Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/413/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211201222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa C.. L. G. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v M. na O. ul. č. X zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom
v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 proti odporkyni C.. X. G., rod. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M.
na O. ul. č. X zastúpenej JUDr. Juditou Šuverovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štefánikovej
ul. č. 6 v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželstva k maloletému L. I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu s matkou zastúpenému
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Košice II zo 4.6.2012 č.k. 29C/6/2011-133 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove a výžive maloletého L. I. nar. XX.X.XXXX
na čas po rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, zveril mal.
L. I. do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len SOS - pozn. odvolacieho súdu) obidvoch rodičov,
ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od nedele, ktorá predchádza párnemu týždňu od 18.00
hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a matka každý nepárny týždeň od nedele, ktorá predchádza

nepárnemu týždňu od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.. Určil, že rodičia sú si povinní
odovzdať maloletého riadne pripraveného pred bytom matky, zaviazal otca prispievať matke na výživu
mal. L. I. 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti výroku o výchove a výžive podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na jeho

výživu 350 Eur mesačne, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrila presvedčenie, že zverenie maloletého do SOS nie je v jeho záujme, pretože ňou nebudú lepšie
zaistené jeho potreby. Uviedla, že znalkyňa P.. X. F. nesprávne zistila povahové vlastnosti maloletého,
prehliadla, že je často úzkostlivý a emočne nestabilný a prezentovala názor, že neustála zmena jeho
bydliska by jeho neistoty len prehĺbila. Poukázala na to, že otec nie je pripravený zvládnuť vzdelávacie
aktivity maloletého. Konštatovala, že s maloletým pravidelne navštevuje klinickú psychologičku, ktorá
má na SOS iný názor. Navyše uviedla, že v marci 2012 došlo k zmene pomerov oproti stavu, z ktorého

vychádzala znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku tým, že otec sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti. Poznamenala, že otec sa od vynesenia rozsudku pokúšal realizovať SOS len raz, pričom
maloletý sa už po 1 dni vrátil späť, pretože mu nevyhovovala a začal ju odmietať. Poukázala na to, že
s nimi v jednej domácnosti býva jeho sestra, a že v prípade zverenia maloletého do jej starostlivostiby zostal zachovaný ich vzájomný súrodenecký vzťah, kým v prípade ponechania SOS by sa naštrbil.
Záverom namietala, že určené výživné v rozsahu 100 Eur mesačne nezodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého, pretože sa stravuje za 150 až 200 Eur mesačne, odieva za 100 Eur mesačne,

za 15 Eur mu kupuje hygienické potreby a za 50 Eur mesačne mu zabezpečuje ostatné nepravidelné
výdavky.

Otec vo vyjadrení k odolaniu matky žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie, pretože
od jeho nariadenia nenastali také okolnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že takáto forma osobnej

starostlivosti nie je v záujme maloletého. Uviedol, že subjektívne a nepodložené domnienky matky
nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a sú priamo negované závermi znaleckého posudku.
Pokiaľ matka uvádzala, že sa SOS nerealizuje tak je to len preto, že od vyhlásenia rozsudku začala
robiť všetko preto, aby narušila vzťahy medzi ním a maloletým tým, že maloletému o ňom podávala
klamlivé informácie. Poukázal na to, že počas letných prázdnin s maloletým trávil 2 týždne na dovolenke
v Chorvátsku, potom si ho zobral znova na dva dni od rodičov a následne v septembri 2012 s ním

bol na výlete v Prahe. Vyjadril presvedčenie, že spĺňa všetky predpoklady na zabezpečovanie riadnej,
plnohodnotnej a zodpovednej starostlivosti o maloletého.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré im

predchádzali podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s

jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa
a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za
následok iné rozhodnutie o výchove a výžive mal. L. I..

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaistí jeho
aktuálne vývinové aj materiálne potreby, pomôže mu prekonať porozvodovú situáciu, aby nemal pocit
definitívnej straty jedného z rodičov, ktorých má rovnako rád a ani jedného z nich citovo nepreferuje.
Odvolací súd nemal dôvod meniť napadnutý výrok rozsudku v súlade s návrhom matky, pretože z

dostupnýchdôkazovnebolapotvrdenájejmomentálnaobava,žebytakátoformastarostlivostinegatívne
vplývala na zdravý vývoj maloletého a prehlbovala jeho emočnú nestabilitu. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na znalecký posudok znalkyne P.. X. F., podľa ktorého má maloletý vybudovaný k
obom rodičom pozitívny citový vzťah, má u nich pocit istoty a bezpečia a obaja majú všetky predpoklady
zvládať jeho výchovu po všetkých stránkach. Na tomto závere nič nemení ani správa, ktorú matka

predložila od klinickej psychologičky maloletého P.. W. E. N.., pretože nemala možnosť vyšetriť otca,
nepozorovala vzájomné správanie otca a maloletého a správu podala výlučne po matkinom náhľade
na situáciu v rodine, ktorý je poznačený jej negatívnym vzťahom k otcovi. Odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že znalkyňa sa osobitne zaoberala aj správou klinickej psychologičky maloletého a
napriek tomu zotrvala na svojich záveroch, že práve SOS by bola najmenej bolestivým spôsobom

adaptácie maloletého na novú rodinu. Pri formulácii svojich záverov zohľadnila aj skutočnosť, že sa otec
odsťahuje zo spoločnej domácnosti, preto nebolo potrebné zrušovať napadnutý výrok rozsudku a vraciať
vec na ďalšie konanie, aby bolo skúmané, ako maloletý reaguje na súčasný model starostlivosti v zmysle
odvolacieho návrhu matky. Pokiaľ má matka pocit, že maloletý má úzkostné stavy, je nevyhnutné, aby siuvedomila, že sú len priamym dôsledkom prežívania narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré primárne
vidí pri ich hádkach a sekundárne vníma cez jej negatívne vyjadrovanie o otcovi tak, ako to priznal sám
maloletý pri vyšetrení u znalkyne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že týždňový interval striedania

osobnej starostlivosti nenaruší súrodenecký vzťah maloletého s jeho sestrou, nakoľko skutočnosť, že
je maloletý zverený do SOS neznamená, že počas týždňa, keď je u otca nemôže navštevovať matku a
sestru a sestra jeho u otca najmä za situácie, keď ich bydliská nie sú vo veľkej vzdialenosti. Odvolací
súd poznamenáva, že obaja majú iné vývinové potreby dané nielen veľkým vekovým rozdielom, ale aj
tým, že sú iného pohlavia. Navyše, v tomto veku už nemusia byť ich kontakty intenzívne na to, aby sa

udržiavala dobrá kvalita ich vzťahov, a aby sa zdravo vyvíjali tak, ako je to napríklad u detí predškolského
veku a prvého stupňa základnej školy. V súčasnosti podľa názoru odvolacieho súdu potrebujú viac
priestoru na to, aby mohli realizovať svoje odlišné záujmy, a aby sa osamostatnili. Odvolací súd dodáva,
že tento model starostlivosti zabezpečuje ešte väčšiu možnosť stretávania sa súrodencov a rozvíjania
ich vzťahov ako prípady mnohých nerozvedených rodín, kde jeden so súrodencov študuje mimo miesta
bydliska a domov chodí na víkendy alebo len raz do mesiaca.

Pokiaľ ide o rozsah výživného od otca pre mal. L. I., neboli splnené podmienky na jeho zmenu v
zmysle odvolacieho návrhu matky na 350 Eur mesačne, pretože odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie
sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného, t.j. otca, ktoré mu neumožňujú

prispievať na jej výživu viac ako 100 Eur mesačne, aj keď pomerne slušne zarába zohľadňujúc, že si
dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére v rozsahu 250 Eur mesačne a má
vyššie výdavky v súvislosti s vedením novej samostatnej domácnosti. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú
nebolo možné zmeniť rozsah určeného výživného je to, že otec má maloletého pol mesiaca vo svojej
osobnej starostlivosti, počas ktorého je povinný zabezpečovať mu všetky potreby a navyše je nesporné,

že si svoju povinnosť plní aj na rámec, pretože maloletého berie na dovolenky. Z uvedených dôvodov
odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa
odseku dva sa obmedzil na konštatovanie správnosti ich dôvodov.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.