Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210254
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712210254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsamosudcomJUDr.JurajomLehotskýmvprávnejvecinavrhovateľov:

v 1. rade Ľ. G.Ň.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR a v 2. rade M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpených advokátkou Mgr.
Nikoletou Oktavcovou, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: Slovenská republika
v zast. Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 8017,69 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady škody sumu 3193,04 €
spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, ako

aj trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade vo výške 644,18 € trovy
právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 1799,- €.

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania

Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne sumy 25,65 €.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia . ďalej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume
3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia a zároveň sa domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa

domáhali na základe ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ďalej § 17 ods. 1 a 17 ods. 2
toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade policajný orgán OR PZ dňa
26.04.2007 postupom podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. zaistil motorové vozidlo továrenskej
značky Škoda Fabia combi EČ: H. - XXX Y. Dôvodom zaistenia predmetného motorového vozidla bolo
dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a vej je potrebné zaistiť na vykonanie
nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne od vyšetrovateľa policajného zboru v
zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku obdržal navrhovateľ v 1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp.

zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného
konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O neoprávnenom zásahu orgánov činných v
trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci
bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťounejakého trestného konania a teda bolo zadržiavané bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola
potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo
o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci - vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá
pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na
nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list; ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu
spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich
podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla,

ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2012 znalca Ing. Zdenka Oravca; ďalej táto
škoda pozostáva zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili navrhovatelia znalcovi za vypracovanie
predmetného znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 25,65 €, to je náhrada za
25 litrov motorovej nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom vozidle pri zaistení motorového vozidla
dňa 26.04.2007 s tým, že v čase vrátenia motorového vozidla dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž
prázdnu; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje sumu, ktorú boli nútení zaplatiť

navrhovatelia za náhradné motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali, a to požičiavateľovi O.. M.;
ďalej táto suma pozostáva zo sumy 1500 €, čo je suma, ktorú museli navrhovatelia vynaložiť, keďže
došlo k poškodeniu požičaného vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia sumy 3
000 € titulom nemajetkovej ujmy, nakoľko počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia
preukázateľne úplne vyradení z možnosti užívať a disponovať s predmetnom svojho vlastníckeho práva,

atospredmetnýmvozidlom,ktoréimbolozadržiavanéorgánmičinnýmivtrestnomkonaníneoprávnene.
Zároveň sa navrhovatelia domáhali aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka z vyššie uvedených súm, a to vo výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho
po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, t. z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa
domáhali aj náhrady trov konania.

Odporca sa k predmetnému návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 09.08.2012, v ktorom okrem
iného uviedol, že odboru právnych služieb sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky bolo dňa 05.04.2012 doručené podanie navrhovateľov, ktoré bolo posúdené ako
žiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodľazák.č.514/2003Z.z.Vtomtoprípade

považovali vzhľadom na vyššie uvedené postup podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. za predčasný,
nakoľko navrhovatelia podali návrh dňa 29.06.2012 s tým, že navrhovatelia podali žiadosť odporcovi o
predbežné prerokovanie dňa 05.04.2012, a teda návrh bol podaný ešte v 6 mesačnej lehote.

Na predmetné vyjadrenie odporcu reagovala právna zástupkyňa navrhovateľov písomným podaním

zo dňa 05.11.2012, v ktorom okrem iného uviedla, že v posudzovanom prípade je nesporné,
že navrhovatelia svoj nárok uplatnili predtým, ako bola podaná žaloba na súde. Ak bola žiadosť
poškodených navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku doručená odporcovi dňa 05.04.2012
tak, ako to odporca uvádza vo svojom vyjadrení, potom 05.10.2012 uplynula šesťmesačná lehota na
dobrovoľné plnenie odporcu. Do súčasnosti odporca neoznámil navrhovateľom výsledok predbežného

prerokovania, a preto je zrejmé, že sú splnené všetky procesnoprávne podmienky na to, aby súd vo veci
konal a rozhodol a je teda daná právomoc súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne navrhovateľov v
1. a v 2. rade, oboznámení sa s predmetnom zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

oboznámením sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 35/2009, oboznámením sa s obsahom
spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Zvolen vytýčil pojednávanie na deň 28.03.2013 s tým, že súd pojednával v neprítomnosti
navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa.

Právna zástupkyňa navrhovateľov ešte pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 27.03.2013
zobrala návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade čiastočne späť a žiadala konanie čiastočne zastaviť
ohľadne sumy 1799,- €, pričom táto suma pozostáva zo sumy 1500,- €, ktorú žiadali titulom náhrady
nákladov na opravu požičaného motorového vozidla po dobu neoprávneného zadržiavania vozidla

Škoda Fabia a táto suma pozostáva aj zo sumy 299,- €, ktorú žiadali titulom odplaty za užívanie
náhradného vozidla Škoda Octavia. Ďalej v tomto podaní uviedla, že si budú uplatňovať úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3218,69 € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia a zo sumy
3000,- € za obdobie od 06.10.2012 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu zobrali návrh v časti týkajúcejsa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3218,69 € vo výške 9 % ročne od 04.04.2012 do 05.10.2012
a v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3000,- € od 04.04.2012 do 05.10.2012
späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy
1799,- € a súd konanie čiastočne zastavil aj ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne

podaného návrhu na č. l. 1 - 5. K veci uviedla, že skutočnosti uvádzané v návrhu sa zakladajú na pravde.
Ďalej k veci uviedla, že čo sa týka toho, prečo požadujú úrok
z omeškania od dátumu 06.10.2012, tak podľa vyjadrení odporcu im bola doručená žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 05.04.2012 a šesťmesačná lehota uplynula dňa 05.10.2012,
a preto sa domáhali úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, t. z. od 06.10.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade žiadala konanie čiastočne zastaviť ohľadne sumy
25,65 €, čo bola náhrada škody za PHM, v tomto prípade za naftu, nakoľko z úradného záznamu
o prevzatí PHM zo zaisteného vozidla Škoda Fabia combi H. XXX Y., ktorý sa nachádzal v spise
Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Banskej Bystrici č. k. KRP-37/OVK-BB-2007 vyplýva,
že navrhovateľka v 2. rade dňa 22.02.2008 prevzala PHM z tohto motorového vozidla na základe jej

žiadosti v presne nešpecifikovanom množstve o objeme cca 30 l.

Zástupca odporcu súhlasil so zastavením konania v časti o sumu 25,65 €.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy

25,65 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade ďalej k veci uviedla, že po úpravách na pojednávaní
žiadajú, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody navrhovateľom v 1. a 2. rade v sume 3193,04 €
s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 do zaplatenia. Čo sa týka

náhrady nemajetkovej ujmy, tak trvajú na zaplatení sumy vo výške 3000 € s príslušenstvom

Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že v prípade
úspechu v spore si uplatňujú trovy konania, ktoré vyčíslia v lehote do 3 dní. Zároveň odporca predniesol
ich písomné podanie zo dňa 22.03.2013, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 75 - 78, v ktorom okrem iného

bolo uvedené, že v rámci prípravného konania bolo zaistené vozidlo podrobené znaleckému skúmaniu.
Z jeho výsledkov bolo zrejmé, že vozidlo bolo netovárensky zvarené z viacerých častí pochádzajúcich z
rôznych vozidiel zhodného typu, a preto podľa vyjadrení prokuratúry bolo potrebné rozhodnúť o zhabaní
veci z dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Dňa 24.09.2009 bolo uznesením
Okresného súdu Zvolen rozhodnuté o tom, že súd ochranné potrenie - zhabanie motorového vozidla

zn. Škoda Fabia combi neukladá. Súd bol toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom
konaní rozhodovať, pretože toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho
existencie v trestnom konaní. Súd mal aj za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázateľné,
že na ochranu spoločnosti je nevyhnutné pozbaviť fyzické osoby, a to manželov G., tohto vozidla.
Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného

súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009, sp. zn. 2To
335/2009 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a potvrdil tak uznesenie
Okresného súdu Zvolen. Podľa § 210 Trestného poriadku, obvinený, poškodený a zúčastnená osoba
majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora,
aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo

vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť.
Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Podľa § 230 ods. 1
Trestného poriadku, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vykonáva prokurátor. Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že prokurátor
je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Trestný poriadok dáva v ustanovení § 230
ods. 2 prokurátorovi viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa.
Prokurátor je okrem iného oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie
a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Prokuratúra je tedatypickým kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva, čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia §
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím

trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní. Vznik zodpovednosti za
škodu by prichádzal do úvahy vtedy, ak by prokurátor ako orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu
vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho
konanie označil za nesprávny úradný postup a v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola
spôsobená škoda. S poukazom na vyššie uvedené odporca namieta nedostatok procesnej spôsobilosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu konajúceho v mene Slovenskej republiky. Ďalej
v tomto podaní odporca uviedol, že pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú
stanovené dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, z ktorých k nezákonnému rozhodnutiu
alebo nesprávnemu úradnému postupu došlo. Samotná závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je
jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej
náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe, a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý
nezákonné rozhodnutie vydal alebo nesprávny úradný postup vykonal. V súvislosti s § 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z. z., odporca konštatuje, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoj nárok na náhradu
škody titulom nemajetkovej ujmy akurát vo výške 3000,- €. Nie je jasné, z akých skutočností navrhovateľ
vychádzal pri ich vyčíslení. Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli

splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je
objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, ako následkom týchto
príčin. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutá, a to bez zreteľa
na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej
zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou s hlavných príčin vzniku škody,

nemôže byť vedľajšou príčinou. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu.
Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné
bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade na prednes zástupcu odporcu k veci uviedla, že oni

práve využili inštitút § 210 Trestného poriadku, o čom svedčí listinný dôkaz označený ako vyrozumenie
zo dňa 10.03.2009 označený pod č. k. 3Pv 953/06-110 podpísaný námestníkom okresnej prokurátorky
Mgr. Marekom Zemiarom, z ktorého vyplýva, že práve postupovali týmto spôsobom, avšak nebolo
im vyhovené. Tento listinný dôkaz bol založený do spisu. K veci ďalej uviedla, že oni využili jediný
prostriedok, ktorý im právny poriadok umožňoval, avšak nebolo im vyhovené. Ďalej k veci uviedla,

že keď postupoval odporca tým spôsobom ako postupoval, resp. príslušné orgány, tak neexistuje
nejaké konkrétne rozhodnutie, voči ktorému by sa mohli navrhovatelia nejakým spôsobom brániť.
Ďalej poukázala na to, že navrhovatelia sa domáhali vydania predmetného mot. vozidla aj v civilnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 17C 33/2008, pričom poukázala na tú
skutočnosť, že navrhovatelia nemali inú možnosť, ako vyčkať do konečného rozhodnutia v trestnej veci

O. O. a do konečného rozhodnutia o návrhu na zhabanie veci. Ďalej k veci uviedla, že podľa ich tvrdení
k nesprávnemu úradnému postupu došlo zo strany vyšetrovateľa a tým pádom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru (OR PZ) vo Zvolene, a to tým spôsobom, že čo sa týka zaistenia vozidla v zmysle
§ 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 o policajnom zbore, tak toto ani nenamietajú a toto bolo urobené v rámci
zákona, avšak ďalší postup, ktorý zvolil vyšetrovateľ, podľa ich názoru je nesprávny úradný postup, čo

bolo skonštatované aj v rozhodnutí Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 a oni nesprávny úradný
postup vidia v tom, že predmetné motorové vozidlo nebolo prevzaté do trestného konania ku konkrétnej
veci. Ďalej k veci uviedla, že neskoršie prevzal vyšetrovanie vyšetrovateľ KR PZ v Banskej Bystrici s
tým, že motorové vozidlo bolo zadržané vyšetrovateľom a neskoršie bolo odovzdané do automobilových
opravární Ministerstva vnútra SR a to vozidlo sa tam fyzicky aj právne nachádzalo až do prevzatia

navrhovateľmiv1.a2.rade.Ďalejkveciuviedla,žečosatýkazodpovednostiGenerálneprokuratúrySR,
takonitútozodpovednosťnevidia,tátozodpovednosťnastalaažvtomprípade,kebypopodaníobžaloby
na O. O. bolo toto motorové vozidlo prevzaté s návrhom na podanie obžaloby a bolo by obsiahnuté v
tejto obžalobe s tým, že toto motorové vozidlo nebolo súčasťou obžaloby v predmetnej trestnej veci O.
O. a toto vozidlo, ktoré patrí vlastnícky navrhovateľom, ostalo stále v dispozičnej sfére vyšetrovateľa a

teda vrámci prípravného konania.

Súd z listinného dôkazu, a to žiadosti zo dňa 30.03.2012 zistil, že navrhovatelia sa touto žiadosťou
obrátili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a požiadali ho o predbežné prerokovanie nárokuna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ Zvolen a KR PZ
Banská Bystrica. Uplatnili si škodu vo výške 5017,69 € a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000,-
€ s poukazom na ustanovenia zákona 514/2003.

Súd z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007 zistil, že Okresným riaditeľstvom PZ Úrad justičnej
a kriminálnej polície (ÚJKP) Zvolen podľa § 21 ods. 1 zákona NR SR č. 171/93 Z. z. dňa 26.04.2007
o 09.30 h bola zaistená vec osobe navrhovateľa v 1. rade s tým, že táto vec bola opísaná týmto
spôsobom: osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia combi, farba modrá, EČ: H. XXX Y., VIN

TMBJF16Y843971158, stav km: 88 585, stav PHM 25 l, autorádio zn. Škoda auto, zabezpečovacie
zariadenie Construct, 1 ks rezerva, 1 ks zdvihák, 1 ks kľúč na kolesá, 1 ks oko na ťahanie, 1 ks
osvedčenie o evidencii vozidla č. SA 822386, 2 ks kľúč od vozidla s diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč
od zabezpečovacieho zariadenia Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. V tomto potvrdení
je ďalej uvedené, že vyššie uvedená vec bola zaistená vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí
so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie

stavu veci.

Súd ďalej z osvedčenia o evidencii č. SA822386 zistil, že v tomto osvedčení je uvedený ako vlastník
vozidla navrhovateľ v 1. rade.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia o prevzatí zaistenej veci zistil, že KR PZ v B. Bystrici
ÚJKP týmto listom vyrozumieva navrhovateľa v 1. rade dňa 16.7.2007 o tom, že v zmysle § 93 ods. 2
Trestného poriadku dňa 11.07.2007 v B. Bystrici bola podľa § 92 ods. 1 Trestného poriadku prevzatá na
účely trestného konania vec Škoda Fabia combi H. XXX Y., osvedčenie o evidencii SA822386, kľúče
od vozidla do trestného konania vedeného na KR PZ ÚJKP pod sp. zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu zo dňa 23.11.2007 zistil, že KR PZ v B. Bystrici ÚJKP informuje
navrhovateľa v 1. rade, že predmetné motorové vozidlo Škoda Fabia combi H. XXX Y. bolo zaistené
dňa 26.04.2007 vrámci trestného konania vzhľadom na to, že existuje dôvodné podozrenie, že pri
oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané

nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla. Tieto skutočnosti sa dajú vyvrátiť alebo potvrdiť
len expertíznym skúmaním, ktoré do dnešného dňa nie je ukončené. Ihneď, ako bude známy výsledok
skúmania predmetného motorového vozidla, bude rozhodnuté o ďalšom postupe v tejto veci.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to vyrozumenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 10.03.2009

zistil, že Okresná prokuratúra Zvolen oznamuje právnemu zástupcovi navrhovateľov v 1. a v 2. rade,
že v označenej trestnej veci 3Pv 953/06-110 opätovnou žiadosťou zo dňa 20.02.209 žiadali preskúmať
postup vyšetrovateľa KR PZ ÚJKP Banská Bystrica v trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-37/OVK-
BB-07 vedenej proti obvinenému O. O.. V tomto vyrozumení bolo oznámené, že v 1. rade vyšetrovateľ
porušil ustanovenie § 210 Trestného poriadku, keď žiadosť nepredložil prokurátorovi bez meškania

a na túto skutočnosť prokurátor vyšetrovateľa upozornil. Pokiaľ ide o meritum ich žiadosti, ktorou sa
domáhajú vrátenia vozidla a v tejto súvislosti žiadajú preskúmať postup policajta, bolo zistené, že ich
žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože výsledky znaleckého dokazovania odôvodňujú podanie návrhu
na zhabanie veci. Vyšetrovateľ preto správne vyhovel ich výzve a vozidlo nevrátil. Postup policajta
považujú v tejto časti za správny a zákonný.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to Uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 3Pv 953/06-106 zo
dňa 10.03.2009 zistil, že podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo zastavené trestné stíhanie
vedené policajtom KR PZ ÚJKP Banská Bystrica pod ČVS: KRP-37/OVK-BB-07 proti obvinenému O.
O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., B. XXXX/XX pre zločin legalizácie a príjmu z trestnej činnosti

podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s tým, že v tomto uznesení sú opísané
jednotlivé mot. vozidlá, avšak mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y. sa medzi týmito vozidlami
nenachádza.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5T 35/09-1406 zo dňa 21.04.2009 zistil, že

obžalovaný O. O., nar. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B. XXXX/XX sa oslobodzuje spod obžaloby pre
prečinfalšovaniaapozmeňovaniaidentifikačnýchúdajovmotorovéhovozidlapodľa§220ods.1,2písm.
b) Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Aj v tomto rozsudku súuvedené jednotlivé mot. vozidlá, medzi ktorými sa však motorové. vozidlo navrhovateľov zn. Škoda
Fabia combi H. XXX Y. nenachádza.

Súd ďalej z Uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 1Nt 5/2009-165 zo dňa 24.09.2009 zistil, že
súd ochranné opatrenie, a to zhabanie veci - osobného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi EČ: H.
XXX Y. VIN č. TMBJF16Y843971158 neukladá s tým, že v tomto prípade bolo rozhodované o návrhu
prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci, a to osobného motorového vozidla zn.
Škoda Fabia combi EČ: H. XXX Y.. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia je skonštatované, že zo

zápisnice o prevzatí zaistenej veci KR PZ Banská Bystrica zo dňa 16.07.2007 vyplýva, že podľa §
92 ods. 1 Trestného poriadku bolo okrem iných, prevzaté a zaistené mot. vozidlo Škoda Fabia combi
H. XXX Y. osobe Ľ. G., teda navrhovateľa v 1. rade. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 26.04.2007
vyplýva, že mot. vozidlo zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y. bolo zaistené osobe navrhovateľa v 1. rade
vzhľadom na dôvodné podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na
vykonanie nevyhnutných úkonov a zistenie skutočného stavu veci. V zmysle § 199 ods. 1 Trestného

poriadku, sa za zaisťovací úkon považuje aj vydanie a prevzatie veci. Následne v uznesení o začatí
trestného stíhania musí byť uvedené, ktorým zaisťovacím, neodkladným, či neopakovateľným úkonom
bolo začaté trestné stíhanie, kedy bol tento úkon vykonaný (deň, mesiac, rok), tiež opis skutku a
jeho zákonné pomenovanie a uvedenie príslušného ustanovenia Trestného zákona. Podľa § 83 ods. 1
písm. e) Trestného zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží

zhabanie veci, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.
Po zhodnotení všetkých na verejnom zasadnutí vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že v danom
prípade neexistuje dôvodu na rozhodnutie súdu o tom, aby ochranné opatrenie - zhabanie veci v zmysle
návrhu okresného prokurátora uložil, a to z nasledovných dôvodov: Základným predpokladom, aby vec
mohla byť predmetom zhabania je, že musí ísť o vec, ktorá je ku konkrétnemu trestnému činu, ktorý

bol spáchaný a v konaní preukázaný, v niektorom zo vzťahov uvedených v § 60 ods. 1 Trestného
zákona, t. j. aby vec bola použitá na spáchanie trestného činu, vec, ktorá bola určená na spáchanie
trestného činu, vec, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, vec, ktorú páchateľ
nadobudol za vec získanú trestným činom alebo ako odmenu zaň. Na základe vyššie uvedených zistení,
keď súd zistil, že v danej trestnej veci síce bolo začaté trestné stíhanie zaisťovacím úkonom - vydaním

a prevzatím veci, a to predmetného mot. vozidla zn. Škoda Fabia combi H. XXX Y., o čom svedčí
zápisnica o prevzatí zaistenej veci, avšak v spisovom materiáli absentuje uznesenie, v ktorom by bolo
uvedené, ktorým zisťovacím úkonom bolo trestné stíhanie začaté, kedy bol tento úkon vykonaný, ako
aj taký opis skutku, ktorého by mot. vozidlo, ktoré malo byť zhabané, bolo súčasťou. Túto skutočnosť
považuje za rozhodujúcu pre rozhodnutie o návrhu prokurátora na zhabanie predmetnej veci. Je toho

názoru, že postup OČTK v danom trestnom stíhaní obvineného O. O. nebol realizovaný v súlade s
procesnoprávnymi ustanoveniami Trestného poriadku. Predmetné mot. vozidlo nie je súčasťou opisu
skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia
obvinenému O. O., nie je ani súčasťou uznesenia o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia
trestného stíhania alebo oslobodzujúceho rozsudku. Súd je preto toho názoru, že o predmetnom vozidle

nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o
zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní. Ďalej v odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené,
že v posudzovanom prípade je nepreukázateľné, že na ochranu spoločnosti je nevyhnuté pozbaviť
fyzické osoby, a to manželov G. (poškodených), t. j. navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí bona fide
nadobudli vlastnícke právo k predmetnému vozidlu tohto vlastníctva. Neexistuje totiž ani podozrenie z

trestnej činnosti a už vôbec nie novej s uvedeným vozidlom.

Súd ďalej z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 335/09 zo dňa 03.12.2009 zistil, že Krajský
súd v Banskej Bystrici podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora
zamietol. Išlo o sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009.

V odôvodnení predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici je okrem iného uvedené, že
rozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.5T35/09zodňa21.04.2009vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 169/09 zo dňa 08.07.2009 bol však O. O. právoplatne oslobodený
spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov mot. vozidla podľa § 220
ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Pokiaľ ide o trestné stíhania O. O. pred zločin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. b) Trestného zákona, toto bolo uznesením
námestníkaOkresnejprokuratúryZvolensp.zn.3PV953/06zodňa10.03.2009podľa§215ods.1písm.
b) Trestného poriadku zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. Z uvedených dôvodov preto neboli splnené podmienky vyžadované ustanovením § 83 ods. 1 písm.e) Trestného zákona na zhabanie veci. V tomto smere okresný súd napadnuté uznesenie podrobne
odôvodnil, pričom krajský súd sa s uvedenými dôvodmi stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Súd ďalej zo zápisnice o vrátení veci zo dňa 03.02.2010 zistil, že predmetnú zápisnicu vypracovalo KR
PZ v Banskej Bystrici ÚJKP PZ Banská Bystrica v konaní ČVS: KRP-37/ OVK-BB-2007 s tým, že z tejto
vyplýva, že bola navrhovateľovi v 1. rade vrátená vec Škoda Fabia combi H. XXX Y., farba modrá, nádrž
prázdna, autorádio zn. Škoda Auto, zabezpečovacie zariadenie Construct 1 ks, rezerva 1 ks, zdvihák
1 ks, kľúč na kolesá 1 ks, oko na ťahanie, osvedčenie od vozidla SA822386, 2 ks kľúč od vozidla s

diaľkovým ovládaním, 2 ks kľúč Construct, 1 ks karta Construct, servisná knižka. Predmetná zápisnica
bola ukončená dňa 03.02.2010 o 14.00 h s tým, že navrhovateľ v 1. rade potvrdil prevzatie kópie tejto
zápisnice.

Súd ďalej zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Oravcom, J. Kráľ
1081/17, 962 31 Sliač zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo určenie všeobecnej hodnoty

a výšky škody na vozidle Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic, EČ: H. XXX Y.. Predmetný znalecký
posudok dala vypracovať ako zadávateľ právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Predmetný
znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.02.2012. Znalec v predmetnom znaleckom posudku na záver
odpovedá na otázky a určil všeobecnú hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic 5
dverové combi EČ: H. XXX Y. ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € s DPH. Ďalej znalec určil všeobecnú

hodnotu vozidla Škoda Fabia combi 1.9 SDI Classic EČ: H. XXX Y. ku dňu 03.02.2010 vrátane DPH vo
výške 4077,- €. Na záver je uvedené, že škoda spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla
zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti o údržbu sa
rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- €.

Súd z dodacieho listu č. 0067 zistil, že vrámci tohto dodacieho listu (DL) bola fakturovaná za opravu
vozidla Škoda Fabia H. XXX Y. zo strany dodávateľa Vladimír Križan ZVS a.s. Ľ. Štúra bývalé kasárne
Dca, Partizánska 1284/28 - 76, Dubnica nad Váhom odberateľovi - navrhovateľovi v 1. rade, celková
suma 407,72 € s tým, že predmetom tejto opravy bola kontrolná prehliadka po odstávke vozidla na 33
mesiacov, oprava bŕzd, výmena kvapalín, filtrov, kontrola podvozku, riadenia, el. inštalácie, svetiel a

kontrolná jazda. Jednotlivé položky sú bližšie rozpísané v tomto DL. Dátum vystavenia tohto DL je dňa
12.02.2010.

Súd z pokladničného bloku zistil, že na tento DL bola vykonaná úhrada vo výške 407,72 €.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to príjmového pokladničného dokladu č. 2/2012 zo dňa 26.02.2012
zistil, že právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade zaplatila znalcovi L.. R. P. sumu 208,32 €,
účel: znalecký posudok č. 2/2012.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ani

zástupca odporcu nežiadali vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je
príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 toho istého zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V dôsledku legislatívnej zmeny, a to zákonom č. 412/2012 Z. z. z 27.11.2012 došlo k zmene a doplneniu

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktoré nadobudli
účinnosť dňom 01.01.2013.

Súd v tomto prípade však vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, a to z toho
dôvodu, že súd vychádzal z časovej pôsobnosti právnych noriem s tým, že v právnom štáte by mal

platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti. Nemožno od právnych subjektov očakávať, aby
vopred poznali budúcu právnu úpravu a zároveň im nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne,
keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu sa
retroaktivita prieči podstate právneho štátu.

V danej veci, keďže neboli zákonom č. 412/2012, ktorým sa zmenil a doplnil zákon 514/2003 Z. z.
upravené prechodné a záverečné ustanovenia, súd mal za to, že nie je možné danú vec posudzovať v
znení novely, v znení zákona 412/2012 preto vychádzal z ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení do 31.12.2012, nakoľko v prípade, ak by posudzoval vzťahmedzi účastníkmi konania v znení aj vyššie spomínanej zmeny, išlo by tu o pravú retroaktivitu, ktorá je
v Slovenskej republike zakázaná. Jedným z princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok je aj zákaz spätného, t. j. retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Ak by súd vzťah medzi

účastníkmi posudzoval podľa zmeny účinnej od 01.01.2013, došlo by podľa názoru súdu k porušeniu
princípov ochrany právnej istoty, čo je neprípustné.

V konaní navrhovatelia žiadali priznať nárok na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého im vznikla škoda, a to po čiastočnom

späťvzatí návrhu vo výške 3193,04 €, ako aj nemajetková ujma vo výške 3000,- €.

Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č.
514/2003 Z. z.) je stanoviť v súlade aj s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej
správy,alebonesprávnymúradnýmpostupom,atospôsobom,ktorýumožňujeodškodniťvšetkyprípady,

v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa
neskôr ukázal ako nezákonný. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu
tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k

porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch vrámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež vrámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Rovnako zákon č. 514/2003 nedefinuje pojem škody ani
neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej

úpravy § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére poškodeného
b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon č. 514/2003 nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

O vzťah v príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny
a následku.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/
OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán

OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.
z. o policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci
osobné motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: H. XXX Y., a to aj s príslušenstvom
tak, ako je to vyššie opísané. Následne navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle § 93
ods. 2 Trestného poriadku dostali vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o

prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou
spisovou značkou.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zistenia
predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve. Následnenavrhovateliadlhšiudobuneboližiadnymspôsobominformovanípríslušným
orgánom PZ o konkrétnych dôvodoch zaistenia vozidla, pohybe a osude zaistenej veci, priebehu
konania a podobne. Až dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia
motorového vozidla, im bola iba na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označenáako „ informácia “ vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri
oprave tohto vozidla boli použité niektoré súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané
nedovolené zásahy do identifikačných údajov vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť

len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007 nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného O. O. uznesením
vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. ORP-1011/OEK-ZV-2006 podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov

motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (skutok č. 1) a pre zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
(skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 Tr. por. zo dňa 27.04.2007.
Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ Banská
Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 rozhodnuté o tom, že
súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko
predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného
stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia
o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania alebo oslobodzujúceho

rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko
toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní.
Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané

spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci
tak, ako to vyžaduje ust. § 83 a § 60 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného
súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. 2To

335/2009 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a potvrdil tak uznesenie
Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, bol deklarovaný

nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že táto skutočnosť vyplýva aj z
ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovateľa, ktorý po predložení
spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného O. O., vozidlo navrhovateľov nebolo ako
príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v
trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade
vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo
bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ
vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na
zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.

Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna

prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru
súdu škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ a preto v mene štátu má vystupovať Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade.
Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorí má konať v mene štátu je práve označený subjekt, a to
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základeprvotného úkonu v zmysel § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 s tým, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia
zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný
vyššie uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009, ako aj
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 335/2009, a teda podľa názoru
súdu bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na
základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane

navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z..

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 €
s tým, že táto škoda pozostáva zo sumy 407,72 €, čo je suma, ktorú navrhovatelia v 1. a v 2. rade
bezprostredne po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Táto suma je preukázaná
jednak dodacím listom, ako aj pokladničným dokladom, že práve takáto suma bola zaplatená osobe,

ktorávykonalaopravupredmetnéhomotorovéhovozidla.Podľanázorusúduztohtodôvodujetátoškoda
vo výške 407,72 € dôvodná. Ďalej táto škoda pozostáva zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením
technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej
starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku
vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: H. XXX Y. bola ku

dňu26.04.2007vovýške6654,-€avšeobecnáhodnotaohoistého vozidlabolakudňu03.02.2010,teda
k termínu vrátenia predmetného vozidla vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške 2577,- € vyplýva
zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zdenkom Oravcom. Podľa názoru súdu
navrhovatelia majú nárok aj na takto vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu
predmetného vozidla v celkovej výške 2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32

€ a ide o sumu, ktorú zaplatili navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
znalcovi za vypracovanie predmetného znaleckého posudku, čo vyplýva z pripojeného pokladničného
dokladu.

Podľa názoru súdu teda navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne

náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške
3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od

06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa
ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z.. Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje
8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z
omeškania v tomto prípade predstavuje výške 8,75 %.

Pokiaľsanavrhovateliadomáhaliúrokuzomeškaniavovýške9%ročne,súdnávrhvtejtočastizamietol,
keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 % a tento je o 8 percentuálnych bodov vyšší,
ako základná úroková sadzba ECB, teda v tomto prípade 8 + 0,75 % = 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená odporcovi dňa
05.10.2012.

Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle §
16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok z
omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t. j.
odo dňa 06.10.2012.

Pokiaľ odporca v prvotnom vyjadrení uvádzal, že predmetný nárok navrhovateľov je predčasný, tu súd
konštatuje, že v čase rozhodovania, t. j. ku dňu 28.03.2013 uplynula už 6 mesačná lehota na uspokojenie
predmetného nároku v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a teda v čase rozhodovania a vyhláseniarozhodnutia predmetný návrh navrhovateľov nebol podaný predčasne, a preto súd z vyššie uvádzaných
dôvodov ho nemohol zamietnuť.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v
tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade
už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov
v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003. Ďalej súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené podmienky

na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré sa odvíjajú v zmysle citovaného zákona okrem osoby
poškodeného od závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení s tým, že navrhovatelia uviedli, že boli vyradení z možnosti užívať a disponovať
s predmetom svojho vlastníckeho práva s tým, že bližšie nezdôvodnili, prečo si uplatňujú titulom
nemajetkovejujmyprávesumu3000,-€.Nazákladevyššie uvedenéhopodľanázorusúdunavrhovatelia

okrem iného teda nepreukázali svoj nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy akurát vo výške
3000,- € s tým, že nie je jasné, z akých skutočností navrhovatelia vychádzali pri jej vyčíslení, a preto
súd návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Súd v tomto prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a vychádzal pri výpočte trov
právneho zastúpenia z výšky súdom priznaného plnenia, t. z. zo sumy 3193,04 €. Súd priznal
navrhovateľom v 1. a v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 644,18 €, pričom
súd považoval za účelne vynaložené trovy konania tieto úkony: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa
07.02.2012 vo výške 121,17 €, zaslanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 03.03.2012

vo výške 121,17 €, podanie návrhu na súd zo dňa 29.06.2012 vo výške 121,17 €, podanie právnej
zástupkyne navrhovateľov zo dňa 05.11.2012 vo výške 121,17 € a účasť na pojednávaní konanom
dňa 28.03.2013 vo výške 121,17 €. Podľa názoru súdu boli teda účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci tak, ako sú vyššie opísané. Ďalej priznané trovy pozostávajú
z režijného paušálu 4 x 7,63 € a 1 x 7,81 €.

Pokiaľ sa právna zástupkyňa navrhovateľov domáhala aj priznania trov právneho zastúpenia za nazretie
do spisu + štúdium spisu zo dňa 10.01.2013 vo výške 121,17 €, tak súd tento úkon právnej služby
nepriznal, nakoľko Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. nepozná
v zmysle § 14 ods. 1 takýto úkon právnej služby, a preto súd nemohol priznať odmenu za tento úkon

právnej služby. Tak isto súd nepriznal aj ďalší uplatnený úkon, a to písomné podanie na súd - čiastočné
späťvzatie návrhu zo dňa 27.03.2013 s tým, že tento úkon bol urobený priamo na pojednávaní a teda
podľa názoru súdu nejde o účelne uplatnený úkon právnej služby, a preto súd ani tento úkon nepriznal
s tým, že právnej zástupkyni navrhovateľov bol priznaný ďalší právny úkon, a to účasť na predmetnom
pojednávaní konanom dňa 28.03.2013, na ktorom urobila právna zástupkyňa navrhovateľa podania

ohľadnom späťvzatia niektorých častí návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).