Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212894
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712212894.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému A. R., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX
XX M., M. R. N. XXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 13622/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 750,04 EUR s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 32Er/567/2012 - 12 zo dňa 02. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol podľa ustanovení § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a ust. § 45 ods. 1 písm. c), a § 45 ods. 2 Zákona

č. 244/2002. V odôvodnení uviedol, že z predložených listín zistil, že povinný a oprávnený uzavreli
zmluvu o úvere, na základe ktorej bolo povinnému poskytnutých 346,- Eur, pričom povinný sa zaviazal
vrátiť túto sumu zvýšenú o 346,- Eur. Odplata za poskytnutie úveru tak bola vo výške 98, 86%. Plnenie
zo zmluvy bolo zabezpečené blakozmenkou, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh
splatný a oprávnený vyplnil blankozmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Povinný ako vystaviteľ

zmenky podpísal predtlač blankozmenky, kde bola predtlačená aj výška zmenkového úroku 0, 25%
denne a doplnená výška zmenkovej sumy a deň, od ktorého sa má úročiť. Povinnému bola zrejme
predložená predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25% , t. j. 91, 25% ročne,
ako to vyplýva aj z iných exekučných spisov známych súdu z jeho činnosti. Priznané plnenie odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 98, 86% a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91, 25 % ročne však
súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) citovaného zákona. Súd prvého stupňa
tak po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností vydania blankozmenky, uzatvárania zmluvy
o úvere, ktorej zabezpečenie bolo blankozmenkou sledované a predmetnej právnej úpravy dospel k
názoru, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98, 86% z poskytnutého úveru a plnenie
zmenkového úroku vo výške 0, 25 denne, t.j. 91, 25% ročne zo zmenkovej sumy je plnením v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Z uvedených dôvodov súd žiadosť

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie oprávnený. Namietal inú vadu konania
( § 205 ods. 2 písm. b) OSP), ktorou je v tomto prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel
k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením

podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Nezohľadňoval,
a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie, o skutočnostiach svedčiacich o závere k akémudospel. Na uvedený prípad nie je podľa názoru oprávneného prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené,
že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom; súd

musí mať ustálené, že sa úver netýka jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická
osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má
postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z tohto vyplýva zásada vykladať
dôvody neplatnosti právne úkonu skôr reštriktívne. Namietal, že preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť

a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí

mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.Pokiaľ súd zjednodušene konštatoval neplatnosť
právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie ( žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora zamietol), vlastne tak pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade
so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci. Uvedený postup súdu zakladá zároveň odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.

c) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie

podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h ) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP).

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu zo zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, je zrejmé, že súd pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie) je

povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkým povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa
má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či

došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37 ods.
3 Exekučného poriadku. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii ( § 50) a taktiež na
prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie ( § 58 Exekučného poriadku). Súd môže

zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.Odvolací súd zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,
exekučný súd skúma rozhodnutie, na základe ktorého sa žiada vykonať exekúcia, t.j. skúma exekučný
titul a jeho súlad so zákonom a to v zmysle zisťovania formálnych i materiálnych podmienok vedenia

exekúcie.

V prejednávanej veci sa konajúci exekučný súd zameral výlučne na skúmanie blankozmenky, ako
podkladu pre vydanie exekučného titulu a celé svoje rozhodnutie, ktorým bola žiadosť o udelenie
poverenia zamietnutá, odôvodnil rozporom plnenia vyplývajúceho z blankozmenky s dobrými mravmi.

V predloženej veci je však exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03927/11 zo dňa 30.
05. 2011 vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.
s. . V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa tak mal exekučný súd zaoberať rozhodnutím,
ktoré v danej veci predstavuje samotný exekučný titul a v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia takého rozhodnutie odôvodniť nesúladom exekučného titulu so zákonom. Súd sa tak v tomto
štádiu exekučného konania zaoberá otázkou, či je rozhodnutie, na poklade ktorého sa má exekúcia

viesť spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenie § 41 Exekučného poriadku, či bolo takéto
rozhodnutievydanéorgánomnatooprávneným,skúmasúladplneniavyplývajúcehozexekučnéhotitulu
zo zákonom, ako i vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým bola žiadosť

zamietnutá rozporom plnenia vyplývajúceho z blankozmenky so zákonom, odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takto extenzívne nemožno vykladať
ani ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko i uvedené
upravuje nedostatky rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, resp. plnenie vyplývajúce z
rozhodcovského rozsudku a jeho rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

V ďalšom konaní exekučný súd opätovne preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom a o žiadosti súdneho
exekútora rozhodne. V odôvodnení potom uvedie, v čom prípadne zákonu odporoval samotný exekučný
titul, nie listiny a podklady, na základe ktorých bol vydaný.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.