Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112203147
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112203147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov H. X., bytom X.
- U. XX a N. N., vodiča, bytom W. W., W. XXX/XX, právne zastúpeného H.. J. A., advokátkou, so sídlom
W., Q. XXXX/XXG., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín zo dňa 24. septembra 2012, č.k. 30P/21/2012-100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. H.
z doterajšej sumy 2.100,- Sk (69,70 Eur) na 95 Eur mesačne s účinnosťou od 03.02.2012, čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.06.2008, č.k. 33P/144/2007-128. Dlh na
výživnom za obdobie od 03.02.2012 do rozhodnutia súdu vyčíslil vo výške 122,40 Eur a povolil ho otcovi
splácať v mesačných splátkach po 5 Eur, spolu s určeným výživným od právoplatnosti rozsudku, až do

úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok (správne tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že
od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynuli 4 roky. Na strane mal. H. a matky došlo
k výraznej zmene pomerov. Mal. H. je vekovo starší, vyspelejší a matke prirodzeným spôsobom vzrástli
výdavky spojené s jeho potrebami, osobitne s ošatením, nakoľko v poslednom období výrazne vyrástol
a často sa mu mení konfekčná veľkosť. Konštatoval, že matka uzatvorila nové manželstvo, z ktorého sa

jej narodili dve deti, ku ktorým jej vznikli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je na materskej
dovolenke, do októbra 2012 poberá materské vo výške 744 Eur mesačne a od novembra 2012 bude
jej jediným príjmom rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavky na tri deti. Zmenu pomerov
konštatoval aj na strane otca dieťaťa, ktorému sa príjem oproti príjmu pri poslednom rozhodovaní o
určovaní vyživovacej povinnosti zvýšil o 69,72 Eur mesačne s poukazom na jeho príjem pri poslednom
rozhodovaní o výživnom 14.243,- Sk = 472,78 Eur a na jeho príjem v súčasnom období 542,50 Eur. S
prihliadnutím na zmeny v pomeroch predovšetkým na strane mal. H. a matky považoval za primerané

možnostiam a schopnostiam otca a jeho zvýšenému príjmu zvýšenie výživného zo sumy 2.100,- Sk, t.
j. 69,70 Eur na sumu 95 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou. Vzhľadom ku
skutočnosti,ževýživnébolourčenéspätnesúčinnosťouod03.02.2012,vyčíslilvýškudlžnéhovýživného
zo strany otca na sumu 122,40 Eur (mesiace 03/2012 až 07/2012, t. j. 5 x 13 Eur ako rozdiel medzi
platenou výškou výživného otcom v sume 82 Eur mesačne a zvýšeným výživným +
25,29 Eur zvýšenie výživného za mesiac 08/2012 a alikvotné čiastky zvýšeného výživného za obdobie

od 03.02.2012 do 29.02.2012 a od 01.09.2012 do rozhodnutia súdu), ktoré povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 5 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý sa domáhal
zmeny napadnutého rozsudku s tým, že mu bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletého 85 Eur
mesačne. Okresnému súdu vytýkal, že vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, resp. na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že vo svojom
rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že na strane otca došlo k zmene pomerov, ktorú vzhliadol vo

zvýšení jeho príjmu, čo však nie je správne zistenie. Uviedol, že príjem sa mu nezvýšil od posledného
určenia výživného, naopak, príjem sa mu znížil, nakoľko v čase posledného rozhodovania o výške
výživného bol jeho celkový príjem vo výške 17.322,- Sk, t. j. 574,98 Eur a teraz je jeho celkový príjem
542,50 Eur, čo znamená, že príjem sa mu znížil o 32,48 Eur. Jeho pravidelné mesačné výdavky bez
výživného sú cca 453 Eur a s doterajším výživným 69,70 Eur sú potom vo výške 523 Eur mesačne.
Uviedol, že potrebné je brať do úvahy aj iné výdavky, ktoré sa mesačne vyskytujú, napríklad lekárska

starostlivosť, hygienické potreby, výdavky na voľný čas s maloletým a iné, na ktoré mu nezostávajú
žiadne prostriedky. Poukazoval na to, že na strane matky došlo k zníženiu príjmu, ale jej životná úroveň
sa odvodzuje od životnej úrovne manžela, ktorý je spoločníkom a konateľom v dvoch spoločnostiach,
pričom spolu s manželom má v BSM rodinný dom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá sa domáhala uloženia povinnosti
otcovi platiť výživné na maloletého sumou 139 Eur mesačne. Dôvodila, že pokiaľ by sa družka otca
podieľala na výdavkoch na elektrine, vode a plyne aspoň jednou polovicou, otcovi by sa jeho mesačné
výdavky znížili o 83 Eur, a pokiaľ by sa podieľala aj na mesačných nákladoch na internet, mesačné
výdavky by sa mu znížili o ďalších 6,25 Eur. Dôvodila, že otec nemá voči družke a jej synovi vyživovaciu

povinnosť, naopak, má ju iba k mal. H., teda voči svojmu jedinému synovi. Prednosť pri určovaní výšky
výživného nemôžu mať náklady na cudzie osoby žijúce s otcom v spoločnej domácnosti. Zastávala
názor, že príjem vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy je oveľa vyšší, ako uviedol odporca, preto
žiadala o zdokladovanie príjmu, a to daňové priznanie za rok 2010, 2011, záznamy z pracovných ciest,
digitálnej karty vodiča s tým, že mzda otca bola ovplyvňovaná aj tzv. 13-tym platom, ktorý neuviedol.

Vytýkala otcovi, že neuviedol príjem svojej družky - poberajúcej výživné na jej mal. dieťa s tým, že toto
je tiež príjmom do ich spoločnej domácnosti. Žiadala predloženie daňového priznania partnerky otca
G. D., ktorá s otcom žije v spoločnej domácnosti a je vlastníčkou jednej polovice rodinného domu s
jej X-ročným synom. Rovnako požadovala preukázanie výšky výživného, ktoré na mal.
dieťa dostáva a jej majetkové pomery. Dôvodila, že otec neustále odvracia pozornosť od svojej možnosti

na zvýšenie výživného tým, že poukazuje na skutočnosť, že jej súčasný manžel je konateľom v dvoch
spoločnostiach, pričom jedna z nich G. nevykazuje žiadnu činnosť už niekoľko rokov, je plne nefunkčná
tak, že z nej nemá žiaden príjem a v druhej G. je iba menšinovým spoluvlastníkom, pričom jeho príjem
závisí od hospodárenia spoločnosti a jej zisku, čo bola za rok 2010 v prepočte na jeho 19
%-ný podiel suma 1.027 Eur. Poukazovala na to, že s manželom rodinný dom ešte nevlastní, jedná

sa stále o stavbu, ktorá nie je skolaudovaná a zariadená, a ktorej dokončenie je zatiaľ v nedohľadne,
nakoľko vzhľadom k finančnej situácii riešia dostavbu z väčšej miery svojpomocne. S deťmi naďalej
býva u svojich rodičov. Odporca žije v rodinnom dome, ktorý je plne zariadený, moderne vybavený a
jeho hodnota je cca 110.000 Eur. Vzhľadom k zvýšeným výdavkom na maloletého za predpokladu, že
družka otca spolu so svojím synom sa bude podieľať jednou polovicou na spoločných nákladoch, je

čiastka zvýšenia výživného minimálne sumou 70 Eur čiastkou reálnou, je v možnostiach otca, ako aj k
potrebám maloletého, ktorý navštevuje X. ročník základnej školy, t. j. druhý stupeň, má zvýšené náklady
na zdravotnú starostlivosť, športové aktivity a hlavne ošatenie a obuv.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je

potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené.
Preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v

dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo svojich skutkových zistení vyvodil správny právny
záver o tom, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V odvolacom konaní neboli
otcom dieťaťa tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre iné rozhodnutie súdu o rozsahuvýživného na mal. H.. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

V danej veci súd prvého stupňa svojím rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 69,70 Eur (2.100,- Sk) na sumu 95 Eur mesačne s účinnosťou od 03.02.2012
s ohľadom na zmenu pomerov na strane mal. H. a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca v
takomto rozsahu výživné maloletému platiť.

O uplatnenom návrhu matky na zvýšenie výživného súd postupoval dôsledne podľa § 78 ods. 1
Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú
súdom, musí byť takej povahy, aby bol reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými

kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča.

Citovanézákonnéustanovenievychádzazoskutočnosti,ževýživnésaurčujevždypodľaokolností,ktoré
existujúakonastranedieťaťa,takinastranejehorodičovvčasevydaniasúdnehorozhodnutia.Plynutím

času však môže nastať zmena pomerov ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak aj osoby, ktorá
je povinná výživné plniť. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa však prihliada len na skutočnosti, ktoré
sú podstatné a významné pre ustálenie výšky výživného.

V prejednávanej veci je nepochybné, že mal. H. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Trenčín dňa 08.06.2006, č.k. 15C/160/2004-92, zverený
bol na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/237/06-112 zo dňa 06.09.2006 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na
jeho výživu sumou 1.800,- Sk mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Naposledy bolo výživné
na mal. H. upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.06.2008, č.k. 33P/144/2007-128,

ktorým bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. H. z 1.800,- Sk na 2.100,- Sk mesačne s
účinnosťou od 01.04.2007. V porovnaní s poslednou úpravou výživného (účinnej od 01.04.2007) je mal.
H. o 5 rokov starší, fyzicky vyspelejší, navštevuje 2. stupeň základnej školy, a to X. ročník, v dôsledku
čoho nepochybne vzrástli jeho životné náklady. Je v období prudkého rastu, čím vzrastajú
náklady na jeho ošatenie, obuv, stravu a podobne. Matka má zvýšené výdavky aj v súvislosti s jeho

zdravotným stavom, a to s výdavkami na stomatologické ošetrenia, ale aj s výdavkami v súvislosti s
jeho mimoškolskými aktivitami, nakoľko má športové záľuby, hráva floorbal, futbal, venuje sa skautingu.
Jeho potreby od poslednej úpravy výživného vzrástli v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, ale
aj od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výživou dieťaťa, na
ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných

potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených
hmotných potrieb ako sú jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu
a všestranný vývoj, medzi ktoré patrí vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne.
Už len takáto zmena pomerov na strane mal. H. odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného,
pretože povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladoch má aj otec dieťaťa, nielen matka, ktorá

má mal. H. zvereného do osobnej starostlivosti, a na strane ktorej sa od poslednej úpravy
výživnéhorovnakopomeryzmenili.Pribudlijejďalšiedvevyživovaciepovinnostikdeťompochádzajúcim
z jej terajšieho manželstva, k mal. G. X., nar. XX.XX.XXXX a k mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX. V čase
poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom 32.855,- Sk
(1.090,60 Eur), v súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške

194,70 Eur, čím došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletého. V dôsledku tejto
zmeny pomerov na jej strane má znížené schopnosti a možnosti prispievať na výživné mal. H. finančne
menej, ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy výživného. V dôsledku takejto zmeny pomerov
je povinnosťou otca podieľať sa zvýšenou mierou vo finančnom vyjadrení na narastajúcich potrebáchmaloletého, a to aj za situácie, keď na jeho strane nedošlo k podstatnejšej zmene jeho príjmu od
poslednej úpravy výživného. Aj keď v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 575 Eur, ktorá
skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu spisu a v súčasnej dobe dosahuje príjem 543,34 Eur, nejedná

sa o pokles príjmu, ktorý by znamenal zníženie jeho životnej úrovne, ktorý by mal dopad aj na výšku
výživného. Otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa
pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca maloletého postupoval v zmysle
príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery sú dostatočným podkladom pre záver, že
je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. H. sumou 95 Eur mesačne s účinnosťou

od 03.02.2012. Je nesporné, že základné odôvodnené potreby mal. H. sú minimálne vo výške, ktorú
určil súd prvého stupňa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradou povinnosťou a má
prednosť pred ostatnými výdavkami. Odvolací súd konštatuje, že prvoradou povinnosťou otca je využiť
všetky svoje schopnosti a možnosti, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť
pred uspokojovaním jeho ostatných potrieb.

Pokiaľ matka mal. H. v podanom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd zvýšil výživné
na maloletého na sumu 139 Eur mesačne, odvolací súd zdôrazňuje, že matka odvolanie proti rozsudku
nepodala, z čoho možno vyvodiť, že aj ona považovala výšku výživného, určenú súdom prvého stupňa,
za primeranú potrebám dieťaťa. Odvolacie konanie bolo vedené v dôsledku podaného odvolania otcom
maloletého. Matka vo svojom podaní, ktoré nebolo odvolaním, ale výlučne len vyjadrením k podanému

odvolaniu, preto nedôvodne navrhovala vykonanie ďalšieho dokazovania. Potrebné je uviesť, že pred
rozhodnutím vo veci samej návrhy na doplnenie dokazovania nemala, a preto súd prvého stupňa
uznesením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené. I napriek tomu odvolací súd
dáva do pozornosti skutočnosť, že doklady, ktoré sú pre zvýšenie výživného rozhodujúce, sú súčasťou
spisuasúdprvéhostupňaznichprisvojomrozhodovaníajvychádzal.Matkanavrhlazvýšenievýživného

od 03.02.2012, preto bolo vo veci smerodajné zistenie pomerov otca za rok 2011, ktoré boli súdom
prvého stupňa náležite zistené. Matka sa nesprávne domnievala, že výživné, ktoré poberá družka otca
na svoje mal. dieťa, je príjem do ich spoločnej domácnosti, nakoľko výživné na mal. deti slúži výlučne
na hradenie potrieb mal. dieťaťa, a to prednostne potrieb súvisiacich s výživou, ošatením, školskými
potrebami, záujmovou činnosťou a podobne. Nepochybne si je vedomá tej skutočnosti, že zárobkové a

majetkové pomery družky otca nie je súd oprávnený preskúmavať v takom rozsahu, v akom je povinný
ich preskúmavať na strane otca, keď sama vo svojom podaní zo dňa 01.10.2012 uvádza, že jej súčasný
manžel má vyživovaciu povinnosť voči ich dvom mal. deťom a nie voči mal. H., z čoho je nepochybné,
že rovnakej povinnosti si je vedomá voči mal. H. len zo strany otca a nie zo strany jeho družky. Za inej
situácie by bolo povinnosťou súdu podrobne preskúmavať zárobkové a majetkové pomery nielen družky

otca, ale aj manžela matky a preverovať hodnovernosť tvrdení a predložených dokladov týkajúcich sa
zárobkových a majetkových pomerov aj jej manžela, čo je však v danom prípade irelevantné.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, kedy okresný súd správne rozhodol o zvýšení vyživovacej
povinnosti, o počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti a o nedoplatku na zročnom výživnom, bol

rozsudok okresného súdu krajským súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdený.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .