Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209209727
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2209209727.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: BL Finance s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44
307 683, zastúpený Soukeník - Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanej: S. G., nar.
XX.X.XXXX, Y. XXX/XXX, D. I., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, Korzo B. Bartóka č.
789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 296,59 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb 78/2009-249 zo dňa 29.11.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,59 eur s 9,50 % úrokom z
omeškania ročne od 24.12.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku
žalobu zamietol. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súdonávrhurozhodolnazákladevykonanéhodokazovania,ktorýmsapôvodnýžalobca(GEMoneya.s.
Bratislava, IČO: 17 324 220) domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 15.251,- Sk s 0,1
% úrokom denne zo sumy 9.335,- Sk od 24.12.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.787,- Sk a
to na základe neplnenia povinnosti, keď so žalovanou uzatvoril dňa 16.12.2003 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 1072853496, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i obchodné podmienky a v súlade s ktorou

poskytol žalovanej úverovú kartu, ktorá jej umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a
služieb do výšky 10.000,- Sk úverového rámca. Žalovaná z úverového rámca vyčerpala sumu celkom
12.200,- Sk nákupmi tovaru a výbermi v hotovosti a zároveň sa v zmluve zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky v celej výške i s príslušenstvom v dohodnutých splátkach zaplatiť žalobcovi. Žalovaná však
pôvodnému žalobcovi nezaplatila viac ako 3 splátky vrátane zmluvných sankcií v lehote splatnosti, z
toho dôvodu ku dňu ukončenia platobnej histórie t.j. ku dňu 23.12.2006 žalobca ukončil so žalovanou

zmluvný vzťah, nastalo zosplatnenie úveru i s príslušenstvom a žalobca si uplatňoval i úrok z omeškania
vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy a zmluvnú pokutu vo výške 20 % minimálne 100,- Sk.
V priebehu konania zmluvou o postúpení žalobca ako postupca postúpil žalovanú pohľadávku vrátane
príslušenstva na postupníka BL Finance s.r.o. Bratislava IČO: 44 307 683, ktorú spoločnosť súd prvého
stupňa uznesením č.k. 5Cb 78/2009-135 zo dňa 18.11.2009 podľa § 92 ods. 2 O.s.p. pripustil do konania
v postavení žalobcu, s ktorou spoločnosťou ďalej v konaní pokračoval.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila, trvala na tom, že podľa jej vedomostí celkom uhradila poskytovateľovi
revolvingového úveru sumu 8.640,- Sk, teda na istine mu zostáva dlžná 3.560,- Sk (118,17 eur). Úrok
z úveru, ktorý si žalobca uplatňoval označila za neprimerane vysoký, rovnako ako za neprimerané
považovala i úroky z omeškania a zmluvnú pokutu s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. a smernicu
Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 14.3.2008 žalobe v celom rozsahu vyhovel, ktoré

rozhodnutie bolo odvolacím súdom dňa 28.10.2008 potvrdené.Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.2.2009 rozsudok odvolacieho
súdu zrušil s poukazom na to, že predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa nebolo
žalovanej riadne doručené, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na tieto

skutočnosti odvolací súd z dôvodu nevypočutia žalovanej a tak nedostatočne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba do výšky 96,59 eur s 9,50 % úrokom z

omeškania ročne od 24.12.2006 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.
Rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom v spojení s obranou
žalovanej a neunesenia dôkazného bremena žalobcu. Žalobca počas konania zobral návrh v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 27 % ročne zo sumy 296,59 eur od 24.12.2006 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 13,27 eur s 0,1 %-ným úrokom z omeškania denne od 24.12.2006 do
zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 59,32 eur späť a prvostupňový súd v tej časti konanie uznesením

č.k. 5 Cb/78/2009/236 zo dňa 13.9.2011 podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil. Predmetom konania tak
zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške 296,59 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania od 24.12.2006.
Žalobca poukazoval na to, že dňa 31.8.2005 uzatvoril poskytovateľ úveru so žalovanou Splátkovú
dohodu, ktorou žalovaná jednoznačne nárok z poskytnutého revolvingového úveru ako svoj dlh vo výške
12.180,- Sk (404,31 eur) uznala a ktorú sumu sa zaviazala splácať po 580,- Sk mesačne. Napriek

uznaniu žalovaná ani v tejto povinnosti nepokračovala, uhradila z nej iba časť a zostatku sa preto
žalobca ďalej domáha v konaní i s upraveným úrokom z omeškania, keď nárok na zmluvnú pokutu už
nepožadoval.
Súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby istinu tvoriacu sumu 296,59 eur špecifikoval a hodnoverným
spôsobomidentifikovaltak,abybolopreukázateľnezistené,zčohotátopozostáva,pretoženiejezrejmé,

na základe akých výpočtov ju žalobca v tejto výške ustálil.
Žalovaná v súvislosti k uvedenej dohode uviedla, že ju vlastnoručne nepodpísala, preto nie je z takéhoto
uznávacieho prejavu voči poskytovateľovi úveru zaviazaná.
Súd prvého stupňa k tomuto tvrdeniu oznámil, že žalobca so znaleckým dokazovaním v súvislosti
s posúdením pravosti podpisu žalovanej nesúhlasil, považoval ho za nadbytočné a nedôvodné

naťahovanie sporu, keď pravosť podpisu by sa dala posúdiť i jednoduchým porovnaním podpisu na
úverovej zmluve. Súd prvého stupňa tento prejav žalobcu vyhodnotil ako návrh, na základe ktorého nie
je potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský a skonštatoval, že poskytovateľ úveru
si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 879b ods. 4 Obč. zák. a neprijateľné zmluvné

podmienky v trojmesačnej lehote zo spotrebiteľskej zmluvy neodstránil, na základe čoho ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s § 53, § 54 a § 57 Obč. zák. sú neplatné, čo
znamená, že nie je platné ust. čl. 7 Obchodných podmienok, podľa ktorých sa žalobca domáhal úrokov
z omeškania a zmluvnej pokuty, čo zrejme viedlo žalobcu k tomu, aby v tejto časti zobral návrh späť.
V závere súd vyslovil, že žalobca ho žiadnym spôsobom nepresvedčil o dôvodnosti žalovaného nároku,

napriek opakovaným výzvam súdu nepreukázal existenciu a dôvodnosť žalovaného dlhu vrátane jeho
špecifikácie okrem sumy 96,59 eur, ktorú žalovaná ako svoj skutočný dlh uznala a k zaplateniu ktorého
ju zaviazal. Súd priznal žalobcovi zo sumy 96,59 eur i úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a v ostatnej časti istiny návrh ako nedôvodný v súvislosti
s neunesením dôkazného bremena zamietol. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvého stupňa

poukázal na ust. § 54 ods.1 Obč. zák. a smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti zrušil a vrátil súdu na ďalšie

konanie.
V dôvodoch odvolania odvolateľ namietal, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vôbec
nevyjadril k dôkazom predloženým zo strany žalobcu, konkrétne k Splátkovej dohode zo dňa 31.8.2005,
ktorou žalovaná uznala svoj dlh čo do výšky i dôvodu v sume 404,30 eur (12.180,-Sk), ako i k
dôkazom preukazujúcim oprávnenosť vymáhaného nároku žalobcu, najmä potvrdeniam o transakciách

vykonaných nebankovou kartou, k presnej špecifikácii platobnej histórie žalovanej, pričom žalobca
opakovane detailne uviedol a rozpísal na žiadosť súdu všetky položky vymáhaného nároku, napriek
tomu sa súd prvého stupňa nimi nezaoberal.Odvolateľvytýkalsúdu,žepredloženýdôkaz,ktorýmjeDohodaouznanídlhu zozmluvyč.1072853496,
ktorý dlh predstavoval súčet položiek uvedených v písomnom podaní žalobcu zo dňa 21.3.2011 a ku
ktorému žalovaná uviedla, že tento uznávací prejav nikdy nepodpísala, súd prvého stupňa nesprávne

vyhodnotil, keď uložil povinnosť uniesť bremeno dôkazu žalobcovi, ktorý mal preukázať, že takýto
uznávací prejav je platný, pretože žalovaná jeho podpísanie popiera. Žalovaná však žiadne dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení súdu nepredložila ani nenavrhla ich vykonanie, hoci žalobca
uviedol,žetakútodohodumoholsposkytovateľomúveruuzavrieťibadlžník,ktorýpoznalheslokzmluve.
Predmetné uznanie dlhu je tak kľúčovým dôkazom, z ktorého mal prvostupňový súd pri rozhodnutí o

žalobcovom nároku vychádzať, mal vykonať znalecké dokazovanie a v prípade preukázania pravosti
podpisu by sa dôkazné bremeno prenieslo na žalovanú, ktorá by musela preukázať, že takýto dlh
v čase uznania neexistoval, alebo že ho v celej výške uhradila. Okrem toho odvolateľ namietal i
konštatovanie súdu, podľa ktorého nepreukázal čerpanie finančných prostriedkov, pretože súdu boli
predložené dôkazy o čerpaní finančných prostriedkov elektronickou platobnou kartou, ktoré boli zaslané
spoločnosťou FIRST DATA s.r.o., dátum tam uvedených finančných transakcií sa zhoduje s dátumom,

ktorý predložil súdu i žalobca v rámci platobnej histórie čerpania úveru, pričom splátky úveru ako
ani dátum uvedený v platobnej histórii žalovaná nespochybňovala. Súd prvého stupňa napriek tomu
ich označil za nedôveryhodné a žalobcovi tak priznal v podstate iba bezdôvodné obohatenie, hoci
žalobca presne uviedol spôsob započítavania splátok zaplatených žalovanou i úrokovú mieru akou
sa čerpané prostriedky úročili, vyčerpávajúco špecifikoval istinu, úroky a úroky z omeškania, ako

vyplývalo zo Všeobecných obchodných podmienok. Odvolateľ v závere uviedol, že rozhodnutím súdu
prvého stupňa došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, ktoré má zaručené
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd i vzhľadom na to, že
žalovaná v celom konaní nepredložila ani nenavrhla vykonať jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení a
mailovukomunikácioumedziprávnymizástupcamiúčastníkov,naktorúpoukazovalaprávnazástupkyňa

žalovanej odvolateľ označil za súkromnú komunikáciu medzi právnymi zástupcami, ktorá nemôže slúžiť
ako dôkazný prostriedok.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že návrh na zaplatenie zostatku žalovanej istiny vo

výške 200,- eur, keď sa žalobca po čiastočnom späťvzatí domáhal úhrady sumy 296,59 eur s 9,50 %-
ným úrokom z omeškania od 24.12.2006 do zaplatenia bol zamietnutý z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena zo strany žalobcu, keď súdu nepredložil špecifikáciu istiny vo výške 296,59 eur.
Odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto skutkovým zistením a jeho následným právnym posúdením,
pretože už zo samotnej žaloby vyplýva, že istina, ktorú požadoval žalobca vo výške 8.935,- Sk (296,59

eur) predstavuje súčet všetkých nákupov tovarov a výberov v hotovosti z bankomatu, ktorá suma zostala
po odpočítaní platieb, ktoré žalobca na istinu poskytnutú vo výške 12.200,- Sk započítal.
Nie je sporné, že predmetom konania je nárok žalobcu uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorú uzatvorila žalovaná ako spotrebiteľka, hoci i podľa Obchodného zákonníka, ktorá skutočnosť
neznamená, že sa na tento právny vzťah nemôžu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými

sú upravené náležitosti a práva súvisiace s ochranou spotrebiteľa. Zároveň je ale potrebné vziať do
úvahy, že žalovaná dňa 31.8.2005 uzatvorila podľa dôkazu predloženého žalobcom Splátkovú dohodu
k zmluve o úvere č. 1072853496 zo dňa 16.12.2003, ktorá skutková okolnosť posúva predmet sporu
čiastočne do inej roviny právneho posudzovania. Žalovaný nárok sa stáva nárokom z uznania dlhu vo
výške 12.180,- Sk, ktorý ako záväzok žalovanej je v splátkovej dohode špecifikovaný, žalovanou uznaný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa musí súd prvého stupňa osobitne venovať práve uznaniu dlhu v
uvedenej výške, ktorý ako právny úkon spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a v tomto smere
žalobcom uplatňovaný nárok posudzovať. Pokiaľ žalovaná namieta, že podpis na splátkovej dohode,
ktorým uznala dlh vo výške 12.180,- Sk a ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach
po 580,- Sk nie je jej podpisom, ide o podstatnú skutkovú okolnosť, na ktorú musí prvostupňový

súd zamerať svoju pozornosť, vykonať k tomuto tvrdeniu znalecké dokazovanie, a to bez ohľadu na
stanovisko, aké k znaleckému dokazovaniu zaujme žalobca, pretože bez tohto posúdenia nie je možné
ustáliť, že splátková dohoda je relevantným právnym úkonom ako dôkaz pre prisúdenie žalovaného
plnenia žalobcovi. Ak žalovaná tvrdí, že dohodu skutočne nepodpísala a na tomto tvrdení zotrváva, musísúd v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. i napriek tomu, že znalecké posúdenie pravosti podpisu účastníci
osobitne nenavrhujú, tento dôkaz vykonať a na základe neho ďalej vec posúdiť.
Na uznanie záväzku je potrebné aplikovať ust. § 323 a nasl. Obchod. zák., pretože ak sa v

znaleckom dokazovaní preukáže, že dohodu o uznaní záväzku podpísala žalovaná, dôkazné bremeno o
neexistencii tohto záväzku bude zaťažovať žalovanú a to vzhľadom na vyvrátiteľnosť právnej domnienky
o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Kým v konaní nebude preukázaný opak,
je súd viazaný touto skutočnosťou pri hodnotení dôkazov v tej súvislosti, že v zákone ustanovená
domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak

(§ 133 O.s.p.).
Okrem toho sa musí prvostupňový súd vysporiadať i s charakterom a účelom samotnej úverovej zmluvy,
hoci posudzovanej ako zmluva spotrebiteľská, pretože ak je zmluvou platnou, nemožno ako neprijateľný
posúdiť i celý nárok na úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnuté finančné prostriedky. Súd
prvého stupňa sa ale dôsledne neriadil pri vyhodnotení unesenia dôkazného bremena hmotnoprávnymi
predpismi, a to práve v spojení s uznávacím prejavom žalovanej. Ak sa preukáže, že podpis na

Splátkovej dohode je podpisom žalovanej, musí súd vziať do úvahy i platby, ktoré žalovaná uhradila po
jej podpísaní ako plnenie za uznaný dlh.
Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového súdu však odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá dôvod, pre ktorý
odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil podľa § 221 ods.

1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa postupovať v
intenciách naznačených vyššie, zameria dokazovanie na vyriešenie otázky pravosti podpisu Splátkovej
dohody, zistené skutočnosti vyhodnotí, právne posúdi a o veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí
zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.