Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112010378
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112010378.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti odsúdenému Y. K., v konaní o žiadosti
odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.06.2012 sp. zn. 30PP/30/2012, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 18.12.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. K., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného Y. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu v Skalici zo dňa 03.08.2009 pod sp.zn. 4T/249/2008, pre trestný čin podľa

§ 172 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že v danom prípade neboli splnené
materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko od neho nemožno bezpečne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie

v budúcnosti riadny život, najmä s poukazom na jeho nepriaznivú resocializačnú prognózu, na
jeho predchádzajúcu trestnú minulosť ako aj vzhľadom k tomu, že doposiaľ neabsolvoval nariadenú
protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený Y. K., ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nakoľko má za to, že počas

doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody splnil všetky zákonom požadované podmienky preto, aby
mohol byť podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. V dôvodoch sťažnosti okrem
iného poukázal i na to, že nie jeho zavinením doposiaľ nebola vykonaná resp. absolvovaná nariadená
protitoxikomanická liečba ústavnou formou a pokiaľ sa na túto skutočnosť informoval, bola mu zo strany
ústavu oznámené, že je zaradený do poradovníka. Má za to, že takýto postup je nezákonný. Rovnako
poukazuje na to, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, že nie je možné od neho očakávať, že

v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život, nakoľko on ešte doposiaľ nikdy nebol
podmienečne prepustený.

Krajský súd na podklade § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený Y. K. si v súčasnosti vykonáva trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Skalici zo
dňa 03.08.2009 pod sp.zn. 4T/249/2008 pre trestný čin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona a trest

vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol dodaný k nim do
výkonu trestu dňa 03.09.2008 z Ústavu Leopoldov. V ústave je umiestnený na oddelenie do kolektívu s
diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného

počas pobytu v tomto ústave je na priemernej úrovni. Funkciu z radov odsúdených nezastáva. Doposiaľ
bol 8-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 07.02.2012. Pracovne je zaradený na pracovisku
v ústave s dohľadom Replast. Pridelené úlohy vykonáva zodpovedne k spokojnosti nadriadených. U
odsúdeného je vysoké riziko sociálneho zlyhania, resocializačná prognóza sa u menovaného javí ako
nepriaznivá. Nakoľko však odsúdený má kriticky postoj k spáchaniu trestnej činnosti je predpoklad, že
po prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život, na základe čoho potom riaditeľ ústavu doporučil

odsúdeného podmienečne prepustiť. Záverom skonštatoval, že doposiaľ nemá absolvované nariadené
ochranné liečenie.

Podľa § 66 ods. 1 písm.b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku

pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia
slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného Y. K. nie sú splnené všetky
zákonom stanovené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v

tom zmysle tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona.

Odsúdený svojim správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce
preukázalurčitépolepšenie,očomsvedčívjehovcelkupozitívnehodnoteniezÚVTOS,avšakvzhľadom
na jeho osobu, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na

jeho vysoké riziko sociálneho zlyhania, a nepriaznivú resocializačnú prognózu aj podľa názoru krajského
súdu nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti.

Takýto záver vyplýva z komplexu všetkých okolností na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení prihliadať a nielen na skutočnosť, že odsúdený doposiaľ nemá vykonané

ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Táto okolnosť i podľa názoru krajského súdu
odsúdenému v danom prípade len priťažuje.

Celkové zhodnotenie osoby odsúdeného a jeho doterajšieho spôsobu života, podľa názoru krajského
súdu, preto neumožňujú prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho chovania sa (t.j., že nebude páchať

protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami), nakoľko samotný
zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré chovanie
a prípadne dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený po odpykaní stanovenej doby vo výkone trestu
automaticky prepustený na slobodu bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko

recidívy odsúdeného ak bude žiť na slobode.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto i krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade u
odsúdenéhonebolisplnenévšetkyzákonompožadovanépodmienkyprejehopodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody a nakoľko krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne

pochybenia ani porušenia zákona, sťažnosť odsúdeného Y. K., ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek
1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.