Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/127/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5604899771
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5604899771.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcov: 1. O.

G., D.. X. X. XXXX, bytom U. O., O.Č. Č.. X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Kristínou
Ožvaldovou, bytom Repašského 3, Bratislava, 2. G. S., D.. X. X. XXXX, bytom N., F. Č.. XXXX/X, právne
zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. M. Pišúta č. 936/16,
protižalovaným:1.O.G.,D..XX.X.XXXX,bytomU.O.,O.Č..X,2.L.F.,D..XX.XX.XXXX,bytomH.,X..
O.. N. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Petrom Janíkom, advokátom so sídlom v Partizánskom,
Hviezdoslavova č. 16, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že zmluva o pôžičke, uzavretá písomne dňa 1. 6. 1998 medzi žalovaným v 1. rade a

žalovaným v 2. rade, o požičaní sumy 3.300.000,- Sk, je n e p l a t n á.

U r č u j e sa, že zmluva o záložnom práve, uzavretá písomne dňa 1. 6. 1998 medzi žalobcami v 1.
a 2. rade ako záložcami a žalovaným v 1. rade ako záložcom a žalovaným v 2. rade ako záložným
veriteľom na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 3.300.000,- Sk zo dňa 1. 6. 1998,
na nehnuteľnosti v k. ú. U. O., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 7338, ostatné plochy, o výmere 1.930
m2, parc. č. 7339, zastavané plochy, o výmere 400 m2, parc. č. 7340, ostané plochy, o výmere 838 m2,

parc. č. 7341, zastavané plochy, o výmere 230 m2, dom súpisné číslo 865, parc. č. 3482, zastavané
plochy, o výmere 2.632 m2, parc. č. 3483, záhrada, o výmere 11.713 m2, parc. č. 3484, záhrada, o
výmere 2.048 m2 a parc. č. 3485, trvalé trávne porasty, o výmere 2.300 m2, je n e p l a t n á.

U r č u j e sa, že uznanie dlhu žalovaným v 1. rade zo dňa 1. 6. 1998, obsiahnuté v notárskej zápisnici
č. N 134/98, NZ 139/98, vyhotovenej JUDr. Gabrielou Palugovou, notárkou so sídlom v Topoľčanoch,
Bernolákova č. 2323, dňa 1. 3. 1998, zo zmluvy o pôžičke vo výške 3.300.000,-Sk, zo dňa 1. 6. 1998,
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, je n e p l a t n é.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 4. 2004, v spojení s
jej doplneniami a zmenami (uznesením o pripustení zmeny žaloby zo dňa 3. 5. 2006 č. konania
12C/127/2004-149), domáhali určenia, že zmluva o pôžičke, uzavretá písomne dňa 1. 6. 1998, medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, o požičaní sumy 3.300.000,- Sk, je neplatná; zmluva o
záložnom práve, uzavretá písomne dňa 1. 6. 1998 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami a

žalovaným v 1. rade ako záložcom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 3.300.000,- Sk zo dňa 1. 6. 1998, na nehnuteľnosti v k.
ú. U. O., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 7338, ostatné plochy, o výmere 1.930 m2, parc. č.
7339, zastavané plochy, o výmere 400 m2, parc. č. 7340, ostané plochy, o výmere 838 m2, parc. č.7341, zastavané plochy, o výmere 230 m2, dom súp. č. 865, parc. č. 3482, zastavané plochy, o výmere
2.632 m2, parc. č. 3483, záhrada, o výmere 11.713 m2, parc. č. 3484, záhrada, o výmere 2.048 m2
a parc. č. 3485, trvalé trávne porasty, o výmere 2.300 m2, je neplatná; uznanie dlhu žalovaným v 1.

rade zo dňa 1. 6. 1998, obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 134/98, NZ 139/98, vyhotovenej JUDr.
GabrielouPalugovou,notárkousosídlomvTopoľčanoch,Bernolákovač.2323,dňa1.3.1998,zozmluvy
o pôžičke vo výške 3.300.000,- Sk, zo dňa 1. 6. 1998, medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade, je neplatné. Ďalej sa domáhali určenia, že súhlas dlžníka a zároveň záložcu, ktorým je žalovaný
v 1. rade O. G., ktorý je obsahom bodu č. 4 notárskej zápisnice č. N 134/98, NZ 139/98, napísanej v

notárskej kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej, so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323
dňa 1. 6. 1998, v ktorom žalovaný v 1. rade výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 1. 6. 1998 medzi žalovaným v 1. rade O. G.
a žalovaným v 2. rade L. F., ktorou žalovaný v 2. rade L. F. požičiava odporcovi v 1. rade O. G. sumu
3.300.000,- Sk v hotovosti, na dohodnutú dobu 30 dní, t. j. do 30. 6. 1998 bez úroku a ktorá je súčasťou
tejto notárskej zápisnice, za podmienok uvedených v tejto zmluve o pôžičke, sa táto notárska zápisnica

stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku,
resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a to na celý záložný
majetok a súhlas záložcov, ktorými sú žalobca v 1. rade O. G., žalobkyňa v 2. rade G. S. a žalovaný v 1.
rade O. G., ktorý je obsahom bodu č. 5 notárskej zápisnice č. N 134/98, NZ 139/98, napísanej v notárskej
kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej, so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323 dňa 1. 6.

1998, v ktorom záložcovia súhlasia s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku dlžníka, ktorým je žalovaný
v 1. rade O. G., vzniknutého mu zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 1. 6. 1998, medzi žalovaným v 1.
rade O. G. a žalovaným v 2. rade L. F.Š., ktorou žalovaný v 2. rade L. F. požičiava žalovanému v 1.
rade O. G. sumu 3.300.000,- Sk v hotovosti, na dohodnutú dobu 30 dní, t. j. do 30. 6. 1998 bez úroku
a ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku., resp. pre exekúciu podľa § 41
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a to na celú založenú nehnuteľnosť, sú absolútne
neplatné. Žalobcovia sa domáhali aj určenia, že notárska zápisnica č. N 134/98, NZ 139/98, napísaná
v notárskej kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323
dňa 1. 6. 1998, ktorej predmetom je osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka, ktorým

je žalovaný v 1. rade O. G., a záložcov, ktorými sú žalobca v 1. rade O. G., žalobkyňa v 2. rade G.
S. a žalovaný v 1. rade O. G., s exekúciou, na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 1. 6. 1998
medzi žalovaným v 1. rade O. G. a žalovaným v 2. rade L. F., ktorou žalovaný v 2. rade L. F. požičiava
žalovanému v 1. rade O. G. sumu 3.300.000,- Sk v hotovosti, na dohodnutú dobu 30 dní, t. j. do 30. 6.
1998 bez úroku a zmluvy o záložnom práve, uzavretej dňa 1. 6. 1998 medzi žalobcom v 1. rade O. G.,

žalobkyňou v 2. rade G. S. a žalovaným v 1. rade O. G. a žalovaným v 2. rade L. F., ktorou žalobcovia
a žalovaný v 1. rade ako záložcovia poskytnú na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 2. rade ako
záložného veriteľa a to pôžičky vo výške 3.300.000,- Sk, ktorú žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému
v 1. rade na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 1998 v hotovosti, na dohodnutú dobu 30 dní, t. j. do
30. 6. 1998 bez úroku a jej príslušenstva záloh a to nehnuteľností v k. ú. U. O., zapísané na LV č. XXXX

ako parc. č. 7338, ostatné plochy, o výmere 1.930 m2, parc. č. 7339, zastavané plochy, o výmere 400
m2, parc. č. 7340, ostatné plochy, o výmere 838 m2, parc. č. 7341, zastavané plochy, o výmere 230 m2,
dom súp. č. 865, parc. č. 3482, zastavané plochy, o výmere 2.631 m2, parc. č. 3483, záhrada, o výmere
11.713 m2, parc. č. 3484, záhrada, o výmere 2.048 m2 a parc. č. 3485, trvalé trávnaté porasty, o výmere
2.300 m2 na mene každého záložcu v 1/3-ine, ktoré zmluvy sú súčasťou tejto notárskej zápisnice, je

právne neúčinná a nevykonateľná; že skutočnosti, osvedčené v notárskej zápisnici č. N 134/98, NZ
139/98, napísanej v notárskej kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej, so sídlom v Topoľčanoch,
Bernolákova č. 2323, dňa 1. 6. 1998 a to vyhlásenie žalovaného v 1. rade O. G. pod bodom č. 1 notárskej
zápisnice, že „uzavrel s L. F. ako osobou, oprávnenou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla
osoba oprávnená osobe povinnej bezúročnú pôžičku vo výške 3.300.000,- Sk“, ďalej vyhlásenie pod

bodom č. 3 notárskej zápisnice, že „pohľadávka vzniknutá na základe zmluvy o pôžičke, opísanej v bode
č. 1 notárskej zápisnice, je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou medzi žalovaným v 2. rade L. F.
ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade O. G., žalobcom v 1. rade O. G. a žalobkyňou v 2. rade
G. S. ako záložcami“ a osvedčenie skutočnosti pod bodom č. 6, že „notárska zápisnica obsahuje právny
záväzok a právny dôvod povinných žalobcu v 1. rade O. G. a žalobkyne v 2. rade G. S.“, sú nepravdivé;

žalovanému v 2. rade L. F. na základe notárskej zápisnice č. N 134/98, NZ 139/98, napísanej v Notárskej
kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej, so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323, dňa 1. 6.
1998, ktorej bod č. 5 obsahuje dohodu žalobcu v 1. rade O. G. a žalobkyne v 2. rade G. S. (ako tretích
osôb) a žalovaného v 1. rade O. G. (ako dlžníka), uzavretú podľa § 256 Občianskeho súdneho poriadku,o prevzatí povinnosti splniť dlh žalovaného v 1. rade O. G. voči jeho veriteľovi žalovanému v 2. rade
L. F., ak by zo strany žalovaného v 1. rade O. G. nedošlo k splneniu dlhu žalovanému v 2. rade L. F.,
vzniknutého zo zmluvy o peňažnej pôžičke, uzavretej medzi žalovaným v 2. rade L. F. a žalovaným v

1. rade O. G. v Topoľčanoch dňa 1. 6. 1998, nevzniklo právo na vymáhanie peňažného záväzku vo
výške 3.300.000,- Sk od žalobcu v 1. rade O. G. a žalobkyne v 2. rade G. S.; na základe notárskej
zápisnice č. N 134/98, NZ 139/98, napísanej v Notárskej kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej,
so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323, nemožno uskutočniť exekúciu výkonom záložného
práva podľa zmluvy o záložnom práve, uzatvorenej v zmysle § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka

medzi žalovaným v 2. rade L. F. (ako záložným veriteľom), žalobkyňou v 2. rade G. S. (ako záložcom),
žalovaným v 1. rade O. G. (ako záložcom) a žalobcom v 1. rade O. G. (ako záložcom), v Topoľčanoch
dňa 1. 6. 1998, pod č. V 1221/98, na spoluvlastnícke podiely na nehnuteľných veciach, zapísaných na
záložcu - žalobcu v 1. rade O. G. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny, na záložcu - žalobkyňu v 2.
rade G. S. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3-iny na LV č. XXXX ako parc. č. 1338, druh pozemku:
ostatnéplochy,ovýmere1.930m2,parc.č.7340,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,ovýmere

400 m2, parc. č. 7340, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 838 m2, parc. č. 7341, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 230 m2, rodinný dom súp. č. 865 na parc. č. 7341, parc. č.
3483, druh pozemku: záhrady, o výmere 11.713 m2, parc. č. 3484, druh pozemku: záhrady, o výmere
2.048 m2, parc. č. 3485, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 2.300 m2, ktorými sú rodinný
dom (kaštieľ), vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, ploty a pozemky, v k. ú. U. O., notárska zápisnica č.

N 134/98, NZ 139/98, napísaná v notárskej kancelárii notárky JUDr. Gabriely Palugovej, so sídlom v
Topoľčanoch, Bernolákova č. 2323, nie je voči žalobcovi v 1. rade O. G. a voči žalobkyni v 2. rade G. S.,
exekučným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp.
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/2995 Z. z. (Exekučný poriadok). Žalobu odôvodnili tým,
že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovanými v 1. a 2. rade nikdy v skutočnosti nedošlo. Priateľ

žalovaného v 1. rade P. N. potreboval sumu 3.000.000,- Sk. Žalovaný v 2. rade mu preto požičal uvedenú
sumu spolu s úrokom vo výške 300.000,- Sk za podmienky, že mu bude daná záruka. P. N. požiadal
žalovaného v 1. rade, ako aj žalobcov ak podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, aby mu
tieto nehnuteľnosti poskytli ako záloh na zabezpečenie jeho pôžičky od žalovaného v 2. rade. Žalovaný
v 1. rade, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade s tým súhlasili. Následne ich P. N. informoval, kedy a kde

majú zmluvu podpísať. Keď pri podpise zmlúv sa pýtali na označenie žalovaného v 1. rade ako dlžníka,
bolo im povedané, že si to tak želá žalovaný v 2. rade, pretože je to jednoduchšie kvôli katastru. Aj
P. N. ich uistil, že je to v poriadku a nič to neznamená. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade a
žalobkyňa v 2. rade zmluvy podpísali. Žalobca v 1. rade podpísal záložnú zmluvu v Uherskom Hradišti
v Českej republike. Žalovaný v 2. rade na otázku matky žalobcov (I. G.), prečo nepodpísal zmluvu o

pôžičke s P. N., svoje stanovisko zopakoval. Žalovaný v 2. rade po podaní návrhu na vklad záložnej
zmluvy vyplatil P. N. sumu 3.000.000,- Sk. Zmluva o pôžičke tak predstavuje simulovaný právny úkon,
pretože obe zmluvné strany prejavili niečo iné, na čom sa skutočne dohodli, v dôsledku čoho je zmluva
o pôžičke neplatná. Žalovaný v 1. rade si nechcel a ani si nepožičal od žalovaného v 2. rade žiadne
peniaze. Žalovaný v 2. rade nechcel a ani nepožičal peniaze žalovanému v 1. rade. Absentovala na

oboch stranách zmluvy vážna vôľa, keďže oni dvaja v skutočnosti nechceli uzavrieť zmluvu o pôžičke.
Tá bola uzavretá ústnou formou medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a P. N. ako dlžníkom. Pretože
ide o absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke od samého začiatku, jej osud sleduje aj právny úkon s
akcesorickou povahou, teda záložná zmluva, ako aj notárska zápisnica č. 134/98, NZ 139/98. Z dôvodu,
aby žalovaný v 2. rade sa nemohol domáhať výkonu záložného práva, domáhali sa žalobcovia určenia,

že notárska zápisnica je nevykonateľná. Vyslovenia nepravdivosti skutočností osvedčených v notárskej
zápisnici sa domáhajú z dôvodu, že zápisnica osvedčuje pravdivosť toho, len ak nie je preukázaný opak.
Žalobou sa preto domáhajú preukázania opaku. Vzhľadom na vedené exekučné konanie žalobcovia sa
domáhajú určenia, že právo priznaným exekučným titulom nevzniklo. Domáhajú sa preto aj vyslovenia,
že notárska zápisnica nie je exekučným titulom. V momente vydávania osvedčenia o vyhlásení o

uznaní dlhu notárom formou notárskej zápisnice už musí byť naplnená právna skutočnosť, ktorú notár
osvedčuje. Preto uznanie dlhu písomnou formou by malo byť pripojené k notárskej zápisnici (notár
osvedčením vyhlásenia o uznaní dlhu nemôže suplovať právny úkon, ktorým je v tomto prípade písomné
uznanie dlhu). Celá notárska zápisnica je zmätočná, obsahujúca viacero nepravdivých tvrdení (vrátane
tvrdenia, že k notárke sa dostavil O. G., ktorý podpísal zápisnicu mimo územia SR v iný deň). Návrh

na vklad záložnej zmluvy bol podaný na Správu katastra Liptovský Mikuláš skôr, než záložná zmluva
existovala.

Žalovaný v 1. rade so žalobou súhlasil.Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalovaný v 2. rade dňa 1. 6. 1998
prenechal do vlastných rúk žalovanému v 1. rade sumu 3.300.000,- Sk, ktorý ju prevzal. O uvedenom

úkonespísalizmluvuopôžičke.Vzhľadomnavýškupožičanejsumybolazmluvaopôžičkezabezpečená
záložnou zmluvou zo dňa 1. 6. 1998. V záujme zabezpečenia právnej istoty veriteľa a dlžníka, ako i
záložcov dňa 1. 6. 1998, bola spísaná aj notárska zápisnica č. N 134/98, NZ 139/98 (o uznaní dlhu).
Žalovaný v 2. rade nemá vedomosť o tom, ako žalovaný v 1. rade s peniazmi naložil, či ich prenechal
inej osobe. Žalovaný v 2. rade, ktorý nebol účastníkom notárskej zápisnice o uznaní dlhu, len zmluvy

o pôžičke a záložnej zmluvy, nie je pasívne legitimovaný v časti žaloby o určenie neplatnosti notárskej
zápisnice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinami, zistiac nasledovné:

Výsluchom žalobcu v 1. rade bolo zistené, že jediný kontakt, ktorý s celou záležitosťou mal, bolo

podpísanie listiny. Došlo k nej na kapote auta zn. Audi v Uherskom Hradišti, cez školskú prevádzku.
Notárka Palugová (ktorá mala vlasy do hrdzava) s jedným pánom, W., mu predložili listinu na podpis.
Podpísal ju, keďže tam boli už podpisy žalobkyne v 2. rade, žalovaného v 1. rade a jeho matky. Celá
záležitosť trvala päť minút. Pre žalobcu bola formálna. V máji 1998 žalobcu oslovil jeho brat žalovaný v
1. rade, či by bol ochotný pomôcť jeho kamarátovi P. N., či by mu nejakým spôsobom požičali peniaze.

Celá záležitosť mala byť v krátkom časovom úseku zrealizovaná. Žalobca poznal N. ako podnikateľa, pre
ktorého robil žalovaný v 1. rade grafickú značku. Malo ísť o to, že N. sa požičajú peniaze, ktoré vráti. Od
žalobcu bol potrebný súhlas, aby sa mu pomohlo. Do hry musel vstúpiť rodičovský majetok, čo znamená
založiť dom, teda tou časťou domu mu mali požičať. Bral to ako formalitu. Vedel, že bude podpisovať
listiny, ktoré pred ním podpísali jeho príbuzní. Tým sa riadil. Podpísal sa aj do nejakej hrubej knihy. Ďalej

sa o záležitosť nezaujímal. Nasledoval vystrašený telefonát matky ohľadom exekúcie. Žalovaný v 1.
rade si žiadne peniaze nepožičal, pretože si ich požičať nechcel. Peniaze si požičal N.. Žalovaného v
2. rade žalobca videl prvýkrát na súdnom pojednávaní.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný v 1. rade, jej brat, ju oslovil, že má dobrého

kamaráta N., ktorý potrebuje pomoc. Ten má možnosť kúpiť strojové zariadenie zo Švajčiarska, nemá
však peniaze. Pozná osobu, ktorá mu môže požičať peniaze, ale potrebuje záruku. Rodina G. mu mala
pomôcť v tom, že záruku bude niesť. Celá záležitosť mala byť vyriešená do jedného mesiaca. Išlo o
sumu 3.000.000,- Sk, žalovaný v 2. rade, ktorý peniaze požičiaval, si mal účtovať 300.000,- Sk. Bola
ubezpečená, že ide o formálnu záležitosť, trvajúcu jeden mesiac. K podpise zmluvy došlo v byte notárky

Palugovej po jej pracovnej dobe. Počas dňa bola žalobkyňa v zamestnaní. Celá záležitosť prebiehala
veľmi rýchlo. Podpisovala sa do knihy na overenie podpisov. Na ďalší deň sa malo ísť za bratom
žalobkyne (žalobcom v 1. rade). Žalovaný v 1. rade žalobkyňu ubezpečoval, že všetko je v poriadku,
že žalovaný v 2. rade dá pripraviť zmluvy, kde bude napísané, že žalobkyňa dáva do zálohu 1/3-inu
majetku. Pri podpise v miestnosti boli ďalšie osoby, žalovaný v 2. rade tam nebol. Žalobkyňa ho videla

prvýkrát na súdnom pojednávaní.

Výsluchom žalovaného v 1. rade bolo zistené, že začiatkom apríla 1998 ho požiadal priateľ P. N. o
pomoc. Mal vedomosť o tom, že majú rodinný majetok. Uviedol, že pozná človeka, ktorý by mu požičal
peniaze, ale potrebuje ručenie. Žalovaný poznal N. z vysokoškolského štúdia. Priatelili sa, považoval

ho za seriózneho, dôveroval mu ako priateľovi. Poznala ho aj rodina žalovaného. N. poznal B. W., ktorý
poznalp.O..Tázasapoznalažalovanéhov2.rade,ktorýbolochotnýpožičaťpeniazeN..Akorodina(G.)
sa dohodli, že N. pomôžu. Ten ich ubezpečoval, že celú záležitosť dá do poriadku do jedného mesiaca.
Boli ochotní ručiť ich majetkom, teda domom a pozemkom. Žalovaného v 2. rade žalovaný nepoznal. N.
žalovanémuv1.radetelefonoval,abyšliknotárkePalugovejpodpísaťlistiny.Tábolaznámažalovaného

v 2. rade. Dvaja ľudia ich zaviedli k notárke Palugovej (mohla to byť p. O. s manželom). V byte notárky
Palugovej na sídlisku v Topoľčanoch bolo množstvo papierov, ktoré mali podpisovať. Žalovaný v 1. rade
sa čudoval, že na zmluve o pôžičke je uvedené jeho meno. Telefonoval preto N., ktorý mu povedal, že
takto si to vyžadoval žalovaný v 2. rade, aby boli do toho zapojení len dvaja ľudia, nie ďalšie osoby,
že je to jednoduchšie, že človek, ktorý zakladá majetok, mal by byť tým, kto je uvedený na zmluve o

pôžičke. Ubezpečil žalovaného, že je to formalita. Žalovaný v 1. rade si nechcel peniaze požičať, ani
si ich nepožičal. So súrodencami mali byť len ručiteľmi. U notárky podpísal nejaké splnomocnenie pre
B. W., že on prevezme peniaze od žalovaného v 2. rade odovzdá ich N.. Žalovaného v 2. rade videl
prvýkrát na katastri v Liptovskom Mikuláši. Bola tam prítomná aj p. O., doviezol ich L.. Prítomná bolaaj matka žalovaného I. G.. Žalovaný v 1. rade si nepamätal dátum skutočného podpisu s dátumom na
zmluve o pôžičke. Matka žalovaného podpísala listinu, že sa vzdáva doživotného užívania domu, ak
sa peniaze nevrátia. Bola to požiadavka žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade bol následne pozrieť

predmetné nehnuteľnosti. N. žalovanému v 1. rade telefonicky ďakoval, že mu peniaze boli odovzdané.
Súčasne uviedol, že sa bude snažiť celú záležitosť dať do poriadku v lehote dvoch týždňov. Po uplynutí
lehoty na vrátenie peňazí mu N. povedal, že je so žalovaným v 2. rade dohodnutý aj v prípade, ak vráti
peniaze o jeden týždeň neskôr. V októbri mu žalovaný v 2. rade telefonoval, že sa nemôže dovolať N..
Požiadal žalovaného v 1. rade, aby prišiel do Trenčína porozprávať sa o celej záležitosti. V auguste došlo

k osobnému stretnutiu žalovaného v 1. rade a N. (v Topoľčanoch vo firme žalovaného v 2. rade). Bol
navrhnutýžalovanýmv2.radeďalšítermínvráteniapeňazífebruár1999.Žalovanýv1.radepotombýval
v Topoľčanoch jeden rok. Žalovaný v 2. rade mu poskytol byt, robil pre neho grafickú robotu. Žalovaný
v 1. rade tak učinil z obavy o rodinný majetok. Nemal čo vracať. Žalovaný v 1. rade mu za to nedal ani
korunu. Žalovaný v 1. rade žiadal N., aby ho zbavil problému, aby zohnal iné ručenie. Žalovaný v 2. rade
spolu s manželkou prišli pozrieť nehnuteľnosti v roku 2000. Právny zástupca žalovaného M. ho taktiež

navštívil. Požiadal ho o podpis na listine. Žalovaný v 1. rade listinu odmietol podpísať, keďže peniaze
si nepožičal. Nebol pri odovzdávaní peňazí, nevidel žiadne peniaze v hotovosti. Boli doručované W..
Žalovanému to povedal N.. Notárka uviedla, že na druhý deň musia vycestovať do Uherského Hradišťa,
kde učil na umeleckej priemyslovke žalobca v 1. rade, aby aj on podpísal listiny, že zakladajú majetok.

Výsluchom žalovaného v 2. rade bolo zistené, že ho oslovil žalovaný v 1. rade v máji 1998, že si chce
požičať peniaze. Prišiel do kancelárie žalovaného v 2. rade v Topoľčanoch. Dôvod požičania peňazí
uvádzal dokončenie domu, podkrovných priestorov, ktoré začal prerábať. Spomínal štyri až päť miliónov
korún. Sám navrhol, aby zmluva bola napísaná u notárky. Povedal, že má vhodný záloh, nehnuteľnosti,
kde býva so svojou matkou. Vzal ho do Liptovského Mikuláša ukázať nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade

ho navštívil ako neznámy človek. Nemali spoločného známeho. N. pred spísaním zmluvy nikdy nevidel,
nepočul o ňom. Žalovaný v 1. rade mu po komplikáciách so zaplatením o N. povedal. Vzhľadom na
predmet podnikania, satelity (podnikateľská činnosť nákup a predaj satelitných prijímačov, elektroniky),
letné obdobie bolo uhorkovou sezónou. Ku dňu 1. 6. 1998 sa nazhromaždila suma 3.300.000,- Sk.
Podnikateľskú činnosť vykonával desať rokov. Sumu mal sčasti v banke, sčasti v pokladni. Dostavili sa

všetci do Topoľčian do kancelárie notárky Palugovej. Zmluvu o pôžičke podpísali všetci. So žalovaným
v 1. rade sa dohodli, že mu požičiava sumu 3.300.000,- Sk, ktoré on vráti do jedného mesiaca. Súčasne
pri podpisovaní zmluvy došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňazí. Hotovosť bola odovzdaná osobne do
rúk žalovaného v 1. rade u notárky. Peniaze boli v päťtisícových bankovkách. Vybral ich z tašky, ktorú
mal na pleci. Súčasne sa podpísala aj záložná zmluva. Všetci vlastníci nehnuteľností mali prevziať dlh

vo výške 3.300.000,- Sk. Žalovaný v 2. rade notárku trochu poznal. Zmluvu o pôžičke, ako aj záložnú
zmluvu, doniesol žalovaný v 1. rade. Notárka zmluvy len skontrolovala. K podpisu zmluvy o pôžičke
a záložnej zmluvy došlo popoludní dňa 1.6. 1998. Tento dátum je pravdivý. Návrh na vklad záložnej
zmluvy bol podaný najskôr po podpísaní zmlúv. Nespomínal si, kto ho podal. Nevedel sa vyjadriť k
dátumu, zisteného zo zapožičaného vkladového spisového materiálu katastrálneho úradu, o podaní

návrhu na vklad záložnej zmluvy. Tri alebo štyrikrát navštívil predmetné nehnuteľnosti, pred podpisom
zmluvy jedenkrát. Nerozumel otázke súdu, či zmluva o pôžičke bola uzavretá bezodplatne. Žalovaný v
1. rade mu ponúkol a sľúbil určité výhody. Do budúcna môžu spolu podnikať. Mal mu pomôcť s logom
firmy. Nevedel uviesť, či bol niekedy prítomný na katastri nehnuteľností. Po uplynutí lehoty na plnenie
žalovaný v 2. rade prišiel do Topoľčian. Snažili sa nájsť nejaké riešenie. Dal žalovanému k dispozícii

trojizbový byt. Mal dostať od solventného pána odmenu. Hľadali nejaké riešenie, že budú spoločne tlačiť
na človeka, ktorý mal dať tieto peniaze. Preto v roku 1999 navštívil žalovaného v 2. rade N. v kúpeľoch v
Dudinciach. Vyjadril sa, že peniaze v blízkej budúcnosti budú, aby žalovaný v 2. rade počkal. Ukazoval
mu listiny o peňažných prostriedkoch na účtoch. Pomôže mu s projektom kúpele. Predtým v minulosti
žalovaný v 2. rade nepožičal inej osobe peniaze takým spôsobom. Bolo to na základe zmlúv len vo

výške 15.000,- Sk, 150.000,- Sk. Podpisy na uvedených zmluvách boli overené u notárky Palugovej.
Na otázku súdu, či pozná meno B. W., žalovaný v 2. rade uviedol, že sú to milióny ľudí, nevie. Pani H.
poznal, odoberala od neho satelity. L. nepoznal. Pani H. mu raz telefonovala, že sedí pri nej nejaký pán,
ktorý chce požičať peniaze. Odmietol. O. poznal, bola to priateľka jeho odberateľa U.. Je možné, že ona
dala tip žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade si pamätal, že peniaze odovzdal žalovanému v 1. rade

alebo notárke. Prevzal ich žalovaný v 1. rade po podpise zmluvy. Neskôr mu žalovaný v 1. rade priznal,
že peniaze dal ďalej P. N., ten ich potreboval, aby sa dostal k peniazom na tých účtoch, o ktorých hovoril.Výsluchom svedkyne JUDr. Gabriely Palugovej, notárky v Topoľčanoch, bolo zistené, že pozná
žalovaného v 2. rade, ktorý bol jej klientom. Jeho firma občas dodala techniku. Právneho zástupcu
žalovaného v 2. rade taktiež poznala. Notársku činnosť vykonáva v Topoľčanoch, v budove oproti správe

katastra, neďaleko autobusovej stanice. V roku 1998 bývala v byte na sídlisku. Používala motorové
vozidlo Audi. Úradné hodiny notárskej kancelárie od pondelka do piatku trvali od 7.30 hod. do 15.30 hod..
Či došlo k spísaniu predmetnej notárskej zápisnice a osvedčeniu pravosti podpisov počas úradných
hodín, svedkyňa uviedla, že si nepamätá. Je možné, že k týmto úkonom došlo mimo úradných hodín.
Na otázku súdu, či je možné, aby notárska zápisnica bola spísaná a pravosť podpisov predmetných

listín osvedčená mimo budovy notárskeho úradu, svedkyňa uviedla, že všetko je možné. Nepamätala
si na konkrétny prípad. Všetky osoby podpísané na notárskej zápisnici zo dňa 1. 6. 1998 to určite
podpísali. Nepamätala si, či to podpísali naraz uvedeného dňa. Zmluvu o pôžičke podpísali obidvaja
účastníci naraz. Nepamätala si na postup v súvislosti s osvedčením pravosti podpisov na zmluve o
pôžičke, keďže sa jednalo o jednu listinu a podpisy overovali dve osoby. Svedkyňa uviedla, že nešlo
o štandardný postup, mohli nastať rôzne situácie (napr. pracovníčka mohla telefonovať). Ako notárka,

ale aj jej zamestnankyňa Š., mali svoju knihu osvedčovania pravosti (OI bolo označenie osvedčovacej
knihy M. Š. a O bolo označenie osvedčovacej knihy notárky). Dátum na pečiatke osvedčenia pravosti
podpisov O. G. (žalobcu v 1. rade) v zmluve o záložnom práve bol prepisovaný. Svedkyňa sa pomýlila.
V osvedčovacej knihe v dátume pri poradovom čísle 156 O. G. bol dátum prepísaný. Asi sa pomýlila.. V
deň, keď to zistila svedkyňa, to aj prepísala. Tento zápis č. 156 bol vyhotovený iným perom. Svedkyňa

si nepamätala, či zmluvu o záložnom práve a zmluvu o pôžičke aj vyhotovovala. Nebola svedkyňou
pri odovzdávaní a prevzatí peňazí v súvislosti so zmluvou o pôžičke. Nepamätala si, či k osvedčeniu
pravosti podpisov na predmetných listinách došlo v jej byte. Nepamätala si ani, či k osvedčeniu pravosti
podpisov O. G. došlo v Uherskom Hradišti. Stalo sa, možno dvakrát, že notárske úkony realizovala vo
svojom byte, dome. Chodí overovať podpisy inde, keď sú osoby choré, invalidné. Občas spisuje zmluvy

blízkym ľuďom (obdobné predmetným listinám). V danom prípade osvedčila vyhlásenie povinnej osoby
o záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, teda vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas záložcov s exekúciou.
Pri konfrontácii so žalobkyňou v 2. rade svedkyňa uviedla, že sa nemôže vyjadriť, či bola u nej v byte,
lebo si to nepamätá. Svedkyňa inú farbu vlasov ako čiernu nemala.

Výsluchom svedkyne M. G. Š., zamestnankyne notárskej kancelárie JUDr. Palugovej v Topoľčanoch,
bolo zistené, že žalovaného v 2. rade pozná ako ich klienta. Zmluvu o pôžičke a zmluvu o záložnom
práve, ako aj notársku zápisnicu, robili oni (notárska kancelária). Svedkyňa to nahadzovala do počítača.
Písmo na zmluve o pôžičke a záložnej zmluve vyzerá ako písmo z ich počítača. Je možné, že tieto
zmluvy boli spísané nie vo forme notárskej zápisnice. Tieto listiny svedkyňa vyhotovila na počítači.

Svedkyňa si nepamätala na daný konkrétny prípad, ako ani na to, ako došlo k tomu, že realizovala
zápis v súvislosti s osvedčením podpisu žalovaného v 2. rade a podpisy ostatných osôb na uvedených
listinách osvedčovala notárka. V roku 1998 mala notárka vlasy čierne. Ona používala takú farbu, keď
tak niekedy do bordova. Ak došlo k mylnému údaju pri osvedčovaní podpisu klienta alebo pri zápise do
osvedčovacej knihy, prečiarklo sa, prepísalo, zatrelo bielou vodičkou. V súčasnosti v čase centrálneho

registra musí sa vyznačiť ako chybný zápis a nahodiť znovu.

Výsluchom svedkyne I. G. (matky žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaného v 1. rade) bolo zistené, že dom,
v ktorom doposiaľ bývajú, je dedičstvom po manželovi O. G.. Keď prišiel k nim N. a chcel si požičať
peniaze, pýtal od rodiny G. ručenie. Po manželovej smrti pripadol majetok deťom. Svedkyňa mala

doživotnéprávobývania.Tusavybavovalipapiere,peniazebolivTopoľčanoch.Šlooručenie.Nakatastri
sa spravilo, že ručia svojim majetkom. Oni peniaze nevideli. Dotyčný pán šiel do Topoľčian s peniazmi
za N.. Žalovaný v 2. rade jedenkrát prišiel k nim. N. požiadal žalovaného v 1. rade, či mu nemôžu ručiť
rodinným majetkom. Bolo povedané, že N. si nájde človeka, ktorý má peniaze, ale potrebuje ručiteľa.
Ako rodina neboli tomu nadšení, ale nakoniec súhlasili. N. sa vyjadril, že potrebuje peniaze rýchlo,

že ide o určitú akciu, obchod, ktorý treba rýchlo urobiť. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že je treba
ísť ručiť žalovanému v 2. rade, lebo on požičiaval peniaze N.. Všetky tri deti svedkyne v súvislosti s
danými nehnuteľnosťami dali súhlas s ručením, keďže Močiare sú ich majetkom. Žalovaný v 1. rade
jej nepovedal, že uzavrel zmluvu vo svojom mene so žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 1. rade často
telefonoval N., aby splnil sľuby, ktorý ho ubezpečoval, že tak urobí. Následne žalovaný v 1. rade o

tom informoval žalovaného v 2. rade, ktorý pri rozhovore so svedkyňou sa vyjadril, že celá vec by sa
mala dať do poriadku, že by mali začať platiť za N. alebo urgovať, aby sa to vyriešilo. Právny zástupca
žalovaného v 2. rade ich vyzýval, aby podpísali nejakú listinu, že celá ťarcha leží na nich. Peniaze však
nikdy nevideli, preto ich nemohli vrátiť. Syn podpísal listiny v Uherskom Hradišti, dcéra v Topoľčanochu notárky Palugovej. N. aj žalovaný v 2. rade sa vyjadrili, že sú to všetky veci, ktoré musia podpísať,
aby celý obchod prebehol.

Výsluchom svedka P. N. bolo zistené, že on si požičal peniaze od žalovaného v 2. rade. Žalovaného
v 1. rade svedok požiadal, aby mu ručil rodinným majetkom, lebo inak sa nedali zabezpečiť zdroje vo
výške 3.000.000,- Sk. O uzavretí zmluvy o pôžičke medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade nemal
vedomosť. F. nesúhlasil so zmluvou o pôžičke, keďže svedok mu nemal čím garantovať. Peniaze od
žalovaného v 2. rade mu odovzdal B. W.. Bavili sa o troch miliónoch korún. Viac ako milión tam chýbal.

Svedok dal peniaze do nesprávnych rúk, nasledovala jeho nedokonalá samovražda, skončil na áre.
Požičané peniaze žalovanému v 2. rade nevrátil. Navrhoval žalovanému v 2. rade, aby bol žalovaný v
1. rade zbavený ťarchy, aby to prešlo na svedka. Požiadal preto súd o lehotu piatich týždňov, aby túto
sumu uhradil. Celá záležitosť ho mrzí, nepredpokladal takýto priebeh. Svedok trpí rôznymi ochoreniami.
So žalovaným v 2. rade hovorí o kúpeľoch v Dudinciach.

Výsluchom svedkyne V. U. (O.) bolo zistené, že za svedkyňou prišiel B. W., že potrebuje nejaké peniaze.
Nevedela, či pre seba, alebo pre inú osobu. Kolegyňa svedkyne H. dala tip na žalovaného v 2. rade.
Ten jej povedal, že je ochotný požičať peniaze W.. Keďže svedkyňa poznala žalovaného v 2. rade, prišla
s W. a neznámym mužom. Svedkyňa vie, že peniaze zobral W. od žalovaného v 2. rade. Povedal jej
to žalovaný v 2. rade. Ona zoznámila W. so žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že

potrebuje záruku. W. podpisoval u žalovaného v 2. rade pokladničný doklad. Predtým boli v Liptovskom
Mikuláši. Zábezpekou mal byť rodičovský dom žalovaného v 1. rade. Jednalo sa o sumu jeden až tri
milióny korún. Pri preberaní peňazí svedkyňa nebola. Žalovaný v 2. rade jej však povedal, že peniaze
odovzdal W.. Žalovaný v 1. rade bol dobehnutý. Úlohou svedkyne bolo doviesť ich k žalovanému v 2.
rade. Je možné, že ten neznámy muž bol L.. Meno N. nikdy nepočula. Žalovaného v 1. rade prvýkrát

videla prostredníctvom W.. Na otázku, či sa žalovaný v 2. rade niekedy vyjadril, že požičal peniaze
žalovanému v 1. rade svedkyňa uviedla, že žalovaný v 2. rade povedal, že požičal peniaze W.. Svedkyňa
nevedela uviesť, aké zmluvy sa podpisovali. Svedkyňa bola na ohliadke nehnuteľnosti v Liptovskom
Mikuláši. Sled udalostí si však nepamätala. Jej sa obchod netýkal, aktívne účastná nebola. Nemala
vedomosť, kde sa zmluvy podpísali.

Výsluchom svedka B. W. bolo zistené, že so žalovaným v 2. rade ho zoznámila O. kvôli požičaniu
peňazí. Peniaze požičiaval pre N.. N. potreboval peniaze, preto prišiel za L. a svedkom. O. sa dohodla
so žalovaným v 2. rade, ktorý chcel nejakú garanciu, ktorú dával G. a garanciu dal. Svedok (spolu s
L.) prevzal peniaze od žalovaného v 2. rade a odovzdal ich N.. Viac ľudí tam bolo kvôli bezpečnému

prevozu. Bola to suma okolo troch miliónov. K prevzatiu finančnej hotovosti došlo v Topoľčanoch, bol
prítomný žalovaný v 2. rade, L. a svedok. V aute čakal G., ktorý bol ochranka a šofér N.. Časovo to
bolo hektické, čakali na L., ktorý bol v Čechách. U notárky sa peniaze preberali. Notársky úrad bol v
blízkosti autobusového nástupišťa v Topoľčanoch. U notárky sa nepodpisovali listiny. Notárska zápisnica
sa písala o zložení garancie. S vozidlom, ktoré riadil G., šiel svedok a L. na Senecké jazerá, kde v jednej

chalupe býval N.. G. mu ich fyzicky odovzdal. Svedok bol prítomný, keď N.D. peniaze prepočítaval.
Doklad o odovzdaní alebo prevzatí peňazí sa nepodpisoval, čo si svedok pamätá. Svedka požiadal o
prevzatie peňazí N.. Ten požičiaval v minulosti veľké peniaze. Požičal aj do firmy Unitax, s. r. o., kde bol
L. ako aj svedok spoločníkom. Nikto nemal podozrenie, že N. peniaze nevráti. Žalovaný v 1. rade ručil
majetkom. Nepamätal si na vystavené plnomocenstvo. Keby k tomu došlo, musel by ho svedok prijať a

mať takýto doklad. Bolo to prvý aj poslednýkrát, že svedok prevzal peniaze pre N.. N. svedka zoznámil
so žalovaným v 1. rade. Svedka požiadal N., aby skúsil nájsť niekoho, kto mu požičia peniaze a aby
zabezpečili tú pôžičku. Keď žalovaný v 2. rade vzniesol požiadavku garancie, do hry vstúpil žalovaný v
1. rade. N. povedal, že sa spojí so žalovaným v 1. rade ako garantom.

Výsluchom svedka F. G. bolo zistené, že má vedomosť o tom, že N. cez W. si požičal peniaze od
žalovaného v 2. rade a žalovaný v 1. rade mu ručil majetkom. Svedok robil šoféra N.. W. zobral od
žalovaného v 2. rade peniaze, tie sa odovzdali na chate v Senci N.. Išli autom, L., W. a svedok za
žalovaným v 2. rade po peniaze. Svedok čakal pri aute. Bolo to v Topoľčanoch. Svedka prosil N., aby
šiel s nimi po peniaze tri milióny korún, aby sa niečo neprihodilo. W. to vybavoval cez O.. V Senci pred

chatou vystúpili z auta, vytiahli tašku s peniazmi, svedok alebo W.. Peniaze odovzdali N.. N. bol taký, že
keď nemusel, nič neozrejmoval. Pôsobil dojmom obchodníka, čo má peniaze, ale raz je hore, raz je dole.
Nevedel uviesť, či N. peniaze prepočítaval. Záležitosť dojednával W. s O. s tým, že N. to s W. dohodol.W. povedal, že pozná nejakých ľudí, musí zistiť, či peniaze požičajú. Svedok bol osobne prítomný, keď
sa o tom N. Z. W. rozprával.

Výsluchom svedka M. L. bolo zistené, že žalovaného v 1. rade pozná päť, šesť, sedem, osem rokov.
V Liptovskom Mikuláši je svedok za posledných päť rokov druhýkrát. Prvýkrát viezol dve dámy. Riešili
záložné právo s pôžičkou. Svedok len šoféroval. Nevedel, kto boli iné osoby prítomné, následne
odpovedal: viem, viem, viem, B. W.. Žalovaný v 2. rade chcel požičať peniaze žalovanému v 1. rade
a za to chcel garanciu. Žalovaného v 2. rade spoznal v súvislosti s predmetnou pôžičkou. Išlo o tri

milióny. Svedok nevedel uviesť, kto mu povedal, že žalovaný v 1. rade si chce požičať peniaze. Svedok
bol aj v Uherskom Hradišti, stretol sa s bratom žalovaného v 1. rade. Vozidlo malo značku Audi.
Spomenul si na krátke stretnutie, keď svedok prišiel s notárkou Palugovou na vozidle Audi, zastavili pred
umeleckou školou v Uherskom Hradišti, stretli sa so žalobcom v 1. rade. Na kapote vozidla podpísali
listiny. Svedok bol pozrieť aj predmetné nehnuteľnosti. Mal doviezť ľudí aj na práve podchytenie, notariát.
Bol v Topoľčanoch. Svedok viac nevedel uviesť. Mal šoférovať. Odovzdanie a prevzatie peňazí bolo

mimo svedka. W. pozná svedok dvadsaťtri rokov. Mali spolu firmu, boli susedia. W. poznal N. pred
pôžičkovou záležitosťou. Žalovaného v 2. rade svedok pozná päť, šesť, sedem rokov v súvislosti s
pôžičkou. Svedok nevedel uviesť, či W. prevzal peniaze. Z komunikácie vyplynulo, že žalovaný v 1. rade
si požičal peniaze, lebo tie peniaze boli za tú nehnuteľnosť, ktorú mal žalovaný v 1. rade. Keby dostal
peniaze N. za tú nehnuteľnosť, to nejde dokopy. Svedok si myslí, že kto dáva zálohu, mal byť dostať

peniaze. Tie peniaze sú v tom vzťahu v poriadku.

Výpisom z LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš bolo zistené, že
žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný 1. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. U. O., parc. č.
7338, o výmere 1.930 m2, parc. č. 7339, o výmere 400 m2, parc. č. 7340, o výmere 838 m2, parc.

č. 7341, o výmere 230 m2 (parcely registra C), ako aj pozemkov parc. č. 3482, o výmere 2.631 m2,
parc. č. 3483, o výmere 11.713 m2, parc. č. 3484, o výmere 2.048 m2, parc. č. 3485, o výmere 2.300
m2 (parcely registra E), ako aj stavby súp. č. 865, rodinný dom, na pozemku parc. č. 7341, každý vo
výške jednej tretiny. Nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom, spočívajúcim v práve doživotného
bezplatného bývania a úžitku, domu č. 865 v prospech I. G. bez obmedzenia na jednotlivé časti alebo

miestnosti, ako aj záložným právom pre L. F. na základe zmluvy č. V 1221/98. Zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 1. 6. 1998 bolo zistené, že žalovaný v 2. rade ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade ako
dlžníkom uvedenú zmluvu, ktorou prenecháva finančnú hotovosť vo výške 3.300.000,- Sk v hotovosti,
bez úroku, na dohodnutú dobu tridsiatich dní. Zmluvné strany prehlásili, že zmluva je uzavretá podľa
Občianskeho zákonníka. Dlžník si uvedenú sumu zapožičiava za účelom kúpy strojového zariadenia.

Zo zmluvy o záložnom práve zo dňa 1. 6. 1998 bolo zistené, že bola uzavretá medzi žalovaným v 1.
rade ako záložným veriteľom, žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade ako záložcami, ktorí
poskytujú na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyššie uvedené nehnuteľností, zapísané na
LV č. XXXX, v hodnote 4.706.500,- Sk, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a to pôžičky
vo výške 3.300.000,- Sk, ktorú záložný veriteľ poskytol tretiemu záložcovi, t. j. žalovanému v 1. rade na

základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 1998. Záložný veriteľ zobral na vedomie, že na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach je zriadené vecné právo spočívajúce v práve I. G. uvedené nehnuteľnosti bezplatne
a do smrti užívať. Tá na základe čestného prehlásenia zo dňa 1. 6. 1998 prehlásila, že v prípade
uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa vyššie uvedenými nehnuteľnosťami súhlasí so zrušením
tohto vecného bremena. Žalovaný v 1. rade prehlásil, že poskytne I. G. náhradné ubytovanie. Záložné

právo vzniká dňom vkladu do katastra nehnuteľností, zaniká zánikom pohľadávky. Podpisy žalovaného
v 2. rade na obidvoch zmluvách boli osvedčené M. Š., zamestnankyňou poverenou notárkou JUDr.
Gabrielou Palugovou so sídlom v Topoľčanoch pod č. OI 841/98 a OI 840/98. Podpisy žalobcov v 1.
a 2. rade, žalovaného v 1. rade boli osvedčené JUDr. Gabrielou Palugovou, notárskou v Topoľčanoch
dňa 1.6. 1998 pod č. O 151/98, O 152/98, O 153/98, O 156/98, pričom doložka osvedčenia pravosti

podpisov č. O 156/98 o osvedčení pravosti podpisu žalobcu v 1. rade O. G. mala prepísaný dátum z 2.
6. 1998 na 1. 6. 1998. Z osvedčovacej knihy notárky JUDr. G. Palugovej boli zistené zápisy pod č. 151
- 155, osvedčenie podpisov, doložka zmluvy o záložnom práve žalobkyňou v 2. rade, žalovaného v 1.
rade zmluvy o záložnom práve, zmluvy o pôžičke, splnomocnenia, čestného prehlásenia s uvedeným
dátumom 1. 6. 1998. Pod poradovým číslom 156 bol opäť prepisovaný dátum osvedčenia podpisu

žalobcu v 1. rade O. G., zmluvy o záložnom práve, z dátumu 2. 6. 1998 na dátum 1. 6. 1998, pričom
zápis bol vyhotovený iným druhom pera. Nasledujúci zápis pod č. 157 obsahoval dátum 2. 6. 1998.
Podľa osvedčovacej knihy OI M. Š., zamestnankyne notárky JUDr. Palugovej, bolo zistené, že pod por.
č. 841 a 841 je zapísaný úkon osvedčenia podpisu žalovaného v 2. rade zmluvy o pôžičke a záložnejzmluvy, pričom nasledujúci zápis bol pod č. 842 zo dňa 2. 6. 1998. Vyhlásenie I. G. (obsiahnuté v spise
katastrálneho úradu č. V 1221/98), ktorým súhlasila so zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach,
bolo vyhotovené dňa 2. 6. 1998, podpis bol overený dňa 2. 6. 1998, zamestnankyňou notára JUDr. M.

Duriša v Liptovskom Mikuláši. Podľa splnomocnenia zo dňa 1. 6. 1998 žalovaný v 1. rade splnomocnil
B. W. na prevzatie sumy 3.300.000,- Sk pre L. F., na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 1998. Podpis
žalovaného v 1. rade bol osvedčený JUDr. G. Palugovou, notárkou v Topoľčanoch pod č. O 155/98.
Z notárskej zápisnice č. N 134/98, NZ 139/98 zo dňa 1. 6. 1998, spísanej v notárskej kancelárii JUDr.
G. Palugovej, bolo zistené, že sa osobne dostavili žalobcovia v 1. a 2. rade, žalovaný v 1. rade, na

základe čoho spísala osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase dlžníka a záložcu s exekúciou.
Žalovaný v 1. rade vyhlásil, že dňa 1. 6. 1998 uzavrel so žalovaným v 2. rade zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej bola poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 3.300.000,- Sk. Tento svoj dlh v plnom
rozsahu čo do základu, i výšky uznáva a zaväzuje sa ho splatiť do 30. 6. 1998. Pohľadávka vzniknutá
na základe zmluvy o pôžičke je zabezpečená záložnou zmluvou, uzavretou medzi žalovaným v 2. rade
a žalovaným v 1. rade, žalobcami v 1. a 2. rade ako záložcami. Žalovaný v 1. rade súhlasil, že v prípade

nesplnenia jeho záväzku, notárska zápisnica sa stáva vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a
exekúciu. Žalobcovia v 1. a 2. rade súhlasili, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
výkon rozhodnutia a exekúciu.

Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp.

zn. V 1221/98 bolo zistené, že dňa 1. 6. 1998 o 8.00 hod. bol osobne do podateľne doručený návrh na
vklad záložného práva do katastra, na návrh žalovaného v 2. rade, žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného
v 1. rade, ktorí navrhli na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 1. 6. 1998 rozhodnúť o vklade
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX. K návrhu boli priložené zmluva
o záložnom práve, vyhlásenie I. G. zo dňa 2. 6. 1998.

Podľa písomnej správy Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 8.
2009 bolo zistené, že v spisovom materiály sp. zn. V 1221/98 bol podaný návrh na vklad záložnej zmluvy
o 8.00 hod., spolu s desiatimi prílohami návrhu: záložnej zmluvy, zmluvy o pôžičke, vyhlásenie I. G. a
znalecký posudok.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 10. 2009, č. k. 12C/127/2004-631 súd určil,
že zmluva o pôžičke zo dňa 1. 6. 1998, ako aj zmluva o záložnom práve zo dňa 1. 6. 1998 sú neplatné.
Súčasneurčil,žeuznaniedlhužalovanýmv1.radejeneplatné.Vzostávajúcejčastisúdžalobuzamietol.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. júla 2010 odvolací súd v časti určenia neplatnosti
zmluvy o pôžičke, zmluvy o záložnom práve a uznania dlhu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil vykonať v rámci doplnenia dokazovania konfrontáciu medzi
svedkom B. W. a žalovaným v 2. rade, za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ako aj konfrontáciu
medzi svedkami B.S. W. a P. N. za prítomnosti účastníkov konania, na okolnosti protikladných tvrdení

ohľadom pôžičky, účelu pôžičky, prevzatia peňazí a odovzdania peňazí. V zostávajúcej časti rozsudok
okresného súdu ponechal nedotknutý.

Vykonaním konfrontácie medzi svedkom B. W. a žalovaným v 2. rade bolo zistené, že podľa svedka k
žalovanému v 2. rade ho doviedla pani O. za účelom požičania peňazí pre P. N.. Na základe toho sa

začalo rokovanie. Žalovaný v 2. rade požičiaval peniaze pre P. N.. Keďže nemal P.. N. čím ručiť, žalovaný
v 1. rade ručil za pôžičku. Žalovaný v 2. rade požičiaval podľa zmluvy žalovanému v 1. rade, lebo nechcel
peniaze požičať priamo P.. N., lebo žalovaný v 1. rade bol ten, kto ručil za pôžičku, ale peniaze boli
požičiavanéžalovanýmv2.radeP.N..P.N.potrebovalpožičaťpeniazenauvoľnenieväčšiehomnožstva
peňazí, ktoré mal zablokované. Žalovaný v 1. rade vystupoval len ako ručiteľ. Aj keď sa musela urobiť

zmluva, lebo žalovaný v 2. rade jednoznačne nechcel, aby to bolo na tretiu osobou, ale aby ten, kto má
tú nehnuteľnosť, si zobral na seba tú pôžičku. Výška požičaných peňazí bola tri milióny korún, nakoniec
to boli tri milióny tristo korún. Žalovaný v 1. rade svedka W. splnomocnil na prevzatie peňazí, žalovaný
v 2. rade ich odovzdal svedkovi W., ktorý peniaze osobne s pánom G. odviezol a odovzdal P. N.. V
papieroch to boli tri milióny tristotisíc. K odovzdaniu peňazí došlo u notárky Palugovej. V plnomocenstve

nachádzajúcom sa v spisovom materiály je chyba, keď namiesto pre L. F. malo byť uvedené od L. F..
Prevzaté peniaze svedok W. odovzdal P. N. na Seneckom jazere, ktorý ich tam čakal, v plnej výške. P.
N. si ich prepočítaval. Žalovaný v 1. rade s rodinou poskytoval garanciu P. N. žalovanému v 2. rade.
Žalovaný v 1. rade vstúpil do celej záležitosti ako priateľ P. N.. Žalovaného v 1. rade so žalovaným v 2.rade zoznámil, keď svedok W. prišiel tretí krát vybavovať pôžičku pre P. N., keďže žalovaný v 2. rade
žiadal dobrú garanciu. Svedok W. bol požiadaný P. N., aby sprostredkoval pôžičku peňazí. Opýtal sa
preto pani O. s pánom U., tí reagovali, že by o niekom vedeli, tak sa objavil v Topoľčanoch a vybavovalo

sa to. Žalovaný v 2. rade pri konfrontácii so svedkom B. W. popieral jeho tvrdenia. Výslovne však uviedol,
že so svedkom B. W. sa pozná. Došlo k tomu tak, že mal telefonát od pani H., že je u nej nejaký pán,
ktorý by chcel požičať peniaze. Svedok W. ho potom navštívil a pýtal si požičať peniaze na projekt,
výrobu písaniek alebo fabriku v Továrnikoch. Sedeli v jednej reštaurácii. Mal to byť projekt na písanky
alebo brožúry. Spomínal si úplne presne. To bolo prvé stretnutie s W.. W. odmietol požičať peniaze jasne

a zreteľne. Chodil viackrát, pokúšal sa nadviazať viackrát so žalovaným v 2. rade telefonický kontakt,
dokonca zobral od neho televízor. W. nemôže vedieť ako to bolo, lebo pôžička išla pre žalovaného
v 1. rade. W. sa predtým pokúšal o také niečo, ale to nevyšlo preto, lebo nebol ani na nehnuteľnosti
s ním pozrieť, takže W. sa odmlčal. Žalovaný v 2. rade potvrdil svoj podpis na listine označenej ako
dodatok (k zmluve o pôžičke) zo dňa 30. 6. 1998, ktorú predložil v priebehu konfrontácie svedok W.
(ten uviedol, že dodatok sa urobil, lebo sa neplatila pôžička, veriteľ pýtal úroky). Žalovaný v 2. rade

uviedol, že svedok W. pýtal peniaze pre fabriku. W. by tie peniaze neodovzdal nikdy preto, lebo sa stal
v jeho očiach nedôveryhodný, prestal aj komunikovať na základe toho, že bol dlžný. Nikdy nebol v byte
žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade požičal peniaze O. G. na opravu domčeka a na stroje, ktoré
potreboval na ťažbu. Žalovaný v 1. rade sa mu zdal hodnoverný. Dovtedy nepočul meno N.. Potom za
ním prišiel N., navštevoval ho aj v kúpeľoch v Dudinciach. Žalovanému v 2. rade bolo ľúto žalovaného

v 1. rade a jeho rodiny, že ich niekto podviedol. N. oklamal všetkých, aj žalovaného v 1. rade, všetkých
dostal do tejto situácie. Vymyslel to určite N., tak mu to povedal žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade
sa o N. dozvedel až po uzavretí zmluvy. Keď ho raz zbadal, odrazu nebol chorý, mal obrovské auto,
za milión korún hodinky, oblečený bol ako Krstný otec. W. sa nezúčastnil nikdy u notárky. Ak nejaké
splnomocnenie bolo napísané, bolo napísané len potom pravdepodobne, aby peniaze išli tretej osobe,

o čom žalovaný v 2. rade nevedel. Peniaze dostal žalovaný v 1. rade a boli pre neho určené. K uzavretiu
pôžičky so žalovaným v 1. rade došlo tak, že zúčastnili sa na tom určite viacerí ľudia, na ktorých si
už nespomína. Spomína úplne presne, napríklad na pána W., lebo to bolo začaté a ukončené. Niečo
začali, že je nejaká varianta. Riešilo sa to. Pred rokovaním ohľadom pôžičky sa so žalovaným v 1. rade
nepoznali. Žalovaný v 1. rade mu povedal, že pani H., O. V. W. všetci dostali odmenu za to, ale žalovaný

v 1. rade nič nedostal. Peniaze sa odovzdávali u doktorky Palugovej v kancelárii a išli žalovanému v 1.
rade. Pri podpise záložnej zmluvy boli peniaze odovzdané. Prerátavali sa, boli v taške a zabalili sa do
igelitovej tašky po prerátaní. Prerátavané mohli byť aj predtým.

Vykonaním konfrontácie svedka P. N. a svedka W. bolo zistené, že svedok B. W. tvrdil, že peniaze boli

prevzaté a v plnej výške odovzdané P. N.. N. sa u B. W. vyjadril, že potrebuje na uvoľnenie peňazí
značnú časť. Najskôr päť miliónov, nakoniec tri, ktoré potreboval nutne. Rokoval so žalovaným v 2. rade
cez pani O.. Nechcel poskytnúť peniaze N., len keď to bude mať zaručené. N. preto požiadal žalovaného
v 1. rade, aby mu s garanciou pomohol a do garancie dal barák. Svedok P. N. uviedol, že pôžička mala
byť zabezpečená prostredníctvom W. a L. F.I.. Žalovaný v 1. rade mal založiť svoj dom. Žalovaný v

2. rade poskytol potrebnú časť peňazí, ktorú prevzal W.. Ten povedal, že musel cestou vyplatiť nejakú
pani. Bolo tam o štyristo alebo päťstotisíc menej ako tri milióny. Priniesol mu ich W. s nejakou pani na
Senecké jazerá, kde ho N.D. čakal. N. požiadal žalovaného v 1. rade, že má problémy so zohnaním
zálohu pre žalovaného v 2. rade Predmetom zálohu mala byť nehnuteľnosť žalovaného v 1. rade. Za to
mal žalovaný v 1. rade od N. dostať odmenu, aby dom zrenovoval a opravil. Potvrdenie o prevzatí peňazí

nebolo dávané. Svedok N.D. peniaze prepočítal po odchode W. hneď. Svedok N. by chcel byť súdom
zaviazaný, lebo on je ten problém. Nikto iný. Bez ohľadu na to, či boli odovzdané peniaze v dohodnutej
alebo v plnej výške. Svedok W. uviedol, že žalovaný v 1. rade prišiel až keď hľadali riešenie garancie
pre pôžičku svedka N.. Až potom sa spojil N. Z. G.. Vysvetlil mu čo potrebuje a potom zobrali už G. do
Topoľčian viackrát, aby sa pôžička mohla zrealizovať.

Vykonaním konfrontácie medzi svedkom P. N. a žalovaným v 2. rade bolo zistené, že svedok N. tvrdil,
že ich zoznámil žalovaný v 1. rade, keď už W. vybavoval O. G. so žalovaným v 2. rade. Žalovaný v
2. rade uviedol, že sa zoznámili so svedkom N. keď prišiel do Topoľčian, keď neboli splnené garancie,
prišiel riešiť situáciu, ukľudňovať, aby sa počkalo. Naťahoval čas, aby sa nepoužila exekúcia. Svedok

N.Á. uviedol, že tak to bolo spravené, že pôžička bola pre žalovaného v 1. rade, pretože on založil dom.
Peniaze boli však pre svedka N.. Peniaze potreboval svedok N.. Peniaze požičal žalovaný v 1. rade.
Nedokázalo sa to iným spôsobom vybaviť. Žalovaný v 1. rade asi trval, aby na zmluve o pôžičke bol
napísaný ako dlžník žalovaný v 1. rade. Mal byť uvedený svedok N.. Požiadavka svedka N. išla cez W. kžalovanému v 2. rade. Keď sa už vybavovali peniaze W. povedal, že žalovaný v 2. rade požičia peniaze,
ale potrebuje založiť nejakú nehnuteľnosť, ktorú svedok N. nemal. Preto svedok N. oslovil žalovaného
v 1. rade, či by nebol ústretový v tejto veci. V tom čase sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade

ešte nepoznali. Žalovaný v 1. rade mu vyšiel v ústrety, potom sa zoznámil so žalovaným v 2. rade, asi
cez W.. W. poznal žalovaného v 1. rade cez svedka N.. Garanciu majetkom G. vymyslel svedok N.,
ktorý sa ukázal potom, keď mu boli peniaze odovzdané, keď už horel termín. Prišiel za žalovaným v 2.
rade mu povedať, že všetko zbabral a chce to dať do poriadku. N. povedal žalovanému v 1. rade, že v
prípade ak mu žalovaný v 1. rade pomôže, môže si dorobiť tú zničenú strechu a všetko, čo tam majú.

So žalovaným v 2. rade sa stretli štyri alebo päť krát. Zvyčajne v Topoľčanoch. V Dudinciach debatovali
takmer do rána. Žiadal, aby sa spor uzavrel tým, že sa počká do prvého marcového týždňa, aby sumu
mohol N. odovzdať. Žalovaný v 2. rade pri konfrontácii uviedol, že W. sa pokúšal pôžičku vybaviť. Lenže
sa mu to nepodarilo, tak potom dali dôveryhodného človeka, ktorý založí, ale v podstate žalovaný v
2. rade to nemohol vedieť, že to ide pre N.. Jednoznačne boli peniaze požičané na rekonštrukciu na
podkrovné priestory a pre nejaké stroje. Boli požičané pre žalovaného v 1. rade. Popieral tvrdenie, že

prostredníctvom svedka W. boli peniaze požičané P. N.. Žalovanému v 1. rade požičal žalovaný v 2.
rade sumu tri milióny tristotisíc korún. Peniaze mal vrátiť z toho, keď to bude všetko spravené, bude
mať z toho turizmu alebo z tých ľudí. Na otázku, či uvedeným spôsobom mal splatiť pôžičku žalovaný
v 1. rade za dohodnutú dobu jedného mesiaca žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade mal
vracať peniaze z toho, čo bude mať a povedal, že má jedného kamaráta, ktorý je šikovný, vie obratne

robiť s bankami, že zarobil obrovské peniaze a ten by mu pomohol. Šesť rokov žalovaný v 2. rade čakal.
Pravidelne to boli len sľuby a vtedy P. N.D. vlastnil BMW, kopec nehnuteľností, nemohol nič robiť, že
by mu žalovaný v 2. rade mohol niečo, alebo že by mohol niečím ručiť. Štrnásť rokov bolo dostatok
času aby sa veci dali do poriadku. Peniaze môže svedok N. zaslať do Topoľčian. Pred šiestimi rokmi
žalovanému v 2. rade svedok N. sľuboval, že mu dá 150 miliónov. Nedal mu ani korunu. Za štrnásť

rokov sa nenašla aspoň jedna koruna alebo eur alebo pre žalovaného v 1. rade tiež ani jedna stovka.
V Dudinciach videl žalovaný v 2. rade svedka N. tretí alebo štvrtý krát. Nebolo to priamo v kúpeľoch, v
reštaurácii. Svedok N. mal auto za štyri a pol milióna. Hovoril, že najdrahší bavorák, aj zlaté hodinky,
zlatý oblek. Žalovaný v 2. rade nevedel vysvetliť dodatok k zmluve zo dňa 30. 6. 1998, že na žiadosť
veriteľa je potrebné zabezpečiť priame ručenie žiadateľom. Žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade

povedal, že nejakých asi päť ľudí, ktorí robili celé pozadie, každý dostal odmenu a on nie. Tak v podstate
všetci dostali peniaze okrem žalovaného v 1. rade. Bolo mu veľmi ľúto žalovaného v 1. rade, doposiaľ
je to tak. Preto, lebo si zaslúžil najviac v tomto prípade.

Žalovaný v 1. rade v priebehu konfrontácie reagoval tvrdením, že si od žalovaného v 2. rade nemienil

požičať peniaze, ani si ich nepožičiaval. Do celej situácie sa dostal ako ručiteľ na prosbu svedka
N.. Svedok W. sprostredkoval stretnutie so žalovaným v 2. rade. Zmluvy mali byť spravené na neho
(žalovaného v 1. rade), aby nebola tretia osoba. Na začiatku sa nerozprávali o tom, že nejaký prospech
by z toho ako rodina mali. Žalovaný v 1. rade nie je obchodník, ktorý dokáže zarobiť zázračne veľmi
rýchlo peniaze. Je výtvarník, nemá prácu každý mesiac a tri milióny vrátiť do mesiaca a urobiť ubytovanie

pre 15 ľudí a na tom aj zarobiť je absolútna hlúposť. Pôžička nebola pre neho.

Z listinného dôkazu označeného ako dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 30. 6. 1998 predloženého
v priebehu konfrontácie svedkom B.S. W. bolo zistené, že veriteľ L. F. a dlžník O. G. sa na základe
osobného rokovania 30. 6. 1998 dohodli na: zmene založeného objektu a tým záložného práva do 14

kalendárnych dní, požiadavka je založiť byty zainteresovaných sprostredkovateľov alebo žiadateľov o
pôžičku,zložiťúrokynajneskôrdo10.7.1998.Nažiadosťveriteľajepotrebnézabezpečiťpriameručenie
žiadateľom a nie ručenie treťou osobou, nakoľko nebol dodržaný vopred dohodnutý termín návratnosti
pôžičky do 30. júna 1998.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
žalobcu v 1. rade, žalovaného v 2. rade, jeho právneho zástupcu, ktorí súhlasili s rozhodnutím aj v
ich neprítomnosti. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol
prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže žiadna z procesných strán nevzniesla
dôkazné návrhy a preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie, pričom nebol

zistený žiadny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka:Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 151b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do 10. 10. 1999):
Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení do 10. 10. 1999):
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a
včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné
právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré sú oddelené.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka:
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď

vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že uzavretím predmetnej zmluvy o pôžičke nebolo sledované skutočné (reálne) poskytnutie peňažných
prostriedkovžalovanémuv1.rade,alezabezpečeniezáväzkudlžníkaP.N.vrátiťfinančnéprostriedkyzo
zmluvyopôžičkežalovanémuv2.radeakoveriteľovi.Skutočnouvôľouzmluvnýchstránboloposkytnutie
nehnuteľností ako spôsobu zabezpečenia vrátenia požičaných peňazí. Formálne uzavretá zmluva o

pôžičke medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola vyhotovená za účelom zosúladenia
označenia dlžníka hlavného záväzku a vlastníka predmetu záložného práva. Absencia danosti vážnej
vôle k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným v 1. a 2. rade mala za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rozhodnom období P. N. prejavoval
navonok schopnosť získať finančné prostriedky na vrátenie požičaných peňazí, ako aj svoju solventnosť

(ktorú opísal aj žalovaný v 2. rade v priebehu konfrontácie). Žalovaný v 1. rade v rozhodnej dobe nejavil
znaky solventnosti, najmä schopnosť vrátiť 3.300.000,-Sk v lehote jedného kalendárneho mesiaca. Mal
však možnosť ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností umožniť realizáciu požičania peňazí P. N.,
poskytnutím zálohu (spolu so súrodencami, žalobcami v 1. a 2. rade). Motiváciou mala byť odmena
zo strany P. N. práve na zhodnotenie predmetných nehnuteľností. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho

zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý bol urobený predstierane (simulovane), keďže pri takomto
právnom úkone chýba vážna vôľa.

Svedkovia B. W. a P. N. zhodne opísali vstup žalovaného v 1. rade do riešenia procesu požičania peňazí
svedkovi N., ktorý požiadal žalovaného v 1. rade o garanciu poskytnutím nehnuteľností ako predmetu

záložného práva. Podľa ich výpovedí sa žalovaný v 1. rade zoznámil so žalovaným v 2. rade až po
prednesení žiadosti svedka W. o požičanie peňazí (ktorá bola neúspešná, keďže u P. N. absentoval
predmet záložného práva) a následného plánu zabezpečenia záväzku. Uvedenému záveru zodpovedá
dodatok k zmluve o pôžičke, predložený svedkom W. pri konfrontácii (zo dňa 30. 6. 1998), na ktorom
dodatku žalovaný v 2. rade potvrdil svoj podpis. Dôvodom dodatku k zmluve o pôžičke, po uplynutí

lehoty splatnosti, podľa výslovného textu bolo zabezpečenie priameho ručenia žiadateľom o pôžičku (nie
ručenie treťou osobou). Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva odlišnosť subjektu žiadateľa pôžičky
(ktorým bol P. N.) a subjektu poskytujúceho záloh (v bežnej reči označovaný ako ručenie). Žalovaný v 2.
rade iné vysvetlenie k uzavretiu dodatku k zmluvy o pôžičke neposkytol. Z uvedeného dodatku vyplývatiež vedomosť veriteľa o ďalších osobách zainteresovaných do predmetného požičania peňazí. Ak by
bol žiadateľ o pôžičku, t.j. dlžník totožný so žalovaným v 1. rade, nebol by daný dôvod riešiť priamu
garanciu žiadateľa a meniť predmet záložného práva.

Konfrontáciou bolo vyvrátené pôvodné tvrdenie žalovaného v 2. rade, na ktoré poukazoval odvolací súd
(žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania zdôrazňoval, že osobu B. W. ani nepozná). Žalovaný v
2. rade v priebehu konfrontácie podrobne opísal zoznámenie sa a kontaktovanie so svedkom W., ako
aj ich vzájomné vzťahy. Žalovaný v 2. rade tiež v priebehu konfrontácie prejavil vôľu prijať peňažné

plnenie od P. N., hoci jeho sľuby označil za nereálne, vzhľadom na ich opakovanosť a dĺžku trvania. Vo
vzťahukžalovanémuv1.radeprejavovalžalovanýv2.radezaseľútosť,pričomprikonfrontáciivýslovne
konštatoval, že žalovaný v 1. rade by si zaslúžil najviac. Ak by bol skutočným dlžníkom zo zmluvy o
pôžičke žalovaný v 1. rade, tak od P. N. by žalovaný v 2. rade ako veriteľ nemal prijímať žiadne plnenie
(ale odkázať žalovaného v 1. rade, nech si svoje disponovanie s peniazmi rieši so svedkom) a nevyjadril
by ľútosť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, keďže tvrdil, že práve jemu odovzdal 3.300.000,-Sk, ktoré

mu žalovaný v 1. rade nevrátil. Žalovaný v 2. rade taktiež hodnoverne nevysvetlil krátkodobú lehotu
splatnosti vrátenia peňazí, vzhľadom na nepreukázanú reálnu schopnosť žalovaného v 1. rade vrátiť
tak vysokú požičanú peňažnú sumu na účel uvedený v zmluve o pôžičke. Ak by P. N. nebol skutočným
dlžníkom zo zmluvy o pôžičke, nejavil by vôľu zaplatiť dlh 3.300.000,-Sk, ktorý záväzok nebol obsiahnutý
v žiadnej písomnej forme. Právnym úkonom predmetnou písomnou zmluvou o pôžičke mal byť zastretý

iný právny úkon, a to zmluva o pôžičke medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a P. N. ako dlžníkom.

V konaní bolo nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade pred uzavretím zmluvy o pôžičke (predmetom
ktorej mala byť suma 3.300.000,- Sk) sa vôbec nepoznali. Napriek tomu má byť zmluva, podľa tvrdení
žalovaného v 2. rade, dojednaná bezodplatne, bezúročne. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o plánovaní

ďalšej spolupráce so žalovaným v 1. rade nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Zo šiestich svedkov,
ktorí mali vedomosť o odovzdaní a prevzatí peňazí, piati potvrdili (pod následkom trestného činu krivej
výpovede), že peniaze boli prevzaté inou osobou a to B. W. od žalovaného v 2. rade (šiesty svedok
nevedel uviesť, odkiaľ mal vedomosť, že by peniaze bol prevzal žalovaný v 1. rade). Svedkovia P.. N.,
B.. W., F.. G. vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdili uzavretie zmluvy o pôžičke medzi P. N. a

žalovaným v 2. rade, pričom rodina G. mala svojim majetkom zabezpečovať tento záväzok P. N.. Zmluva
o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorá preto vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
(peňazí) veriteľom dlžníkovi. Pôžička sa radí k takzvaným reálnym kontraktom kedy okrem samotného
uzavretia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda k uzavretiu
zmluvy o pôžičke je potrebné nielen účinné prijatie návrhu na jej uzavretie, ale tiež skutočné odovzdanie

predmetu pôžičky dlžníkovi (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2217/2003). Z dôvodu nepreukázania
reálneho odovzdania peňazí žalovanému v 1. rade, bol daný ďalší dôvod na určení neplatnosti zmluvy
o pôžičke. Medzi zásady hmotného práva patrí aj zásada, že zmluvy sa majú plniť. Právny poriadok
však stanovuje obsahové a formálne náležitosti právnych úkonov. Nedostatky týchto náležitostí majú
za následok neplatnosť zmlúv. Domáhať sa neplatnosti právnych úkonov je legitímne a žalobcovia

preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, keďže bez
takéhoto určenia by bolo ich právne postavenie neisté (keďže sú spoluvlastníkmi predmetu záložného
práva). Vzhľadom na nižšie uvedené zásahy do dátumov zmlúv, výpovede svedkov, žalovaný v 2. rade
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o platnom uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným v 1. rade a
odovzdanie mu predmetnej hotovosti. Svedecké výpovede (s výnimkou svedka M.. L., ktorý vypovedal

nepresne, neurčito, protirečivo, vyhýbavo) do seba vzájomne zapadali, pričom nebol preukázaný žiaden
motív, záujem týchto svedkov vypovedať nepravdivo v prospech žalobcov.

Pre záložnú zmluvu zákon obligatórne stanovil písomnú formu. Listina preto musí obsahovať celý
prejav vôle potrebnej na jej vznik v písomnej forme, vrátane uvedenia dátumu prejavu vôle (bez

ktorého by nebolo možné posúdiť, aká platná právna úprava sa na zmluvu vzťahuje, vrátane posúdenia
naplnenia jej zákonom stanovených formálnych a obsahových náležitostí). Vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že orgán verejnej moci (katastrálny úrad) prijal písomný návrh na vklad
predmetnej záložnej zmluvy osobne do podateľne dňa 1. 6. 1998 spolu so záložnou zmluvou, zmluvou
o pôžičke a ďalšími prílohami presne o 8.00 hod.. Túto záložnú zmluvu dňa 2. 6. 1998 vkladoval

(rozhodol o jej vklade). Žalovaný v 2. rade (zmluvný a záložný veriteľ) výslovne a jednoznačne tvrdil, že
k návrhu na vklad vlastníckeho práva došlo najskôr po podpísaní zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy
(podpisované súčasne). Objektívne preto nebolo možné uzavrieť a podpísať zmluvu o záložnom práve
dňa 1. 6. 1998, keďže dňa 1. 6. 1998 o 8.00 hod. bol už návrh na vklad so zmluvami doručený katastrunehnuteľností. Záložná zmluva bola preto antidatovaná (napriek výzve súdu žiadne poctivé logické
vysvetľujúce tvrdenie nebolo poskytnuté). S poukazom na ďalej uvedené preukázané okolnosti podpisu
zmluvy, vrátane ich osvedčenia, v zmysle výpovedí všetkých účastníkov konania, ako aj svedkov,

ako aj časové, vzdialenostné okolnosti prípadu, nebolo možné uzatvoriť a podpísať záložnú zmluvu v
Topoľčanoch u notárky JUDr. Palugovej dňa 1. 6. 1998. Nedostatok prejavu vôle, obsahujúcej iný dátum
uzavretia zmluvy, nemožno nahradiť neformálnym (ústnym), prípadne konkludentným prejavom vôle.
Písomná forma sa vzťahuje na celý prejav vôle, vrátane jej dátumu. Z uvedeného vyplýva, že dňa 1. 6.
2009 nedošlo k prejavom vôle, smerujúcim k uzavretiu záložnej zmluvy, ako ani zmluvy o pôžičke (vôľa

v uvedený deň písomne prejavená nebola).

Písomná forma právnych úkonov je vyžadovaná a príznačná pre právne úkony, ktoré vyvolávajú
významné právne dôsledky, pričom v danom prípade nebolo preukázané dodržanie písomnej formy
právneho úkonu, ani písomné prejavenie vôle dňa 1. 6. 1999 (k uzavretiu záložnej zmluvy). Nedodržanie
písomnej formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Obdobne

nemožno považovať za platný právny úkon, ak v antidatovaný deň k písomnému prejavu vôle vôbec
nedošlo. Ak v iný deň zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť záložnú zmluvu, tak takáto zmluva pre
nedostatok obligatórnej písomnej formy je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

K zásahom do dátumov dňa podpísania záložnej zmluvy preukázateľne došlo v súvislosti s podpisom

záložnej zmluvy žalobcom v 1. rade. Prepisovanie dátumu na záložnej zmluve, ako aj v knihe
osvedčených podpisov notárka nespochybnila, pričom jej zamestnankyňa uviedla pri objasňovaní
chybného zápisu, aký je štandardný postup pretretím bielou farbou. Odlišnosť zápisu osvedčenia
podpisu žalobcu v 1. rade bola zjavná aj druhom písacej potreby (pera). Výpoveď žalobcu v 1. rade
potvrdil aj svedok M.. L., keď s notárkou JUDr. Palugovou boli v Uherskom Hradišti kvôli podpisu

predmetnej zmluvy žalobcom v 1. rade. Notárkou bolo taktiež potvrdené využívanie vozidla značky Audi.
Tvrdenie žalobcu v 1. rade, o farbe vlasov notárky pri uvedenom stretnutí, potvrdila aj zamestnankyňa
notárky.

Manipulovaniu a prispôsobovaniu dátumov nasvedčuje aj ustanovenie záložnej zmluvy, obsahujúce údaj

o prehlásení I. G. (osoby oprávnenej z vecného bremena doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti),
ku ktorému podľa záložnej zmluvy došlo dňa 1. 6. 1998. Z pripojeného katastrálneho spisu bolo zistené,
že predmetné vyhlásenie vyhotovila a podpísala, vrátane osvedčenia jej podpisov, I. G. dňa 2. 6. 1998
(nie dňa 1. 6. 1998 ako sa to uvádza v záložnej zmluve).

Výsluchom notárky bolo zistené, že napriek platným pravidlám výkonu jej činnosti všetko je možné.
Tým pripustila záver, že k osvedčeniu podpisov na predmetných zmluvách mohlo dôjsť aj mimo
notárskeho úradu, mimo úradných hodín, v iný deň. Nepamätala si (ale ani nevylúčila), či účastníci
právneho úkonu boli v uvedenej súvislosti v jej byte. Výslovne potvrdila neštandardnosť postupu, keď
osvedčenie súčasne podpisujúcich zmluvných strán (na jednej listine) bolo vykonané rôznymi osobami

(notárkou a zamestnankyňou notárky tak, že podpis žalovaného v 2. rade osvedčila zamestnankyňa
notárky a podpisy žalovaného v 1. rade a žalobcov notárka). Uvedené nasvedčuje, že k podpísaniu
predmetných zmlúv nedošlo súčasne všetkými účastníkmi právnych úkonov na rovnakom mieste a v
rovnaký deň. Notárka nepotvrdila ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že došlo k odovzdaniu peňazí na
notárskom úrade. Nemožno prehliadať, že záložná zmluva a zmluva o pôžičke neboli spísané vo forme

notárskej zápisnice, pričom zamestnankyňa notárky vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila spísanie
zmlúv na ich úrade. Žalovaný v 2. rade bol klientom notárskeho úradu aj pred uzavretím predmetných
zmlúv. Výpoveďami notárky a jej zamestnankyne bolo tak vyvrátené tvrdenie žalovaného v 2. rade o
zabezpečení vyhotovenia a predloženia zmluvy o pôžičke ako aj záložnej zmluvy žalovaným v 1. rade.
Neštandardnosť postupu pri vyhotovovaní predmetných zmlúv (ktoré boli spísané notárskym úradom,

avšak nie vo forme notárskej zápisnice), manipulovanie a prispôsobovanie dátumov na predmetných
zmluvách, ako aj overovanie podpisov súčasne prítomných osôb na jednej listine odlišnými úradnými
osobami (notárkou a zamestnankyňou notárky - osobitne veriteľ žalovaný v 2. rade a osobitne dlžník)
preukazujú pravdivosť tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj žalovaného v 1. rade. Konkrétne tvrdenie,
že zmluvy nepodpisovali všetci súčasne, t.j. všetci účastníci konania, na rovnakom mieste (v kancelárii

notárky za prítomnosti žalovaného v 2. rade ako veriteľa). Rozdielne osvedčenie podpisov veriteľa a
dlžníka na zmluve o pôžičke taktiež preukazuje, že k podpisu zmluvy o pôžičke nedošlo za prítomnosti
žalovaného v 2. rade ako veriteľa a preto nemohlo dôjsť ani k odovzdaniu peňazí žalovanému v 1. rade
pri podpise zmluvy o pôžičke.Žalobcovia v 1. a 2. rade, ako aj žalovaný v 1. rade, ako záložcovia nepopierali, že ich vôľa smerovala k
zabezpečeniu záväzku svedka P. N.Á. zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovaným v 2. rade. Ak by

však predložená záložná zmluva predstavovala právny úkon, ktorý procesné strany simulovali (keďže
nechceli uzavrieť záložnú zmluvu na zabezpečenie záväzku žalovaného v 1. rade), bol by zastretý
právny úkon (záložná zmluva zabezpečujúca záväzok P. N.) neplatný, pretože nespĺňal zákonom
stanovenú náležitosť a to písomnú formu, podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 151b ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dissimulácia sama o sebe neodporuje zákonu. Zastretý právny úkon je však platný len ak

spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, vrátane písomnej formy v prípade jej obligatórneho stanovenia
zákonom. Predložená písomná záložná zmluva však obsahuje označenie zabezpečovaného záväzku
medzižalovanýmv1.radeažalovanýmv2.rade,ktorývšakplatnenevznikol.Inýhlavnýzabezpečovaný
záväzok v písomnej záložnej zmluve uvedený nebol.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ak bola antidatovaná záložná zmluva, bola antidatovaná aj

formálna zmluva o pôžičke (k uzatváraniu zmlúv malo dôjsť súčasne ako hlavného a vedľajšieho
záväzku). Nedošlo preto ani z uvedeného dôvodu k uzavretiu zmluvy o pôžičke písomnou formou (na
základe listiny zo dňa 1. 6. 1998, ktorá bola súdu predložená).

Keďže nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke ako hlavného záväzku, nebolo možné

považovať za platné zabezpečenie tohto záväzku záložnou zmluvou, ako ani uznávacím prejavom
žalovaného v 1. rade, obsiahnutom vo forme notárskej zápisnice. Ide o akcesorické (vedľajšie) záväzky,
ktoré sú závislé na preukázaní platného hlavného záväzku (zmluvy o pôžičke), k čomu nedošlo. Z
uvedených dôvodov súd určil, že zmluva o záložnom práve a uznanie dlhu je neplatné (nebolo čo
zabezpečovať).

Jepotrebnéuviesť,žeakbybolžalovanýv2.radepostupovalvsúladesoskutočnýmiprejavmivôle,bola
by mu poskytnutá ochrana podľa právneho poriadku a jednotlivé úkony by nebolo možné spochybniť.
Skutočná vôľa účastníkov konania bola preukázaná okolnosťami uzavretia pôžičky (predovšetkým
žiadosťou o požičanie peňazí, schopnosťou splatiť pôžičku v krátkodobej lehote, dátumom a miestom

uzavretia pôžičky) a následným správaním žalovaného ako veriteľa (uzatvorením dodatku k zmluve o
pôžičke, postojom k žalovanému v 1. rade a P. N.). Nebolo možné prehliadať skutočnosť, že vykonaním
konfrontácie boli vyvrátené tvrdenia žalovaného v 2. rade vo vzťahu k svedkovi B.. W., ako ani
antidatovanie písomnej zmluvy o záložnom práve. Nemožno prehliadať ani početnosť opakovaných
dôvodov odročovania súdnych pojednávaní na strane žalovaného v 2. rade, ktoré dlhodobo bránili súdu

opätovne meritórne rozhodnúť. Veriteľ, ktorý má skutočný záujem na vrátení peňazí má nevyhnutne
záujem na skončení sporu, ktorý mu bráni vo výkone jeho práv. V danom prípade zo strany žalovaného
v 2. rade takáto vôľa prejavená nebola. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odovzdanie peňazí P. N.
nesúviselosúčelompožičaniapeňazížalovanémuv1.rade,alesprejavomvôleP.N.peniazepožičaťod
žalovaného v 2. rade ako veriteľa (a vrátiť mu ich) a prejavom vôle žalovaného v 2. rade požičať peniaze

dlžníkovi P. N.. V konaní nebolo sporné, že formálna zmluva o pôžičke, ako aj uznanie dlhu žalovaným
v 1. rade, boli podpísané označenými subjektmi. Primárnou náležitosťou právneho úkonu je vždy prejav
vôle (a to skutočný, nie simulovaný). Jednotlivé dôkazy majú rovnakú právnu silu a uzatvorenie zmluvy
o pôžičke nespochybnila samotná výpoveď svedka B. W., ale výpoveď šiestich svedkov, manipulácia
a antidatovanie podpisov, správanie sa žalovaného v 2. rade a vyvrátenie jeho tvrdení. Vzhľadom na

odstup času a postavenie jednotlivých svedkov vrátane B. W. v procese realizácie požičania peňazí,
majúprirodzenezanásledoknieúplnéinformácie,vrátanevýškypožičanýchpeňazí.Obidvajasvedkovia
B. W. a P. N. zhodne opísali moment a miesto odovzdania peňazí (P. N. na Seneckých jazerách). Nebol
dôvod na vyhotovenie písomného plnomocenstva, ktorým by žalovaný v 2. rade mal poveriť B. W. na
odovzdanie peňazí P. N., keďže bola vyhotovená formálna písomná zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej

mal peniaze prevziať žalovaný v 1. rade. V konaní predložené písomné plnomocenstvo je zmätočné,
avšak vyjadruje práve zainteresovanosť svedka B. W. v procese odovzdávania peňazí. Je samozrejmé,
že formálne vyhotovené právne úkony vzájomne potvrdzujú svoj obsah (na ten účel boli vyhotovené),
avšak sú v rozpore so všetkým, čo predchádzalo uzavretiu pôžičky, okolnostiam uzavretia pôžičky a
správaniusasubjektovpouzavretípôžičky.Právenaformálnyvýkladlistinnýchdôkazovbolospoliehané

a preto faktické konanie a správanie bolo odlišné. Ak by listiny o právnych úkonoch vymedzených vo
výroku tohto rozhodnutia boli súladné so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli vykonaným
dokazovaním preukázané, nepochybne by žalobcovia nemohli byť úspešní. K uvedenému však nedošlo.
Nepresnosť vo výpovediach týkajúcich sa výšky požičaných peňazí P. N. mohla vyplývať zo skutočnosti,že namiesto úrokov ako odplaty za požičanie peňazí bola uvedená vyššia suma pôžičky. Vzhľadom
na simulované a dissimulované právne úkony mohlo dochádzať k nepresnostiam pri formálnom a
skutočnom označovaní dlžníkov. Skutočnosť, že k osobnému stretnutiu žalovaného v 2. rade a P. N.

došlo po podpise zmluvy o pôžičke nevyvracia, žiadateľom a dlžníkom (ako aj preberateľom požičaných
peňazí) bol P. N. voči žalovanému v 2. rade ako veriteľovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o náhrade trov súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže sa

jedná o zložitý prípad, spočívajúci vo väčšom počte nárokov uplatňovaných v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.