Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207785
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812207785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti odporcovi: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XX/XX, XXX
XX F. M. A., o zaplatenie 2.326,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.7.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 2326,98 eur spolu so 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1981,76 eur od 5.8.2006

do zaplatenia a zo sumy 345,22 eur od 5.8.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
návrhu odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti,
ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 1.3.2007
medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcovi. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a odporca uzatvorili dňa 6.5.2005 Zmluvu č. 2537127
(ďalej len „zmluva“ ). Na základe zmluvy sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky

v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnil, dostal sa
do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 2326,98 eur. Nakoľko odporca svoj
záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to
odo dňa 2.3.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporca ku dňu
podania návrhu v prospech navrhovateľa neuhradil žiadnu sumu. Ku dňu podania návrhu dlžná suma
je vo výške 2326,98 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou/Zmluvou o
vydanie kreditnej platobnej karty Quatro vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 6.5.2005, Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 1.3.2007 a Prílohou č. 1 k zmluve, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 5.9.2009, pokusom o zmier zo dňa 12.7.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie
výsluchom odporcu, podaním navrhovateľa zo dňa 27.3.2013 spolu s prílohami a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:Pôvodný veriteľ VÚB, a. s. a odporca ako klient uzatvorili dňa 6.5.2005 Zmluvu o vydaní kreditnej
platobnej karty Quatro, vydávanej v spolupráci s SK. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť

odporcovi pôžičkovú kartu so schváleným úverovým rámcom 60000,- Sk. Medzi zmluvnými stranami
bola dohodnutá výška pevnej mesačnej splátky 2000,- Sk a počet splátok 30. Odporca podpisom tejto
žiadosti prehlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobnýchkarietvydávanýchVšeobecnouúverovoubankou,a.s.vspoluprácisSKK,ktorétvoriaprílohu
tejto zmluvy/žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Prijatím a schválením žiadosti zo

strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB,a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. sú súčasťou tejto žiadosti/
zmluvy.

Podľa Článku II. bod 1. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydaných VÚB, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), vydanie hlavnej karty je podmienené
schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej
karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

V zmysle Článku III. bod 7. Obchodných podmienok, hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov.
Platnosť karty končí v posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením.
Spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet.

Podľa Článku IV. bod 15. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u

obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou PIN.

V zmysle Článku IV. bod 16. Obchodných podmienok držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné
prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového
rámca.

Ako sa uvádza v Článku V. bod. 22. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkov
kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.

Podľa Článku V. body 27. a 28. Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú

podľa zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola
pripísaná na účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje
v posledný deň v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa
rovná štandardnej splátke. V prípade, ak akákoľvek časť povinnej splátky za predchádzajúce obdobie
nebola splatená, výška povinnej splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a

akejkoľvek nesplatenej časti povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 pôvodní veritelia Všeobecná úverová banka, a.s. a
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcovia postúpili pohľadávku voči odporcovi, ktorá
je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bola ku dňu 4.8.2006 vyhlásená predčasná
splatnosť pohľadávky.

Z listu adresovaného odporcovi zo dňa 7.8.2006 je zrejmé, že k uvedenému dňu pôvodný veriteľ vyhlásil

okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku zo zmluvy č. 0002537127..

Dňa 5.9.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi navrhovateľom a odporcom. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporca
ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý

vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým,
že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2326,98 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v
sume 149,37 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.Navrhovateľ listom zo dňa 12.7.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval odpocu na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 4411,38 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 1981,76 eur,

neuhradeného úveru 2 vo výške 345,22 eur a zmluvného/zákonného úroku vo výške 1935,03 eur a
dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 149,37 eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že vznáša námietku premlčania a žiada návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť. Bol ochotný uhradiť pohľadávku navrhovateľa, avšak nies takými úrokmi ako žiadal.

Odporca nemá vedomosť o tom, aby ho nejaký pán poučoval o nejakej námietke premlčania, hoci
nepoprel, že na dohode o uzavretí splátkového kalendára sa nachádza jeho podpis. Bližšie okolnosti
podpisu si napamätá vzhľadom na odstup času.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia

zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou
o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah

je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Odporca v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou
súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 4.8.2006.
Zároveň vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 7.8.2006, ktoré je prílohou podania navrhovateľa
zo dňa 27.3.2013 vyplýva, že v uvedený deň pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celej
pohľadávky v sume 69.102,70 Sk.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, tak začala plynúť najneskôr dňa 8.8.2006 a uplynula dňa
8.8.2009.

Keďže návrh bol navrhovateľom podaný dňa 31.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd
návrh navrhovateľa voči odporcovi zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Navrhovateľ si svoj nárok v konaní uplatňuje proti odporcovi aj z titulu toho, že s ním uzatvoril dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a z toho, že odporca v týchto dokumentoch prehlásil,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne

formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo

že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a uznaní
záväzku vyplýva, že záväzok z predmetnej zmluvy odporca uznal dňa 5.9.2009. Ako už bolo uvedené
vyššie, pohľadávka navrhovateľa bola premlčaná už ku dňu 8.8.2009. Odporca tak podpísal dohodu o

uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode zo dňa 5.9.2009 nachádza
v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.
označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide
o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového

kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania
dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec
navrhovateľa naviac sám vyhľadal odporcu za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu
takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh
v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár.

Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti
aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcu uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach
s navrhovateľom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní

vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď odporcu o tom, že nebol poučený o tom, že pohľadávka,
ktorú má uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie odporcu o

vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.9.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu
tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd návrh podaný na tunajšom súde dňa

31.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči odporcovi zamietol.

Podpisom takejto formulárovej dohody odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by
mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o
znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva

na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku odporcom bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.

jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo

všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohôd) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie

zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.9.2009, ktorú podpísal odporca, súd hodnotí ako nekalú obchodnú

praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej
starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. Uznanie dlhu odporcom súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol
vyššie, odporca nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohôd,
pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcu uznať dlh a nejde

iba o vôľu uzavrieť dohody o splátkach s navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku
informácii by odporca uvedené dohody nepodpísal. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti odporcu nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal
odporcu, ktorý v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu
nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že navrhovateľ sám vyhľadal odporcu v mieste jeho trvalého bydliska
je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska odporcu. V

dôsledku takéhoto konania mohol byť odporca konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi
spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť odporcu v jej správaní, výsledkom
ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s
cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka navrhovateľa a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v
súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí odporcu, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov

mohol byť odporcom vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody,
a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych
následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na
uplatnenie práva navrhovateľa, o ktorých odporca nemal vedomosť.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal navrhovateľ skutočne eminentný záujem
na úhrade záväzku odporcu, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať ho osobne za účelom
uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho strany
voči odporcovi, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa
splátkového kalendára, za stavu, keď odporca splátkový kalendár nedodržiaval a tým sa stal splatným

celý odporcom uznaný dlh, podal návrh po takmer troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za
celé obdobie. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako
konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia
exekúcie voči odporcovi na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no
príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania,

ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom
dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť odporca
uhradiť.

Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé, že sa jedná

o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia
splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,
ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj

záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
navrhovateľom, nie však odporcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Ak by navrhovateľ postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a

prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany navrhovateľa, ak pri dohodách o uzavretí
splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie

o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo navrhovateľom dopredu pripraveným
textom v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu
splýva a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ
si ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal anemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov
uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Keďže súd zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.9.2009 vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo
pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi
súdzaoberalauviedolvyššieaideovýkonprávavrozporesdobrýmimravmi,atedaabsolútneneplatný,
súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už

bolo uvedené vyššie, navrhovateľom uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 8.8.2009. Navrhovateľ
podal návrh na súde dňa 31.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka
premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca, ktorý bol vo veci plne úspešný,
sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.