Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010350
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609010350.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Martina Bargela, na verejnom zasadnutí konanom 5. februára 2013 prejednal odvolanie
obžalovanéhoG.Z.aprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.1T/135/2009
z 9.8.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 1T/135/2009 z 9.8.2012 v časti, týkajúcej sa obžalovaného G. Z..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v zrušenej časti v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/135/2009 z 9.8.2012 bol obžalovaný G. Z.
uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v
bodoch 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/ rozsudku, z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. v bodoch 2/, 9/ rozsudku a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v bode 7/ rozsudku,
na skutkovom základe, že:

1/ dňa 31.7.2007 uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou BIS Audio, s.r.o., Dobronivská cesta
1642/6, Zvolen, IČO: 36037249, na základe ktorej od označenej spoločnosti zakúpil tovar - McIntosh
MCD201 CD prehrávač, McIntosh MA6300 zosilňovač, B&W 804 Red cherry reproduktor 2 ks, Pikeas
Peak 3m reproduktorový kábel, držiak na plazmu, Colorado XLR signálny kábel, NRG 5 napájací kábel,
55PD9700 NP Plasma TV v celkovej hodnote 646 639,- Sk (21 464,48 Eur), podľa zmluvy mal na účet

predávajúceho do 23.8.2007 zaplatiť 50 000,- Sk (1 659,66 Eur), do 15.9.2007 sumu 46 639,- Sk
(1 548,13 Eur) a zvyšnú časť kúpnej ceny mal zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 000,-
Sk (1 659,66 Eur) splatných do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom október 2007, čo však
neurobil, už pri podpise zmluvy nemal v úmysle splniť povinnosti dlžníka, nevyplatil ani jednu splátku,
čím označenej spoločnosti spôsobil škodu vo výške 21 464,48 Eur,

2/ dňa 13.9.2009 ako kupujúci uzatvoril v Dolnom Kubíne so spoločnosťou F O L A, s.r.o.,
IČO: 36 435 643, Medzihradská 1321/99, Dolný Kubín, zastúpenou vlastníkom a zároveň konateľom
Bc. Matejom Bencúrom, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol motocykel značky Husqvarna TE450, VIN:
ZKHA202AA8V003664, s prideleným evidenčným číslom: DK 139AC, zmluvnými stranami dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 2 655,52 Eur sa zaviazal splatiť v dvoch splátkach, a to do dňa 30.9.2009 vo výške
995,82 Eur a do dňa 30.10.2009 vo výške 1 659,70 Eur, pričom ani jednu zo splátok dosiaľ nezaplatil

a napriek výhrade prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy až úplným zaplatením kúpnej ceny,
odstúpeniu spoločnosti FOLA, s.r.o. od kúpnej zmluvy a výzve na vrátenie kúpnej zmluvy, ktorú prevzaldňa 17.12.2009, motocykel nevrátil, ale tento si ponechal a ďalej predal N. P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. XXX/XX, X., čím spoločnosti F O L A, s.r.o., spôsobil škodu vo výške najmenej 2
655,52 Eur,

3/ v bližšie nezistený deň mesiaca september 2009 ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s N. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, X., ktorej predmetom bol motocykel značky Husaberg FE501
nezistenéhoVIN,bezprideleniaevidenčnéhočísla,zmluvnýmistranamidohodnutúkúpnucenuvovýške
2 000,- Eur sa zaviazal splatiť v dvoch splátkach vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca, a teda do dňa

15.10.2009 vo výške 1 000,- Eur a do dňa 15.11.2009 vo výške 1 000,- Eur, pričom ani jednu zo splátok
nezaplatil, namiesto toho N. P., ako kupujúcemu, za obstarávaciu cenu vo výške 3 300,- Eur navrhol
kúpu motocykla zn. Husqvarna TE450, VIN: ZKHA202AA8V003664, v tom čase už bez prideleného
evidenčného čísla, s čím N. P. súhlasil, hoci vlastníkom motocykla bola spoločnosť FOLA, s.r.o., IČO: 36
435 643, Medzihradská 1321/99, Dolný Kubín, čo však G. Z. zamlčal pred kupujúcim, ktorý mu vyplatil
sumu 2 700,- Eur, a ďalej sa s ním dohodol i na kúpe dvoch motardových kolies za kúpnu cenu 300,- Eur,

ktoré však kupujúcemu doposiaľ nedodal, a po tom, ako sa N. P. prostredníctvom inzerátu zverejneného
v elektronickej podobe na stránke www.autobazar.eu , pokúšal motocykel zn.
Husqvarna TE450 predať, bol oslovený zástupcom jeho vlastníka Bc. Matejom Bencúrom, vyrozumený
ospôsobe,akýmsadodržbyG.Z.motocykeldostal,nazákladečohohodňa25.4.2010N.P.dobrovoľne
vydal zástupcovi vlastníka, a týmto konaním G. Z. vznikla N. P. škoda vo výške najmenej 4 700,- Eur,

4/dňa10.5.2008vobciZ.,okresMartin,vrodinnomdomeč.XXX,zakúpilmotocykelEnduroSuzukiRMZ
250, výrobné číslo JKSKX250NPA004328, od predávajúceho T. T., nar. X.X.XXXX, prostredníctvom T.
U., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol poverený jeho predajom, a to za kúpnu cenu 3 983,27 Eur (120 000,- Sk),
ktorú sa zaviazal zaplatiť do 16.6.2008, motocykel asi o tri dni na to odpredal neznámej osobe, žiadne

peniaze predávajúcemu nevyplatil, až na viaceré urgencie mu vyplatil len sumu 630,68 Eur (19 000,-
Sk) dňa 30.6.2008 T. U. uvádzal viaceré nepravdivé tvrdenia ohľadom vyplatenia peňazí, že mu ich už
posiela na účet, že sa mu omeškal príjem, z ktorého mu ich má vyplatiť, a pod., čím spôsobil T. T., nar.
X.X.XXXX, škodu vo výške najmenej 3 983,27 Eur (120 000,- Sk),

5/ dňa 11.7.2008 v Žiline uzatvoril so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., zmluvu o spotrebnom úvere
č. UZF/08/20748, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 112 000,- Sk, (3 717,72 Eur) na
nákup materiálu, ktorý sa zaviazal splatiť 36 splátkami po 3 932,- Sk od 11.8.2008, už v čase uzatvárania
zmluvy nemal v úmysle plniť povinnosti dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere a splátky ani nezačal
splácať, úverom financovaný motocykel napriek výzve veriteľa nevrátil, čím spôsobil podnikateľskému

subjektu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, IČO: 35704713, škodu vo
výške 4 183,99 Eur,

6/ dňa 15.6.2009 v meste Detva uzatvoril ako nájomca so spoločnosťou SKID STEER EUROPE, s.r.o.,
Krnéhorevodie 121, Detva, IČO: 43 864 694, ako prenajímateľom, zmluvu o prenájme stroja Bobcat 863,

rok výroby 2001, VIN číslo: 514442521, v ktorej sa po zaplatení zálohy vo výške 3 000,- Eur zaviazal
uhrádzať v období od 15.6.2009 do 15.10.2009 mesačné nájomné vo výške 2 701,- Eur, pričom stroj
pri podpise zmluvy prevzal a následne neuhradil ani jednu splátku, stroj napriek výzvam nevrátil, ale
tento premiestnil na neznáme miesto, pričom už pri podpise zmluvy vedel, že túto nebude plniť, čím
spoločnosť SKID STEER EUROPE, s.r.o., Krnéhorevodie 121, Detva, IČO: 43 864 694, uviedol do omylu

a spôsobil jej škodu vo výške 10 804,- Eur nevyplatením nájomného, a škodu vo výške 15 564,- Eur
predstavujúcu hodnotu stroja Bobcat s DPH, teda celkom škodu vo výške najmenej 26 368,- Eur,

7/ s cieľom získať neoprávnený prospech 25.5.2007 v Prahe v Českej republike uzatvoril
so spoločnosťou CAC Leasing, a.s., Radlická 14/3201, Praha 5, IČO: 15886492, zmluvu o

finančnom leasingu č. 1502359188, predmetom ktorej bol motocykel zn. Yamaha WR 250, výr. č.
JYACG24W000003861, predmet leasingu sa zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške
mesačnej splátky 5 616,30 Kč (6 711,48 Sk, 222,78 Eur), kúpna cena bola dohodnutá na 294 314,-
Kč (351 705,23 Sk, 11 674,47 Eur), dňa 5.6.2007 uhradil akontáciu vo výške 19 990,- Kč (23 888,05
Sk, 792,94 Eur) a prevzal predmet leasingu, následne však neuhradil ani jednu leasingovú splátku, čím

právnemu nástupcovi označenej spoločnosti - Unicredit Leasing CZ, a.s., Radlická 14/3201, Praha 5,
IČO: 15886492, spôsobil škodu vo výške 10 881,54 Eur (327 817,18 Sk ),8/ dňa 6.7.2009 v predajni FREERIDE SHOP na Námestí sv. Egídia v Poprade, zakúpil bicykel zn.
MONGOOSE Pienn´r Apprentice, výrobné číslo HAJRJ02154-MGD.HG-NT v hodnote 2 200,- Eur na
faktúru s dobou splatnosti do 30.7.2009 pod zámienkou, že nemá pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť,

do doby splatnosti faktúry neuhradil žiadnu čiastku, a ani bicykel nevrátil, čím poškodenému Ing. Y. K.,
majiteľovi predajne FREERIDE SHOP, spôsobil škodu vo výške 2 200,- Eur,

9/ dňa 12.6.2009 v meste Bardejov, Ul. L. Svobodu 2, uzavrel ako kupujúci s O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom X., Ul. L. U. X, ako predávajúcim, zmluvu o predaji bicykla zn. DARKSIDE bez výrobného čísla

za dohodnutú cenu 2 330,- Eur, pričom pri podpise zmluvy uhradil sumu 1 000,- Eur a následne, napriek
tomu, že sa vlastníkom bicykla mal stať až po uhradení zvyšku ceny, zvyšnú cenu neuhradil a bicykel v
hodnote určenej odborným vyjadrením v sume 2 200,- Eur odpredal dňa 26.6.2009 v meste Martin Ing.
Y. C., nar. XX.X.XXXX, za sumu 700,- Eur, čím O. Z. spôsobil škodu vo výške 2 200 Eur.

Za trestné činy v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/, 9/ súd obžalovanému G. Z. uložil podľa § 221 ods. 3, §

38 ods. 7, § 41 ods.2, ods. 3 Tr. zák. spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 98 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn.

1T/107/2010 zo dňa 24.3.2011, ktorým bol obžalovaný odsúdený za prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, 2 Trestného zákona a prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 221 ods. 2,
§ 38 ods. 2, 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a obžalovanému
bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 3 roky, a ktorým boli

poškodení O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., L. U. X, a spoločnosť SKID STEER EUROPE,
s.r.o., Krnéhorevodie 121, Detva, IČO: 43864694, so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na
konanie o občianskoprávnych veciach, rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/17/2010 zo dňa
20.8.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona a podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože mal

za to, že trest uložený skorším rozhodnutím, t.j. trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/83/2009 zo dňa 10.9.2009, právoplatným dňa 6.10.2009, ktorým mu bol podľa § 213 ods.
2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný,
a ktorým bola poškodená spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11,

IČO: 35704713, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie, trestného rozkazu
Okresného súdu Martin, sp.zn. 13T/194/2008 zo dňa 30.3.2009, ktorým bol obžalovaný odsúdený za
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona podľa § 221 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 38 ods.
2, 3 Trestného zákona, v spojení s § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku na trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18

mesiacov, a ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému T. T., nar.
X.X.XXXX v T., trvale bytom Z., ul. K. P. č. XXXX/X, vo výške 3 352,59 Eur, trestného
rozkazu Okresného súdu Poprad, sp.zn. 4T/42/2011 zo dňa 15.4.2011, ktorým bol obžalovaný odsúdený
za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona podľa § 213 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon

ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, a ktorým bol podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/83/2009 zo dňa 10.9.2009, a ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému
Ing. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. O., J. U. XX, škodu vo výške 2 200,- Eur.

Za trestný čin v bode 7/ súd obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37
písm. h), § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2,5 roka. Podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/83/2009 zo dňa 10.9.2009, ktorým bol obžalovanému za prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, 2 písm. a) Trestného zákona, uložený podľa § 213 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j),
§ 37 písm. h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bolpodmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, ktorým bol zrušený výrok o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Martin, sp.zn. 13T/194/2008 zo dňa 30.3.2009, ktorým bol obvinenému podľa
§ 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a výkon ktorého bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Súd súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej

spoločnosti BIS Audio, s.r.o., Dobronivská cesta 1642/6, Zvolen, IČO: 36037249, zapísanej v
Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddiele: Sro, vo vložke č. 15644/S, vo výške
21 464,48 Eur, poškodenému N. P., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X., J. XX, vo výške 4 700,- Eur,
poškodenej spoločnosti Unicredit Leasing CZ, a.s., IČ: 15886492, Radlická 14, 3201, 150 00 Praha 5,
vo výške 274 094,65 Kč, poškodenému Ing. Y. K., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom P. O., J. U. XX, vo
výške 2 200,- Eur, poškodenému T. T., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom Z., ul. K. P. XXXX/X, vo výške

1 352,59 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
X., L. U. X, a poškodenú spoločnosť SKID STEER EUROPE, s.r.o., Krnéhorevodie 121, Detva, IČO:
43864694, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddieli: Sro, vo vložke č.

13973/S, poškodenú spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 11, IČO:
35704713, s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť Unicredit Leasing CZ, a.s.,
Radlická 14, 3201, 150 00 Praha 5, so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Tým istým rozsudkom okresný súd obžalovanú W. Z., trestne stíhanú pre spolupáchateľstvo prečinu
podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č.k. 2 Pv 590/08-42 zo dňa 25.11.2009,
pre skutok, že:

s obžalovaným G. Z. dňa 31.7.2007 uzatvorila písomnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou BIS Audio, s.r.o.,
Dobronivská cesta 1642/6, Zvolen, IČO: 36037249, na základe ktorej od označenej spoločnosti zakúpila
tovar špecifikovaný v prílohe č. 1/ tejto zmluvy v celkovej hodnote 646 639,- Sk (21 464,48 Eur), v zmysle
zmluvy mala na účet predávajúceho do 23.8.2007 zaplatiť 50 000,- Sk (1 659,66 Eur), do 15.9.2007

sumu 46 639,- Sk (1 548,13 Eur) a zvyšnú časť kúpnej ceny mala zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach po 50 000,- Sk (1 659,66 Eur) splatných do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom
október 2007, čo však neurobila, nevyplatila ani jednu splátku, čím označenej spoločnosti spôsobila
škodu vo výške 21 464,48 Eur,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť BIS Audio, s.r.o.,
Dobronivská cesta 1642/6, Zvolen, IČO: 36037249, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, v oddiele: Sro, vo vložke č. 15644/S, s uplatneným nárokom na náhradu

škody voči obžalovanej W. Z. na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný G. Z. aj
prokurátor v neprospech obžalovanej W. Z..

Obžalovaný G. Z. v písomných dôvodoch odvolania stručne uviedol, že napadnutý rozsudok sa mu zdá
neprimeraný. Neboli brané do úvahy jeho argumenty. Má dôkazy o tom, že v niektorých prípadoch boli
predmetné veci poškodeným vrátené a riadne vyplatené. Taktiež bola časť peňazí vrátená. Ďalej žiadal
o zmenu prokurátora, nakoľko je voči jeho osobe aj osobe jeho manželky silne zaujatý.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že rozsudok okresného súdu vo
vzťahu k obžalovanému G. Z. považuje za zákonný a dôvodný.Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovanej W. Z. s nasledovným odôvodnením:
„Nestotožňujem sa s názorom súdu, že vo veci „sa žiadnym dôkazom nepodarilo preukázať, že
by mala v čase podpisovania dokladov, pri ktorých navyše nebolo jednoznačne a bez pochybností

preukázané, že mala poznatok o tom, že ide o kúpnu zmluvu, podvodný úmysel obohatiť sa na škodu
poškodenej spoločnosti". V rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo získaných
dostatok dôkazov, ktorých hodnotením v súhrne i jednotlivo je možné ustáliť záver o trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej, napriek tomu súd rozhodol podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. Ako
obžalovaná uviedla, v tej dobe nepotrebovali televízor, osobne ani nechcela zadovážiť nijaký televízor,

na pojednávaní výslovne uviedla, že v tej dobe by ani neuzatvárala zmluvu ohľadom kúpy televízora.
Napriek tomu zmluvu uzatvorila ako kupujúca, čo jej už z podpisu zmluvy muselo byť zrejmé. Pri
podpisovaní sa zástupcov poškodenej strany nevypytovala na podrobnosti ohľadom zmluvy, a preto v
kontexte s vyššie uvedeným jej tvrdením neobstojí jej argument, že sa vtedy hanbila cudzieho chlapa
niečo opýtať. Svedok L. uviedol, že zmluvu jej dal do ruky a myslí si, že ju aj čítala. S tvrdením tohto
svedka korešponduje aj výpoveď ostatných svedkov, ktorí boli účastní podpisu zmluvy obžalovanou.

Tvrdenia obžalovanej, že si myslela, že obžalovaný televízor zaplatil v hotovosti (poukazujem na str.
14 zápisnice z hlavného pojednávania konaného 6.6.2011), sú v rozpore s jej tvrdením, že nevedela,
že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu, resp. že podpisovala doklady ohľadom inštalácie televízora.
S obžalovaným v deň skutku opakovane ohľadom televízora rozprávala, čo potvrdila na hlavnom
pojednávaní, preto jej tvrdenia, že si nebola vedomá, čo podpisuje, sa javia ako účelové. Zo správania

sa obžalovanej v čase skutku možno dedukovať minimálne jej ľahostajný postoj k následku, ktorý
neplnením zmluvy nastal. Obžalovaná na jednej strane uvádza, že žiaden televízor nepotrebovali, no
na druhej strane bez akéhokoľvek bližšieho zisťovania podstaty obstarania televízora (kúpna zmluva,
kúpa na splátky, hodnota televízora atď.) - vychádzajúc z jej tvrdení na hlavnom pojednávaní, podpíše
za okolností, ktoré v nej vzbudzovali (resp. mali vzbudzovať) pochybnosti ohľadom nevyhnutnosti

jej podpisu na „inštalačnom protokole", písomnosť pri kolónke „kupujúci", vedľa ktorej je umiestnený
podpis „predávajúceho". Jej výpoveď je málo vierohodná, rozporuplná a z pohľadu obžaloby účelová.
Obžalovaná s obžalovaným boli v tom čase manželia, a preto poznala správanie sa obžalovaného,
neobstojí jej tvrdenie, že obžalovanému dôverovala. Z výpovede svedka L. však vyplýva,
že obžalovaná sa v čase podpisovania zmluvy javila byť nedôverčivá. Do spisu v rámci dokazovania

boli doložené viaceré listinné dôkazy, ktoré svedčia o dlhoch obžalovaného, ale aj obžalovanej. Mám za
to, že vina obžalovanej bola preukázaná, súd sa v konečnom dôsledku nevysporiadal s
možnosťou kvalifikácie konania obžalovanej podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 221 ods.
1, 2 Trestného zákona. Navrhujem zrušiť rozsudok súdu v časti napadnutej odvolaním (výrok o vine
a výrok o treste) a rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznaním viny obžalovanej zo

spáchania skutku kladeného jej za vinu v zmysle podanej obžaloby a uložiť jej primeraný trest odňatia
slobody v I. polovici trestnej sadzby." Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí
krajského súdu pozmenil konečný návrh prokurátora okresnej prokuratúry tak, že navrhol odvolaciemu
súdu zrušiť napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovanej W. Z. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že napadnutý
rozsudok vo vzťahu k obžalovanej je vecne správny, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odôvodnenie
rozsudku je presvedčivé, rozsiahle a zodpovedá zásadám logickej argumentácie. Za zákonný a
správny považuje aj postup konania súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vyneseniu oslobodzujúceho

rozsudku. Podľa názoru obžalovanej, prokurátor neprodukoval v prípravnom konaní, ani v konaní pred
súdom žiadny dôkaz svedčiaci o jej úmyselnom protiprávnom konaní, smerujúcom k obohateniu sa
tým, že by v akejkoľvek otázke uviedla poškodenú spoločnosť do omylu. Na hlavnom pojednávaní
neboli vykonané také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností vzbudzujúcim spôsobom
preukazovali, že súdený skutok spáchala obžalovaná. Obžalovaná poukazuje aj na neurčitosť obsahu

odvolania prokurátora, ktorý v odvolaní uvádzal, že „na hlavnom pojednávaní bolo získaných dostatok
dôkazov, ktorých hodnotením jednotlivo i v ich súhrne je možné ustáliť záver o trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej", bez bližšej špecifikácie, o konkrétne aké dôkazy sa má jednať. Z obsahu
odvolania nevyplývajú také námietky, resp. chyby napadnutého rozsudku, ktoré by odôvodňovali postup
odvolacieho súdu podľa § 321 Tr. por. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol

ako nedôvodné.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K obžalovanému G. Z.

Po vykonaní prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného
G. Z. je dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, než ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

Primárne treba uviesť, že postup prvostupňového súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody
obžalovanémuG.Z.nebolsprávny.Rozsudokokresnéhosúduvovýrokuotrestetrpíviacerýmichybami,
ktoré spôsobujú, že ide o rozsudok nezákonný, pretože boli porušené ustanovenia Trestného zákona o
ukladaní spoločného trestu v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák. aj ustanovenia o súhrnnom treste v zmysle
§ 42 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd pripomína, že v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
1T/135/2009 je obžalovaný G. Z. stíhaný:

1/ za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 25.5.2007 na
skutkovom základe, že:

s cieľom získať neoprávnený prospech 25.5.2007 v Prahe v Českej republike uzatvoril so spoločnosťou
CAC Leasing, a.s., Radlická 14/3201, Praha 5, IČO: 15886492, zmluvu o finančnom leasingu č.
1502359188, predmetom ktorej bol motocykel zn. Yamaha WR 250, výr. č. JYACG24W000003861,
predmet leasingu sa zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky 5 616,30 Kč

(6 711,48 Sk, 222,78 Eur), kúpna cena bola dohodnutá na 294 314,- Kč (351 705,23 Sk, 11 674,47 Eur),
dňa 5.6.2007 uhradil akontáciu vo výške 19 990,- Kč (23 888,05 Sk, 792,94 Eur) a prevzal predmet
leasingu, následne však neuhradil ani jednu leasingovú splátku, čím právnemu nástupcovi označenej
spoločnosti - Unicredit Leasing CZ, a.s., Radlická 14/3201, Praha 5, IČO: 15886492, spôsobil škodu vo
výške 10 881,54 Eur (327 817,18 Sk ),

2/ za prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť s obžalovanou W. Z. dňa 31.7.2007 na skutkovom základe, že:

dňa 31.7.2007 uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou BIS Audio, s.r.o., Dobronivská cesta
1642/6, Zvolen, IČO: 36037249, na základe ktorej od označenej spoločnosti zakúpili tovar špecifikovaný
v prílohe č. 1/ tejto zmluvy v celkovej hodnote 646 639,- Sk (21 464,48 Eur), v zmysle zmluvy mali na
účet predávajúceho do 23.8.2007 zaplatiť 50 000,- Sk (1 659,66 Eur), do 15.9.2007 sumu 46 639,- Sk
(1 548,13 Eur) a zvyšnú časť kúpnej ceny mali zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 000,-

Sk (1 659,66 Eur) splatných do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom október 2007, čo však
neurobili, nevyplatili ani jednu splátku, čím označenej spoločnosti spôsobili škodu vo výške 21 464,48
Eur,
3/ za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 13.9.2009 na skutkovom
základe, že:

dňa 13.9.2009 ako kupujúci uzatvoril v Dolnom Kubíne so spoločnosťou F O L A, s.r.o., IČO:
36 435 643, Medzihradská 1321/99, Dolný Kubín, zastúpenou vlastníkom a zároveň konateľom Bc.
Matejom Bencúrom, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol motocykel značky Husqvarna TE450, VIN:
ZKHA202AA8V003664, s prideleným evidenčným číslom: DK 139AC, zmluvnými stranami dohodnutú

kúpnu cenu vo výške 2 655,52 Eur sa zaviazal splatiť v dvoch splátkach, a to do dňa 30.9.2009 vo výške
995,82 Eur a do dňa 30.10.2009 vo výške 1 659,70 Eur, pričom ani jednu zo splátok dosiaľ nezaplatil
a napriek výhrade prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy až úplným zaplatením kúpnej ceny,
odstúpeniu spoločnosti FOLA, s.r.o. od kúpnej zmluvy a výzve na vrátenie kúpnej zmluvy, ktorú prevzal
dňa 17.12.2009, motocykel nevrátil, ale tento si ponechal a ďalej predal N. P., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom J. XXX/XX, X., čím spoločnosti F O L A, s.r.o., spôsobil škodu vo výške najmenej 2
655,52 Eur,4/ za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť v bližšie nezistený
deň mesiaca september 2009 na skutkovom základe, že:

v bližšie nezistený deň mesiaca september 2009 ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s N. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, X., ktorej predmetom bol motocykel značky Husaberg FE501
nezistenéhoVIN,bezprideleniaevidenčnéhočísla,zmluvnýmistranamidohodnutúkúpnucenuvovýške
2 000,- Eur sa zaviazal splatiť v dvoch splátkach vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca, a teda do dňa
15.10.2009 vo výške 1 000,- Eur a do dňa 15.11.2009 vo výške 1 000,- Eur, pričom ani jednu zo splátok

nezaplatil, namiesto toho N. P., ako kupujúcemu, za obstarávaciu cenu vo výške 3 300,- Eur navrhol
kúpu motocykla zn. Husqvarna TE450, VIN: ZKHA202AA8V003664, v tom čase už bez prideleného
evidenčného čísla, s čím N. P. súhlasil, hoci vlastníkom motocykla bola spoločnosť FOLA, s.r.o., IČO:
36 435 643, Medzihradská 1321/99, Dolný Kubín, čo však predávajúci pred kupujúcim zamlčal, preto
kupujúci G. Z. vyplatil sumu 2 700,- Eur a v rámci dojednávania podrobností kúpy sa s ním dohodol i na
kúpe dvoch motardových kolies za kúpnu cenu 300,- Eur, ktoré však predávajúci kupujúcemu dodnes

nedodal, a po tom, čo sa N. P. prostredníctvom inzerátu zverejneného v elektronickej podobe na stránke
www.autobazar.eu , pokúšal motocykel zn. Husqvarna TE450 predať, bol
oslovený zástupcom jeho vlastníka Bc. Matejom Bencúrom, vyrozumený o spôsobe, akým sa
do držby G. Z. motocykel dostal, na základe čoho ho dňa 25.4.2010 N. P. dobrovoľne vydal zástupcovi
vlastníka, čím mu konaním G. Z. vznikla škoda vo výške najmenej 4 700,- Eur,

K trestu za prečiny podvodu spáchané 25.5.2007 a 31.7.2007

Súd prvého stupňa pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému G. Z. nepostupoval

správne, keď tento v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody len
vo vzťahu k výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/83/2009 z
10.9.2009 a len za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., spáchaný dňa 25.5.2007.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej
povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu,
a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je
možné na také odsúdenie prihliadať. Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného
rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní

dôjde, vrátane opravného konania. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol
páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom
konaní. Znamená to, že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v
prípadetrestuúhrnného,t.j.akokebyboloovšetkýchspáchanýchtrestnýchčinochrozhodnutévjednom
konaní.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na
zásady pre ukladanie súhrnného trestu uvedené v § 42 ods. 1 Tr. zák. zistil, že u obžalovaného za teraz
súdený prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný 25.5.2007 a za prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný 31.7.2007, ako aj za ďalšie tri trestné činy, za ktoré už bol

právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. 13T/194/2008 z 30.3.2009
(skutok z 10.5.2008), trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/83/2009 z
10.9.2009 (skutok z 19.11.2007) a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/17/2010
z 20.8.2010 (skutok z 11.7.2008), prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody,
pretoženauloženiesúhrnnéhotrestuzavšetkyzbiehajúcesatrestnéčiny(prečiny)súsplnené zákonom

predpokladané podmienky, t.j. medzi teraz súdenými prečinmi podvodu a trestnými činmi, za ktoré už bol
obžalovaný právoplatne odsúdený vyššie citovanými rozhodnutiami, existuje viacčinný súbeh. Je tiež
nesporné, že v tomto konaní súdené skutky obžalovaný mal dokonať predtým, ako mu boli doručené
vyššie uvedené trestné rozkazy Okresného súdu Martin vo veci vedenej pod sp.zn. 13T/194/2008,Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/83/2009 a Okresného súdu Žilina, sp.zn. 36T/17/2010. Na
tomto mieste poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 353 ods. 6 Tr. por., podľa ktorého trestný rozkaz
má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením

trestného rozkazu obvinenému.

V závere tejto časti odvolací súd uvádza, že v rámci skúmania podmienok na ukladanie súhrnného
trestu obžalovanému v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, t.j. ku dňu 9.8.2012, bolo povinnosťou
okresného súdu venovať zvýšenú pozornosť ustanoveniu § 42 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého mal

zisťovať, či vyššie citované odsúdenia nie sú aj takej povahy, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol
odsúdený.

Krajský súd zdôrazňuje, že v rámci rozhodovania o súhrnnom treste sa bude musieť súd prvého
stupňa vysporiadať s novou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v súvislosti s Rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii, či v prípade predchádzajúcich odsúdení sa na

obžalovaného vzťahuje, resp. nevzťahuje amnestia, pretože jej dôsledky môžu výrazným spôsobom
ovplyvniť ďalšie úvahy súdu pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému.

K trestu za prečin sprenevery spáchaný 13.9.2009 a prečin podvodu spáchaný v bližšie nezistený deň
mesiaca september 2009

V posudzovanej veci krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade
obžalovaného G. Z. prichádzalo do úvahy aj uloženie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. za
súčasného uloženia úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na nasledovné skutočnosti:

V ustanovení § 41 ods. 3 Tr. zák. sú zakotvené podmienky na ukladanie tzv. spoločného trestu v
prípade pokračovacieho trestného činu. Uloženie spoločného trestu prichádza do úvahy v prípade, ak
súdodsudzujepáchateľazaďalšíčiastkovýútok,ktorýtvorísúčasťpokračovaciehotrestnéhočinu,akza
iný čiastkový skutok bol už súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol

právoplatnosť. V takom prípade súd v rozsudku zruší skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom
čine a trestných činoch, ktoré s ním boli spáchané v jednočinnom súbehu, zruší tiež celý výrok o treste,
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v tomto výroku o vine svoj podklad. Pri novom rozhodovaní je súd v
takomto prípade viazaný skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku a následne znovu rozhodne o vine
za pokračovací trestný čin, vrátane nového čiastkového skutku a takisto rozhodne o spoločnom treste

za pokračovací trestný čin. Tento trest nesmie byť miernejší, než trest uložený skorším rozsudkom.

Vovzťahukusúdenýmskutkom,resp.čiastkovýmútokomnapadnutéhorozsudkuodvolacísúdpovažuje
za potrebné uviesť, že určujúcim kritériom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé čiastkové útoky,
z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným

a tým istým zámerom páchateľa v tom zmysle, že už od počiatku aspoň v hrubých rysoch zamýšľa
aj ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto
jedného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku.
Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje
sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok (§ 122 ods. 13 prvá veta Tr. zák.).

Po zhodnotení najmä časových a miestnych súvislostí krajský súd dospel k záveru, že teraz súdené
skutky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol spáchaný 13.9.2009, a prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol spáchaný bližšie nezisteného dňa mesiaca september 2009, sú
súčasťou čiastkových útokov prečinu sprenevery (spáchaný 12.6.2009) a prečinu podvodu (spáchaný

15.6.2009 a 6.7.2009), za ktoré bol obžalovaný už právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného
súdu Zvolen, sp.zn. 1T/107/2010 z 24.3.2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp.zn.
4T/42/2011 z 22.8.2011.

Ako bolo vyššie uvedené, aj v rámci rozhodovania o spoločnom treste sa bude musieť súd prvého

stupňa vysporiadať s novou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v súvislosti s Rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii, či v prípade predchádzajúcich odsúdení sa na
obžalovaného vzťahuje, resp. nevzťahuje amnestia, pretože jej dôsledky môžu výrazným spôsobom
ovplyvniť ďalšie úvahy súdu pri ukladaní aj spoločného trestu obžalovanému.S ohľadom na uvedené skutočnosti vo vzťahu k obžalovanému G. Z. bolo potrebné zrušiť aj celý
výrok o vine, pretože rozhodnutie prezidenta SR o amnestii, môže mať vplyv na budúcu právnu

kvalifikáciu konania obžalovaného, najmä však toho, či sa obžalovaný dopustil aj čiastkových útokov
pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a pokračovacieho prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyššie uvedených. Za predpokladu, že na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného sa bude vzťahovať amnestia, súd prvého stupňa bude musieť skúmať, či nedošlo k
prekážke rozhodnutej veci a či trestné stíhanie za uvedené skutky, resp. čiastkové útoky pokračovacích

trestných činov, je prípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Vo vzťahu k obžalovanému G. Z. odvolací súd z dôvodov § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie, je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

K obžalovanej W. Z.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. c) Tr. por. je daný vtedy,
ak nebolo preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný. Nie je pritom rozhodujúce, či súd zistil inú

osobu ako páchateľa, alebo či sú tu len pochybnosti, ktoré nedovoľujú spoľahlivo vyvodiť záver o vine
obžalovaného.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že vo vzťahu k obžalovanej W. Z. sa okresný súd
dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Okresný súd odôvodnil oslobodzujúci výrok rozsudku v podstate tým, že v prípade obžalovanej sa
žiadnym dôkazom nepodarilo preukázať, že by mala v čase podpisovania dokladov, pri ktorých navyše
nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že mala poznatok o tom, že ide o kúpnu zmluvu,
podvodný úmysel obohatiť sa na škodu poškodenej spoločnosti. Nebolo objektívne a bez pochybností

preukázané, že by mala vedomosť o dlhoch a insolventnosti obžalovaného aj celej rodiny, ani o tom,
že mal podvodný úmysel obžalovaný, a už vôbec nebolo spoľahlivo a bez pochybností preukázané,
že mala úmysel spoločným konaním s obžalovaným spôsobiť poškodenej spoločnosti škodu tým, že ju
uvedie do omylu v otázke vôle a spôsobilosti za tovar zaplatiť. Obžalovaná v čase podpisu kúpnej zmluvy
od obžalovaného disponovala kartou k účtu, mohla si vyberať peniaze podľa pokynov obžalovaného,

domnievala sa, že s peniazmi v rodine problém nemajú, sama i zarábala. Kupované veci nepotrebovali,
ona sama ich nechcela. Podľa vyjadrenia svedka L. pri podpise dokumentov sa javila byť nedôverčivá.Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné
dôkazyvzáujmenáležitéhozisteniaskutkovéhostavuveci,atopriplnomuplatnenívšetkýchzákladných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov, najmä zásad ústnosti, priamosti a bezprostrednosti.

V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, a dostatočne vysvetlil, prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa oslobodenia

obžalovanej W. Z. spod obžaloby prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení
napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v podrobnostiach odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Aj podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu je správny a zákonný a je

logickým obrazom existujúceho dôkazného stavu.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
por. vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so
skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového

stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o nepravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že neexistuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom,
podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o
to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k

jednoznačnému záveru.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru
dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora
podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne v

takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutý základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená
čo i len jedna z nich oprávnene a opodstatnene, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. len
z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení skutkového
stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal byť dôvodne
postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený aj podaním

obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní, najmä v štádiu prípravného konania nepostupovali
v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci - § 2 ods. 10 Tr. por., keď nezabezpečili
relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali,

že to bola aj obžalovaná W. Z., ktorá súdený skutok spáchala spoločným konaním s obžalovaným G. Z..

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovanej podľa prokurátora mala spočívať v tom, že obžalovaná
W. Z. spolu so svojím vtedajším manželom - obžalovaným G. Z. dňa 31.7.2007 uzatvorili kúpnu zmluvu
so spoločnosťou BIS Audio s.r.o., na základe ktorej zakúpili tovar (elektroniku) v celkovej hodnote 21

464,48 Eur; v zmysle zmluvy mali na účet predávajúceho zaplatiť do 23.8.2007 sumu 1 659,66 Eur,
do 15.9.2007 sumu 1 548,13 Eur a zvyšnú časť kúpnej ceny mali zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach po 1 659,66 Eur splatných do 15. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom október 2007,čo však neurobili, nevyplatili ani jednu splátku, čím označenej spoločnosti spôsobili škodu vo výške 21
464,48 Eur.

V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentmi obhajcu obžalovanej uvedené v písomnom
vyjadrení k odvolaniu prokurátora, že v danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre
vyslovenie bezpečného a logického záveru o vine obžalovanej. Znenie samotného skutku v obžalobnom
návrhu je len hypotetickou úvahou prokurátora, ktorá nemá oporu v žiadnom dôkaze. Naviac treba
podotknúť, že formulácia skutku, tak ako je uvedená v obžalobe, podľa názoru odvolacieho súdu

nezodpovedá ani všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku ako prečinu
podvodupodľa§221ods.1,ods.2Tr.zák. (prokurátordoobsahuskutkovejvetyopomenuluviesť,v
čom malo spočívať podvodné konanie obidvoch obžalovaných - pozn. odvolacieho súdu). Obsah skutku
ustálený okresným súdom, ktorý na rozdiel od obžaloby prokurátora upravil skutkovú vetu vo vzťahu
k obžalovanému G. Z., už vyjadruje všetky zákonné predpoklady na posúdenie súdeného skutku ako
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Treba zdôrazniť, že vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o
dôveryhodné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky
okolnostižalovanéhoskutkuausvedčujezjehospáchaniaobžalovaného,alesúčasnevylučujemožnosť

akéhokoľvek iného záveru.

Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že na hlavnom pojednávaní bol získaný
dostatok dôkazov, ktorých hodnotením v súhrne i jednotlivo je možné ustáliť záver o trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovanej za súdený prečin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že po objektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie
trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vo svojom súhrne napĺňajú znaky
konania opísaného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona. Nezáleží na tom, či sa
tak stane súčasne alebo postupne. O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, keď každý

zo spolupáchateľov naplnil svojím konaním všetky náležitosti činu uvedeného v príslušnom ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona, takže ide o konanie rovnocennej povahy. Tak je to však aj vtedy, keď
trestná činnosť je rozložená do viacerých zložiek rôzneho významu, takže každý zo spolupáchateľov
napĺňa len niektorý zo znakov konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti, ako aj vtedy,
keď jednotlivé zložky tejto trestnej činnosti síce samy o sebe nespĺňajú znaky konania uvedeného v

osobitnej časti Trestného zákona, avšak vo svojom súhrne predstavujú konanie naplňujúce príslušné
ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona.

Po subjektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá úmysel spáchať trestný čin spoločným konaním
dvoch alebo viacerých osôb. Nežiada sa však, aby spolupáchateľstvu predchádzala predbežná dohoda

o úmyselnom spoločnom spáchaní trestného činu, resp. aby k takejto dohode došlo v priebehu trestnej
činnosti. Stačí, ak si každý zo spolupáchateľov uvedomuje možnosť, že k spáchaniu trestného činu
dôjde spoločným konaním jeho osoby a ďalších, súhlasí s tým a to isté predpokladá aj u ostatných
spolupáchateľov.

Beztrestnosť spolupáchateľa za trestnú činnosť je možná len za podmienok § 14 ods. 3 Tr. zák., t.j.
vo fáze pokusu. Keďže však ide o spolupáchateľstvo, nestačí, aby sa páchateľ len zdržal ďalšej trestnej
činnosti, resp. oznámil len to, čo sám spáchal, ale je potrebné, aby sám zabránil ostatným dokonať
trestný čin, a tým odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom,
alebo aby o trestnom čine v celom jeho rozsahu urobil oznámenie príslušným orgánom v čase, keď sa

vzniknuté nebezpečenstvo ešte mohlo odstrániť.

Krajský súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade u obžalovanej nebol naplnený znak
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Spolupáchateľstvo síce nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ od
úplného začiatku spolupôsobil pri celej trestnej činnosti a aby prípadná dohoda predchádzala začatiu

činnosti. Činnosť spolupáchateľov nemusí byť ani rovnako významná, nemusia sa na trestnej činnosti
zúčastniť rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, napríklad aj v podradenej roli. Spolupáchateľ
trestného činu podvodu musí pri svojej súčinnosti pri vedomom spolupôsobení s inými byť vedenýrovnako úmyslom poškodzovacím; t.j. musí si byť vedomý, že druhý spolupáchateľ alebo ostatní
spolupáchatelia sú týmto úmyslom vedení a musí spoločne konať pri ich protiprávnej podvodnej činnosti.

V súdenom prípade na základe vykonaného dokazovania možno pripustiť len určitý, a to pomerne
nízky stupeň pravdepodobnosti viny obžalovanej, vzhľadom na to, že dňa 31.7.2007 obžalovaná W. Z.
podpísala kúpnu zmluvu so spoločnosťou BIS Audio, s.r.o. so sídlom Dobronivská cesta 1642/6, Zvolen.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že kúpnu zmluvu v kritický deň podpísala obžalovaná až
po viacerých telefonických urgenciách zo strany obžalovaného G. Z., a to na parkovisku, cez obed,

keď išla zaniesť tržbu do Unibanky. Svedok L. potvrdil, že obžalovaná si kúpnu zmluvu zbežne pozrela,
vedela, aký tovar a v akej hodnote kupuje s obžalovaným, že tovar je na splátky, že sa javila byť
nedôverčivá. Obžalovaný G. Z. tvrdil, že obžalovaná mala vedomosť o tom, že podpisuje „montáž a
záruku na televízor". V súvislosti s takouto existujúcou dôkaznou situáciou je nutné považovať závery
prokurátora o tom, že spolupáchateľom súdeného prečinu podvodu bola aj obžalovaná W. Z., len za
domnienky a dedukcie, ktoré obžaloba poňala jednostranne v neprospech obžalovanej, bez toho, aby

uvedené tvrdenia preukázala aj inými dôkazmi.

V priebehu celého trestného konania prokurátor nevyvrátil obhajobné tvrdenia obžalovanej, že o
predmetnej kúpnej zmluve sa dozvedela až v kritický deň, keď bola opakovane kontaktovaná bývalým
manželom - spoluobžalovaným G. Z., že sa potrebuje s ňou stretnúť, aby mu podpísala nejaké

papiere o „inštalácii a montáži televízora", že mala vedomosť o elektronike, ktorá mala byť v kritický
deň v dopoludňajších hodinách v ich rodinnom dome namontovaná. Nebola vyvrátená ani obhajoba
obžalovanej, že v tom čase nemala žiadnu vedomosť o dlhoch svojho bývalého manžela, že o jeho zlej
finančnej situácii sa dozvedela až v súvislosti s uvedenou trestnou vecou, že na zakúpený tovar nebudú
mať finančné prostriedky, resp. že zakúpená elektronika sa nebude mať z čoho splácať v pravidelných

splátkach stanovených v kúpnej zmluve, pretože obžalovanému dôverovala a v manželstve dovtedy
nemali žiadne problémy.

Možno uviesť, že v sústave dôkazov chýba ďalší tak dôležitý dôkaz (napr. usvedčujúca výpoveď jedného
zo spolupáchateľov, dôkaz o vedomosti obžalovanej o dlhoch spoluobžalovaného G. Z.), ktorý by

jednoznačne preukázal, že páchateľom trestného činu bola aj obžalovaná, že obžalovaná si bol vedomá,
resp. musela byť vedomá toho, že spoluobžalovaný G. Z. sa dopúšťa podvodného konania na škodu
spoločnosti BIS Audio, s.r.o., so sídlom vo Zvolene.

Odvolací súd poznamenáva, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovanému dokázať. Je výlučne

vecou obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne. Ak prokurátor považuje obhajobu
obžalovanej W. Z. za účelovú a tendenčnú, mal bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že súdený
prečin podvodu spáchala aj obžalovaná spoločným konaním so spoluobžalovaným G. Z..

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v danom

prípade dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovanej W. Z..
Treba konštatovať, že celá koncepcia trestného stíhania bola založená len na úvahách a domnienkach
prokurátora. Nie je síce vylúčené a skutočne to tak aj mohlo byť, že skutok spáchala aj obžalovaná,
ako tvrdí obžaloba, ale len úvahy a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine a v takom
prípade je súd povinný aplikovať zásadu in dubio pro reo.

Použitie zásady „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy
vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a
to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na uvedené zásady potom krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
oslobodzujúci výrok v súlade so zásadou „in dubio pro reo".

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že aj

keď bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila súdeného prečinu podvodu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych,akoajnepriamychdôkazov,zktorýchbysamoholvyvodiťbezpečnýzáver,žeskutokspáchala
aj obžalovaná W. Z..Krajský súd preto odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovanej W. Z. zamietol podľa § 319
Tr. por., pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.