Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 15, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Cpr/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229127
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111229127.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa J.. V. S.,

N.. XX. XX. XXXX, A. W. XXX, F. N., zastúpeného Lion Law Partners, s. r. o., Horná 32, Banská Bystrica,
proti odporcovi Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, Banská Bystrica, IČO: 00 166
375, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru zo strany odporcu, ktoré mu bolo dané dňa 14. 10. 2011, je neplatné a že štátnozamestnanecký
pomer medzi ním a odporcom naďalej trvá, z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, ktoré mu bolo doručeného dňa 14. 10. 2011.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu, právneho zástupcu
navrhovateľa, vyšetrovacím spisom Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii - stred Č.:

W.-XX/BPK-B.-XXXX, okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru, rozhodnutím o trvalom
preložení zo dňa 17. 05. 2000, úradným záznamom z prešetrenia podnetu zo dňa 19. 09. 2011,
svedeckou výpoveďou J.. X. K., J.. Q. M., Q.. F. A.Y., príkazom hlavného inšpektora práce č. 25/2004 z
29. 11. 2004, prezenčnou listinou z oboznámenia s týmto príkazom zo dňa 03. 01. 2005, zápismi z porád
zamestnancov odporcu, protokolom o výsledku kontroly zo dňa 26. 09. 2011, svedeckou výpoveďou V..
F. W., metodikou pre výkon inšpekcie práce a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ pracoval u odporcu ako štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste hlavný
radca - inšpektor práce.

Dňa 28. 09. 2011 s ním odporca okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer v zmysle § 51 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. pre závažné porušenie služobnej disciplíny z dôvodov:

1. že vyhotovil nepravdivý dokument - záznam z výkonu inšpekcie práce zo dňa 02. 08. 2011, v

ktorom uviedol, že inšpekciu práce vykonal aj J.. X. K., hoci sa tento na výkone inšpekcie práce u
zamestnávateľa Q. M. v prevádzke Š. A., T.E. N. C., dňa 27. 07. 2011 osobne nezúčastnil. Tým porušil
§ 61 ods. 1 písm. h) zákona 400/2009 Z. z., článok 4. bod 4. písm. h) služobného poriadku a § 14 ods.
1 a 4 zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii.Pôvodne spísanú prílohu ku protokolu na zistenie nelegálneho zamestnávania, na ktorej bola zapísaná
osoba, u ktorej bol predpoklad nelegálneho zamestnávania, zlikvidoval priamo v čase výkonu inšpekcie
práce u zamestnávateľa a nahradil ju novou prílohou, do ktorej túto osobu už nezapísal. Tým porušil §

61 ods. 1 písm. h) zákona 400/2009 Z. z. a článok 4. bod 4. písm. h) služobného poriadku.
2. Dňa 27. 07. 2011 si nesplnil svoje služobné povinnosti riadne, keďže išiel na výkon inšpekcie
prešetrenie podnetu na nelegálne zamestnávanie sám a túto skutočnosť neoznámil svojmu
nadriadenému. Týmto porušil § 60 ods. 1 písm. e) zákona 400/2009 Z. z., článok 2, ods. 5 príkazu
hlavného inšpektora práce č. 25/2004 a článok 1, ods. 8 tohto príkazu.

3. Záznam o inšpekcii práce nie je potrebné prerokovať so štatutárnym orgánom zamestnávateľa, stačí
ho zaslať kontrolovanému subjektu. Záznam z výkonu práce bol z 02. 08. 2011. Keďže nebol zistený pri
výkoneinšpekciežiadennedostatok,neboldôvodvyzývaťpánaVetrákanaprerokovanietohtozáznamu.
4. Na zápisnici o prešetrení podnetu je uvedený dátum 10. 08. 2011. Najneskôr po tomto dátume bol
povinný záznam o výkone odovzdať svojmu nadriadenému. Tento záznam ako aj zápisnicu o prešetrení
si však ponechal u seba. V zmysle článku 11, ods. 1 metodiky č. 1 inšpektor práce má odovzdať výsledky

výkonu priebežne, resp. na najbližšej porade oddelenia vedúcemu.
5. Dňa 25. 08. 2011 povedal Ing. Vaňovi - zástupcovi jeho nadriadeného, o 10.15 h ako dôvod pre
opustenie pracoviska, že si ide kúpiť niečo na obed. Svoje opustenie pracoviska za týmto účelom
nezapísaldoevidencieodchodovzpracoviska.Podľačlánku10,ods.4služobnéhoporiadkubolpovinný
každé opustenie budovy zaznačiť do evidencie služobného času.

6. Dňa 25. 08. 2011 mu jeho nadriadený nenariadil, ani neschválil služobnú cestu, ktorú si dodatočne po
príchode v tento deň o 14.30 h zapísal. Za týmto účelom nemal povolené opustiť budovu. Porušil tým
článok 2 ods. 3 príkazu inšpektora práce č. 4/2008.

Podľa tvrdenia navrhovateľa okamžité skončenie služobného pomeru mu bolo

doručené dňa 14. 10. 2011.

K samotnému obsahu okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom mu bolo
kladené za vinu, že porušil ustanovenie § 61 ods. 1 písm. h) zákona, podľa ktorého štátny zamestnanec

nesmie vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby a
porušenie článku 4, bod 4, písm. h) služobného poriadku, podľa ktorého nesmie vyhotovovať nepravdivé
dokumenty v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, čo sa v zmysle článku 8, ods. 5, písm. d)
služobnéhoporiadkupovažujezazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,navrhovateľuviedol,žepokiaľ
uviedol J.. K. do záznamu o výkone inšpekcie, nie je toto možné považovať z tohto dôvodu za nepravdivý

dokument. J.. K. mu poskytol pri kontrole súčinnosť tým, že počas návratu zo služobnej cesty uskutočnil
s ním konzultáciu ohľadom priebehu výkonu inšpekcie. Navyše výkon tejto inšpekcie mal J.. K. uvedený
v pláne práce a podpísal aj výkaz inšpektora, ktorým potvrdil svoju participáciu na výkone inšpekcie.
Nemal povinnosť nahlasovať zmenu výkonu inšpekcie, keď na výkon inšpekcie šiel v tento deň spoločne
s J.. K. v súlade s plánom práce. Skutočnosť, že J.. K. sa rozhodol nezúčastniť inšpekcie, nemôže byť

jemu na ujmu.
Čo sa týka jeho výkonu inšpekcie u zamestnávateľa Q. M. M. Š. A. dňa 27. 07. 2011, v prevádzke
sa preukázal služobným preukazom. Požiadal prítomné osoby, aby mu predložili občiansky preukazy.
Nachádzali sa tam tri ženy, dve z nich bez menovky a civilne oblečené, tretia ustrojená ako kuchárka.
Kým prišiel majiteľ prevádzky, boli objasnené rodinné vzťahy prítomných, konkrétne jedna z prítomných

maladieťasosynommajiteľa,sktorýmsaajvčasekontrolynachádzalaavreštauráciinepracovala.Bola
na materskej dovolenke. Preto vyhotovil novú prílohu k protokolu, kde ju neuviedol a pôvodnú prílohu
zlikvidoval. Dal tým len do súladu skutočnosti zistené kontrolnými zisteniami. Nevyhotovil nepravdivý
dokument, ani inak neporušil predpisy upravujúce výkon inšpekcie.
S majiteľom sa dohodol, že závery inšpekcie prerokujú osobne v Banskej Bystrici. Stalo sa tak v E. E.

dňa 25. 08. 2011 a to na žiadosť pána M., keďže tento nevedel, kde sa nachádza budova inšpektorátu.
Tam mu dal podpísať príslušné dokumenty a odovzdal mu záznam z výkonu inšpekcie.
Metodika pre výkon inšpekcie neurčuje jednoznačne, akým spôsobom má byť prerokovanie záznamu
uskutočnené. Stanovuje len, že postačuje aj jeho zaslanie kontrolovanému subjektu. Nie je vylúčené
osobné prerokovanie s kontrolovaným subjektom. Podobne sa postupovalo aj v iných prípadoch,

konkrétne Dometic Fiľakovo, Slovenská pošta Banská Bystrica a Stavring Zvolen. Stretnutie bolo
iniciované samotným majiteľom prevádzky pre účely vysvetlení prípadných nejasností a poskytnutia
odporúčaní, ako sa do budúcna vyvarovať formálnym nedostatkom v dokumentácii.Metodika neurčuje presné lehoty na odoslanie výsledkov inšpekcie. Stanovuje v článku 5, bod 9 len
všeobecne, že všetky podnety budú vybavené v lehote do 60 dní od ich doručenia, ktorá lehota bola
splnená.

K porušeniu povinností nenahlásiť opustenie budovy a nezapísať sa do evidencie služobného času
navrhovateľ uviedol, že z dôvodu obednej prestávky neboli povinní sa zapisovať do evidencie odchodov.
Bolo zaužívané, že zamestnanci mali možnosť sa stravovať priamo v budove alebo za týmto účelom
budovu opustiť.

Stretnutie s pánom M. mal dohodnuté na 26. 08. 2011. Tento mu však už 25. 08. 2011 oznámil, že sa
nachádza v Bystrici a žiadal vykonať prerokovanie v ten deň. Vetrák mu telefonoval po ôsmej hodine,
teda po čase, kedy bolo možné vykonať zmeny plánu práce.

Z údajných porušení zákona alebo vnútorných predpisov odporcu obsiahnutých v okamžitom
skončení štátnozamestnaneckého pomeru možno považovať za závažné porušenie len vyhotovenie

nepravdivého dokumentu. Takéhoto porušenia sa však nedopustil. Ostatné porušenia nie sú spôsobilé
založiť dôvod pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na to, že dôvodom okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny môže

byť len prípad, ktorý je ako závažné porušenie služobnej disciplíny taxatívne uvedený v služobnom
poriadku žalovaného. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že odporca rozdielne pristupoval k navrhovateľovi
a u totožného porušenia pracovnej disciplíny u J.. K.. Na strane navrhovateľa bola skutočnosť, že sa
výkonu inšpekcie zúčastnil sám, hodnotená ako porušenie služobných predpisov, keď J.. K. nebol za
rovnaký postup pri výkone inšpekcie nijako postihnutý. Ďalej uviedol, že žiaden vnútorný predpis z

hľadiska počtu zamestnancov inšpektorátu nerozlišuje medzi výkonom inšpekcie za účelom kontroly
nelegálneho zamestnávania a za iným účelom. Tento záver nie je možné prijať ani z článku 2, bod
5 príkazu hlavného inšpektora 25/2004. Tento len všeobecne uvádza, že šetrenie sťažností podnetov
vykonávajú minimálne dvaja zamestnanci spoločne. Ohľadom povinnosti nahlásiť zmenu poukázal na tú
skutočnosť, že ku zmene došlo u J.. K. a bola to predovšetkým jeho povinnosť túto zmenu ohlásiť. Hoci

J.. K. preukázateľne uviedol nepravdivé údaje do cestovného príkazu a do správy z pracovnej cesty ako
aj do výkazu činnosti, boli tieto skutočnosti hodnotené len ako porušenie článku 7, ods. 7 metodiky č. 1 a
u navrhovateľa ako porušenie § 61 ods. 1 písm. h) Zákona o štátnej službe. Pokiaľ kontrolu nevykonávali
dvaja, došlo predovšetkým ku zlyhaniu J.. K., čo navrhovateľ nemohol ovplyvniť. Poukázal tiež na
nedostatok intenzity porušenia povinností vo vzťahu k následku, t. j. okamžitému skončeniu služobného

pomeru. Samotný odporca hodnotil pred tým, než bolo dané okamžité skončenie služobného pomeru
navrhovateľovi, ako nadpriemerného šikovného inšpektora. Podľa jeho názoru okamžité skončenie
služobného pomeru bolo ovplyvnené začatím trestného stíhania voči osobe navrhovateľa, hoci platí
prezumpcia neviny v trestnom konaní.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Riaditeľ odporcu, J.. T. A., na pojednávaní uviedol, že z príkazu č. 25 z roku 2004 vyplýva povinnosť
chodiť na inšpekciu vždy po dvoch pri kontrole nelegálnej práce. S takýmto príkazom boli inšpektori
oboznámení a bol rešpektovaný. Záznam o výkone inšpekcie vyhotovil žalobca, ako vedúci tímu, pričom

uviedol, že inšpekciu vykonával spolu s kolegom, čo nebola pravda. Čo sa týka J.. K., tento naďalej
pracuje u žalovaného. Bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. O obdobnej situácii v minulosti
nemal vedomosť. On sám vykonával 9 rokov inšpekciu práce v Nitre a nestretol sa s tým, že by niekto
zlikvidoval prílohu obsahujúcu súpis osôb. Bez problémov je tam možné dopísať ku konkrétnej osobe, že
sa jedná o návštevu a podobne. Žalobca vyhotovil nepravdivý dokument v tom, že tam nebola uvedená

osoba, ktorá sa nachádzala na pôvodnom súpise. Do tlačiva nazvaného „Zoznam kontrolovaných osôb“
je potrebné zapisovať všetky osoby, ktoré boli kontrolované.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ v zmysle úradného záznamu spísaného za prítomnosti
svedkov dňa 19. 09. 2011, uviedol, že po príchode zamestnávateľa Vetráka na prevádzku sa rozhodol

mladšiu ženu vynechať zo súpisu osôb a tento súpis zlikvidoval a vypracoval nový súpis, z ktorého
pani H. vynechal. Jedná sa o závažné porušenie služobnej disciplíny. Takéto konanie inšpektora dáva
dôvodný predpoklad korupčného konania, pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie osôb. Navrhovateľmohol v súlade s predpismi uviesť do poznámky prílohy k menu pani H. - poznámku návšteva alebo
inú relevantnú skutočnosť.
Pripojila do spisu ako prílohu k podaniu zo dňa 02. 07. 2012 zápisnice z porád, z ktorých vyplýva,

že takmer na každej porade sa venovali kontrole nelegálnej práci a tej skutočnosti, že je potrebné na
jej kontrolu chodiť vo dvojiciach. Rovnako metodika č. 1 stanovovala, že na preverenie nelegálneho
zamestnávania je potrebné, aby túto kontrolu vykonávali minimálne dvaja inšpektori. Naposledy boli o
takejto povinnosti informovaní na porade dňa 01. 07. 2011, o čom ako dôkaz predložila zošit inšpektora
M. a inšpektorky S. ako aj poznámky k porade konanej dňa 18. 01. 2011 Národného inšpektorátu práce.

Navrhovateľ, ako vedúci tímu, bol zodpovedný za výkon inšpekcie v kontrolovanom subjekte. Bol si
vedomý toho, že na výkon inšpekcie nesmie ísť sám. Ak J.. K. odmietol ísť s ním, mal túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť svojmu priamemu nadriadenému.
V služobnom poriadku je uložená povinnosť štátnemu zamestnancovi vykonávať štátnu službu
nestranne a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a
rozhodnutia. Navrhovateľ bol veľmi šikovný inšpektor a vedel veľmi dobre, ako má pri výkone inšpekcie

postupovať. Spis o výkone inšpekcie obsahuje prílohu k protokolu o nelegálnej práci, ktorú nikto z
inšpektorov nikdy neroztrhal, keďže sa jedná o základný podklad pre kontrolu nelegálnej práce.
Z metodiky vyplýva, že pokiaľ bolo ukončené šetrenie záznamom, tento sa neprerokováva. Aj o tomto
mal navrhovateľ dostatočnú vedomosť. Jeho tvrdenie, že osobné doručenie takéhoto záznamu bolo za
účelom vykonania poradenstva, je nepravdivé, čo vyplýva z prepisu jeho rozhovoru v trestnom spise s

kontrolovaným subjektom.
Pri opustení pracoviska dňa 25. 08. 2011 navrhovateľ vedome zavádzal, keď uviedol zastupujúcemu
nadriadenému, že ide na obed, v skutočnosti išiel na služobnú cestu. Túto si dopredu telefonicky
dohodol. Zapísal sa až dodatočne, keď prišiel z polície, čím porušil príkaz inšpektora, že každá služobná
cesta má byť nahlásená.

Všetky porušenia služobnej disciplíny aj vo vzájomnej súvislosti boli porušeniami takej intenzity, ktoré
odôvodňovali okamžité skončenie služobného pomeru navrhovateľa. Odporca tak konal aj z dôvodu
zachovania dobrého mena inšpektorátu, aby sa do budúcna niečo také neopakovalo.

Z úradného záznamu spísaného dňa 19. 09. 2011 zástupcami žalovaného so žalobcom bolo zistené, že

podľa tvrdenia žalobcu už dňa 26. 07. 2011 mu J.. K. v práci povedal, že s ním nepôjde do Š. A. ale len
do R.. Veril však, že ho presvedčí, aby šiel s ním a neinformoval o tom nadriadeného. Ani nasledujúci
deň, keď sa dozvedel okolo 11.00 h, že J.. K. s ním nejde do Š. A., túto skutočnosť nehlásil. Na terase
reštaurácie videl sedieť dve ženy. Mladšia sa ho spýtala, čo si praje. Z kuchyne vyšla tretia žena. Všetky
tri osoby spísal do prílohy protokolu, ktorá však nie je totožná s tou, ktorá sa nachádza v spise ohľadom

kontroly.NásledneprišielmajiteľprevádzkypánM.Á.,ktoréhožiadalopredloženiepracovnýchzmlúv.Po
informácii od pána M. sa rozhodol mladšiu ženu vynechať zo súpisu osôb a pôvodný záznam zlikvidoval.
O desať dní po kontrole volal M., či môže prísť do A.. A. podpísať závery.

Svedok J.. X. K. uviedol, že od roku 1980 vykonáva funkciu inšpektora práce u žalovaného. So žalobcom

pracovali dlhoročne ako kolegovia. Na všetky inšpekcie boli povinní chodiť dvaja. S navrhovateľom si
naplánovali svoje inšpekcie na deň 27. 07. 2011. On sám tam mal rozpracované veci, a preto sa dohodli,
že prevezme nejaké doklady a následne si zavolajú, či budú pokračovať spolu. Povedal navrhovateľovi,
že nemôže pokračovať, lebo má veľa rozpracovaných vecí. Navrhovateľ mu na to povedal, že pôjde
sám. Keď skončil, išiel po neho a išli spolu autom späť. Takéto prípady sa nestávali bežne. Podpísal

výkaz kontroly, hoci na nej nebol. Za svoje konanie dostal od žalovaného upozornenie na neuspokojivé
plnenie služobných úloh, konkrétne za to, že sa nezúčastnil plánovaného výkonu inšpekcie v Š. A., hoci
sa jednalo o prvý výkon zameraný na nelegálne zamestnanie a tiež z dôvodu, že nehlásil priamemu
nadriadenému zmenu plánu práce neúčasť na výkone inšpekcie a v cestovnom príkaze zapísal aj Š.
A., hoci sa na tomto mieste nezúčastnil. Z jeho strany sa jednalo o prvé upozornenie na neuspokojivé

pracovné výsledky. Svedok ďalej uviedol, že v prípade zisťovania nelegálnej práce u zistených osôb
neroztrhol prílohu a nevyhotovil novú, ani nemal vedomosť o tom, že by tak robili iní inšpektori.

Svedok J.. Q. M., inšpektor odporcu, uviedol, že dňa 25. 08. 2011 za ním prišiel žalobca asi o 10,15 h
s tým, že chce niečo kúpiť, lebo nemá obed. Povedal, že sa hneď vráti. Uviedol, že v prípade kontroly

nelegálnej práce nikdy neroztrhal prílohu Zoznam osôb na pracovisku. Stačí urobiť poznámku zmeny. V
prípade nahlásenia, že jeden z inšpektorov nemôže ísť na kontrolu, takýto výkon kontroly by nepovolil.
Prax, že inšpektori museli chodiť vo dvojici na kontrolu, pretrvávala odkedy nastúpil, t. j. od roku 2004.Svedkyňa Q.. F. A., právnička odporcu, uviedla, že vypracovala zápis z jednania so žalobcom zo dňa 19.
09. 2011. Bolo to pre účely vypracovania stanoviska vo veci trestného stíhania voči žalobcovi. Uviedla,
že navrhovateľ bol šikovný inšpektor a mal skúsenosti, ako postupovať v prípade šetrenia nelegálnej

práce v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. Pani, ktorá sedela na terase, bez ohľadu na to, či bola vydatá za
syna majiteľa, keď ho obsluhovala, jednalo sa o nelegálnu prácu v zmysle § 2a citovaného zákona. Za 19
rokov praxe sa nestretla s tým, že by niekto roztrhol prílohu k nelegálnemu zamestnaniu, ani iný doklad.

Svedok V.. F. W., ktorý pracoval u odporcu od septembra 2003 ako inšpektor práce a od mája 2011

do mája 2012 ako vedúci oddelenia pracovných vzťahov, uviedol, že z Národného inšpektorátu práce
prišiel príkaz, aby sa nelegálne zamestnávanie kontrolovalo pri každej inšpekcii práce. Neskôr sa
robilo výslovne len z podnetu zvonku. Od roku 2005 boli inštruovaní, aby pri kontrole nelegálneho
zamestnávania z hľadiska dokazovania boli prítomní vždy dvaja inšpektori. On sám takto tiež inštruoval
svojich podriadených na poradách. V prípade, ak druhý inšpektor odmietal vykonať inšpekciu, bolo
povinnosťou vedúceho tímu nahlásiť takúto zmenu. V minulosti nebolo zistené obdobné pochybenie.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 veta prvá zákona 400/2009 Z. z. služobný úrad môže okamžite skončiť

štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú
disciplínu.
V zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel.

V danom prípade k okamžitému skončeniu služobného pomeru došlo jeho doručením, t. j. 14. 10. 2011,
keď podľa tvrdenia odporcu sa o dôvode okamžitého skončenia dozvedel najskôr dňa 25. 08. 2011. Bola
dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v citovanom zákonnom ustanovení.

Návrh na tunajší súd podal navrhovateľ dňa 12. 12. 2011, t. j. v dvojmesačnej prekluzívnej lehote

uvedenej v § 56 citovaného zákona.

Citované ustanovenie § 51 zákona 400/2009 Z. z. neuvádza, čo považuje za závažné porušenie
služobnej disciplíny.

V článku VIII. bod 3. Služobného poriadku odporcu je uvedené, že závažné porušenie služobnej
disciplíny je zavinené porušenie povinností zamestnanca, konanie alebo opomenutie, ktorým
zamestnanec porušil povinnosti vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru, zo zákona a
ostatných vnútorných predpisov s prihliadnutím na dôsledky, intenzitu, okolnosti a mieru zavinenia alebo
na inú priťažujúcu okolnosť, ak vzhľadom na povahu porušenia služobnej disciplíny, je jeho škodlivosť

zvýšená.
V bode 5. tohto článku je uvedené, čo sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny, kde
pod písm. d) sa za takéto považuje vyhotovenie falzifikátov a nepravdivých dokumentov súvisiacich s
vykonávaním štátnej služby a pod písm. e) zneužitie úradného postavenia verejného činiteľa na získanie
osobného prospechu, uvedenie úmyselne nepravdivých údajov v agende, ktorú štátny zamestnanec

vybavuje s úmyslom získať osobný prospech.

Okamžité skončenie služobného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia služobného pomeru.
Súd skúmal, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre takéto skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru, konkrétne, či došlo a v akej intenzite k porušeniu služobnej disciplíny zo strany navrhovateľa

tak, ako bolo obsiahnuté v tomto jednostrannom právnom úkone odporcu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo zo strany navrhovateľa k takému konaniu v
súvislosti s prešetrením podnetu nelegálnej práce u zamestnávateľa Q. M. M. Š. A. tak, ako to podrobne
popísal odporca v okamžitom skončení. Navrhovateľ nepopieral, že z jeho strany došlo k takémuto
správaniu. Popieral, že sa jednalo o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by svojou intenzitou bolo

dôvodom pre danie okamžitého skončenia služobného pomeru.

Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že dôvodom okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru (OSŠP) môže byť len prípad, ktorý je ako závažné porušenie taxatívneuvedený v služobnom poriadku odporcu. Takýto výklad nevyplýva zo znenia ustanovenia § 51 ods. 1
zákona 400/2009 Z. z.
Vymedzenie závažného porušenia služobnej disciplíny v služobnom poriadku je len pomôckou pri

zisťovaní, či došlo k takému závažnému porušeniu a dôkazom toho, že takéto správanie zamestnanca
zamestnávateľ považuje za závažné.

Ďalej sa súd nestotožnil s právnym názorom zástupcu navrhovateľa v tom, že za závažné porušenie
disciplíny možno považovať len porušenie, ktoré bolo kladené navrhovateľovi za vinu pod bodom 1.

a ostatné porušenia pod bodom 2. až 6. nespĺňajú požadovanú intenzitu. Hoci došlo ku rozčleneniu
porušenia povinností v okamžitom skončení na body 1. a 6., pričom sa jednalo o časový interval od
02. 08. 2011 do 25. 08. 2011, súd považoval chovanie navrhovateľa, ktoré bolo zo strany odporcu
považované za porušenie služobnej disciplíny, za jeden skutok súvisiaci s nesprávnym úradným
postupom navrhovateľa pri šetrení jedného podnetu, časovo a skutkovo na seba nadväzujúci. Nemožno
potom skúmať intenzitu porušenia služobnej disciplíny u jednotlivých bodov zvlášť, ale vo vzájomných

súvislostiach ako celok.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol dlhoročný skúsený inšpektor. Napriek tomu konal v rozpore
s príkazom hlavného inšpektora práce č. 25/2004 článkom I. ods. 8. ako aj záverov z pracovných porád,
podľa ktorých pri prešetrovaní nelegálneho zamestnávania mali inšpekciu vykonávať minimálne dvaja

inšpektori práce. O tom, že sa jednalo o postup, ktorý bol neustále vyžadovaný a kontrolovaný, svedčí
napr. protokol o výsledku kontroly Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 29. 09. 2010, kde je
odkaz aj na Metodiku č. 1. O tom, že bol navrhovateľ oboznámený s obsahom príkazu č. 25/2004, svedčí
aj zápis zo spoločnej porady konanej 02. 03. 2009, čestné prehlásenie inšpektorov o tejto skutočnosti a
svedecké výpovede. Súd uveril tvrdeniu zástupkyne odporcu o tom, že kontrola nelegálnej práce bola

považovaná zo strany odporcu za citlivú oblasť vzhľadom k následkom, ktoré mala v prípade zistenia
porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa a tiež z hľadiska protikorupčných opatrení a ochrany
samotných inšpektorov. Práve preto sa pri jej výkone vyžadovala osobná účasť dvoch inšpektorov.

Rovnako mal súd za preukázané, že inšpekciou bol poverený navrhovateľ ako vedúci tímu a ako taký

bolpovinnýnahlásiťsvojmunadriadenémuzmenu,akknejdošlo.Bolopreukázané,žeotom,žeJ..K.sa
nemieni s ním zúčastniť kontroly nelegálnej práce, mal vedomosť už deň pred touto kontrolou, a teda mal
dostatok času túto skutočnosť oznámiť svojmu nadriadenému. Ako vedúci tímu tiež niesol zodpovednosť
za správnosť vyplnenia záznamu z výkonu inšpekcie, do ktorého uviedol J.. K., hoci sa inšpekcie osobne
nezúčastnil. Jeho argumentácia, že s týmto priebeh inšpekcie konzultoval cestou v aute naspäť, je len

účelová, keďže je nesporné, že odporca vyžadoval osobnú prítomnosť oboch inšpektorov pri samotnom
výkone inšpekcie už z uvedených dôvodov.
Tiež bolo preukázané, že v organizácii odporcu sa nikdy nestalo, že by spísaná príloha k protokolu
na zistenie nelegálneho zamestnávania bola zlikvidovaná (roztrhaná) a nahradená novou. K obrane
navrhovateľa, že sa nejednalo o vyhotovenie falzifikátu a nepravdivého dokumentu súvisiaceho s

vykonávaním štátnej služby súd uvádza, že pre platnosť okamžitého skončenia služobného pomeru
obdobne ako pri okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce je potrebné,
aby došlo k riadnemu skutkovému vymedzeniu dôvodu, pre ktorý došlo k okamžitému skončeniu.
Subsumovanie tohto dôvodu pod konkrétne zákonné ustanovenie nie je potrebné.
Samotný zákon 400/2009 Z. z v ustanovení § 60 ods. 1 obsahuje povinnosti, ktoré je povinný štátny

zamestnanec dodržiavať. Pod bodom e) je uvedené, že je povinný služobné úlohy plniť osobne, riadne
a včas.

Zákon o inšpekcii práce č. 125/2006 Z. z. upravuje podrobne výkon inšpekcie práce a ustanovuje práva
a povinnosti inšpektora práce (§ 1 zákona).

Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) vyplýva, že inšpektor práce je oprávnený požadovať preukázanie
totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej
prítomnosti.
Z inšpekcie práce vypracuje protokol, ktorý obsahuje údaje uvedené v § 14 ods. 1, keď v zmysle ods.
3 citovaného zákonného ustanovenia môže aj bez návrhu opraviť v protokole chyby v písaní, počítaní

a iné zrejmé nesprávnosti.

Z vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí, ako aj čestných prehlásení ostatných inšpektorov
mal súd za preukázané, že sa v organizácii odporcu nikdy nestalo, že by inšpektor pri vypracovávaníprotokolu z inšpekcie roztrhal prílohu tohto protokolu a nahradil ju novou. Je potrebné uviesť, že
dôvodom inšpekcie bola práve kontrola nelegálnej práce a dôvodom, pre ktorý mal roztrhať pôvodnú
prílohu navrhovateľ a nahradiť ju novou, bola oprava zistených prítomných osôb pri takejto kontrole

na pracovisku kontrolovaného subjektu. Jednalo sa teda o neštandardný postup pri zisťovaní zásadnej
otázky, rovnako ako aj ďalší postup navrhovateľa ohľadom danej inšpekcie.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov sa vypracováva
protokol, ktorý sa má prerokovať so zamestnávateľom.

Z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona 125/2006 Z. z. vyplýva, že inšpektor, ak nezistí porušenie povinností
kontrolovanej osoby, vypracuje o výsledku inšpekcie záznam.

Navrhovateľ nepoprel tvrdenie zástupkyne odporcu, že nebol dôvod pre prerokovávanie záznamu, keď
neboli zistené u kontrolovaného subjektu nedostatky. Opätovne sa u navrhovateľa potom jednalo o
neštandardný postup, keď tento záznam chcel kontrolovanému subjektu osobne doručiť za účelom jeho

prerokovania, pričom túto skutočnosť zatajil svojmu nadriadenému. Za týmto účelom opustil pracovisko
a neohlásil, že sa jedná o opustenie pracoviska z dôvodu výkonu služby.

Súd potom nemohol takéto správanie navrhovateľa považovať za správanie v súlade s ustanovením §
60 ods. 1 písm. e) zákona 400/2009 Z. z.

Čo sa týka posúdenia intenzity porušenia povinností navrhovateľa plniť si svoje služobné povinnosti
riadne a včas, súd poukazuje na dôležitosť inšpekcie pri kontrole nelegálnej práce, následky zistenia
u kontrolovaného subjektu tak, ako ich uviedla zástupkyňa odporcu na poslednom pojednávaní a
neštandardnosť postupu navrhovateľa napriek tomu, že sa jednalo o skúseného dlhoročného a do

tej doby hodnoteného pozitívne, inšpektora. O tom, že výkon inšpekcie práce je vysoko formálnou
a kontrolovanou činnosťou svedčí jeho špeciálna právna úprava v zákone 125/2006 Z. z. a obsah
pripojených listinných dôkazov odporcom, najmä záznamov z porád. Jednalo sa o výkon štátnej správy
v oblasti inšpekcie práce, ktorú môže vykonávať len osoba, ktorá absolvovala odbornú skúšku.

K tvrdeniu navrhovateľa, že druhý inšpektor - J.. K. sa dopustil porušenia služobnej disciplíny, za
ktoré porušenie mu nebolo dané okamžité skončenie služobného pomeru, súd uvádza, že nemožno
jeho porušenie služobnej disciplíny svojou intenzitou porovnávať s porušením služobnej disciplíny na
strane navrhovateľa. Tento bol vedúcim tímu, zodpovedal za obsah záznamu z výkonu inšpekcie. Bol
to on, ktorý osobne roztrhal prílohu k protokolu obsahujúcu zoznam prítomných osôb pri inšpekcii.

Jeho povinnosťou bolo oznámiť, že sa inšpekcie nemôže zúčastniť druhý z poverených inšpektorov,
pričom mal vyčkať na pokyn svojho nadriadeného. Bol to on, ktorý išiel prerokovať záznam o inšpekcii
s kontrolovaným subjektom, hoci toto nebolo potrebné. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že
sa nejednalo o neoprávnene odlišný prístup k dvom štátnym zamestnancom za obdobné porušenie
služobnej disciplíny, ako to prezentoval navrhovateľ. Bolo tiež preukázané, že ostatní inšpektori sa v

minulosti nedopustili takéhoto jednania, akého sa mal dopustiť navrhovateľ.

Súdpovažovalporušenieslužobnejdisciplínyzostranynavrhovateľatak,akobolouvedenévokamžitom
skončení služobného pomeru odporcom, v plnom rozsahu za preukázané a takej intenzity, ktoré
odôvodňovalo skončenie služobného pomeru okamžite v zmysle § 51 ods. 1, 2 zákona 400/2009 Z. z.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Požadoval náhradu trov konania. Súd v zmysle § 151 OSP a §
142 ods. 1 OSP rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Odporca náhradu trov konania nepožadoval, preto súd o náhrade trov konania odporcu nerozhodol.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.