Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010057
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondrej Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. marca 2013
prejednal odvolanie obžalovaného

X. A.
nar. XX.XX.XXXX v B. V., trvale bytom F., K. č. XXXX/XX, prechodne bytom X., R. č. X.,

ktoré podal proti rozsudku H. súdu Prievidza č.k. 2T/18/2012-294 zo dňa 25.05.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Citovaným rozsudkom Okresného súdu bol obžalovaný X. A. uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., č. 300/2005 Z.z. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Tr. zák., pretože dňa 12.12.2009 o 17.45 hodine viedol po vedľajšej ceste vedúcej z
mestskej časti Z. a pri vychádzaní z tejto cesty doľava na hlavnú cestu I/64 v smere do centra mesta
Prievidze, nedal prednosť chodkyni P. X. prechádzajúcej cez hlavnú cestu po vyznačenom priechode
pre chodcov z pohľadu vodiča sprava doľava, v dôsledku čoho do nej narazil, čím porušil ustanovenie

§ 4 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. g), § 16 ods. 1, § 19 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho P. X. utrpela zranenia: polyatraumatizmus -
mnohopočetné zranenia, úrazový šok, pomliaždenie mozgu, vnútrolebkové krvácanie medzi lebkovým
krytom a tvrdou mozgovou plenou v čelovej oblasti, viacpočetné zlomeniny lebky (v oblasti čelovej
kosti vľavo v spánkovej kosti vľavo, temennej kosti vľavo, viacpočetné zlomeniny lebkovej kosti vľavo)
viacpočetné zlomeniny lebkovej bázy (v oblasti tureckého sedla, v oblasti klinovitej kosti vľavo, v oblasti

ľavej očnice, vniknutie vzduchu do mozgových dutín, zlomeninu nosných kostí, zlomeninu prednej
steny čeľuste vľavo aj vpravo, tržnozmliaždenú ranu ľavej mihalnice, okoloočnicové podkožné krvácanie
obojstranne, pomliaždenie pľúc vľavo, vykĺbeniu kĺbu medzi nadramenným výbežkom lopatky a kľúčnej
kosti vľavo, pomliaždenie ľavej obličky, zlomeninu bočných más ľavej krížovej kosti, zlomeninu dolného
ramienka ľavej lanovej kosti, zlomeninu kĺbovej položky pre hlavicu ľavej stehnovej kosti, mnohopočetné
pomliaždeniny tela, ktoré zanechajú trvalé následky.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov,
výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal nahradiť
poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Krajská pobočka Trenčín, Partizánska 2315 Trenčín
1, IČO:35937874 škodu 7,838,77 €, Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava,

škodu vo výške 4.109,35 €. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená P. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. - Z., A. X/X, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal obžalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, ktorésmerovaloprotivýrokom ovine,treste,akoajnáhradeškody. Vpísomnomodôvodnení

prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd prvého stupňa na základe správne zisteného skutkového
stavu vec nesprávne právne posúdil, keď ho uznal vinným, hoci podľa jeho názoru na základe
dokazovania nebola preukázaná jeho zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu. Podľa jeho
názoru závery znaleckého dokazovania preukázali, že poškodenej dal prednosť, a že túto neohrozil.
Keby poškodená bezdôvodne nevykonala spätný pohyb do jeho jazdnej dráhy, bola by prešla cez

prechod a k stretu by nedošlo. Poukázal tiež na to, že na hlavnom pojednávaní bola obžaloba voči
nemu rozšírená aj o porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z
jeho strany nebola prekročená maximálna rýchlosť, pričom rýchlosť bola znalcami ustálená na 34
km/h v čase zrážky s chodkyňou. Poukázal na spoluzavinenie poškodenej, ktorá sa pohybovala po
neosvetlenom prechode v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, pričom cez slúchadlá na ušiach
počúvala hudbu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

zrušiť vo výroku o vine a treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby odvolací súd rozhodol tak, že ho spod
obžaloby oslobodí. Zároveň navrhol poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, krajskú pobočku
Trenčín a Sociálnu poisťovňu Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne
konanie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa
je správny a zákonný. Súd prvého stupňa konanie obžalovaného aj správne právne kvalifikoval.
Poškodená išla cez prechod pre chodcov, nevytvorila vodičovi náhlu prekážku. Obžalovaný išiel z
vedľajšej cesty a pokiaľ ide o reakciu poškodenej, je možné, že pred nárazom cúvla, ale prechádzala
cez prechod. Preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav tak ako je
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa po preskúmaní dôkaznej
situácie s týmto v celom rozsahu stotožnil. Na hlavných pojednávaniach vykonal všetky potrebné a
dostupné dôkazy, ktoré aj správne vyhodnotil, a to tak jednotlivo, ako aj v celkovej súvislosti tak, ako
mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že v kritický deň

jazdil s vozidlom z mestskej časti Necpaly, teda z vedľajšej na hlavnú, v smere do mesta Prievidze. Za
železničným priecestím musel dlhšie stáť, pretože bola hustá premávka. S vozidlom začal odbočovať
doľava, nešiel moc rýchlo, pričom mal zaradený druhý prevodový stupeň a len zaregistroval nejaký
tieň, začal brzdiť, bolo neskoro, narazil do poškodenej. Podľa jeho názoru poškodenej dal prednosť
pri prechádzaní cez prechod a keby poškodená nezastavila, neurobila spätný pohyb, k stretu s

jeho vozidlom by nedošlo. Po uvedenej križovatke sa pravidelne nepohyboval, za priateľkou dochádzal
len občas. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný čiastočne svojou výpoveďou, výpoveďami
svedkov F. V., U. X., závermi znaleckého posudku a firmy I., s.r.o. Zvolen, závermi odborného
vyjadrenia znalcaIng.A., závermiznaleckéhoposudkuMUDr.B., akoajlistinnýmidôkazmi,založenými
v trestnom spise. Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný vychádzajúc so svojím vozidlom z

vedľajšej cesty na hlavnú cestu doľava v smere do centra mesta Prievidza, nedal prednosť poškodenej
X., ktorá prechádzala cez hlavnú cestu po vyznačenom prechode pre chodcov z pohľadu vodiča sprava
doľava, v dôsledku čoho do nej narazil, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm.
g) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v ktorom je okrem iného uvedené, že vodič je povinný dať
prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez prechod pre chodcov, pričom ho nesmie

ohroziť. Obžalovaný tiež porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa
ktorého vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad. Napokon obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., ktoré
spočíva v tom, že vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez
vozovku. Ako vyplynulo z vyšetrovacieho pokusu, obžalovaný poškodenú spozoroval na vzdialenosť

15,2 metra, pričom podľa znaleckého posudku sa pohyboval rýchlosťou 34 km/h. Podľa vyjadrenia
znalca Ing. A., ak by sa vodič v čase, keď mohol spozorovať poškodenú, pohyboval rýchlosťou 25,5 km/
h, intenzívnym brzdením by zastavil tesne pred miestom zrážky. Poškodená obžalovanému nevytvorila
náhlu prekážku, pričom je potrebné uviesť, že obžalovaný touto križovatkou podľa jeho tvrdenia občasprechádzal a taktiež, že sa tam nachádzala aj dopravná značka. Preto obžalovaný mal tejto križovatke
venovať zvýšenú pozornosť. Zrazenie poškodenej na prechode pre chodcov je možné považovať za
porušenie dôležitej povinnosti. Obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spôsobil poškodenej X.

ťažkú ujmu na zdraví, a to závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona. Zranenie - ťažká ujma, ktorú poškodená utrpela, je v príčinnej súvislosti so vzniknutou
dopravnou nehodou.

V predmetnom prípade je však tiež potrebné poukázať na spoluzavinenie poškodenej X., ktorá sa cez

neosvetlený prechod pre chodcov pohybovala v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov, s kapucňou
na hlave, pričom počúvala hudbu zo slúchadiel.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď za daného stavu konanie obžalovaného po právnej stránke
posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také
pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku, tak ako sa toho domáhal
obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. O osobe obžalovaného
súd zistil, že sa neho hľadí akoby nebol odsúdený. Za priestupky riešený nebol. Správne súd prvého
stupňa prihliadol na spôsob spáchania činu, ako aj na následok, jeho zavinenie a okolnosti prípadu.

Vyhodnotiac horeuvedené skutočnosti správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že na prevýchovu a
nápravu obžalovaného je postačujúce uloženie trestu odňatia slobody na 18 mesiacov, výkon ktorého
mu súd odložil na primeranú skúšobnú dobu 24 mesiacov. Obžalovaný porušil dôležitú povinnosť, súd
vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody správne dospel k záveru, že obžalovanému nie je potrebné
uložiť aj trest zákaz činnosti.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Krajská pobočka
Trenčín, škodu vo výške 7838,77 € a Sociálnej poisťovni Bratislava škodu vo výške 4.109,35 €, nakoľko
poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a škoda bola dokazovaním preukázaná.

Keďže pre priznanie nároku na náhradu škody u poškodenej P. X. by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, správne súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú s jej nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.