Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010033
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010033.1

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. januára 2013
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

S. T.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U., M. č. XXX/X, okres S.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/10/2012 zo dňa 08.08.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. T. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., pretože v dobe od 01.07.2011 do 02.08.2011 odviezol z neoploteného
areálu hospodárskej budovy na Fančovej, časť Štále, v U. 15 ks plechov o rozmeroch 2 x 0,80 m, čím
spôsobil Roľníckemu družstvu U., Ulica S. č. XX/XX, IČO: 315 787 72 škodu odcudzením vo výške 210

€ a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozkazom Obvodného úradu Prievidza, Odbor všeobecnej
vnútornej správy, sp.zn. B/2011/01458-00002 zo dňa 6.4.2011, právoplatný dňa 3.5.2011 uznaný vinným
z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 100 € a napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/281/2010 zo dňa 29.10.2010, právoplatný dňa 4.2.2011 uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, f/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších

predpisov, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 2 mesiace so skúšobnou dobou
v trvaní 1 rok.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 54, 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák.
k trestu povinnej práce v trvaní 100 hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr.zák. bolo rozhodnuté, že obžalovaný
je povinný vykonať uložený trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto

trestu.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote písomne
napadnutý odvolaním prokurátora. Odvolanie bolo podané proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného, keď výrok o vine považoval prokurátor za zákonný. Podľa názoru prokurátora uložený
podmienečný trest odňatia slobody (správne uložený trest povinných prác) je neprimerane mierny

a nezákonný. Tu prokurátor poukázal najmä na to, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku
v priebehu plynutia skúšobnej doby iného odsúdenia za taký istý prečin. Obžalovaný vykonal vminulosti aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom ďalej pácha trestnú činnosť, keď v minulosti
už bol 7-krát súdne trestaný. Záver súdu, že obžalovanému je lepšie uložiť trest povinných prác,
pretože predchádzajúce nepodmienečné tresty neviedli k náprave, považoval prokurátor za nelogický

a nesprávny. Vyslovil názor, že pokiaľ miernejší trest odňatia slobody neviedol k náprave, mal by byť
ukladaný prísnejší trest odňatia slobody a nie miernejší druh trestu. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm.
e/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.zák. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por. Rovnako tomu tak bolo, pokiaľ ide o nenapadnutý výrok o vine. Súd prvého stupňa

mal, na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, skutkový stav riadne preukázaný,
pričom aj použitá právna kvalifikácia majetkového prečinu je správna.

K vytýkaným chybám, týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. V
zásade je možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pri opakovaní trestnej činnosti páchateľa -

jeho recidíve, prichádza do úvahy sprísňovanie trestnej represie, keď predchádzajúce „miernejšie“ tresty
zrejme nesplnili svoj individuálny (prevýchovný) účel.

Individualizácia trestu v každom prípade však vyžaduje, aby súd vždy znovu zhodnotil všetky okolnosti,
majúce význam pre voľbu toho ktorého trestu a vyššie uvedené sprísňovanie trestu neprevzal

„mechanicky“. Je síce pravdou, že obžalovaný si prostriedky obživy zadovažuje aj protiprávnou
činnosťou, ktorú možno charakterizovať ako drobné krádeže, pričom výška spôsobenej škody spravidla
ani nedosahuje znak malej škody (266 €). Súvisí to zrejme so zlou sociálnou situáciou, do ktorej sa
obžalovaný dostal.

K prokurátorom uvádzaným siedmim odsúdeniam obžalovaného, je však potrebné uviesť, že v piatich
prípadoch išlo o odsúdenia od roku 1981 do roku 1992, teda pred viac ako 19-timi rokmi. V troch
prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Prvý uložený trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov obžalovaný vykonal ešte v roku 1989. Druhý nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov tiež obžalovaný vykonal pred takmer 20-timi rokmi (v roku 1994).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, samotná predchádzajúca súdna trestnosť obžalovaného, z hľadiska
časovej nadväznosti už nevyžaduje stupňovanie prísnosti ukladanej sankcie. Z tohto dôvodu uložený
trest povinných prác, ktorý obžalovaný musí vykonať pod hrozbou premeny na nepodmienečný trest
odňatia slobody, nepovažoval odvolací súd za neprimerane mierny tak, ako to pre zrušenie výroku o

treste vyžaduje ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. Preto odvolací súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.