Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216306
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112216306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - Modranka, proti žalovanej: G. R. U. BU, K.
XXXX/XX, W., IČO: 44 801 408, zastúpená Advokátskou kanceláriou GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama
Štrekára 8255/50, Trnava, o zaplatenie 945 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške
56,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 177,42 Eur k rukám splnomocneného zástupcu

žalovanej Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Adama Štrekára 8255/50, Trnava, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 13.08.2012 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 945 Eur a náhradu trov konania.

Súd vydal dňa 7.9.2012 platobný rozkaz č.k. 13Ro/127/2012 - 12, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel a nakoľko odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v zmysle ust. § 174 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku sa tým zrušuje platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil

pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnost zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 945
Eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok. Žalobca uviedol, že dňa 1.12.2010 uzavrel

so žalovanou dohodu o prenájme rodinného domu, ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov s tým, že žalovaná mala túto nehnuteľnosť užívať na bývanie a na tvorivú umeleckú činnosť
v zmysle jej živnostenského oprávnenia, s čím on súhlasil. Žalobca uviedol, že on pripravoval a
spísal predmetnú dohodu. Žalobca uviedol, že nakoľko on prenajíma nehnuteľnosť a má už aj určité
skúsenosti, tak aby bol chránený voči nájomcom, dohodli si so žalovanou zmluvnú pokutu a to v prípade,
že by žalovaná ako nájomca skôr ukončila nájomnú zmluvu, ako bolo dohodnuté a to vo výške 3-
násobku mesačného nájomného, čo predstavuje žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že žalovaná ústne

vypovedala nájomnú zmluvu, čo akceptoval a nájom ukončili riadne, titulom nájomného neboli zo strany
žalovanej žiadne nedoplatky, dokonca jej vrátil preplatok 305 Eur titulom vyúčtovania energie za r.
2012. Žalobca uviedol, že žalovaná odmieta zaplatiť zmluvnú pokutu, na ktorej sa dohodli. Žalobca
uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá s vedomím jeho manželky, ona s tým súhlasila, avšak onnepovažoval za potrebné, aby tú zmluvu podpísala aj ona. Žalobca uviedol, že si dohodli dobu nájmu
na 3 roky s tým, že je uvedené v dobe nájmu, že nájomná dohoda bude vždy na začiatku kalendárneho
roka obnovená dodatkom, v ktorom sa predĺži na nasledujúcich 12 mesiacov. Žalobca uviedol, že vie,

že tam zabudol napísať, že pokiaľ nastanú okolnosti, ktoré nenastali. Žalobca uviedol, že písomne
nebol uzavretý žiadny dodatok k dohode o nájme, on dal len písomný súhlas, aby mohla žalovaná
využívať túto nehnuteľnosť pre chránené dielne. Žalobca uviedol, že jeho manželka nebola uvedená ako
účastníčka dohody o prenájme, on len v záhlaví zmluvy priznal, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou
uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že žalovaná túto dohodu podpísala, súhlasila s ňou, a preto je

platná. Žalobca uviedol, že to, že chýbal v zmluve údaj z katastra o predmetnej nehnuteľnosti, ju nerobí
neplatnou, na základe údajov, ktoré tam boli, si dokázala žalovaná vybaviť oprávnenie na podnikanie a
preto on trvá na vyplatení zmluvnej pokuty od žalovanej.

Žalovaná uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol, nakoľko má za to, že predmetná dohoda
o prenájme je neplatná, nakoľko ako účastníčka dohody je uvedená manželka žalobcu, ktorá ju

nepodpísala. Žalovaná uviedla, že predmet prenájmu nie je určitý, nie je riadne špecifikovaný, a to v
súlade so zápisom v katastri nehnuteľností, čo má za následok neplatnosť zmluvy. V prípade, že by súd
dospel k záveru, že napriek tomu je predmetná zmluva platná, má za to, že je neplatná v časti, kde si
zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore s § 39 OZ dohodnutá zmluvná pokuta,
pretože odporuje účelu v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvnú pokutu

je možné aplikovať na porušenie zmluvnej povinnosti a nie na výkon práva, keď vypovedanie zmluvy je
uplatnenie si práva zo zmluvy, a preto minimálne je v tejto časti v zmysle § 41 OZ táto zmluva neplatná,
a preto nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty. Žalovaná uviedla, že k uzavretiu žiadneho dodatku
k zmluve nedošlo. Žalovaná uviedla, že ona bola v tom, že táto zmluva musí byť každý rok obnovená,
pretože pri uzavretí zmluvy ani nevedeli, v akom stave predmetná nehnuteľnosť a či im bude vyhovovať,

a preto považovala aj za korektné, aby sa každý rok obnovovala, pretože tak, ako sa to aj stalo, až
časom zistili, aké sú vady tejto nehnuteľnosti a že ju nemohli užívať za takým účelom, ako ho chceli
užívať. Žalovaná uviedla, že si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
Podľa § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §544ods.2Občianskehozákonníka, zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť predmetnej nájomnej zmluvy.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako nájomcom
dňa 1.12.2010 nájomnú zmluvu, z obsahu ktorej nie je zrejmý predmet nájmu, nakoľko je špecifikovaný
len ako samostatne stojaci objekt, bez označenia súpisného čísla, parcely, na ktorej je postavený,
katastrálneho územia a bez označenia údajov z príslušného katastra nehnuteľností. Vzhľadom na

uvedené súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je ako dvojstranný právny úkon neurčitý, nakoľko
predmet nájmu je síce zrozumiteľne vyjadrený ale z jeho obsahu nie je zrejmé, ktorá konkrétna
nehnuteľnosťjepredmetomnájmu,čo mázanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Absolútna
neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a proti každému. Súd je povinný na absolútnuneplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti, teda nie len na návrh toho, kto má na tom naliehavý právny
záujem. Absolútne neplatný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv a povinností.
Predmetná nájomná zmluva je neurčitý právny úkon aj z dôvodu, že z jej obsahu nie je zrejmá

doba nájmu, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na dlhodobom prenajatí nehnuteľností od 1.12.2010
do 31.12.2013 avšak za podmienok, že nájomná zmluva bude vždy na začiatku kalendárneho roka
obnovená dodatkom, v ktorom sa predĺži na nasledujúcich 12 mesiacov. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že účastníci konania neuzavreli žiadny dodatok k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým by
sa predĺžila doba nájmu v zmysle článku - Doba nájmu písm. a) nájomnej zmluvy, čo nebolo v konaní

sporné.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
trojnásobku mesačného nájomného v zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty
predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú zmluvu a
preto mala podľa žalobcu ku dňu ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru,
že žaloba žalobu je nedôvodná, nakoľko predmetná nájomná zmluvy je z dôvodu neurčitosti predmetu
nájmu absolútne neplatný právny úkon a preto nemá za následok vznik práv a povinností, ktoré by z jej
obsahu v prípade jej platnosti vyplývali a preto z absolútne neplatnej nájomnej zmluvy nemá dohoda o

zmluvnej pokute žiadne právne účinky.
I v prípade, že by súd dospel k záveru, že nájomná zmluva nie je absolútne neplatná z vyššie opísaného
dôvodu neurčitosti predmetu nájmu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
predmetná nájomná zmluva je v zmysle ust. § 39 a 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná
v časti označenej ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty, nakoľko je v tejto časti uzavretá v rozpore

s ust. § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvnú pokutu je možné dojednať pre prípad
porušenia povinnosti, ktorá povinnosť musí byt špecifikovaná a v danom prípade nedošlo zo strany
žalovanej k porušeniu žiadnej povinnosti vyplývajúcej jej zo zmluvy, čo ani nebolo v konaní sporné, keď
vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalovanej ako nájomcu nie je možné považovať za porušenie
povinnosti ale výkon práva. Súd považuje za potrebné poznamenať, že z dôvodu hospodárnosti konania

ďalej neskúmal, či žalobca uzavrel predmetnú nájomnú zmluvu so súhlasom manželky, nakoľko by to
neovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej, keď súd zamietol žalobu ako nedôvodnú z iných dôvodov
vyplývajúcich z odôvodnenia tohto rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú
zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo veci úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, ktoré

spočívajú v súdnom poplatku za odpor vo výške 56,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške
177,42 Eur ( podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za 3 úkony právnej služby 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia 17.9.2012 á 51,45
eur + režijný paušál á 7,63 Eur, 2. písomné podanie na súd - odpor 18.9.2012 á 51,45 eur + režijný
paušál á 7,63 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013 á 51,45 eur + režijný paušál á 7,81 Eur),

ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal žalobcu zaplatiť
splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovanej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.