súdom dňa 28. 4. 2011, keď uviedla, že
žalovaná ju navštívila s tým, že potrebuje urobiť projekt kaviarne v Y.. Žalobkyňa s tým súhlasila a

uviedla, že z dôvodu, že sa poznajú dlhšiu dobu, projekt urobí za 30 000,- Sk, hoci cena sa pohybuje
od 150 000,- Sk až do 200 000,- Sk bez DPH včítane profesií. Dohodnutá cena mala byť za projekt bez
ďalších profesií. Podľa uzavretej dohody v mesiaci marec 2006 žalovaná doniesla žalobkyni podklady
na vypracovanie projektu. Na základe týchto sa žalobkyňa začala podieľať na vypracovaní projektu azačala sa zúčastňovať aj kontrolných dní na stavbe. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 12.
2011 žalobkyňa tiež uviedla, že architektonický návrh je vlastne projekt. Uviedla aj to, že p. D. žiadal,
aby súčasťou projektu boli aj profesie, ako je elektrina, požiarna ochrana, voda a pod. Listinné dôkazy,

ktoré predložila samotná žalobkyňa svedčia o tom, že na výkresovej dokumentácii je uvedené aj to, že
hlavným projektantom je Ing. arch. M. L. a zodpovedným projektantom tak isto Ing. L.. Svedok D. vo
výpovedi uviedol, že žalovaná mu ako manažérovi a zodpovednej osobe za rekonštrukciu objektu, kde
sa nachádzala kaviareň, oznámila, že projekt kaviarne si zabezpečí sama a nositeľkou tohto projektu
je Ing. arch. L.. Takto sa mu aj táto predstavila. Ako so zodpovednou projektantkou s ňou aj následne

jednal. Tento svedok vypovedal aj o tom, že práce, ktoré žalobkyňa urobila, boli iba výkresy a z hľadiska
architektúry boli urobené iba na 40 %. Chýbali tam napr. rozpočty, technická správa, chýbali legendy,
pričom celkové nákresy nikdy neboli urobené. Svedok uviedol aj ďalšie nedostatky, ktoré vyplynuli z
plnenia žalobkyne. Projekty, ktoré spracovala žalobkyňa neboli dokončené, tieto sa následne museli
dokončovať, aby mohlo dôjsť ku kolaudácii stavby, a to napriek tomu, že žalobkyňa sa predstavovala
ako hlavná projektantka. Jednoznačne predmetom dohodnutého diela bol projekt a nejednalo sa iba o

architektonický návrh. Pre žalovanú je nezrozumiteľné, prečo by si mala dať urobiť iba zjednodušený
projekt architektúry, keď bola v cudzine a nemala ona sama dostatok času venovať sa tomuto projektu.
Preto si vybrala architektku, aby toto celé ona zastrešila od prvého nákresu až po konečné úpravy.
Žalobkyňa však dohodnutý predmet diela neuskutočnila, nesplnila svoju povinnosť zo zmluvy, predmet
diela riadne neodovzdala, a preto z tohto dôvodu nevznikol žalobkyni ani nárok na odmenu. Až riadnym

ukončením diela podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. vzniká povinnosť objednávateľovi zaplatiť cenu za jeho
vykonanie. Žalovaná vytýka aj to, že v dôvodoch rozhodnutia nie sú uvedené podstatné skutočnosti,
ktoré ona uvádzala. Poukazuje napr. na to, že dôvody rozhodnutia konštatujú, že návrh barového
zápultia a baru bol navrhnutý v prednej časti podsvietenia s bambusovými listami, ale ona ako žalovaná
tento návrh vypracovaný žalobkyňou nerealizovala a v prednej časti je tráva. Súd však neuvádza,

aký bol dôvod takejto zmeny. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa riešila
a vypracovala projekt interiéru, lebo prácu nedokončila, nebola zastihnuteľná, úmyselne sa vyhýbala
plneniu svojich povinnosti i kontaktu so žalovanou. Doteraz nebol žalobkyňou žalovanej odovzdaný
projekt podľa uzavretej dohody. Projekt bol sčasti realizovaný, niektoré návrhy žalobkyne však neboli
realizovateľné. Bolo to potrebné kompletne zmeniť, navrhnutie rampy je predmetom architektonického

riešenia projektu. Žalovaná nikdy od žalobkyne nežiadala, aby niečo robila nad rámec uzavretej dohody
o dielo. Žalobkyňa neurobila ani to, čo bolo predmetom dohody a skôr jej poškodila ako pomohla. Súd
prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia sa odvoláva na fakt, že predložila dôkaz o otvorení prevádzky
napriek tomu, že na predloženie takéhoto dokladu na pojednávaní ju súd vyslovene nevyzval. Žalovaná
preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že obsah podaného odvolania je zavádzajúci a
účelový, podobne ako celá argumentácia žalovanej v doterajšom priebehu konania. Žalobkyňa považuje
rozhodnutie súdu za správne, vychádzajúce z vykonaného rozsiahleho dokazovania. Preto navrhuje

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Považuje za správny aj výrok súdu o výške
priznanej istiny, pretože akceptuje tú skutočnosť, ktorú jej súd vytkol, že nedokázala preukázať, že sumu
15 000,- Sk, ktorú prevzala od odporkyne a ktorej prevzatie písomne potvrdila na pokladničnom doklade,
vyplatila následne tretej osobe, ktorej služby pre odporkyňu sprostredkovala. Táto suma v skutočnosti
bola vyplatená tejto tretej osobe, ale pretože adresa tejto tretej osoby - D. je navrhovateľke dodnes

neznáma, uvedomujúc si dôkaznú núdzu, žalobkyňa nepodala z tohto dôvodu voči rozhodnutiu súdu
prvého stupňa odvolanie, hoci je v tejto časti, ktorou bola zamietnutá žaloba z hľadiska objektívnej
skutočnosti nesprávne.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Bol teda viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť tú skutočnosť, že odvolaním nebol
napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o čiastočnom zastavení konania, ani výrok, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. V týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa

nadobudlo právoplatnosť a teda nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v týchto
odvolaním nenapadnutých výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, §
206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku tak boli relevantne uplatnené odvolaciedôvody. Pri ich viazanosti odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé
privodiť zmenu či zrušenie napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Tak ako je už uvedené vyššie, odvolateľka zakladá svoje odvolanie na výhradách spočívajúcich na tom,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam) je daný v prípade pochybenia v zistení skutkového stavu veci,

spočívajúceho v tom, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplynulo.

O takúto situáciu však v predmetnej veci nejde. Súd prvého stupňa rešpektoval vo veci procesnú
iniciatívu strán pri zhromažďovaní dôkazov o účastníkmi tvrdených skutočnostiach. Skutkový záver o
dohodnutom predmete diela (vyvodený súdom prvého stupňa) zodpovedá aplikácii ust. § 153 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Argumentáciou, akú žalovaná použila v podanom odvolaní,
sa žalovaná bránila už pred súdom prvého stupňa. Túto jej obranu vyhodnotil súd prvého stupňa v
dôvodoch svojho rozhodnutia s tým, že podrobil hodnoteniu výsluchy samotných účastníčok konania,

realizované dôkazy výsluchom svedkov i príslušné listinné dôkazy. Odvolací súd je toho názoru, že z
týchto dôkazov súd prvého stupňa zistil aj správne skutkový stav, keď uzavrel, že predmetom uzavretej
dohody o dielo bol návrh architektonického riešenia prevádzky CAFFE VERDE a tiež zjednodušený
projekt - časť architektúra. Predmetom uzavretej dohody nebolo vypracovanie kompletného projektu.
Argumentácie odkazujúce na výpoveď svedka D., či na listinné dôkazy, ako je výkresová dokumentácia,

boli už predmetom hodnotenia súdom prvého stupňa a v hodnotení týchto dôkazov ani odvolací súd
nezistil také závady, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že súd jednotlivé dôkazy nehodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 132 O.s.p. Nemožno preto akceptovať odvolaciu námietku žalovanej, že predmet
dohodnutého diela bol iný, ani to, že dielo žalobkyňa riadne neodovzdala.

Za opodstatnený neuznal odvolací súd ani uplatnený odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení
veci(§205ods.2písm.f/O.s.p.).Nesprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, ako mal správne použiť, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil.

Výhrada žalovanej týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia je založená len na tom, že žalobkyni
nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu riadneho neodovzdania diela. Úspech takto
uplatnenej námietky je závislý na skutkovom zistení, či došlo k riadnemu odovzdaniu dohodnutého diela.
Pri vyššie uvedených skutkových záveroch nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyni nevznikol nárok

na zaplatenie ceny diela. Tento jej nárok vyplýva z uzavretej dohody i z aplikácie ust. § 556 ods. 1,
§ 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 557 Obch. zák., na ktoré správne poukazuje v dôvodoch
rozhodnutia súd prvého stupňa.

Iné výhrady proti rozsudku súdu prvého stupňa žalovaná neuplatnila. Neuplatnila ani námietky voči

priznaným úrokom z omeškania a nezaoberala sa ani ďalšími skutkovými či právnymi závermi, ktoré
uviedol v dôvodoch rozhodnutia sám súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý bol aj správne právne posúdený. Preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil s tým, že na správne a zákonu
zodpovedajúce dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa odkazuje aj v tomto svojom rozhodnutí.

V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná. Žalobkyňa úspešná v odvolacom konaní návrh na
priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.