Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202571
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8311202571.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne O. F., nar. X. X. XXXX,
bytom S. C. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Barňákom, advokátom AK Humenné ul. Kukorelliho 58 proti
žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, pobočka Humenné, o náhradu škody na zdraví
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 35.819,43 eur z titulu náhrady sťaženia spoločenského
uplatnenia v lehote do 15 dní od právoplatností tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na náhradu škody z titulu bolestného z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu v sume 3.297,15 eur na účet Okresného súdu
Humenné, v lehote do 15 dní od právoplatností tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 2.687,- eur na účet Okresného súdu
Humenné, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy tohto konania v sume 6.125,13 eur, na adresu
právneho zástupcu žalobkyne, JUDr. Petra Barňáka , v lehote do 15 dní od právoplatností tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.4.2003 domáhala proti žalovanému náhrady škody z titulu
choroby z povolania a žalovaného žiadala zaviazať na zaplatenie 669.780,- Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od právoplatností rozsudku do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Táto suma
pozostávala z účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 13.080,- Sk, nákladov za
zaplatenie lieku esenciále v sume 3000,-Sk, spolu teda účelne vynaložené náklady spojené s liečením
predstavovali čiastku 16.080,- Sk. Žiadala priznať tiež náhradu vecnej škody vo výške 32.700,- Sk,

náhradu bolestného pri bodovom ohodnotení 150 bodov x 60,- Sk, a to 70- násobok, čo predstavuje
sumu 630.000,- Sk. Z tejto čiastky žiadala odpočítať sumu 9000,- Sk, pretože pred podaním žaloby z
titulu bolestného žalovaný plnil sumu 9000,- Sk. Na bolestnom teda žiadala priznať 621.000,- Sk.

Pôvodný uplatnený nárok žiadala žalobkyňa zmeniť a to podaním zo dňa 5.8.2003, ktorý bol doručený
súdu 8.8.2003 ( čl. 18), v tom znení, že žiadala priznať aj náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia vychádzajúc z posudku, ktorý vydal MUDr. Ján Šimko a bodovo ohodnotil na 1000 bodov.
Žalobkyňa teda žiadala priznať z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené
odškodnenie 1000 bodov x 60,- Sk a to 70- násobok, čo predstavovalo čiastku 4.200.000,- Sk.Spolu s náhradou z titulu bolestného v sume 621.000,- Sk žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie
4.869.780,- Sk a to so 17,6 % úrokom z omeškania od právoplatností rozsudku do zaplatenia a
náhradu trov konania.

O návrhu na zmenu žalobného petitu rozhodol súd na pojednávaní konanom 21.9.2003 uznesením na
čl. 26 v konaní 5C 50/2003 tak, že pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení.

Na pojednávaní konanom dňa 20.5.2010 zástupca žalobkyne zobral nárok na náhradu škody

čiastočne späť a to pokiaľ ide o zaplatenie sumy 15.560,64 eur, čo predstavovalo vecnú škodu v sume
32.700,- Sk, časť náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 420.000,- Sk,
náhradu nákladov spojených s liečením v sume 16.080,- Sk, spolu teda 448.780,- Sk v prepočte na
eurá ide o sumu 15.560,64 eur.

V ďalšom konaní vedenom pod sp. značkou 5C 50/2003 rozhodoval súd už iba o nároku žalobkyne na

náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok na náhradu
škody z titulu bolestného predstavoval zo strany žalobkyne 70- násobok 150 bodov x 60,- Sk mínus
9.000,- Sk /plnenie pred podaním žaloby/, čo v prepočte na eurá predstavovalo sumu 20.613,42 eur a
nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bol 900 bodov x 60,- Sk a to 70-
násobok, čo predstavuje sumu 3.780.000,- Sk, v prepočte na eurá 125.473,- eur.

Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 5C 50/2003- 258 zo dňa 20.5.2010 rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady bolestného 2688,70 eur, z titulu náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia 53.744,15 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 15.560,64 eur konanie zastavil.

Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu v sume 3297,15 eur, súdny
poplatok v sume 2822,50 eur, v lehote do l5 dní od právoplatností tohto rozsudku. Zároveň priznal
žalobkyni náhradu trov konania v sume 2666,86 eur, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a to spolu s vedľajším účastníkom, o ktorom

rozhodoval Krajský súd v Prešove. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Co 130/2010 - 310 zo dňa
21.1.2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá. Potvrdil rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 17.924,72 eur. V ostatnej časti o priznaní bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 17.924,72 eur, vo výroku o trovách štátu o súdnom

poplatku a trovách konania zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu l. stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový
súd nesprávne posúdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia náhrady
bolestného nazáklade preukázanýchskutkovýchokolnostíaletakisto pokiaľ ideonárokžalobkyne na
zvýšenie odškodnenia zasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Uložilsúdul.stupňadoplniťdokazovanie

na základe návrhov žalobkyne vo vzťahu k uplatnenej náhrade zvýšenia bolestného v rozsahu 10-
násobku, vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho 20-násobku zvýšenia.
Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa nepreukáže existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodne priznanie náhrady zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, rovnako vedľajší účastník konania
žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že žalobkyňa v ďalšom konaní, ktoré sa
vedie pod novou spisovou značkou 5C 49/2011 nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých jej by bolo možné priznať zvýšenú náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, obsahomsúdnoznaleckéhoposudkuvypracovaného znalcom MUDr. Ľubomírom Leghatom

PhD. znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie interná medicína a choroby z povolania č.
1/2008, ako aj s posudkom o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý vydala Fakultná
nemocnica L. Pastera, klinika pracovného lekárstva, klinickej toxikológie v Košiciach, oboznámením sa
s obsahom lekárskych správ, z výsluchu svedka MUDr. Šimka zistil súd, tento skutkový stav:Z pracovnej zmluvy predloženej žalobkyňou v konaní bolo zistené, že žalobkyňa sa na základe

pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.11.1979 stala zamestnankyňou pôvodne NsP Humenné Poliklinika,
vo funkcií stredný zdravotnícky pracovník - zdravotná sestra a to s účinnosťou od 5.11.1979. V konaní
nebola pochybnosť ani o tom, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru utrpela chorobu z
povolania s diagnózou hepatitis viróza typu B, čo potvrdila aj hlásenie choroby z povolania za mesiac
október 2001, potvrdené vedúcim kliniky, oddelenia pracovného lekárstva toxikológie Nemocnice

L. Pastera v Košiciach. Po zistení choroby z povolania bol vydaný aj posudok o odškodnení za bolesť,
pričom bolestné bolo ohodnotené na 150 bodov a konštatované na regionálnom konzultačnom dni
v Košiciach, že choroba vznikla v súvislosti s výkonom povolania u žalobkyne . Posudok zo dňa
31.10.2011 o odškodnení za bolesť tvorí súčasť spisového materiálu.

V priebehu konania došlo k zmene právneho subjektu na strane žalovaného z dôvodu, že Nemocnica

s poliklinikou A. Leňa v Humennom bola dňa 19.1.2010 uznesením zastupiteľstva Prešovského
samosprávneho kraja zrušená bez právneho nástupcu v súlade s ustanovením §-u 21 Zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov s tým, že všetky
práva apovinnostiprešli nazriaďovateľa,ktorýmje Prešovskýsamosprávnykraj. Žalovanýpoukazoval
na to, že po vzniku choroby z povolania a zistení škody z titulu bolestného došlo aj k plneniu v

prospech žalobkyne a to v celkovej čiastke 18.216,- Sk, z čoho suma 10.586,- Sk predstavovala stratu
na zárobku počas PN a suma 9.000,- Sk predstavovala náhradu bolestného pri ohodnotení bolestného
150 bodmi x 60,- Sk. Táto skutočnosť bola potvrdená likvidačnou správou zo dňa 25.2.2002, ktorú
do konania predložil žalovaný a potvrdená aj žalobkyňou v tomto konaní.

Žalovaný a vedľajší účastník Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné so žalobou nesúhlasili,
poukazovali na to, že žalobkyňa nepreukázala okolností hodné osobitného zreteľa na priznanie takej
výšky škody, ktorú žiadala priznať z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, mali
výhrady aj k posudku MUDr. Šimka o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vedľajší účastník poukazoval na to, že u žalobkyne síce bola zistená choroba z povolania, čo nie je

sporné, avšak žalobkyňa sa stala čiastočne invalidnou zo všeobecných príčin, je schopná vykonávať
doterajšiu prácu bez obmedzenia a z tohto dôvodu neboli preukázané okolností hodné osobitného
zreteľa na priznanie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalovaný na svoje tvrdenia o tom, že žalobkyňa nie je obmedzená najmä v oblasti sťaženia

spoločenského uplatnenia žiadal vypočuť svedkov a to odborného lekára z oblasti infektológie O..
M. D., O.. I. H., ktorá pracuje ako lekárka na infekčnom oddelení NsP Humenné, svedkyňu Ľ.
A., ktorá sa mala vyjadriť k tomu, akú činnosť vykonávala žalobkyňa po zistení choroby z povolania
na novom pracovisku.

Z výsluchu týchto svedkov bolo zistené, že u žalobkyne sa jedná o infekčné ochorenie, ktoré sa
prenáša krvou v tele - sekrétom. Toto ochorenie môže byť v praxi v rôznom stupni v ľahkom, ťažkom
a strednom. Môže však nastať u pacienta určitá rovnováha, čo v praxi znamená, že pri dodržiavaní
určitých obmedzení a pravidiel nedochádza k obmedzeniu pacienta v jeho živote. Svedok O.. D.
uviedol,ženemánajnovšievýsledky,zktorýchbymoholvyvodiť jednoznačnýzáver,čidošlokzlepšeniu,

alebo zhoršeniu zdravotného stavu u žalobkyne, pri tomto type ochorenia je liečba štandardná, najmä
v akútnom štádiu si vyžaduje telesný kľud, diétu, polyvitaminózu a žalobkyňa by sa mala vyhýbať
nadmernej fyzickej záťaži. Svedok sa nevedel jednoznačne vyjadriť k prognóze, pretože mu neboli
známe najnovšie laboratórne vyšetrenia ani výsledky seriologických testov. Z výsluchu svedka
vyplynulo, že jedine biologické vyšetrenie môže preukázať, či u žalobkyne pretrváva vírus, v akej miere,

a či môže mať žalobkyňa také ťažkostí, aké popisuje. Týmito biologickými vyšetreniami by mala byť
biopsia pečene. Ak by biologicko-seriologické a sonografické vyšetrenia boli priaznivé, možno dospieť
k záveru, že žalobkyňa je vyliečená.

Z výsluchu O.. I. H., súd zistil, že tak isto táto lekárka pracovala na Infekčnom oddelení NsP Humenné

a osobne viedla posthepatialnú poradňu a to spolu s O.. D. v jednotlivých dňoch v týždni. Žalobkyňa
bola naposledy v tejto poradni v januári 2003, pričom v tej dobe, na základe laboratórnych vyšetrení sa
konštatoval priaznivý stav. Ak však sú pochybnosti o tom, či konkrétne u žalobkyne nedochádza k
množeniu tohto vírusu, ktorý vyvolal toto ochorenie, bolo by potrebné ďalšie vyšetrenie, ktoré svedkyňažalobkyni neodporučala . Z hľadiska obmedzenia života človeka, ktorý ochorie na hepatitídu typu B
podľa svedkyne O.. I. H., tieto obmedzenia nie sú veľké, je potrebné zdravo sa stravovať, dbať na
technológiu prípravy jedál, vyhýbať sa alkoholu, nadmernému používaniu liekov, aby sa stav nemohol

zhoršiť. Ak by bol ťažší priebeh ochorenia môže sa to prejaviť bolesťami, lebo pečeň je zväčšená
a môže tlačiť na puzdro, čo vyvoláva pichanie v pravom boku pod rebrom a práve lieky, ktoré uviedla
žalobkyňaaktoréužívasapoužívajúpribolestiachkĺbovéhoapohybovéhoochorenia. Poukazovalatiež
na to, že žalobkyňa sa v minulosti liečila na bolesti chrbtice, čo tiež môže ovplyvňovať jej subjektívne
ťažkosti, ktoré nemusia súvisieť s chorobou z povolania.

Svedkyňa Ľ. A. sa vyjadrila k tomu, akú činnosť vykonávala po zistení choroby z povolania žalobkyňa,
po tom, čo v r. 2002 nastúpila pracovať do funkcie dokumentárna sestra na polovičný úväzok 4 hodiny.
Svedkyňa poukázala na to, že išlo o práce s počítačom, ktorú možno prirovnať k bežnej administratívnej
práci, ktorú žalobkyňa vykonávala dobré a nepamätá si, aby si sťažovala na nejaké ťažkosti.

Z výsluchu svedka O.. M. Š. bolo zistené, že svedok potvrdil prekonanie žltačky hepatitídu typu B ako
choroby z povolania. Pri svojom výsluchu uviedol, že u žalobkyne sa prejavilo zhoršenie pečeňových
testov, zvýšený syndróm únavy. V zdravotnej karte sa nachádzajú záznamy a to z r. 2003 zväčšenie
pečene o 14 cm, pritom je tam konštatované GMT 1,8 , čo svedčí o chronickom zápale pečene. Tento
svedok sa po prvýkrát v konaní vyjadroval dňa 3.8.2004, kedy konštatoval, že chronický zápal pečene

nie je nutné diagnostikovať biopsiou pečene, aj keď uznáva, že toto vyšetrenie by bolo presne, nesie
však so sebou riziká a neodporúčal by žalobkyni podstúpiť túto biopsiu pečene. Zväčšená pečeň má
pritomreálnuhrozbu,žepriúrazesamôže roztrhnúťamôže dôjsťkvykrvácaniu. Potvrdil,že žalobkyňa
má ťažkosti a obmedzenia v živote, o čom svedčí aj záznam v zdravotnej karte, keď v posledných troch
rokoch bola vyšetrená 16- krát. Celkové záverečné hodnotenie je, že má chronickú hepatitídu. Svedok

však vylúčil, že by išlo u žalobkyne o ľahký priebeh ochorenia, pretože o ľahký priebeh ochorenia by išlo
vtedy, ak by žalobkyňa nemala žiadne ťažkosti. Avšak, ak po uplynutí dvoch rokov má stále problémy
a zlé testy, možno hovoriť, že v danom prípade sa nejedná o ľahký priebeh ochorenia.

Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že u žalovanej organizácie pracovala v čase podania žaloby 24

rokov ako zdravotná sestra, od r. 2001, potom pracovala ako zdravotná sestra na kožnej ambulancií
u O.. N., kde jej bola zistená následne aj choroba z povolania. Už 8.3.2001 sa prejavili u žalobkyne
prvé príznaky v tom, že celá ožltla, bolo jej zlé, bola dlhšiu dobu hospitalizovaná na infekčnom
oddelení, čo veľmi zlé psychický znášala. Liečba bola zdĺhavá, bolestivá o čom svedčí aj PN po
ktorej ešte absolvovala aj kúpeľnú liečbu. Po skončení PN a kúpeľnej liečby opäť nastúpila na

pôvodne miesto, pretože O.. Š. uviedol, že túto prácu môže ďalej vykonávať. Túto prácu vykonávala
do 1.4.2003, odkedy bola preradená na centrálny dispečing, ako dokumentárna sestra na polovičný
úväzok. Bolo tak najmä z dôvodu, že O.. N. z kožnej ambulancie odchádzala do privátnej ambulancie a
ponúkla žalobkyni prácu iba na jeden mesiac, čo pre žalobkyňu nebolo prijateľné. Samotná žalobkyňa
nespájala priznanie čiastočného invalidného dôchodku s chorobou z povolania. V súvislosti s chorobou

z povolania však uviedla, že má neustále bolesti, ktoré sa prejavujú stálym pocitom bolesti tlaku v oblasti
pečene, malatnosťou , únavou, svrbením celého tela a náhlym schudnutím. V súvislosti s tým nemohla
vykonávať domáce práce, práce v záhrade, nemohla sa zaťažovať, športovať, ani rekreačne a žiť tak,
ako žila pred zistením tohto ochorenia. Celý jej život sa zmenil, pretože po tom, keď vyšlo najavo, akú
diagnózu má, ľudia sa jej začali strániť, prestali chodiť na návštevy z obavy pred ochorením, čo veľmi

zlé psychický znášala. Uviedla, že musí dodržiavať prísnu diétu, nemôže byť na slnku, podrobuje sa
neustálym lekárskym vyšetreniam. Býva v rodinnom dome spolu s manželom, deti sú plnoleté, avšak
dcéra študovala na vysokej škole. Výpoveď žalobkyne potvrdil aj jej manžel, ktorý uviedol, že v rodine
po zistení tohto ochorenia sa zmenilo takmer všetko, dovtedy žili usporiadaným rodinným životom
bez väčších problémov, mimo toho, že žalobkyňa trpela ochorením chrbtice, ktoré sa neprejavovalo

ináč než bolesťou, po zistení choroby z povolania sa prejavili vážne zdravotné problémy, s ktorými
sa žalobkyňa veľmi ťažko vysporiadavala. Nechcela prijať túto diagnózu, pretože ako zdravotníčka
mala z toho obavy a tak jej manžel vo všetkom pomáhal . Uviedol, že žalobkyňa je často unavená,
slabá, často práceneschopná. Prestala sa spoločenský stýkať so známymi, s rodinou, neznáša pobyt
na slnku, svrbí ju celé telo a problémy nastali aj po vykonávaní bežných prác, keďže žijú na dedine,

majú záhradu, starali sa o zajace, sliepky, chodili do lesa, bicyklovali sa , všetky tieto činnosti žalobkyňa
nemohla robiť, pretože sa jej stav zhoršoval. Psychický to veľmi zlé znášala, čo vyvolalo problémy
so spaním, nechutenstvo, chudnutie. Vo svojej výpovedí na pojednávaní konanom dňa 3.8.2004
uviedol aj tú skutočnosť, že intímne obmedzili svoje spolužitie, pričom na poslednom pojednávaní obajatak žalobkyňa ako svedok uviedli, že nežijú intímne vôbec. Žalobkyňa sa bližšie odmietala k tomuto
vyjadriť, tvrdila, že má obmedzenia psychického razu, pretože má obavu, aby manžela nenakazila, tak
isto mala problém vysporiadať sa s tým, že by mohla nakaziť aj rodinných príslušníkov, detí, napr. len

tým, že by sa porezala a rodinní príslušníci by prišli do styku s krvou. Manžel žalobkyne, tak isto potvrdil,
že intímny život v posledných rokoch nevedú, pretože nechce na žalobkyňu tlačiť, aby jej nespôsobil
ďalšiu psychickú ujmu.

Keďže vedľajší účastník, ako aj žalovaný spochybňovali nárok žalobkyne na odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a
farmácia, odvetvie interná medicína, infektologia a podaním znaleckého posudku poveril znalca Doc.
MUDr. Ľubomíra Leghata PhD., Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LS ÚPJŠ a SNL
L. Pausteura v Košiciach. Znalec vypracoval súdnoznalecký posudok a predtým si vyžiadal súhlas
zo strany súdu s hospitalizáciou žalobkyne na klinike pracovného lekárstva, a klinickej toxikológie
FN L. Pausteura v Košiciach. Žalobkyňa tam bola hospitalizovaná v dňoch od 6.3.2008 do

19.3.2008. Výsledky, ktoré vyplynuli z hospitalizácie a odborných konzultácií znalec premietol do
súdnoznaleckéhoposudku č.1/2008.Vzáveresúdnoznaleckéhoposudku znalec odpovedalnaotázky,
ktoré mu uložil súd a určil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na
900 bodov. Podľa znalca hepatitída B je doživotné ochorenie u ktorého môže dôjsť kedykoľvek k jeho
exacerbácií preto je potrebné pacienta doživotne monitorovať. U žalobkyne z tohto pohľadu nie je

liečba definitívne ukončená. U žalobkyne po vykonaní všetkých vyšetrení dospel znalec k záveru,
že jej zdravotný stav treba hodnotiť ako chronickú hepatitídu typu B. Chronická hepatitídu typu
B je ochorením, ktoré sa líši v klinickom priebehu prezentácií, progresií a výsledkov. K najčastejším
príznakom patrí únava, ktorá bola zistená pri opakovaných vyšetreniach, kde je zhoršená najmä
námahou, cvičením, čím je znížená kvalita života. Žalobkyňa udáva tiež bolesti kĺbov, čo patrí k

obvyklým a častým mimopečeňovým prejavom chronickej hepatitídy typu B. v dôsledku depozície
imunitných komplexov do tkanív. Bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, však nepatria ku typickým
prejavom choroby z povolania u žalobkyne.

U žalobkyne sa opakovane vyskytli exacerbácie chronickej hepatitídy typu B . Nemožno teda vylúčiť,

že sa tak stane i v budúcnosti , to by však mohlo zhoršiť funkčnú rezervu pečene, s prihliadnutím
na možné mimopečeňové prejavy a komplikácie a s tým súvisiace následne uplatnenie v praktickom
živote. Znalec jednoznačne potvrdil, že únavový syndróm a bolesti kĺbov majú priamu súvislosť s
ochorením žalobkyne a s chorobou z povolania. Zo zdravotnej dokumentácie však nevplynulo, aby boli
u žalobkyne diagnostikované poruchy psychického stavu. Zo záverov súdnoznaleckého posudku ďalej

bolo zistené, že žalobkyňa sa rozhodla z vlastnej vôle biopsiu pečene nepodstúpiť, čo potvrdila svojim
podpisom, táto biopsia pečene by zrejme prispela k určeniu štádiu chronickej hepatitídy, či ide o
pokročilú fibrózu, alebo cirhózu. Žalobkyňa v konaní uviedla, že sa obávala rizík spojených s touto
metódou, a preto odmietla túto biopsiu pečene.

Znalec v závere svojho posudku poukazuje na to, že u žalobkyne možno konštatovať chronickú
hepatitídu typu B, s opakovanými exacerbaciami v r. 2003 -2006. Vylúčil, aby poškodenie pečene
bolo následkom protizápalovej a proti bolestivej liečby pri chronickom radikulárnom syndróme. Vyjadril
sa aj k obmedzeniam života, najmä v oblasti spoločenského uplatnenia v dôsledku tejto choroby a to
pre prípad, že ide o chronickú hepatitídu typu B, ale aj o štádium cirhózy pečene. V závere posudku

poukázal na to, že žalobkyňa vyžaduje kľudový režim v čase exacerbacie chronickej hepatitídy
B. Ďalšie režimové opatrenia sú však potrebné v štádiu cirhózy pečene a jej komplikácií, ako je
vznik vodnatielky, krvácanie z pažerákových varixov, pečeňovej encefalopatie. V takýchto prípadov je
potrebná hospitalizácia, často na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ochorenie môže progredovať do
hepatocelulárneho karcinómu v závislosti od rozsahu a štádia tejto komplikácie, je potrebná chirurgická

alebo onkologická liečba. Dekompenzovaná cirhóza pečene, alebo hepatocelulárny karcinóm majú
spravidla fatálne vyústenie. V prípade dekompenzovanej cirhózy je v určitých štádiách choroby
možná transplantácia pečene. V štádiu chronickej hepatitídy je spravidla doporučovaná racionálna
strava. Pri cirhózy pečene je doporučované obmedziť naviac príjem sodíka v potrave. Pacienti sú v
tomto štádiu ochorenia často podvyživení, je potrebné u nich zvýšiť kalorický príjem buď stravou, alebo

podpornou enterálnou výživou. Pri pečeňovej encefalopatií je potrebné redukovať príjem bielkovín.
V oboch prípadoch sa však doporučuje užívanie hepatoprotektívnych liekov, pričom sa nedajú
vylúčiť pri cirhóze pečene ani komplikácie tejto cirhózy pečene. V čase podania tohto posudku, však
žalobkyňa nemala diagnostikovanú cirhózu pečene, ale iba chronickú hepatitídu typu B.Krajský súd v Prešove, vo svojom rozsudku 4Co 130/2010 zo dňa 21.1.2011 v odôvodnení uviedol,
že Okresný súd Humenné nesprávne posúdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre

priznanie zvýšenia náhrady bolestného a to na základe preukázaných skutkových okolností. Pokiaľ ide
o sťaženie spoločenského uplatnenia za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd
považoval zohľadniť vek, kedy bola u žalobkyne diagnostikovaná choroba z povolania, hepatitída virósa
typu B. Za preukázané zobral aj záver, že si toto ochorenie vyžaduje diétne stravovanie, vylúčenie
alkoholu, nadmerne užívanie liekov a celoživotné šetrenie. Za dôvod osobitného zreteľa odvolací súd

považoval aj tú skutočnosť, že choroba z povolania u žalobkyne bola zistená v r. 2001 a následne
došlo k exacerbácií, čo nepochybne vyplýva zo záveru znaleckého posudku v spise na čl. l55 a to v
období r. 2003, 2005, 2006. Krajský súd v Prešove však považoval priznanie zvýšenej náhrady škody z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne za primerané pokiaľ ide o priznanie l0 - násobku
základného bodového ohodnotenia, preto v tejto časti rozsudok Okresného súdu Humenné potvrdil.
Nad rámec 10-násobku priznania škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vec zrušil a vrátil

súdu l. stupňa s tým, že je vecou žalobkyne, aby preukázala existenciu ďalších dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodne priznanie náhrady zvýšenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia nad rámec rozhodnutia Krajským súdom v Prešove. Zároveň v dôvodoch
poukázal na to, že odvolací súd nepovažoval za preukázané obmedzenie v intímnom živote žalobkyne
ani nezohľadnil zmenu jej majetkových pomerov po vzniku choroby z povolania . Je tomu tak preto,

že nepochybne žalobkyňa po skončení liečenia nastúpila riadne do zamestnania, čo znamená, že k
poklesu jej pracovnej schopností v dôsledku zistenej choroby z povolania nedošlo. Poukázal tiež na to,
žeanipriznanýčiastočnýinvalidnýdôchodoknebolpriznanýzdôvoduchorobyzpovolania,ale zdôvodu
ochorenia pohybového aparátu. Nebolo preukázané ani to, že by došlo ku skončeniu pracovného
pomeru u zamestnávateľa NsP A. Leňa v Humennom z dôvodu zistenej choroby z povolania alebo pre

nadbytočnosť. Obmedzenia v intímnom živote bolo tvrdenou skutočnosťou bez náležitého preukázania
z medicínskeho hľadiska. Za nepreukázané považoval aj tu skutočnosť, že žalobkyňa trpí psychickými
poruchami, na ktoré by bolo možné prihliadať. V ďalšom konaní preto súd vyzval žalobkyňu v súlade
s pokynmi Krajského súdu v Prešove k preukázaniu ďalších okolností hodných osobitného zreteľa, na
základe ktorých uplatňuje svoj nárok na zvýšené odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia.

Pokiaľ ide o nárok na bolestné žalobkyňa v konaní nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Z
jej výsluchu vyplývalo, že bolesti pretrvávajú pod pravým rebrovým oblúkom. Pokiaľ však ide o nárok
na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa trvala na tom, že jej zdravotný

stav sa oproti dobe, keď súd rozhodoval vo veci po prvýkrát výrazne zhoršil . Na dôkaz svojho
tvrdenia predložila súdu do konania lekárske správy, v ktorých sa diagnostikuje záver primárna biliárna
cirhóza pečene a teda ak sa v pôvodnom posudku Doc. Legatha predpokladala progresia ochorenia
žalobkyne a zhoršovanie jej zdravotného stavu, tak k tomu aj následne došlo. V dôsledku zhoršenia
tohto zdravotného stavu došlo aj k prehodnoteniu čiastočnej invalidity u žalobkyne a to zo 40 %

obmedzenia schopnosti žalobkyne bola posúdená jej vyššia miera poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť na 65 % a toto obmedzenie v sebe už zahŕňa práve diagnostikovanú primárnu
biliárnu cirhózu pečene. Žalobkyňa na svoje tvrdenia žiadala vypočuť aj svedka O.. Š., ktorý je jej
všeobecným lekárom a pozná dôkladne jej zdravotný stav i ťažkosti, ktoré ju sprevádzajú pri tomto
ochorení. Poukázala tiež na to, že ak v čase rozhodovania súdu I. stupňa jej hrozilo skončenie

pracovného pomeru , avšak toto nebolo preukázané, tak v súčasnej dobe je proces skončenia
pracovného pomeru opätovne aktuálny do tej miery, že po takmer ročnej práceneschopností a návrate
do práce chce zamestnávateľ so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer a požiadal príslušný úrad o
udelenie súhlasu ku skončeniu pracovného pomeru.

Žalobkyňa predložila súdu potvrdenia o práceneschopnosti, z ktorého súd zistil, že bola v čase
od 7.2.2011 do 6.2.2012 práceneschopná. Táto dlhodobá práceneschopnosť bola ukončená
rozhodnutím o priznaní invalidity a to vo väčšej miere obmedzení, percentuálne sa toto obmedzenie
zvýšilo zo 40 na 65 % v dôsledku choroby chronickej hepatitídy typu B stavu, ktorý následne
prerástol do primárnej biliárnej cirhózy pečene, čo vyplýva z odborného posudku o invalidite, ktorý

vydala Sociálna poisťovňa pobočka Humenné dňa 12.12.2011. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách bola vyjadrená na miesto pôvodných 40 % na 65 %. Počas dlhodobej
práceneschopnosti sa žalobkyňa podrobovala rôznym vyšetreniam a to v súvislosti s chorobou z
povolanianadôkazčohožalobkyňa predložilasúdu správy atosprávuod W..O..A. M. Y.. hepatológazo dňa 24.2.2011, v ktorej sa diagnostikuje záver primárna biliárna cirhóza pečene a správu z
gastroenterologickej ambulancie O.. G. zo dňa 14.2.2011, v ktorej sa taktiež udáva, že u žalobkyne
ide o chronickú hepatopathiu stav po prekonaní hepatitídy typu B s prostrahovaným priebehom

cholestáza autoimunitná hepatitída. Z ďalšej správy z júna 2011 z privátnej gastroenterologickej
ambulancie od O.. G., kde sa žalobkyňa dostavila k vyšetreniu bolo zistené, že mala problémy a
konštatuje sa diagnostika primárnej bileárnej cirhózy O.. W.. M. . Žalobkyňa v konaní tvrdila, že
ťažkosti, ktoré mala v súvislosti s chorobou z povolania v čase rozhodovania súdov sú v súčasnej
dobe vystupňované , a oveľa väčšie o čom svedčí dlhodobá práceneschopnosť i skutočnosť, že sa

v rámci v tejto práceneschopností podrobovala rôznym vyšetreniam so závermi ako boli konštatované
v lekárskych správach . Trvala na tom, že naďalej má bolesti brucha, potenie, svrbenie kože, únavový
syndróm sa zvýraznil a má tlak v oblasti pečene. Uviedla, že jej celková slabosť ju ovplyvňuje v súkromí
ale aj v práci a ovplyvňuje jej výkonnosť. Zhoršenie nastalo v každej jednej oblasti života, nie len na
základe subjektívnych ťažkosti ale aj v oblasti spoločenského kontaktu a ten si chcela zachovať
aspoň tým, že bude pracovať na kratší pracovný úväzok a vykonávať nenáročnú prácu. Všetky

dôvody a obmedzenia, ktoré uvádzala vo svojich výpovediach pri predchádzajúcom prejednávaní
veci pretrvávajú ďalej, avšak v oveľa výraznejšej forme. Vzbudzuje v nej to prirodzene obavu o
budúcnosť, o ďalší vývoj tohto ochorenia. Aj keď nenavštívila odborného psychológa ani psychiatra a
psychický stav konzultuje so svojim obvodným lekárom, ktorému sa so všetkým zdôverila, ako aj s
tým, že nemôže v noci spávať, má ťažkosti ktoré jej vie riešiť jej obvodný lekár s tým, že jej napíše

lieky na ukľudnenie. Žiadala a navrhla vykonanie dôkazu výsluchom svedka O.. Š., ktorý by sa vyjadril
najmä k obdobiu poslednému, keď ho často navštevovala a zdôverovala sa so svojimi ťažkosťami.

Súd z podnetu žalobkyne vykonal dôkaz výsluchom svedka O.. M. Š. a z jeho výpovede zistil
nasledovne:

Žalobkyňa je pacientkou O.. M. Š. od r. 2003. Podľa vyjadrenia všeobecného lekára sa žalobkyňa
lieči aj u gastroenterologičky O.. G. a hepatológa W.. M. v Košiciach. Svedok uviedol, že už pri svojej
výpovedí pred súdom uvádzal, že chronická hepatitída typu B je vysoko rizikové ochorenie, ktoré má
tendenciu aj zhoršovania a u žalobkyne od r. 2010 došlo aj k výraznému zhoršeniu jej zdravotného

stavu. Zo zdravotnej karty žalobkyne totiž vyplýva, že jej gastroenterologička O.. G. konzultuje
zdravotný stav žalobkyne s profesorom M. a už v júni 2011 bolo v správe uvedené, že žalobkyňa má
cirhózu pečene I. stupňa, zistil sa výpotok, t.j. voda v brušnej dutine, čo v praxi znamená, že stav je
vážny, veľmi zhoršený a choroba sa prejavuje veľmi nepríjemne a je nebezpečná. Svedok uviedol, že
cirhóza pečene I. stupňa je stav nebezpečný z toho dôvodu, že sa nevylučuje ďalšie zhoršovanie.

Latentný stav môže trvať aj 20 rokov, avšak následne zhoršenie je už veľmi rýchle. Pacienti, ktorí majú
diagnostikovaný stav cirhózy pečene I. stupňa pri tomto ochorení sa asi 20 % dožíva veku 5 rokov,
30 % žije do l0 rokov. Tento štatistický údaj platí pre ochorenie chronickej hepatitídy typu B pri cirhóze
I. stupňa je to ešte horší štatistický údaj. Svedok poukázal na to, že liečba takéhoto stavu je veľmi

problematická. Pri nastavení interfreónu sú pacienti zväčša alergický, existuje aj biologická forma
liečby, ktorá však je v našich pomeroch ešte len v zárodku. Podľa svedka zhoršenie zdravotného stavu
je výrazné oproti roku 2004, keď sa k zdravotnému stavu žalobkyne vyjadroval. V správach, ktoré
sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácií sa uvádza, že má hrubo zrnitú pečeň, boli v nej nájdené
pozitívne protilátkové veci a je veľmi obťažné zistiť, kedy prechádza tento I. stupeň do stupňa II. či

III. , ktorý znamená v podstate smrť pacienta. Nebezpečenstvo sa môže prejaviť aj takým spôsobom,
že u týchto ľudí aj bežná choroba napr. žltačka, ktorá nevyvoláva ťažkosti u 199 z 200 pacientov, tak
stý pacient môže práve pre komplikáciu v súvislosti s chorobou pečene na bežné ochorenie zomrieť.
Je to vždy vec imunitného systému každého človeka. Zhoršenie zdravotného stavu diagnostikovanie
cirhózy pečene I. stupňa má aj zvýšené obmedzenia a vedľajšie účinky ako sú únavový syndróm,

apatia, bolesti brucha a svrbenie , výpadok menštruácie, pričom tieto obmedzenia žalobkyňa neustále
uvádza. Nie je vylúčené, že môže dôjsť aj k ďalšej komplikácií a to vytvoreniu varixových žíl na ktoré
umiera 45 % ľudí. U žalobkyne stav negatívny pokračuje , stále je u nej nález zväčšená pečeň až na
dva, tri palce a s tým spojená aj zväčšená slezina v súvislosti s ďalším infekčným ochorením by bola
ohrozená aj na živote. Jej stav nie je vyliečiteľný a je predpoklad, že sa bude zhoršovať, nikdy sa už

nebudemaťlepšie. Táto diagnóza cirhóza pečene I.stupňabolapremietnutápretoajdorozhodnutiao
čiastočnej invalidite, kde sa zvýšilo percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
oproti pôvodnému práve pre toto ochorenie. Svedok potvrdil, že žalobkyňa používa aj antidepresíva
ľahkého stupňa, pretože aj keď nejde u nej o psychózu, táto liečba jej pomáha preklenúť obdobie,keď sa musí vyrovnať s chorobou, keď trpí veľmi únavovým syndrómom a keď sa dokáže sústrediť na
činnosť len na krátky čas. Skutočnosť, že žalobkyňa robila na čiastočný úväzok a v podstate ľahkú
prácu nie je v rozpore s nálezom, je však vylúčené, aby žalobkyňa mohla kopať v záhrade a vykonávať

všetky normálne činnosti ako zdravý človek. Tak isto poukázal na to, že posledné štádium cirhózy
pečene sa prejavuje už takými vedľajšími účinkami, ako sú prejavy apraxie, zmeny psychiky, zmeny
koncentrácie, zmeny písma a podb. Svedok trval na tom, že hranicu medzi I. a II. stupňom cirhózy
pečene s presnosťou možno diagnostikovať len metódou biopsie, ktorú však pacienti odmietajú každý
rok kvôli rizikám, ale aj kvôli tomu, že liečba by sa aj pri presnejšom diagnostikovaní nezmenila. V

závere potvrdil, že cirhóza pečene je v príčinnej súvislosti s pôvodným ochorením hepatitídou typu
B, ktorá je v chronickej fáze vysoko aktívna a prešla do štádia cirhózy pečene.

Žalobkyňa predložila do konania rozhodnutie Úradu práce sociálnych veci a rodiny Humenné zo dňa
19.6.2012, ktorým Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Humenné podľa §-u 66 Zákonníka práce udelil
súhlas zamestnávateľovi NsP A. Leňa Humenné na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa

§-u 63 ods. l pís. b) Zákonníka práce so žalobkyňou a ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.
Žalobkyňa teda poukázala na to, že opätovne sa nachádza v procese skončenia pracovného pomeru
so zamestnávateľom a keďže toto rozhodnutie bolo vydané 19.6.2012, je predpoklad, že v najbližšom
období dôjde aj ku skončeniu pracovného pomeru.

Podľa §-u 190 ods. 3,4,5 Zákonníka práce účinného ku dňu 24.10.2001, za škodu spôsobenú
zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval
naposledy pred jej zistením v pracovnoprávnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z
povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch

o sociálnom zabezpečení ( zoznam chorôb z povolania ), ak vznikli za podmienok tam uvedených.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb
z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu a za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do
zoznamu.

Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti
nezbaví podľa §-u 191.

Podľa §-u 191 ods. l pís. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovedností celkom,
ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil
právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pripráci,hocisnimibolriadne oboznámenýaichznalosťadodržiavaniesasústavnevyžadovali

a kontrolovali, alebo škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opilosťou, alebo v dôsledku
zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti
boli jedinou príčinou škody.

V danom prípade žalovaný sa nebránil tým, že by škoda bola spôsobená zavineným správaním sa

žalobkyne a to celkové ani čiastočne. Keďže žalobkyňa pracovala ako zdravotná sestra išlo o riziko
povolania pri ktorom došlo k vzniku choroby z povolania, ale neboli zistené porušenia iných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo iné zavinenie zo strany žalobkyne.

Podľa §-u 193 ods. l, 2 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého

sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za :
a) stratu na zárobku
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením

d) vecnú škodu ustanovenie §-u 187 ods. 3 platí aj tu

Spôsob a rozsah náhrady škody je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s
príslušným odborovým orgánom a so zamestnancom.Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia.

Podľa §-u 11 Zák. č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a v znení neskorších predpisov ( ďalej len citovaného zákona ) na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola

zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Na nároky poškodených uplatnených na súde podľa doterajších predpisov sa nevzťahuje §- 6 ods. 3.

Podľa ustanovenia §-u 2 ods. l Vyhl. Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v platnom do 31.7.2004 ( ďalej len citovanej vyhlášky) odškodňovanie za
bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstraňovaním
jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia §-u4odst.1citovanejvyhlášky, sťaženiespoločenskéhouplatnenia saodškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
( ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote alebo spoločnosti.

Podľa ustanovenia §-u 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže
súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to nad sumu
ustanovenú v ods. l a 2.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný čiastočne.
Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na systéme tzv. bodového
ohodnotenia, čo znamená, že tieto náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom
bodov.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním
následkov. Predpokladom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného je existencia osobitne
mučivých bolestí, ktoré musí poškodený v dôsledku poškodenia zdravia a následkov liečebného
procesu znášať. U žalobkyne bolo ohodnotené bolestné na l50 bodov s tým, že základne odškodnenie

bolestného vo výške 9000,- Sk bolo vedľajším účastníkom žalobkyne vyplatené. Táto skutočnosť
nebola sporná. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 4Co 130/2010 zo dňa
21.1.2011 vyplýva, že v čase rozhodovania o odvolaní žalovaného krajský súd konštatoval, že z
dokazovania dovtedy vykonaného nevyplynuli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými by
bolapreukázanádôvodnosť zvýšenianáhrady bolestnéhovprospechžalobkyne. Keďženásledne súd

v ďalšom konaní vyzval žalobkyňu v súlade s pokynmi krajského súdu k preukázaniu týchto dôvodov
osobitného zreteľa a žalobkyňa tieto dôvody v konaní v ďalšom nepreukázala, súd jej návrh na náhradu
zvýšeného bolestného v celom rozsahu zamietol. Ďalej sa zaoberal posúdením existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak poškodený na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských
potrieb a na plnenie jeho spoločenských úloh.

Z doteraz vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyňa v konaní preukázala okolností a
dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia nad priznanú náhradu 17.924,72 eur. Tieto dôvody spočívajú najmä vo výraznejšíchvedľajších účinkoch tohto ochorenia, ktoré sa prejavujú v obmedzení žalobkyne vo všetkých
oblastiach jej života. Tým, že choroba prešla do horšieho štádia a to cirhózy pečene I. stupňa
možno hovoriť aj o tom, že obmedzenia v živote žalobkyne sú omnoho výraznejšie. Táto okolnosť bola

iba teoretický rozoberaná už v záveroch súdnoznaleckého posudku Doc. MUDr. Ľubomíra Leghatha
PhD., ktorý však v čase keď vypracoval súdnoznalecký posudok vychádzal zo stavu žalobkyne takého,
že trpí chronickou hepatitídou typu B, s opakovanými exacerbaciami v r. 2003 a r. 2006. Vyjadril sa
aj k obmedzeniam žalobkyne v oblasti spoločenského života, ktoré boli aj krajským súdom čiastočne
akceptované na základe ktorých Krajský súd v Prešove priznal žalobkyni zvýšené 10- násobne

odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sám znalec v čase vypracovania tohto posudku
pripúšťal možnosť vývoja tohto ochorenia aj komplikácie, ktorá v tom čase ešte nenastála, avšak v
záveresvojho posudku sa ňou zaoberáaudáva,že inéopatrenia sú včase exacerbácie chronickej
hepatitídy typu B a iné potrebné v čase štádia cirhózy pečene, resp. jej možných komplikácií ako je
vznik vodnatielky, krvácania z pažerákových varixov, pečeňové encefalopatie, pretože v takýchto
prípadoch je nutná hospitalizácia často na jednotke intenzívnej starostlivosti. Taktiež uviedol, že

ochorenie v takomto štádiu môže progredovať do hepatoceluárneho karcinómu v závislosti od rozsahu
a štádia tejto komplikácie, je potrebná chirurgická alebo onkologická liečba. Súd v konaní ďalším
dokazovaním zistil, že zdravotný stav žalobkyne sa výrazne zhoršil tým, že je u nej diagnostikovaná
biliárna cirhóza l. stupňa . Sám O.. Š. X.viedol, že prechod do II. stupňa je možno aj bez nejakých
vonkajšíchprejavovavlatentnej forme môžeaj nastaťstým,že pokiaľpríduuž komplikácie avzniknú

ďalšie výrazne ťažkosti, tak možno očakávať aj smrť a rýchly priebeh a zhoršovanie tohto ochorenia.
U žalobkyne takýto stav ešte nenastal, avšak možno konštatovať, že od rozhodnutia I. stupňového
súdu a podania súdnoznaleckého posudku, došlo k tomu, že ochorenie u žalobkyne progreduje, a táto
skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná tak lekárskou správou od hepatológa W.. O.. M. ako aj
odborným posudkom o invalidite. Žalobkyňa v konaní uvádzala v podstate tie isté dôvody, avšak trvala

na tom, že obmedzenia sú výraznejšie, trvala na tom, že má bolesti pod pečeňou v oblasti brucha,
trvala na tom, že pociťuje slabosť, výraznú únavu, svrbenie kože a sústrediť na prácu sa dokáže len
krátkodobo. Skutočnosť, že ešte doposiaľ vykonávala prácu a neskončila pracovný pomer súvisela
aj s tým, že sa nechcela úplne izolovať od okolia. Preukázala, že ku skončeniu pracovného pomeru
dochádza, keďže už bol udelený súhlas k daniu výpovede zo strany zamestnávateľa.

Zo záverov súdnoznaleckého posudku Doc. MUDr. Legátha, ale aj výpovede MUDr. Šimka
vyplýva, že je rozdiel, či pacient, trpí chorobou chronická hepatitída typu B alebo je progresia tohto
ochorenia a ochorenie prešlo do cirhózy pečene.

Tento rozdiel sa netýka zvlášť liečby pacienta, rozhodne sa však týka ťažkosti, ktoré takýto pacient
má, pretože ak sa výrazne zhoršuje ochorenie pečene, zhoršujú sa výrazne aj vedľajšie účinky
tohto ochorenia.

Ak teda žalobkyňa uvádza, že všetky príznaky a obmedzenia, ktoré ju sprevádzajú týmto ochorením

sú podstatne výraznejšie, súd jej výpovedí uveril. Podporuje to aj záver posudku o invalidite , ale
priamo aj výpoveď O.. Š.. Ak by žalobkyňa v čase rozhodovania súdu trpela chronickou hepatitídou
typu B, bez progresie tejto choroby , v súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove by súd žalobu
zamietol

Výsledkami ďalšieho dokazovania mal však súd za preukázané, že následky a obmedzenia v živote
žalobkyne sú oveľa väčšie, ak sa stav nepovažuje za ustálený . Choroba ma nebezpečný priebeh
s možným najfatálnejším záverom, a preto súd nepovažoval odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobkyne v sume 17.924,72 eur za postačujúce a priznal je zvyšok nároku tak, ako
ho uplatnila v konaní vo výške 35.819,43 eur, čo pri počte 900 bodov x 60,- Sk, predstavuje 20

- násobok základného bodového ohodnotenia, lebo táto suma je primeraná náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

O trovách štátu rozhodol súd podľa §-u 148 ods. l O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu
trov štátu v sume 3.297,15 eur, ktoré pozostávajú z vyplatenej odmeny znalca vo výške 58.400,-

Sk, odmeny konzultantovi Doc. MUDr. Petrovi Jarčuškovi PhD. v sume 10.800,- Sk a odmeny
konzultantovi prof. MUDr. Ivanovi Schreterovi CSc. v sume 10.800,- Sk uznesením Okresného súdu
Humenné č.k. 5C 50/2003- 210 zo dňa 9.10.2008. Týmto uznesením súd zároveň priznal Klinike
pracovného lekárska Klinickej toxikológie FN L. Pastera Košice náklady spojené s hospitalizácioužalobkyne, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 2080800336 v sume 17.530,- Sk. Uznesením zo dňa
9.10.2008 bola teda priznaná odmena znalcovi, konzultantom a náhrada nákladov spojených s
hospitalizáciou v celkovej výške 97.530,- Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 3.237,40 eur.

Trovy štátu vznikli aj vyplatením odmeny znalcovi v sume 59,75 eur na čl. 233 spisu, sp. zn. 5C
50/2003, ktoré boli priznané uznesením dňa 9.4.2010 znalcovi za posudok za odškodnenie za bolesť
pri chorobách z povolania vyhotovený Klinikou pracovného lekárstva NsP L. Pastera v Košiciach.
Spolu teda trovy štátu predstavujú sumu 3.237,40 eur + 59,75 eur spolu 3.293,15 eur.

Súd zaviazal žalovaného aj k náhrade k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a to
podľa §-u 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od
platenia súdneho poplatku, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy 2.687,- eur, čo predstavuje
5 % z priznanej sumy 53.744,15 eur.

O trovách právneho zastúpenia rozhodol súd podľa §-u 142 ods. 3 O.s.p, tak, že že zaviazal

žalovaného k zaplateniu trov konania, ktoré žalobkyni vznikli na trovách právneho zastúpenia a to spolu
vo výške 6125,13 eur.

Žalobkyňu od začatia konania na súde, t.j. od 28. 4. 2003, zastupoval advokát JUDr. Ing. Michal Plenta,
ktorému súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 2404,80 eur (7krát hlavný úkon po

336,94 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 11. 2006, 3.
zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 12. 2008, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 5. 2010, 5.
odvolanie žalobkyne proti rozsudku, 6. písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, 7. zastupovanie na
pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 21. 1. 2011 + 2krát paušál po 5,44 eur + 1krát paušál 1krát
paušál 6,30 + 3krát paušál 7,21 eur + 1krát paušál 7,41 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Privýpočtetrovprávnehozastúpeniazaobdobieodzačatiakonania,t.j.od28.4.2003,doprávoplatného
priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 17 924 eur a to rozsudkom
Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 5. 2010 č.k. 5C/50/2003-258 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 21. 1. 2011 č.k. 4Co/130/2010-310, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 1. 3. 2011,

súd vychádzal z právoplatnej priznanej sumy 17 924 eur.

Od 23. 11. 2011 žalobkyňu zastupoval JUDr. Peter Barňák, ktorému súd priznal trovy právneho
zastúpenia v sume 3720,33 eur (5krát hlavný úkon po 492,93 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia,
2. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 3. 2012, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 14. 6. 2012, 4.

písomné podanie vo veci samej zo dňa 21. 8. 2012, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 25. 10. 2012 +
2/3 hlavného úkonu za poradu s klientom dňa 15. 8. 2012 vo výške 328,62 eur + 2krát 1 hlavného úkonu
123,23 eur - 1. zatupovanie na odročenom pojednávaní dňa 6. 12. 2011, 2. zastupovanie na pojednávaní
dňa 15. 11. 2012, pri ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia + 2krát paušál 7,41 eur + 6krát paušál
7,63 eur + 20% DPH 620 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Pri týchto úkonoch priznaných advokátovi JUDr. Petrovi Barňákovi, súd vychádzal z prisúdenej sumy
35 819,43 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).