Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/310/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311209571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:4611202503.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci navrhovateľa: LEHOR spol. s
r.o., Bratislava, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, zastúpený advokátskou spoločnosťou: 4E LEGAL s.r.o.,
Žilina, Pernikárska 1, IČO: 36 866 351, proti odporcom: 1/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, L., 2/ H.
L., nar. XX.XX.XXXX, P. X, L., zastúpené advokátskou spoločnosťou: LEGAL GROUP s.r.o., Námestie
Martina Benku 15, Bratislava, IČO: 47 237 589 za ktorú koná advokát a konateľ: Mgr. Tomáš Rusiňák,
3/ Ing. U. P., H., R. XXX, 4/ V. P., E. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Nagy, Ružová dolina
27, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie odporcu 4/ proti rozsudku Okresného súdu

Galanta č. k. 8C 144/2011-108 zo dňa 23. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh sa z a m i e t a .

Odporcom 1/, 2/, 3/ súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 4/ náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia
402,- eur a z titulu iných trov 163,78 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 4/ do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol, že
na pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na LV č.
XXXX, obec D., okres D., katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno: právo uloženia, užívania,
vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a
povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák.
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v
prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a

revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v
ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného
čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. - výrobný kom, na parcele č. 5296/15
(parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1500 m2) zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne
územie: D.. Súd zaviazal navrhovateľa, aby uhradil v prospech odporcov 1/ až 4/ finančnú náhradu

za zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka inžinierskych sietí, ako aj v prospech vlastníka
stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. výrobný kom, na
parcele č. 5296/15 (parcela registra: „C“, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, o výmere: 1500
m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastraGalanta, katastrálne územie: D. každému sumou 738 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň odporcovi 4/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 385,23 eur a odporcom 1/, 2/, 3/ nepriznal
náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 151u ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3, § 123 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „O.z.“) vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom stavby „priemyselný
areál - Administratívno výrobný komplex“, na pozemku parc. č. 5296/10, pričom na to, aby mohol
riadne užívať stavbu, ktorú má vo vlastníctve je nevyhnutné zriadenie vecného bremena. So zriadením

vecného bremena súhlasili všetci odporcovia, okrem odporcu 4/, ktorý požadoval vyššiu sumu ako bola
dohodnutá v zmluve zo dňa 01.03.2011. Teda v danom prípade sa vecné bremeno zriaďovalo na základe
súhlasného prejavu všetkých účastníkov konania a súd zriadil vecné bremeno analogicky k ustanoveniu
§ 151o ods. 3 O.z. s použitím § 853 ods. 1 O.z. Zároveň súd konštatoval, že nemožno pochybovať o tom,
ževlastníkstavbymáprávosapripojiťnanajbližšíverejnývodovod,verejnýplynovodaelektrickýrozvod,
ktoré sa nachádzajú na susedných pozemkoch. Odporca 4/ namietal, že prípojky k inžinierskym sieťam

mohli ísť inde a to trojakým spôsobom. K tomuto súd uviedol, že orgány spravujúce inžinierske siete
presne vo svojich rozhodnutiach určili kadiaľ má dôjsť k napojeniu na už k existujúce inžinierskej siete.
Stavba inžinierskych sietí bola zrealizovaná na cudzom pozemku a podľa § 135c ods. 3 O.z. je možné
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Ďalej sa súd zaoberal aj

tým, či zriadením vecného bremena nedôjde k obmedzeniu vlastníckych práv odporcov k pozemku,
pričom súd konštatoval, že žiadnym spôsobom sa ich zriadenie vecného bremena nedotkne a práve
naopak sa pozemok zhodnotí, nakoľko budú vybudované inžinierske siete. Súd zriadil vecné bremeno
za náhradu a pri určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2009 RNDr. O. L., znalca
v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a uložil navrhovateľovi

zaplatiť každému zo spoluvlastníkov 738,- eur, ktorá suma niekoľkonásobne prekračuje sumu určenú
znaleckým posudkom. Odporca 4/ v konaní s touto sumou nesúhlasil a požadoval podstatne vyššiu
sumu, pričom o akú sumu sa jedná žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nenavrhol žiaden dôkaz,
o ktorý by svoj návrh oprel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý bol neúspešný a ktorý celý

spor zapríčinil, čo bol odporca 4/. Trovy konania navrhovateľa spočívali v trovách právneho zastúpenia
za 4 úkony právnej služby, k tomu režijný paušál, náhradu stratu času, cestovné náhrady, spolu trovy
právneho zastúpenia s DPH predstavujú 285,73 eur a súdny poplatok 99,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 4/, ktorým sa domáhal, aby návrh navrhovateľa bol

zamietnutý, žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolateľ považuje rozsudok
za nesprávny, nakoľko vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je správny a z dôvodu, že je v rozpore
s právnymi predpismi. Súd prekročil svoju právomoc, keď v danom prípade zriadil vecné bremeno k
zriadeniu ktorého nie je oprávnený. Dôvodil, že stavebné povolenie na ktoré sa navrhovateľ odvoláva,
povolilo stavbu na pozemku par. č. 5296/10, ktorého vlastníkom je navrhovateľ a výstavbu inžinierskych

sietí v súbehu k ceste III/5612 a nie na pozemku parc. č. 877/22. Bez súhlasu vlastníkov parcely
č. 877/22 nie je možné takéto stavebné rozhodnutie vydať a stavebné povolenie sa netýkalo tohto
pozemku. Súd svojim rozhodnutím v podstate legalizoval čiernu stavbu, hoci v konaní spis.zn. 8C
56/2010 Okresného súdu Galanta prezentoval práve opačný názor a navrhovateľ preto zobral aj návrh
späť. Odvolateľ preto žiada pripojenie tohto citovaného spisu. Ďalej poukázal na to, že inžinierske siete

sú vedené na druhej strane cesty, na ktorej sa nachádza areál navrhovateľa a prečo ich navrhovateľ
neviedol potom po svojej strane cesty, aby tak neobmedzil vlastnícke práva vlastníkov pozemku parc. č.
877/22. Zároveň nie je pravdou, že inžinierske siete neznehodnotili pozemok na ktorých sú postavené,
pretože pozemok parc. č. 877/22 susedí s pozemkami v zastavanom území obce a je predpoklad, že
v blízkej budúcnosti bude tento pozemok zahrnutý do intravilánu obce a zmení sa aj jeho cena a tým,

že cez pozemok sú vedené inžinierske siete je dané aj ochranné pásmo čo znamená, že v šírke 3 m
nebude možné v budúcnosti stavať. Tým je potom využiteľný pás iba 4,5 m a teda nie je pravdou, že
by sa pozemok inžinierskymi sieťami zhodnotil. Inžinierske siete sú dimenzované na predpokladanú
spotrebu navrhovateľa a sú v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že stavba nie je doposiaľ skolaudovaná,
z právneho hľadiska neexistuje. Súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľom,

ktorý podľa názoru odporcu 4/ nie je objektívny, nakoľko k jeho vypracovaniu neboli prizvaní vlastníci
nehnuteľností. Odvolateľ poukázal na znenie § 151o O.z. Súd nemôže rozhodnúť o zriadení vecného
bremena z akéhokoľvek dôvodu a v akomkoľvek rozsahu, nakoľko by to bolo neprijateľné zasahovanie
do vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym. Podľa odvolateľa sú len 3 dôvody na základektorých je daná právomoc súdu zriadiť vecné bremeno a to pri zrušení a vyporiadaní podielového
vlastníctva, keď sa rieši situácia vzniknutá v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, pričom v takomto
prípade má vedení sporu aktívnu legitimáciu len vlastník pozemku a v prípade, že ide o vecné bremeno

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Navrhovateľ sa domáha zriadenia vecného bremena
týkajúceho sa plynovodu, kanalizácie, elektriny a povinnosť trpieť obmedzenia v ochrannom pásme,
pričom podľa ním navrhovanej aplikácie § 151o O.z., toto ustanovenie pripúšťa, zakladá právomoc
na zriadenie vecného bremena len v prípade potreby zriadenia nevyhnutnej cesty. Ide o také vecné
bremeno, ktoré umožní vlastníkovi stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku a ktorého prístup k

stavbe nie je možné zaistiť inak, prechádzať cez priľahlý pozemok. Ustanovenie zákona teda nepripúšťa
zriadiť vecné bremeno tak, ako ho navrhuje navrhovateľ. Ďalej namietal aj nesprávnu aplikáciu § 853
ods. 1 O.z., pretože je názoru, že ustanovenie analógie iuris pre obmedzenie vlastníckeho práva ako
práva absolútneho nemožno použiť, nakoľko ide o zasahovanie do vlastníckeho práva, ktorým by bola
porušená hlavná zásada vlastníckeho práva ako nedotknuteľného práva okrem prípadov, ak to pripúšťa
zákon, pričom zákon v tomto prípade takúto aplikáciu nepripúšťa.

Právny zástupca odporkyne 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 4/ uviedol, že
navrhuje odvolanie zamietnuť a rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že odporca 4/
nenamieta zriadenie vecného bremena v požadovanom rozsahu, ale len nesúhlasil s výškou náhrady
za zriadenie vecného bremena, ktorú výšku nijakým spôsobom nedefinoval. V predmetnom konaní je

daná právomoc súdu zriadiť vecné bremeno s odkazom na § 135c ods. 3 a § 151o O.z.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok potvrdiť,
nakoľko odvolanie odporcu 4/ považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Inžinierske siete boli postavené v
súlade so zákonom na základe územného rozhodnutia Mesta Galanta zo dňa 11.03.2008 a stavebného

povolenia Mesta Galanta zo dňa 22.07.2008 ako aj na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia, odbor vodnej správy zo dňa 07.08.2008, súhlasného stanoviska Správy a údržby ciest
Trnavskéhosamosprávnehokrajazodňa23.01.2008,listinnédôkazyzaložilidospisu.Pokiaľsaodporca
4/ domáha, že vydaním rozhodnutí správnych orgánov došlo k porušeniu jeho práv, mal sa domáhať
ochrany týchto práv v príslušných konaniach a nie v súdnom konaní, ktoré má odlišný charakter. Spôsob

vedenia inžinierskych sietí bol daný rozhodnutiami príslušných správnych orgánov. Existenciu stavieb
z právneho hľadiska považuje navrhovateľ za nespornú. Odporca 4/ sa nijakým spôsobom nepokúsil
o určenie náhrady za zriadenie vecného bremena, pretože výška náhrady určená súdom je vo výške,
ktorániekoľkonásobneprevyšujevýškunáhradyurčenejznaleckýmposudkompovažujejuzaprimeranú
a spravodlivú. Podanie návrhu na začatie konania je odôvodnené § 135c ods. 3 O.z. kde aktívne

je legitimovaný aj vlastník stavby na rozdiel od § 135c ods. 1, 2 O.z. kde je vecne legitimovaný len
vlastníkpozemku,naktoromjezriadenácudziastavba.Občianskyzákonníkvyjadrujezáujem nariešení
stretov vlastníckych práv vlastníka, stavby a vlastníka pozemku v ust. § 151o ods. 3 O.z. Na takéto
ustanovenie je potrebné pozerať aj v kontexte ustanovenia § 853 ods. 1 O.z., ktoré umožňuje použitie
analógie legis teda je nespochybniteľné, že v súčasnom období nie je možné pozerať sa na právo

cesty cez priľahlý pozemok len ako právo, ktorým sa postaví cesta v úzkom zmysle slova, ale aj ako
právo, ktorým sa zabezpečí dodávka surovín a energií nevyhnutných na prevádzku v širšom zmysle
slova. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie je logické, presvedčivé,
navrhovateľ sa s ním stotožňuje.

Odporca 4/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2012 uviedol, že napadnutým rozsudkom bol
porušený zákon ako podrobne uviedol vo svojom odvolaní. Navrhovateľ nepostupoval pri výstavbe v
súlade so zákonom, porušil jeho práva vlastníka, navrhovateľ nikdy odporcu 4/ neoslovil, nevyzval k
rokovaniu. Vo svojom vyjadrení sa podrobne vyjadril k spôsobu vedenia inžinierskych sietí v teréne.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku odporcu 4/ uviedol, že podmienky umiestnenia
inžinierskych sietí sú pre presné určenie územným rozhodnutím Mesta Galanta zo dňa 11.03.2008 v
rámcigrafickejprílohyapodmienkyumiestneniainžinierskychsietívyplývajúzprojektovejdokumentácie
overenej podľa § 67 Stavebného zákona príslušným stavebným úradom, z ktorej zreteľne vyplýva

povinnosť navrhovateľa viesť rozšírenie verejného vodovodu a prípojky so zakreslením vedením plynu
v súbehu s cestou III/5612 za vonkajšou hranou priekopy, t.j. minimálne 1,5 m od okraja vozovky, na
strane cesty odporcov 1/ až 4/. Navrhovateľ teda zrealizoval a umiestnil inžinierske siete v súlade s
podmienkami uvedených v rozhodnutí, sú splnené predpoklady na to, aby súd zriadil vecné bremenopodľa § 135c ods. 3 a § 151o ods. 3 O.z. Ideálna trasa vedenia inžinierskych sietí vedie cez pozemok
odporcov 1/ až 4/, parcelu registra „E“, parc. č. 877/22 v k.ú. D., pričom na strane cesty III/562 na ktorej
leží stavba navrhovateľa sú stavby pod ktorými nie je možné súdnou cestou zriadiť vecné bremeno.

Vedením inžinierskych sietí cez pozemok odporcov dôjde k minimálnemu zásahu do ich vlastníckych
práv a navrhovateľ by inak bol absolútne vylúčený z možnosti užívať vec, ktorú má vo svojom vlastníctve
a odporcovia 1/ až 3/ súhlasia so zriadením vecného bremena navrhovateľom v požadovanom rozsahu,
ktorých spoluvlastnícky podiel má veľkosť 5/6.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - navrhovateľ (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§201a202O.s.p.),postupomnanariadenomodvolacompojednávaní(§214ods.
1 písm. a) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a
po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania na Okresnom súde Galante pod spis. zn. 8C 144/2011 bol návrh navrhovateľa
uplatnený na súde 29.04.2011, ktorým sa domáhal zriadenia vecného bremena.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduGalantasp.zn.8C/56/2010,ktoréhopripojeniepožadovalodvolateľ

vyplýva, že na Okresnom súde v Galante sa viedlo konanie medzi tými istými účastníkmi na základe
návrhu uplatneného na súde 23.02.2010 predmetom ktorého bolo, aby súd nahradil vôľu odporcov 1/ až
4/akospoluvlastníkovpozemku-pozemkuvedenéhonaSprávekatastranehnuteľnostíGalantanaLVč.
XXXX pre okres D., katastrálne územie D., evidovaného ako parcela registra „E“ na mape katastrálneho
operátu ako pozemok parcelného čísla 559/6, ako orná pôda celkom vo výmere 22 450 m2. a pozemku

vedeného na Správe katastra nehnuteľností Galanta na LV č. XXXX pre okres D., obec D., katastrálne
územie D. evidovaného ako parc. registra „E“ na mape katastrálneho operátu ako pozemok parcelného
čísla 877/22 ako orná pôda celkom vo výmere 6 685 m2 súdnym rozhodnutím nasledovne zriaďuje
sa vecné bremeno, právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízii inžinierskych sietí
(vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5

m od vonkajších vedení podľa § 19 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách cez pozemky parcely registra „E“ parcelného čísla 559/6 a 877/22 v prospech vlastníka
inžinierskych sietí a súd zaviazal navrhovateľa, aby uhradil odporcom 1/ a 4/ spoločne a nerozdielne
finančnú odmenu za zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka. Uznesením č. k. 8C 56/2010-108
zo dňa 18. mája 2010 (právoplatné 22.6.2010) bolo konanie zastavené na základe toho, že navrhovateľ

zobral svoj návrh späť v celom rozsahu.

Právny zástupca odporcu 4/ na odvolacom pojednávaní uviedol, že zriadenie vecného bremena
týkajúce sa výstavby inžinierskych sietí je možné len so súhlasom všetkých dotknutých vlastníkov. V
žiadnom rozhodnutí nie je uvedené, že by sa povoľovala stavba na pozemku parcely č. 877/22, ktorých

spoluvlastníkmi sú odporcovia. Navrhovateľ žiada zriadiť aj vecné bremeno týkajúce sa kanalizácie,
avšak neexistuje žiadne stavebné povolenie. V súvislosti so žiadosťou o pripojenie spisu Okresného
súdu Galanta spis. zn. 8C 56/2010 žiadal poukázať na právnu argumentáciu z tohto iného sporu v
súvislosti s výkladom príslušných ustanovení a judikatúry. Ďalej uviedol, že Správa a údržba ciest nedala
potrebný súhlas. Doložil so spisu fotografiu, ktorá dokumentuje to, že inžinierske siete sú vedené v

inom rozsahu ako je to v stavebnom povolení. Navrhovateľ nemal grafickú dokumentáciu potvrdenú
stavebným úradom. Takúto grafickú dokumentáciu ani nepredložil.

Právny zástupca navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedol, že existencia stavby nie je sporná,
poukazuje na aplikáciu § 151o ods. 3 O.z. na daný prípad. Účelom odvolania je navýšenie ceny za

zriadenie vecného bremena. Predmetný pozemok sa zhodnotil a nie je pravdou, že by odporca 4/
nesúhlasil so zriadením vecného bremena, žiadal sumu 3.000,- eur.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ na odvolacom pojednávaní uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ súhlasia so
zriadením vecného bremena aj s cenou náhrady, postavenie inžinierskych sietí považujú za výhodné,

aktívna legitimácia navrhovateľa je daná.Odporca 3/ vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že je nepochopiteľné ako mohlo byť
vydané územné rozhodnutia a stavebné povolenie bez toho, že by boli prizvaní vlastníci pozemku.
Navrhol, aby súd rozhodol podľa svojho uváženia.

Prvostupňový súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že sú splnené podmienky pre to, aby bolo
možné návrhu navrhovateľa vyhovieť a zriadiť navrhované vecné bremeno, pričom súd prvého stupňa
právne argumentoval aplikáciou § 151u ods. 1, 2, § 151o ods. 1, ods. 1, 3 a § 123 O.z.

Navrhovateľ svoj návrh na zriadenie vecného bremena odvíjal od aplikácie § 135c ods. 3, § 151o ods.
3 O.z. s použitím analógie podľa § 853 ods. 1 O.z.

Podľa § 135c ods. 3 O.z. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkov pozemkov a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

Podľa § 151o ods. 3 O.z. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 853 ods. 1 O.z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Otázku týkajúcu sa usporiadania pomeru medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je potrebné

podľa odseku 3 § 135c vnímať tak, že súd ide usporiadavať pomery podľa tohto odseku a vychádza sa z
toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované a stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby
a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojim rozhodnutím
zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Súd v takomto prípade na základe geometrického
plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne obmedzené na

nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento nevyhnutný výkon
vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ust. § 127 ods. 3, tak, že pri
zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať od toto ustanovenia. § 135c v odsekoch 1 a 3
upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, pričom všetky tieto
spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu a

táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť vyrovnania vzájomných
vzťahov podľa odseku 3. Pokiaľ teda navrhovateľ svoj návrh odôvodnil aplikáciou § 135c ods. 3 a
rovnako aj súd prvého stupňa aplikoval toto ustanovenie na daný vzťah, tak v tomto prípade takáto
aplikácia neprichádza do úvahy z dôvodov, že výlučnú aktívnu legitimáciu má vlastník pozemku, ktorými
sú odporcovia, navrhovateľ teda aktívne vecne legitimovaný nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ vymedzil predmet svojho konania tak, že išlo o zriadenie
vecného bremena a preto úlohou súdu bolo zaoberať sa len existenciou zákonných podmienok pre
zriadenie vecného bremena. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval ustanovením § 151o ods. 3 O.z. tak
odvolací súd zastáva názor, že podľa tohto ustanovenia možno zriadiť len vecné bremeno cesty, avšak

vecné bremeno s iným obsahom nie je možné zriadiť a to ani za použitia analogickej aplikácie.

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím
konštitutívnym, pretože sa ním zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý tu dosiaľ nebol. Konštitutívne
súdne rozhodnutie však nemožno vydávať na základe analogickej aplikácie ustanovenia O.z. Analógiu

upravuje už citované ustanovenie § 853 O.z. a konštitutívny rozsudok vydaný v občianskosúdnom
konaní je právnou skutočnosťou občianskeho práva hmotného. Pred jeho vydaním tu nie je hmotno-
právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý by bolo možné posúdiť analogicky. Samotné splnenie podmienok
prevydanierozhodnutiaozriadenívecnéhobremenanemázanásledokvznikprávnychvzťahov,pretože
tu vznikli už v dôsledku súdneho rozhodnutia a preto pred vydaním rozhodnutia tu nie je právny vzťah,

ktorý by bolo možné posudzovať analogicky. Konštitutívne rozhodnutie teda nedeklaruje už existujúce
práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší
subjektívne práva a povinnosti, pričom k takémuto zásahu je potrebné výslovné ustanovenie zákona,
ktorý výnimočne dovoľuje súdu z podnetu navrhovateľa zasiahnuť do súkromných práv a povinností.V iných prípadoch, než ktoré sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné
bremeno a to ani vtedy keby vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena
nutným východiskom k jeho riešeniu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. 22Cdo 1438/2004).

Rozhodnutie o zriadení vecného bremena teda nemožno vydať na základe analogickej aplikácie zákona
a preto § 151o ods. 3 O.z. nemožno za použitia analógie aplikovať na iný prípad než na prípad ten, ktorý
je v ustanovení zákona uvedený.

Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne

a preto boli splnené podmienky na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil postupom podľa §
220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a v tomto konaní procesne úspešným odporcom 1/ a 3/ nebola priznaná náhrada trov konania,
pretože si ju neuplatnili. Náhradu trov konania uplatnil odporca 4/ vo výške 64,28 eur, ktorá sa týka

náhrady za pojednávanie 02.08.2011, na ktorý deň navrhovateľ čerpal dovolenku, pričom hrubá mzda
je 7,49 eur/hod., za 8 hod. je to 59,92 eur a cestovné Bratislava - Galanta a späť 2 x 2,18 = 4,36 eur.
Právny zástupca odporcu 4/ uplatnil trovy za zaplatený súdny poplatok za odvolanie - 99,50 eur a trovy
právneho zastúpenia vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za 3 úkony právnej služby a to prevzatie

zastúpenia, pojednávanie 10.12.2012 a 28.01.2013. Hodnota úkonu právnej služby bola priznaná podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) v roku 2012 - 58,69 eur, v roku 2013 - 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhlášky 2 - krát 7,63 eur za úkony v roku 2012 a 1- krát režijný paušál za úkon v roku 2013 - 7,81 eur,
k tomu 20% DPH - 40,10 eur spolu 240,62 eur. Ďalej bolo uplatnené a priznané cestovné motorovým
vozidlom na pojednávanie 10.12.2012 na trase Bratislava - Trnava a späť, náhrada za spotrebu za 1l

pohonných hmôt 1,43 l, spotreba na 100 km - 5,8 l, na 110 km - 6,38 l x 1,43 = 9,12, cestovné spolu
29,25 eur, z toho amortizácia za 110 km x 0,183 eur/km čo je 20,13 eur a čas strávený na ceste podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky 2 pol hodiny, 2 x teda 4 polhodiny po 12,71 eur - 50,84 eur ako aj cestovné na
pojednávanie 28.01.2013 za cestu Bratislava - Trnava a späť spolu 110 km, amortizácia vozidla 110
km x 0,183 eur/km - 20,13 eur, spotreba pohonných hmôt 1 l - 1,43 l za 110 km - 6,38 l x 1,43 = 9,12

a cestovné 29,25 eur a čas strávený na ceste podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 2 polhodiny - 2 x teda 4
polhodiny po 13,01 eur - 52,04 eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 402,- eur ( 240,62
+ 58,80 - cestovné + 102,88- náhrada za stratu času). Spolu bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov
konania 565,78 eur, z toho 163,78 eur a 402,- eur trovy právneho zastúpenia. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
bola náhrada trov priznaná na účet právneho zástupcu odporcu 4/, vo výroku boli špecifikované trovy

titulom právneho zastúpenia a ostatné trovy.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.