Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/286/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112226370
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7112226370.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci navrhovateľky: L. L., X..XX.XX.XXXX, L. Y. XX, S. V., zastúpenej:
JUDr.Helena Knopová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcom: v 1. rade Správa
záväzkov a pohľadávok KSK, so sídlom v Košiciach, Tatranská 25, IČO: 42 093 937 (P.O.Box A-2, 040
32 Košice), v 2. rade Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s., so sídlom v Trebišove, ul. SNP 1079/76,
IČO: 36 597 376, v konaní o zvýšenie renty, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je počnúc od 1.11.2012 povinný platiť navrhovateľke rentu mesačne vo výške 100,73
EUR vždy do 5. dňa každého mesiaca.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 15.10.2012 domáhala, aby
súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.480,26 EUR
a zároveň, aby ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne platiť jej sumu vo výške 100,73 EUR mesačne,

počnúc od 1.11.2012 do 5. dňa v mesiaci.

Navrhovateľka zároveň podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
zaviazal odporcu v 1. rade platiť jej mesačne sumu vo výške 100,73 EUR počnúc od 1.11.2012 do 5.
dňa v mesiaci.

Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že rozsudkom Okresného súdu v Trebišove č.k.
5C/197/81 zo dňa 31.3.1982, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.4.1982, bol
právny predchodca odporcu v 1. rade - Okresný ústav národného zdravia v Trebišove, zaviazaný platiť
navrhovateľke mesačne sumu vo výške 502,45 Kčs počnúc od 5.11.1980 do 10. dňa v mesiaci a to
titulom renty, ktorá bola stanovená rozdielom medzi vtedajším priemerným zárobkom vo výške 1.434,45
Kčs a invalidným dôchodkom vo výške 932,- Kčs. Suma 502,45 Kčs jej bola vyplácaná do februára 2000.

Po zaslaní žiadosti o zvýšenie renty s účinnosťou od 1.11.1997, právny nástupca Okresného ústavu
národného zdravia v Trebišove - Nemocnica s poliklinikou v Trebišove, príspevková organizácia, uznala
nárok navrhovateľky, vyplatila jej dlh na rente vo výške 57.191,67 Sk a od 1.4.2000 jej začala vyplácať
rentu vo výške 2.118,21 Sk (70,31 EUR) mesačne. Na základe ďalšej výzvy navrhovateľky zo dňa
20.3.2008 o zvýšenie renty počnúc od 1.4.2008 na sumu 2.618,30 Sk (86,91 EUR) mesačne a uhradenie
dlžnej renty, odporca v 2. rade navrhovateľke síce dlžnú rentu nevyplatil, ale od 15.12.2008 je začal

vyplácať zvýšenú rentu vo výške 75,37 EUR mesačne. Dňa 20.4.2011 jej odporca v 2. rade oznámil, že
rentu jej bude vyplácať naďalej v pôvodnej výške, napriek tomu, že sa nepovažuje za právneho nástupcu
Nemocnice s poliklinikou Trebišov p.o. z dôvodu, aby nebola existenčne ohrozená, do doby doriešenia
právnych vzťahov súvisiacich s jej nárokom. V roku 2012 odporca v 2. rade navrhovateľke oznámil, že
právnym nástupcom príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Trebišov sa stal odporca v 1.
rade a z tohto dôvodu nemôžu vyhovieť jej žiadosti o ďalšie zvýšenie mesačnej renty a výplatu renty

úplne pozastavil. Dňa 13.6.2012 navrhovateľka obdržala poslednú rentu vo výške 75,37 EUR. Odporca
v 1. rade na žiadosť navrhovateľky o vyplácanie a zvýšenie mesačnej renty odpovedal stanoviskom,že síce je právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou p.o. Trebišov, avšak neeviduje predmetnú
pohľadávku navrhovateľky v protokole o odovzdaní a prevzatí pohľadávok a záväzkov zrušenej
príspevkovej organizácie zo dňa 11.6.2007; mal za to, že právnym nástupcom pôvodného dlžníka je

odporcav2.rade.Vzhľadomktomu,žeodporcav1.radepopieralprevzatiezáväzkuvočinavrhovateľke,
z opatrnosti podala návrh na začatie konania vo veci samej aj voči odporcovi v 2. rade. Navrhovateľka
však mala za to, že právnym nástupcom príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou v Trebišove,
ktorá bola zrušená uznesením Košického samosprávneho kraja č. 191/2006 ku dňu 31.12.2006, sa stal
odporca v 1. rade, na ktorého mal prejsť aj záväzok voči navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej uviedla, že

je invalidnou dôchodkyňou a je finančne odkázaná na rentu. Pozastavením renty sa jej finančná situácia
veľmi zhoršila. Mala za to, že jej nárok na zvýšenie renty v zmysle príslušných právnych predpisov
je nespochybniteľný. Pôvodne zistený priemerný mesačný zárobok rozhodujúci pri výpočte renty bol
zvýšený Nariadením vlády SR č. 310/2001 Z.z., účinným od 1.10.2001, následne Nariadením vlády SR
č. 388/2002 Z.z. účinným od 1.10.2002 a Nariadením vlády SR č. 268/2003 Z.z. účinným od 1.10.2003.
Renta v zmysle týchto Nariadení vlády mala byť preto zvýšená od 1.10.2001 do 1.10.2002 na sumu

2.316,30 Sk mesačne (76,89 EUR). Za toto obdobie jej mala byť uhradená spolu suma 27.675,60 Sk.
V skutočnosti jej bola vyplatená len suma 25.418,52 Sk, rozdiel preto činí sumu 2.257,08 Sk, t.j. 74,92
EUR. Od 1.10.2002 do 1.10.2003 mala byť renta zvýšená na sumu 2.582,60 Sk mesačne (85,73 EUR)
a teda, za toto obdobie jej mala byť uhradená suma spolu 30.991,20 Sk. V skutočnosti jej bola vyplatená
len suma 25.418,52 Sk. Rozdiel preto činí sumu 5.572,68 Sk (184,97 EUR). Za obdobie od 1.10.2003

do 31.12.2008 mala byť renta zvýšená na sumu 2.618,30 Sk, t.j. 86,91 EUR, mesačne. Za toto obdobie
jej teda mala byť uhradená suma spolu 164.952,90 Sk, ale v skutočnosti jej bola vyplatená suma vo
výške 133.599,52 Sk. Rozdiel preto činí sumu 4.434,- Sk (147,20 EUR). Dlžná suma za obdobie od
1.10.2001 do 31.12.2008 spolu činí 407,09 EUR. Navrhovateľka ďalej poukázala na zmenu ustanovenia
§ 82 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vykonanú zákonom č. 449/2008 Z.z., na

základe ktorej sa v nadväznosti na ustanovenie § 89 ods. 8 citovaného zákona mení termín valorizácie
aj úrazových rent tak, že úrazové renty vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazové
renty priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú v závislosti
od priemerného medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR, vykonávaných štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V zmysle

tohto zákona úrazová renta vyplácaná k 1.1.2009 sa počnúc týmto dňom potom zvyšuje o 6,95%
mesačnej sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia po jej prepočítaní na eur, čo znamená, že
úrazová renta 86,91 EUR mala byť zvýšená na sumu 92,95 EUR. Za obdobie od 1.1. do 31.12.2005 jej
mala uhradená suma 1.115,40 EUR, ale v skutočnosti jej bola vyplatená suma 904,44 EUR (12x75,37
EUR), preto dlh za tento rok činí 210,96 EUR. Od 1. januára 2010 sa úrazová renta zvyšuje o 3,05%, t.j.

na sumu 95,79 EUR. Za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 jej preto mala byť uhradená suma vo výške
1.149,48 EUR, ale v skutočnosti jej bola vyplatená len suma 904,44 EUR (12x75,37 EUR) a preto dlh za
tento rok činí 245,04 EUR. Úrazová renta od 1. januára 2011 sa zvyšuje o 1,8%, t.j. na sumu 97,51 EUR.
Za obdobie roku 2011 jej preto mala byť uhradená suma vo výške 1.170,12 EUR, ale v skutočnosti jej
bola vyplatená 904,44 EUR (12x 75,37 EUR) a preto dlh za tento rok činí 265,68 EUR. Úrazová renta od

1.1.2012 sa zvyšuje o 3,3%, t.j. na sumu 100,73 EUR. Za obdobie od 1.1.2012 ku dňu podania návrhu
jej mala byť uhradená suma 1.007,30 EUR, ale bola vyplatená iba suma vo výške 452,22 EUR (6x 75,37
EUR) a preto dlh za predmetné obdobie činí 351,49 EUR. Dlžná renta za obdobie od 1.10.2001 ku dňu
podania návrhu teda činí 1.480,26 EUR.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila skutočnosťami, že dňa
13.6.2012 jej zo strany odporcu v 2. rade bola poslaná renta posledný krát, vo výške 75,37 EUR a od
tejto doby nepoberá žiadnu rentu a odporca v 1. rade na jej výzvy nereaguje. Je invalidnou dôchodkyňou
s nízkym príjmom vo výške 265 EUR mesačne a pozastavením vyplácania renty sa jej finančná situácia

veľmi zhoršila.

K návrhu na začatie konania a k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka pripojila
listinné doklady, z ktorých súd zistil nasledovné skutočnosti:

Z rozsudku Okresného súdu v Trebišove č.k. 5C/197/1981-49 zo dňa 31.3.1982 súd zistil, že Okresný
ústav národného zdravia v Trebišove bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 6.248,83 Kčs spolu
s príslušenstvom. Zároveň bol zaviazaný platiť navrhovateľke mesačne sumu vo výške 502,45 Kčs
počnúc od 5.11.1980 do 10. dňa v mesiaci. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sav tomto konaní domáhala náhrady škody - nárokov na stratu na zárobku počas práceneschopnosti,
po skončení práceneschopnosti, ako aj bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, z dôvodu
poškodenia jej zdravia, ku ktorému došlo pri operácii dňa 7.2.1979. Sumu 502,45 Kčs mesačne súd

navrhovateľke priznal titulom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite podľa ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.12.1991, ako
rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení a
odporcu zaviazal, aby túto sumu platil navrhovateľke mesačne, počnúc od 5.11.1980, t.j. od dátumu,
kedy sa navrhovateľka stala poberateľkou invalidného dôchodku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 24.4.1982.

Z listu Nemocnice s poliklinikou Trebišov zo dňa 14.3.2000, adresovaného navrhovateľke, súd zistil, že
riaditeľstvo NsP na základe výzvy právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 25.2.2000 prehodnotilo jej
požiadavku o zvýšenie renty a oznámilo jej, že jej poukáže sumu 44.639,09 Sk a zároveň, že jej od
1.4.2000 bude poukazovať sumu vo výške 2.118,21 Sk mesačne.

Z poštového poukazu na výplatu súd zistil, že Nemocnica s poliklinikou so sídlom v Trebišove (odporca
v 2.rade) dňa 15.12.2008 poukázala navrhovateľke sumu 2.270,50 Sk (75,37 EUR).

Z poštového poukazu na výplatu súd zistil, že Nemocnica s poliklinikou so sídlom v Trebišove (odporca

v 2.rade) dňa 13.6.2012 poukázala navrhovateľke sumu vo výške 75,37 EUR.

Z listu odporcu v 2. rade zo dňa 24.11.2011, adresovaného navrhovateľke, súd zistil, že odporca v 2. rade
oznámil navrhovateľke, že Nemocnica s poliklinikou Trebišov, príspevková organizácia, bola zrušená a
jej právnym nástupcom sa na základe zriaďovacej listiny č.j. 1869/2007-RU20/8696 zo dňa 30.3.2007

a rozhodnutia zriaďovateľa stala Správa záväzkov a pohľadávok, rozpočtová organizácia. Nemocnica s
poliklinikou Trebišov, a.s. (odporca v 2.rade) teda nie je právnym nástupcom pôvodného OÚNZ. Napriek
tomu, navrhovateľke rentu vypláca naďalej odporca v 2. rade z dôvodu, aby nebola existenčne ohrozená
a to až do doby doriešenia právnych vzťahov súvisiacich s jej nárokom voči pôvodnému zriaďovateľovi
NsP Trebišov, príspevková organizácia. Z uvedeného dôvodu odporca v 2. rade nemôže upraviť výšku

renty a žiadosť navrhovateľky postupuje príslušnému odboru Úradu KSK, s tým, že rentu jej bude zatiaľ
vyplácať v pôvodnej výške.

Zo žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 26.3.2012 súd zistil, že táto vyzvala odporcu v 1.
rade na vysporiadanie nároku navrhovateľky spočívajúceho v rozdiele na rente vo výške 3.800,72 EUR

a o pokračovanie vo vyplácaní renty pre tento rok vo výške 209,40 EUR.

Z listu odporcu v 1. rade adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľky zo dňa 24.4.2012 zn.
45/2012 súd zistil, že odporca v 1. rade sa s účinnosťou od 1.4.2007 na základe zriaďovacej listiny
vydanej Košickým samosprávnym krajom, stal právnym nástupcom zrušenej príspevkovej organizácie

Nemocnica s poliklinikou Trebišov, so sídlom SNP 1079/76, Trebišov, IČO: 17 335 396, s predmetom
činnosti vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov, v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí
pohľadávok a záväzkov zo dňa 11.6.2007, s tým, že súčasťou tohto protokolu a jeho príloh nie je
poskytovanie finančného plnenia z titulu náhrady na strate zárobku navrhovateľke. Odporca v 1. rade
mal za to, že legitimovaným účastníkom v tomto konaní je Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s., teda

odporca v 2. rade.

Z listu odporcu v 2. rade adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľky zo dňa 7.6.2012 súd zistil, že
odporca v 2. rade po preverení veci dospel k záveru, že doposiaľ vyplácaná renta zo strany odporcu v 2.
rade bola vyplácaná bezdôvodne a nie je dôvod pokračovať v jej ďalšom vyplácaní, s odôvodnením, že

odporca v 2. rade vznikol ako nová obchodná spoločnosť bez toho, aby prevzala záväzky Nemocnice
s poliklinikou Trebišov, ktorá bola príspevkovou organizáciou Košického samosprávneho kraja a bola
zrušená uznesením Košického samosprávneho kraja č. 191/2006 zo dňa 11.12.2006 ku dňu 31.12.2006.
V danom prípade zastupiteľstvo KSK svojim uznesením č. 192/2006 zriadilo rozpočtovú organizáciu
Správa záväzkov a pohľadávok, ktorá prevzala záväzky zaniknutej príspevkovej organizácie Nemocnica

s poliklinikou Trebišov z dôvodu, že k zrušeniu tejto príspevkovej organizácie došlo jej zlúčením do
rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok, a to v súlade s ustanovením § 21 ods. 13
zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtová organizácia Správazáväzkov a pohľadávok je preto nástupcom zrušenej príspevkovej organizácie ako jej univerzálny
sukcesor.

Z uznesenia č. 191/2006 Košického samosprávneho kraja z 9.zasadnutia jeho zastupiteľstva
konaného dňa 11.12.2006 (Zrušenie nemocníc s poliklinikou, príspevkových organizácií) súd zistil, že
zastupiteľstvo KSK okrem iných schválilo aj zrušenie Nemocnice s poliklinikou Trebišov, so sídlom v
Trebišove, SNP 1079/76, IČO: 17 335 396 ako príspevkovej organizácie tak, že k jej zániku dôjde
zlúčením do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok ako jej právneho nástupcu, vrátane

prechodu jej práv a povinností ku dňu 31.12.2006.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 9 veta prvá O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj
bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby:

f/ niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu vyhovie, a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa ust. §102 ods.1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
v znení neskorších predpisov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné
vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu,
ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú
dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 5 citovaného zákona, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu možno zriadiť:

a/ zákonom,
b/ rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, obec alebo vyšší územný celok.

V danom prípade je nepochybné, že Nemocnica s poliklinikou Trebišov bola príspevkovou organizáciou

zriadenou zriaďovateľom - vyšším územným celkom Košickým samosprávnym krajom.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch) vyšší územný celok je samosprávny kraj.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 citovaného zákona, zriaďujú sa tieto samosprávne kraje:
g/ Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o
všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov, pritom najmä:
f/ zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické

osoby podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 citovaného zákona, zastupiteľstvu samosprávneho kraja je vyhradené
rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to:
a/ zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja.

Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 102 ods.1 O.s.p. a zo
samotnej podstaty predbežného opatrenia vyplýva, že jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením síce súd
nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, avšak nie je možné

predbežné opatrenie nariadiť bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záveropravdepodobnostinároku,ktorémubysamalaposkytnúťpredbežnáochrana,akoajosvedčenie,
že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto musí navrhovateľ osvedčiť:

1. svoj nárok voči odporcovi (resp. porušovanie práva odporcom).
2. potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov, t.j. určitú naliehavosť situácie alebo obavu o ohrozenie
výkonu rozhodnutia.

V danom prípade je z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zrejmé, že navrhovateľka

nímsledovaladočasnúúpravupomerovmedziúčastníkmikonania,doprávoplatnéhoskončeniakonania
vo veci samej. Keďže navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podala aj
návrh na začatie konania, je zrejmé, že vo veci samej sa domáha zvýšenia renty.

Súd mal za to, že navrhovateľka osvedčila pravdepodobnosť svojho nároku voči odporcovi v 1. rade v

rozsahu, postačujúcom na nariadenie predbežného opatrenia.

Z listinných dokladov pripojených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž nesporne vyplýva,
že navrhovateľke bol priznaný právoplatným rozsudkom súdu nárok na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, teda na tzv. rentu, ktorá podlieha zvýšeniu

v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi uvedenými navrhovateľkou v návrhu na začatie
konania. Povinnosť platiť navrhovateľke rentu bola v zmysle citovaného právoplatného rozsudku súdu
prisúdená Okresnému ústavu národného zdravia v Trebišove, ktorého právnym nástupcom sa stala
príspevková organizácia Nemocnica s poliklinikou Trebišov so sídlom v Trebišove, SNP 1079/76. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo a korešpondencie odporcov s navrhovateľkou je zrejmé, že ani

títo nespochybňovali, že Nemocnica s poliklinikou Trebišov bola príspevkovou organizáciou, ktorá bola
zriadená Košickým samosprávnym krajom ako vyšším územným celkom (zriaďovateľ).

V danom prípade je z uznesenia č. 191/2006, prijatého zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja
zrejmé, že Košický samosprávny kraj ako vyšší územný celok a zriaďovateľ Nemocnice s poliklinikou

v Trebišove v súlade s vyššie cit.ust. § 21 ods. 13 veta prvá zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v spojení s ust. § 4 ods.1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších
územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) túto príspevkovú organizáciu zrušil tak, že došlo
k jej zániku zlúčením do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok ( odporca v 1.rade),
ktorá sa tak stala právnym nástupcom tejto príspevkovej organizácie, vrátane prechodu všetkých práv a

povinností zrušenej organizácie ku dňu 31.12.2006. Z obsahu tohto uznesenia je zrejmé, že bol určený
konkrétny právny nástupca zanikajúcej príspevkovej organizácie, ktorý v rámci tejto tzv. univerzálnej
sukcesie vstúpil do všetkých práv a povinností zanikajúceho subjektu ku dňu 31.12.2006. V danom
prípade teda nedošlo k zániku príspevkovej organizácie bez určenia právneho nástupcu a teda, nemohlo
dôjsť ani k prechodu práv a povinností zanikajúcej nemocnice na zriaďovateľa (t.j.Košický samosprávny

kraj) tak, ako to vyplýva z vety druhej ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy. Súd má za to, že je irelevantné, či odporca v 1. rade eviduje pohľadávku
navrhovateľky v Protokole o odovzdaní a prevzatí pohľadávok a záväzkov, pretože vzhľadom na účinkyuniverzálnej sukcesie, ktorej podstatou je prechod všetkých práv a povinností zanikajúceho subjektu na
iný právny subjekt, nie je podstatné, či daný záväzok bol alebo nebol súčasťou tohto protokolu.

Súd mal tiež za to, že navrhovateľka osvedčila aj ďalšiu podmienku pre nariadenie predbežného
opatrenia, ktorou je naliehavosť situácie, daná jej osobnými, sociálnymi pomermi. Navrhovateľka je
z dôvodu ňou nezavineného poškodenia zdravia dlhodobo na invalidnom dôchodku a vyplácanie
renty svojou podstatou predstavuje určitú satisfakciu slúžiacu na vyrovnanie negatívnych dôsledkov
poškodenia jej zdravia, pričom je zrejmé, že posledný krát jej renta bola vyplatená dňa 13.6.2012.

Vzhľadom na jej jediný príjem - invalidný dôchodok vo výške 265,- EUR mesačne je zrejmé, že ide o
situáciu existenčného ohrozenia.

V ostatnom sa súd stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, poukazujúc pritom na vyššie cit.ust. § 76 ods.4 O.s.p.

Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že je na mieste dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi
konania a zaviazal odporcu v 1. rade platiť navrhovateľke rentu mesačne vo výške 100,73 EUR počnúc
od 1.11.2012, teda vo výške, ktorá je patrí od 1.1.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. Je potrebné dodať, že sa jedná len o dočasné opatrenie, ktoré nemožno chápať ako
prejudikovanie práva, priznania ktorého sa navrhovateľka domáha návrhom vo veci samej. Predbežné

opatrenie totiž stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému
právu definitívnu ochranu rozhodnutím vo veci samej ( ust. § 77 ods.1 písm.b/ a c/ O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )