Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512010527
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512010527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 14. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. A. - D.. X.X.XXXX S. G., N. Š. Č.. XXX, okres Košice - okolie, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý ž e,

v obci Štós, okres Košice - okolie, dňa 23.1.2012, v čase okolo 19:00 na chodníku vedúcom na kúpele
Štós, pred bránou rodinného domu č. 11, pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne fyzicky napadol O. Š. tým
spôsobom, že zozadu k nemu pristúpil a začal ho hneď udierať viackrát päsťou do oblasti tváre a ihneď
z miesta činu ušiel, čím spôsobil poškodenému O. Š. trieštivú zlomeninu spodiny očnice vpravo s jej
vpáčením do čeľustnej dutiny s dvojitým videním a prienikom vzduchu do pravej očnice a čiastočné
poškodenie okohybného nervu a poškodenie podočnicového nervu vpravo, pomliaždenie očnej gule
vpravo s nakrvácaním pod spojovku oka, zlomeninu jarmovo-čeľustného komplexu v pravo s posunutím

úlomkov, trieštivú zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo s posunutím úlomkov s prienikom vzduchu
pod kožu tváre, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou, zlomeninu nosových
kostí s posunutím úlomkov, pomliaždenie hornej pery a dolnej pery vpravo s krvnou podliatinou,
odlomenie korunky zuba č. 11, zuba č. 21 a zuba č. 22, drobné odreniny na dolnej mihalnici pravého
oka a v pravom obočí, otras mozgu ľahkého stupňa, čo si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti
v trvaní 37 dní

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na
ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
- O. Š., D.. XX.X.XXXX S. G., H. N. O. Č.. X, G. škodu z titulu bolestného vo výške 5 738,- € (slovom
päťtisícsedemstotridsať osem eur).

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.5.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) na
obžalovaného Z. A. (ďalej len ako „obžalovaný“) obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom v tejto trestnej veci súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine
a treste, pričom prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu

hlavného pojednávania.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil
túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Súd vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaného vykonal
dokazovania v celom navrhnutom rozsahu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi sa vyjadril ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu tak, že v daný večer, keď
sa vracal od lyžiarskeho vleku videl zakrvaveného poškodeného ležať na chodníku, preto ho obžalovaný
zdvihol a opýtal sa ho či žije. Potom čo poškodený zakýval hlavou, že áno, ho obžalovaný tam nechal a
odišiel lebo sa zľakol. Počas toho, ako išiel hore dedinou, stretol Z. A. W., ktorému povedal, aby sa išli

pozrieť na poškodeného, čo je s ním. Keď spolu obaja prišli na miesto, kde bol poškodený, svedok A.
W. sa zľakol a začal utekať od poškodeného a obžalovaný sa tiež rozbehol za svedkom. Na druhý deň
ráno prišli pre obžalovaného policajti, ktorí ho zobrali na políciu na výsluch, kde bolo proti obžalovanému
použité násilie, o čom obžalovaný predložil súdu lekárske potvrdenie, ktorým donútili obžalovaného
priznať sa k danému skutku. Obžalovaný označil jednu osobu, ktorá ho údajne mala biť aj menom G.V.,

ostatné osoby obžalovaný nevedel pomenovať. Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi
obžalovaného z prípravného konania z č. l. 5 - 9 a vyzval obžalovaného aby odstránil uvedené rozpory a
vysvetlil príčinu ich vzniku. Obžalovaný uviedol, že pri výsluchu boli 4 policajti a títo sami písali niektoré
veci do zápisnice, zápisnicu si obžalovaný neprečítal, podpísal ju preto, že mu to prikázal policajt.

Výpoveď obžalovaného pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, z jej obsahu nevyplývajú žiadne logické
či vecné rozpory či pochybnosti. Je pravda, že obžalovaný sa pôvodne v prípravnom konaní priznal,
avšak v konaní pred súdom poprel spáchanie predmetného skutku a na svoju obhajobu aj vysvetlil prečo
sa v prípravnom konaní priznal. Samotná výpoveď obžalovaného poukazuje na závažné skutočnosti, s
priamym dopadom na postavenie obžalovaného a rozhodnutie o vine obžalovaného. Preto je potrebné

jeho výpoveď hodnotiť v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi a poznatky, ktoré vyplynú z týchto
dôkazov konfrontovať s výpoveďou obžalovaného.

Vo svojej výpovedi poškodený O. Š. uviedol, že ten večer popíjal alkohol v pohostinstve Dreveňák.

Okolo 18,30 hod. sa vybral do kúpeľov Štós. Cestou pocítil, že ho niekto chytil zozadu a dal mu jednu
ranudotváre,následnepoškodenýspadolnazem,jedinéčosipamätalbolibaženskýhlas,ktorýhovoril,
že nechaj ho. Poškodený sa prebral po príchode záchranky a polície. Poškodený sa nepamätal na počet
úderov, v daný večer mal dosť vypité, v pohostinstve, kde požíval alkohol sa nedostal do žiadneho
konfliktu, cestou do kúpeľov si poškodený kúpil fľašu hruškovice. Poškodený ďalej uviedol, že podľa jeho

názoru, jeho napadnutie súvisí s incidentom, ktorý mal v minulosti v Štóse niekedy v decembri 2011,
pri ktorom mu musela pomáhať policajná hliadka, lebo ho čakali dve skupiny Rómov jedna pri dome
a jedna pri zastávke. K osobe obžalovaného poškodený uviedol, že raz na ceste na neho obžalovaný
zakričal a povedal poškodenému, že on mu to nespôsobil a obžalovaný chcel, aby poškodený stiahol
trestné oznámenie. Pred daným skutkom poškodený obžalovaného na mieste činu neregistroval, avšak

bezprostredne pred svojim napadnutím poškodený počul ako útočník niečo hovoril v rómskom jazyku.
Poškodený potvrdil, že pri jeho fyzickom napadnutí mu zmizla fľaša alkoholu.

Výpoveď poškodeného pôsobí dôveryhodne a presvedčivo. Jej dôkazná hodnota sa obmedzuje
prakticky len na okolností bezprostredne predchádzajúce samotnému útoku a potom následne na

okolností po napadnutí poškodeného, keď poškodený začal vnímať okolie. Poškodený bol v čase útokupod silným vplyvom alkoholických nápojov, útok prišiel zozadu, poškodený pred napadnutím útočníka
nevnímal, začul len že útočník niečo hovoril po rómsky a potom začul ženský hlas, ktorý zaháňal
útočníka, aby dal poškodenému pokoj. Napriek tomu, že ide o útržkovité okolností, súd ich považuje za

dôležité pre konfrontáciu s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Zo svedeckej výpovede A. W. vyplynulo, že svedok stál pri svojom dome v čase, keď za ním prišiel
obžalovaný a povedal mu, že dole leží jeden chlap. Išli preto spolu sa na neho pozrieť. Obžalovaný sa
pýtal dotyčného či žije a svedok zobral pálenku a ušiel. Svedok nevedel povedať, čo sa malo stať tomuto

chlapovi. Podľa svedka poškodený bol vysoký a chudý a požíval alkohol s Danielom Pukleom v Štóse.
Svedok videl poškodeného v priebehu kritického dňa asi o 14:00 -14:30 hod. a potom ho videl ležať na
zemi cca o 21.00 hod. večer. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka z prípravného konania
z č. l. 25, pričom vyzval svedka, aby odstránil uvedené rozpory a vysvetlil príčinu ich vzniku. Svedok
k svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal na polícii, skutočne sa
bol najprv s obžalovaným prejsť, potom sa rozišli, následne prišiel po svedka obžalovaný a skutočne je

pravda, že sa mu obžalovaný priznal, že napadol poškodeného. Uvedený rozpor svedok vysvetlil tak, že
na to jednoducho zabudol, pretože od jeho výpovedi prešiel dlhší čas. Navyše svedok uviedol, že jeho
výsluch na polícii prebiehal tak, že na neho nikto nekričal, nebil ho, ani na neho netlačil, ale obžalovaný
sa mu na druhý deň zdôveril, že ho zbil policajt.

Svedok vypovedal spontánne, primerane svojim osobnostným, mentálnym a sociálnym predispozíciam.
Jeho výpoveď pôsobila logickým a dôveryhodným dojmom, aj keď je potrebné dodať, že vypovedal v
rozpore s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní. Súd sa snažil odstrániť uvedené rozpory tak, že
prečítal svedkovi jeho výpoveď z prípravného konania a vyzval svedka, aby uviedol ako to bolo a prečo
vlastne vznikli tieto rozpory. Svedok napokon zotrval na tom, že to bolo tak ako vypovedal na polícii,

pričom vzniknuté rozpory vysvetlil väčším časovým odstupom od svojej prvotnej výpovede.

Svedok M. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že pre množstvo prípadov, ktoré medzičasom vyšetroval sa
na predmetnú vec pamätá len matne, pamätá si však, že obžalovaného vypočúval, avšak si nepamätal
ako presne vypovedal, nepamätal sa, že by pri výsluchu obžalovaného bola prítomná osoba menom

Kľučarovský, výsluch obžalovaného podľa svedka prebiehal štandardným spôsobom, keď po poučení
o jeho právach bol vyzvaný, aby uviedol údaje k osobe, následne bol vyzvaný, aby sám porozprával ku
skutku. Jeho výpoveď bola zaznamenaná do zápisnice, ktorú si obžalovaný prečítal v prítomnosti svedka
Hrušku a bez akýchkoľvek výhrad zápisnicu vlastnoručne podpísal. Podľa svedka počas výsluchu
obžalobného nebol na obžalovaného vyvíjaný nátlak ani násilie, svedok si nevšimol žiadne známky

násilia na obžalovanom, obžalovaný pôsobil normálnym dojmom, nebol vystresovaný, ani nevykazoval
nejaké iné zvláštnosti.

Výpoveď svedka pôsobí presvedčivo a dôveryhodne, vo výpovedi sa neobjavujú žiadne logické a vecné
rozpory, ktoré by spochybňovali daný dôkaz.

Svedok M. C. dosvedčil, že v danej trestnej veci sa zúčastnil výsluchu obžalovaného len pri prečítaní
zápisnice v tom čase obvineným. Svedok sa nepamätal ako prebiehalo prečítanie zápisnice pre časový
odstup a množstvo úkonov, avšak na žiadne výnimočné okolnosti sa nepamätal, voči obžalovanému
nebol použitý nátlak ani násilie, aby podpísal zápisnicu, svedok si nevšimol nejaké známky násilia na

obžalovanom a ani obžalovaný nepôsobil nejakým zvláštnym dojmom, pri podpise zápisnice osoba
menom G. nebola prítomná.

Výpoveď svedka pôsobí presvedčivo a dôveryhodne, vo výpovedi sa neobjavujú žiadne logické a vecné
rozpory, ktoré by spochybňovali daný dôkaz.

Od svedka S. G. bolo zistené, že obžalovaného pozná. Svedok sa presne nepamätal či prišiel do
kontaktu s obžalovaným v súvislosti s napadnutím poškodeného O. Š. v Štóse dňa 23.1.2012 asi okolo
19:00hod.,avšakmyslelsižeáno,vzhľadomktomu,ževtomčasebolakooperatívnypracovníkvyslaný
svojim nadriadeným, aby sa venoval tejto veci, i keď prvotné úkony nevykonával. Cez situačné správy

svedok vyťažil svedka W.o, od ktorého boli zistené informácie, ktoré viedli k obžalovanému. Svedok
W. označil aj svedkyňu celého incidentu, ktorá bola vyťažená. Pokiaľ sa svedok dobre pamätal, potom
mu končila služba a k ďalším úkonom nastúpili svedkovia Štrbák a Hruška. Svedok ďalej vypovedal, že
pri výsluchu obžalovaného prítomný nebol a nebol ani v kontakte s obžalovaným pred jeho výsluchom.Pokiaľ ide o použitie násilia voči obžalovanému, svedok uviedol, že v živote na nikoho nevyvíjal nátlak
alebo násilie. Súd zisťoval, ako si svedok vysvetľuje to, že bol obžalovaným obvinený z použitia násilia.
Svedok to vysvetlil tým, že pochádza z rovnakej obce ako obžalovaný, kde v minulosti prevažnú časť

trestných činov, ktoré svedok objasnil sa týkali rodiny obžalovaného.

Výpoveď svedka pôsobí presvedčivo a dôveryhodne, vo výpovedi sa neobjavujú žiadne logické a vecné
rozpory, ktoré by spochybňovali daný dôkaz.

Svedkyňa G. G. k tejto veci uviedla, že raz keď išla k svojim rodičom, pred ich bránou videla ležať
nejakého chlapca, ktorého nepoznala. Prihovorila sa mu, aby vstal a išiel na autobus, aby nezamrzol,
v tom čase sa pristavil obžalovaný, ktorý bol opitý a povedal, že chlapec, ktorý leží na zemi pracuje
v kúpeľoch a jednu mu vrazil do tváre. Svedkyňa povedala obžalovanému, aby prestal a išiel domov.
Potom jeden pán sa podujal, že vyvezie poškodeného do kúpeľov, preto svedkyňa odišla domov a
nevedela čo sa ďalej dialo. Svedkyňa nevidela, kto napadol poškodeného, na mieste činu okrem

obžalovaného nevidela žiadnu inú osobu

Výpoveď svedkyne pôsobí presvedčivo a dôveryhodne, vo výpovedi sa neobjavujú žiadne logické a
vecné rozpory, ktoré by spochybňovali daný dôkaz.

V rámci vykonaného dokazovania súd v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora prečítal
znalecký posudok MUDr. Hrubalu č. 30/2012 z č. l. 30-71, znalecký posudok KEU z č. l. 74-78.
Vo vzťahu k uvedeným znaleckým posudkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či
vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a znalecké posudky neboli spochybnené ani po odbornej či vecnej
stránke.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal zápisnicu o OMČ z č. l. 79, potvrdenie o zaistení veci z č. l. 87 potvrdenie
o zaistení veci z č. l. 88 zápisnica o prevzatí zaistenej veci z č. l. 89 zápisnica o vydaní veci z č. l. 90
uznesenie o vrátení veci z č. l. 91 uznesenie o vrátení veci z č. l. 92 zápisnica o vrátení veci z č. l.
93 zápisnica o vrátení veci z č. l. 94 lekárska správa z č. l. 95,96 vyjadrenie na PAL z č. l. 97, správa z

obce Štós z č. l. 98 odpis z RT z č. l. 117 lustrácia MSR z č. l. 116 a lekársku správu z č. l. 127

Podľa § 270 Tr. por. súd oboznámil s fotodokumentáciou z č. l. 81-83 a 84-86

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že obžalovaný

pred súdom popieral spáchanie skutku, napriek tomu, že už v prípravnom konaní sa k skutku nielen
že priznal, ale aj podrobne popísal jeho priebeh, ako aj okolnosti za ktorých k nemu došlo - prítomnosť
svedkov W. V. G., jednej fľaše s alkoholom hruškovica. Priznanie v prípravnom konaní obžalovaný
vysvetlil súdu použitím násilia zo strany polície, hlavne osoby, ktorú obžalovaný pomenoval aj menom
G.S.Z.. Je pravda, že v konaní nebol vykonaný jediný priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného

zo spáchania daného skutku. Sám poškodený nevedel označiť útočníka, nakoľko bol napadnutý zo
zadu a hneď na začiatku útoku na svoju osobu prestal vnímať okolie, pamätal si len ženský hlas, ktorý
odrádzal od ďalšieho útoku. Svedok W. pri napadnutí poškodeného nebol, na miesto činu prišiel až
potom, čo ho tam obžalovaný privolal, avšak usvedčuje obžalovaného z toho, že sám obžalovaný
sa mu k napadnutiu poškodeného priznal. Obdobne tak aj pokiaľ ide o svedkyňu Kráľovskú. Táto

svedkyňa nevidela kto napadol poškodeného, dosvedčila však, že po napadnutí poškodeného, teda keď
už poškodený ležal na zemi, na miesto činu došiel obžalovaný, ktorý udrel poškodeného po tvári, avšak
v ďalšom útoku na poškodeného zo strany obžalovaného svedkyňa zabránila svojim konaním. Teda
ostáva len jeden usvedčujúci dôkaz a to je samotné priznanie obžalovaného z prípravného konania,
ktoré pred súdom poprel a navyše vo vzťahu k nemu vzniesol obžalovaný závažné skutočnosti. Súd

sa zaoberal touto obhajobou obžalovaného a vypočul osobu, ktorú obžalovaný označila za osobu,
ktorá voči nemu použila násilie, ako aj osoby, ktoré uskutočňovali výsluch obžalovaného v prípravnom
konaní. Za týmto účelom súd predvolala a vypočul svedka Š., C., V. G.S.Z.. Výsluchom týchto osôb
sa nepreukázalo, že by svedkovia a hlavne svedok G. použili násilie voči obžalovanému, na základe
ktorého by bolo dosiahnuté jeho priznanie. Vo vzťahu k tejto časti obhajoby obžalovaného súd dopĺňa,

že obžalovaný zápisnicu vlastnoručne podpísal napriek tomu, že je v nej uvedené, že s jej obsahom
súhlasí, a že zo strany vyšetrovateľa nebol na neho kladený žiaden nátlak. Za ďalšie obžalovaný
nepodnikol žiadne právne kroky a nikde sa nesťažoval na to, že by voči nemu malo byť použité násilie
v súvislosti s vyšetrovaním tejto veci. Jediný dôkaz, o ktorý obžalovaný opieral svoju obhajobu bolilekárske správy, ktoré predložil pri svojom výsluchu o svojom vyšetrení. Z uvedených listinných dôkazov
vyplýva, že dňa 27.1.2012 bol vyšetrený u O.. B., pričom jej uviedol, že bol zbitý policajtmi do hrude
dňa 23.1.2012. Obžalovaný pritom sám vypovedal, že až na druhý deň po skutku bol na polícii, kde voči

nemu bolo použité násilie, pričom zo zápisnice o výsluchu obvineného na č. l. 9 vyplýva, že výsluch bol
dňa 24.1.2012. Uvedená lekárka odoslala obžalovaného na vyšetrenie na psychologickú ambulanciu
pre psychickú traumu po fyzickom napadnutí. Dňa 30.1.2012 bol obžalovaný vyšetrený chirurgom O..
N., ktorý zistil palpačnú bolestivosť v oblasti 10-12 rebra vľavo, bez prítomnosti vonkajších známok
pohmoždenia, röntgen bol bez patologického nálezu, odporúčané boli analgetiká. Uvedené dôkazy

podľa názoru súdu nie sú dostatočné na to, aby bolo možné skonštatovať, že došlo k použití násilia pri
výsluchu obžalovaného dňa 24.1.2013. Obžalovaný vyhľadal lekársku pomoc až na 3 resp. 4 deň potom,
čo mal byť zbitý, po vyšetrení neboli zistené žiadne vážnejšie známky násilia, nebol ani odporúčaný
na traumatologické resp. chirurgické vyšetrenie a v neposlednom rade nesedí ani dátum, kedy mal
byť zbitý. Na chirurgickom vyšetrení bol až 30.1.2012, teda 7 resp. 6 dní po tom, čo mal byť zbitý,
pričom lekár konštatoval len palpačnú bolestivosť, bez známok pohmoždenia. Za takéhoto dôkazného

stavu existuje celý rad pochybností o tom, či skutočne došlo k násiliu voči obžalovanému, práve pri
výsluchu. Nielen že nesedí dátum útoku, ale ani následný postup v liečbe nenasvedčuje, že by došlo
k takému intenzívnemu násiliu, že by viedlo resp. mohlo viesť k donúteniu obžalovaného priznať sa.
Za takto vyhodnoteného dôkazného stavu vychádzajúceho z výpovedi svedkov G.X.Č., Š. V. C. súd
dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená v celom rozsahu, preto jeho priznanie

súd považuje za dôkaz obstaraný zákonnou formou a preto tento dôkaz prijal ako základný dôkaz
o jeho vine, ktorý je navyše v súlade s ďalšími nepriamymi dôkazmi - výpoveďou svedka W. V. Z.
G.. Teda nielen samotné priznanie bolo dôvodom pre uznanie viny obžalovaného, ale aj skutočnosť,
že toto priznanie korešponduje s poznatkami, ktoré súd získal z ďalších vykonaných dôkazov, najmä
svedeckých výpovedí.

K samotnému skutku súd dodáva, že na základe znaleckého dokazovania boli ustálene zranenia
poškodeného, pričom išlo podľa znalca o ľahký úraz s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 37
dní. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že išlo o také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného t. j. že ide o ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods.

2 Tr. zákona.
Ďalej súd z výpovedi svedkov má za preukázané, že ku skutku došlo v obci Štós, na ceste vedúcej do
kúpeľov, pred bráničkou rodinného domu rodičov svedkyne Kráľovskej. Uvedené miesto súd kvalifikuje
ako miesto verejnosti prístupné.
Súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, založených na hodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo,

ale aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že je nepochybné, že daný skutok sa skutočne
stal, je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt.
Dokazovaním preukázaný skutok súd kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona a súčasne ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorých sa obžalovaný dopustil jedným skutkom, teda ide o jednočinný súbeh dvoch úmyselných

prečinov, čo bolo dôvodom pre ukladanie úhrnného trestu v zmysle zásad § 41 ods. 1 Tr. zákona. V
zmysle citovaného ustanovenia Trestného zákona je prísnejším ustanovením § 364 ods. 1 Tr. zákona,
preto aj súd upravoval na účely uloženia trestu túto trestnú sadzbu.

Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného následku a

intelektuálnej vyspelosti obžalovaného súd usudzuje, že v danom prípade išlo o zavinené konanie vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti,
následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Súd hodnotí spôsob spáchania trestného činu, ako jednoznačne závažné, spoločnosťou netolerovateľné
konanie, porušujúce veľmi významný chránený spoločenský záujem a to zdravie iného, pričom
závažnosť daného skutku nie je zvyšovaná žiadnym z kvalifikovaných znakov tzn. že nebola prekročená
základná typologická závažnosť predmetného trestného činu.

Pokiaľ ide o spôsobený následok súd konštatuje, že obžalovaný svojim konaním porušil zdravie
poškodeného, čím mu spôsobil bolesť a 37 dňovú práceneschopnosť.Motív konania obžalovaného sa nepodarilo preukázať. Sám obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal,
že napadol poškodeného preto, že mal vypité a nevedel čo robí, nič nechcel poškodenému vziať,
len ho chcel zbiť, dokonca poškodeného ani nepoznal. Práve takto vysvetlená resp. nevysvetlená

príčina napadnutia poškodeného podľa názoru súdu zvyšuje závažnosť konania obžalovaného. Požitie
alkoholu obžalovaného neospravedlňuje. Skutočnosť, že obžalovaný, bez akejkoľvek príčiny napadol
neznámu osobu, s ktorou nemal pred útokom žiaden konflikt, ktorá ho nijak neprovokovala, ktorej
nechcel nič zobrať, len ju sprosto zbiť súd hodnotí veľmi negatívne. Prihliadajúc na to, že išlo o
poškodeného, ktorý bol prakticky v stave, keď nebol schopný efektívnejšej obrany, nakoľko bol silne

pod vplyvom alkoholu, dokonca útok prišiel nečakane odzadu a najmä pri porovnaní fyzickej konštrukcie
obžalovaného a poškodeného (obžalovaný nízkeho vzrastu, silnej a svalnatej postavy a poškodený
štíhly,vysoký)súdvyslovujezvýšenúmieruzávažnostiaodsúdeniahodnostitakéhotokonania.Uvedené
hodnotenie sa prejavilo v ukladaní prísnejšieho nepodmienečného trestu.

V posudzovanom prípade súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane súd pričítal

obžalovanému ako priťažujúcu okolnosť to, že spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr.
zákona.

Súd, na základe vyššie uvedených úvah, konštatuje prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností, čo bolo
dôvodom pre postup v zmysle § 38 ods. 4, ods. 8 Trestného zákona.

Pri určení výmery trestu súd prihliadal aj na osobu a pomery obžalovaného.

Pokiaľ ide o osobu a pomery obžalovaného z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ 4x súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a raz za ublíženie na zdraví podľa §

156 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Obžalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody dňa 5.1.2012 so skúšobnou dobou 2 roky. Na uvedené odsúdenie a uvedený trest
sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky zo dňa 2.1.2013 č. 1/2013 Z. z..
Zo správy z obce z č. l. 98 vyplýva, že obžalovaný je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je

bez pracovného pomeru, od januára 2012 otcom dieťaťa, správanie obžalovaného obec hodnotila veľmi
negatívne, zapája sa do rôznych výtržností, napáda spoluobčanov hlavne pod vplyvom alkoholických
nápojov, demoluje im majetok, pod vplyvom alkoholu je veľmi agresívny, v obci neobľúbený.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomerov a možností jeho nápravy súd konštatuje, že obžalovaný

je dlhodobo kriminálne zameraný, aj keď v jeho kriminálnej minulosti prevládajú odsúdenia za majetkovú
trestnú činnosť, podľa správy z obce súd hodnotí obžalovaného ako agresívneho človeka, ktorý
nedokáže svoje správanie ovládať hlavne keď je pod vplyvom alkoholu, ktorý ho evidentne zbavuje
zábran, v dôsledku čoho sa obžalovaný dopúšťa nezmyselnej a neodôvodnenej agresivity voči iným
ľuďom. K svojmu správaniu je obžalovaný nekritický a neprejavuje žiadnu ľútosť. Obžalovaný strpčuje

život svojmu okoliu a preto je v obci neobľúbený. Za daných okolností súd vyslovuje veľmi negatívnu
prognózu k možnosti polepšenia a napravenia obžalovaného, súd obžalovaného vníma ako osobu s
vysokou pravdepodobnosťou páchania ďalšej trestnej činnosti, či už proti majetku alebo proti životu a
zdraviu, teda ako osobu kriminálne nebezpečnú pre spoločnosť, ktorej pobyt na slobode predstavuje
veľké riziko pre chránené spoločenské vzťahy.

Zadanýchpomerovaokolnostíprípadusúdpovažujeuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
za jediný možný, spravodlivý a primeraný trest, ktorý naplní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona,
teda najmä že ochráni spoločnosť pred páchateľom. Pre nepodmienečný trest odňatia slobody sa súd
rozhodol aj s ohľadom k tomu, že predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu evidentne nemal

očakávaný vplyv na obžalovaného, keďže do 3 týždňov od podmienečného prepustenia z jeho výkonu
sa opätovne dopustil trestného činu. Od rozhodnutia uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody súd
neupustil ani potom, čo zvážil, že obžalovaný je otcom 1 ročného dieťaťa. V danej situácii súd
považovalzadôležitejšieuprednostniťzáujemabezpečnosťspoločnosti-obyvateľovŠtósupredosobou
obžalovaného ako individuálne právo obžalovaného na výchovu dieťaťa.

Po zvážení všetkých okolností súd sa rozhodol uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného skutku bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, avšak na toto odsúdenie sa vzťahuje amnestiaprezidenta republiky, súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Takýto uložený trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že
výkon nepodmienečného trestu mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zároveň na neho bude
výchovne pôsobiť v tom smere, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných páchateľov od páchania
takejto trestnej činnosti.

Poškodený O. Š. sa do konania pripojil a uplatnil si nárok na náhradu škody z titulu bolestného, vo výške,
ktorábolavyčíslenáznaleckýmposudkomO..C..ZnalecO..C.bodovoohodnotilzranenia poškodeného
na 365 bodov. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012 zo
14. mája 2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2012 publikované v čiastke č. 16/2012 Vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky je hodnota 1 bodu 15,72 €. Preto súd ustálil výšku bolestného na 5.737,8 €, po zaokrúhlení

podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. na 5.738 €. Keďže súd uznal obžalovaného za

vinného z prečinu ublíženia na zdraví v plnom rozsahu, nebol dôvod nepriznať poškodenému bolestné
v takej výške ako to ustálil znalec, keďže ani závery znaleckého posudku neboli po žiadnej stránke
spochybnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-
ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie a o odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Košiciach. Odvolanie má odkladný účinok