Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Marián Degma
Legislation area – Občianske právo – Nájomná zmluva
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 9C/164/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899714
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1009899714.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Mariánom Degmom, v právnej
veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti
odporcovi: EURO-BUILDING, a. s., IČO: 35683066, so sídlom Družstevná 2, Bratislava, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, o zaplatenie 384.361,-
eur takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 38.126,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Súd konanie v časti 27.179,42 eur z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Bratislava I dňa 24. 4. 2001, postúpený tunajšiemu súdu
dňa 19. 11. 2001, sa domáhal navrhovateľ od odporcu uhradenia sumy celkovo 11.579.260,- Sk, ako
aj trov konania titulom plnenia z dvoch medzi účastníkmi uzatvorených zmlúv o nájme pozemkov, a to
ako nedoplatku nájmu a zmluvnej pokuty vyplývajúcej z oneskorenej úhrady nájmu. Tunajší súd na
základe písomného podania navrhovateľa zo dňa 28. 1. 2005 - čiastočnému späťvzatiu návrhu
uznesením č. k. 9C 164/2001-75 z 11. 4. 2006 právoplatného v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4Co 229/2006-85 z 29. 6. 2007 konanie v časti zastavil s tým, že predmetom konania
ostala povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi sumy 77.784,- Sk a 2.024.424,- Sk titulom zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania.
Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9 C 164/2001-154
zo dňa 5. 11. 2008 a to tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 54.000,- Sk, ako aj úrok
z omeškania vo výške 15,5 % ročne z istiny 320.925,- Sk za omeškanie za deň 28. 1. 2002, ako aj
úrok z omeškania 15,5 % ročne zo sumy 240.034,- Sk od 29. 1. 2002 do 27. 6. 2002. V zostávajúcej
časti súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Voči
tomuto rozsudku podal odvolanie v časti, v ktorej súd návrh zamietol, navrhovateľ namietajúc, že
súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, keďže nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie oprávnenosti jeho nároku, a to rozhodnutie Krajského
stavebného úradu o umiestnení stavby. V časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel, podal
odvolanie odporca, ktorý žiadal v napadnutej časti návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Odporca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom 1. stupňa ohľadom výšky zmluvnej pokuty,
ako aj tú skutočnosť, že v konaní si uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči navrhovateľovi
vo výške 100.000,- Sk, ktorá vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 30C 7/2001-79
právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 399/2004-110. Na základe
týchto vo veci podaných odvolaní Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co147/2009-194 z 28. 10.2011 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd 1. stupňa
nevykonal dokazovanie v súlade s § 120, s § 122 a § 129 O. s. p., ako aj to, že je predčasný záver súdu
1. stupňa vzhľadom na nemožnosť stanoviť začiatok omeškania odporcu s plnením nájomného, keďže
navrhovateľ nepredložil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave vo veci preskúmania rozhodnutia
o umiestnení stavby. Zároveň uviedol, že v ďalšom sa súd musí vysporiadať s námietkami odporcu,
týkajúce sa rozporu výšky uplatnenej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi, ako aj započítaním pohľadávky
odporcu, ktorú mal voči navrhovateľovi, a ktorú žiadal započítať na pojednávaní konanom 5. 11. 2008.
Tunajší súd po vrátení veci doplnil dokazovanie o výsluchy zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu
odporcu, riadne vykonal dokazovanie v spise založenými listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvou o
nájme pozemku č. 088800349700, zmluvou o nájme pozemku č. 088800359700, ako aj dodatkami k
týmto zmluvám, dohodou o ukončení zmluvy č. 088800349700, Štatútom hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy z roku 1994, Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy číslo 2/1993 a číslo 9/1994, Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave zo dňa
27. 11. 1997 o preskúmaní mimo odvolacieho konania rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave o
umiestnení stavby, spisom Okresného súdu Bratislava III 30C 7/2001- rozsudkom tunajšieho súdu 30C
7/2001-79, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 399/2004-110, výpismi z účtu navrhovateľa,
písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Účastníci uzatvorili dňa 20. 2. 1997 dve zmluvy o nájme pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, a to
zmluvu č. 088800359700 a č. 088800349700, na základe ktorých prenajal navrhovateľ odporcovi v
zmluvách špecifikované pozemky za účelom výstavby polyfunkčného objektu, a to na dobu určitú od 1.
2. 1997 do 31. 1. 1999. V oboch nájomných zmluvách pozemkov bolo zároveň dojednané nájomné, jeho
splatnosť, ako aj následky omeškania nájomcu - odporcu s plnením nájomného, a to vo forme zmluvnej
pokuty. V priebehu trvania nájomného vzťahu založeného predmetnými zmluvami o nájme pozemkov
došlo k podpísaniu dodatkov k týmto zmluvám a dodatky zo dňa 5. 5. 1999 nanovo upravovali výšku
nájomného, ako aj výšku zmluvnej pokuty, pričom došlo k jej zníženiu z pôvodne dojednanej výšky 0,5 %
denne na 0,15 % denne. Dojednané dodatky k zmluvám zároveň nanovo upravovali termíny splatnosti
dovtedy odporcom neuhradeného nájomného za užívanie predmetných pozemkov. Podľa dodatku k
zmluve č. 088800359700 sa odložila povinnosť odporcu platiť nájomné splatné od februára 1999 do
tridsiatich dní od vydania právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave vo veci preskúmania
rozhodnutia o umiestnení stavby. Medzi účastníkmi došlo k podpísaniu Dohody o ukončení nájomného
vzťahu založeného zmluvou o nájme pozemku č. 088800349700, a to ku dňu 31. 3. 2002. Podľa
písomností navrhovateľa zo dňa 11. 8. 2004 súd zistil, že dňa 6. 8. 2004 odporca uhradil navrhovateľovi
sumu 100.000,- Sk, ktorú však navrhovateľ nevedel identifikovať. Písomným podaním navrhovateľa zo
dňa 4. 10. 2012 zobral navrhovateľ svoj návrh späť v časti, ktorou žiadal priznať úroky z omeškania
a zmluvnú pokutu za obdobie pôvodne uplatnené od 14. 8. 1999 do 28. 1. 2002, a to vzhľadom na
odporcom vznesenú námietku premlčania. Na pojednávaní súdu, konanom dňa 17. 10. 2012 odporca
súhlasil s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu navrhovateľa v zmysle jeho podania zo dňa 4. 10.
2012.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporca mal v zmysle zmluvy o nájme č. 088800349700 mu uhradiť
nájomné za obdobie január až marec 2002 v celkovej výške 320.925,- Sk, a to do 15. 1. 2002,
avšak až dňa 29. 1. 2002 uhradil sumu 80.891,- Sk a zostatok nájomného vo výške 240.034,- Sk
až dňa 27. 6. 2002, čím sa dostal do omeškania s platením nájomného a prináleží mu uhradiť
zmluvnú pokutu dojednanú v zmysle dodatku k danej zmluve vo výške 0,15 % denne z omeškaného
nájomného, ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne. V zmysle druhej zmluvy o
nájme č. 088800359700 bola v zmysle dojednaného dodatku k tejto zmluve dohodnutá splatnosť nájmu
do tridsiatich dní od vydania právoplatného rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave o preskúmaní
rozhodnutia o umiestnení stavby. Zároveň bolo dohodnuté mesačné nájomné 53.308,- Sk, pričom v
zmysle tejto zmluvy odporca dlhované nájomné uhradil až dňa 10. 9. 2004, a to celkovo 959.550 Sk,
pričom táto suma predstavuje úhradu dlhovaného nájomného a čiastočne aj úroku z omeškania. Podľa
navrhovateľa začiatok omeškania odporcu s úhradami nájomného v zmysle druhej zmluvy o nájme
pozemku za obdobie od februára 1999 do januára 2000 na základe uzatvoreného s odporcom dodatku
bol viazaný na vydanie rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave vo veci preskúmania rozhodnutia o
umiestnení stavby. Predmetné rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave bolo vydané dňa 27. 11. 1997 a
v čase podania žiadosti odporcu o odklad platenia nájomného bolo už vo veci preskúmania rozhodnutia
o umiestnení stavby právoplatne rozhodnuté, a keďže lehota, ktorou malo dôjsť k odkladu platenia
nájomného splatného po februári 1999 v skutočnosti predchádzala pôvodne dohodnutú splatnosť
nájomného v zmysle dojednanej zmluvy v znení pred dodatkom z mája roku 1999 nedošlo k odkladu
platenia nájomného, ale naopak, nájomné sa stalo splatným vopred. Navrhovateľ však uviedol, že sisvojenárokynaplneniavzmyslezmluvyčíslo088800359700uplatňujeažod29.1.2002,ktorálehotaje
preodporcupriaznivejšia.Navrhovateľvzhľadomnanámietkuzapočítaniasumy100.000,-Sk,vznesenú
v konaní odporcom, vzniesol voči tejto požiadavke námietku premlčania, keďže kompenzačný prejav
bol odporcom uskutočnený na pojednávaní dňa 5. 11. 2008 a preto je prípadná pohľadávka odporcu
z vydania bezdôvodného obohatenia premlčaná a v zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nemožno premlčané pohľadávky započítať. K bezdôvodnému obohateniu zo strany navrhovateľa prišlo
prijatím danej sumy dňa 10. 9. 2004 a premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 10. 9. 2007 a preto
je táto pohľadávka premlčaná. Zároveň zdôraznil, že k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor odporcu
došlo zo strany tretieho subjektu a nie zo strany navrhovateľa. Ohľadom výšky uplatnenej zmluvnej
pokuty 0,15 % denne navrhovateľ uviedol, že uzatváral s odporcom ako nájomcom v danom období
aj iné nájomné zmluvy, v ktorých bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,2 % denne a takúto
sadzbu v iných súdnych konaniach súdy v plnom rozsahu akceptovali. Záverom navrhovateľ uviedol,
že primátor Bratislavy bol plne kompetentný podpísať predmetné nájomné zmluvy a ich dodatky a to
vzhľadom na Štatút a Všeobecné záväzné nariadenie hlavného mesta Bratislavy č. 2/1993 o zásadách
hospodárenia s majetkom hlavného mesta, nakoľko schváleniu mestským zastupiteľstvom podlieha
nájom nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako 10 rokov, čo v danom prípade nebolo splnené.
Odporca v konaní uviedol, že pokladá uplatnený nárok navrhovateľa za premlčaný, nakoľko navrhovateľ
v priebehu konania opakovane svoj nárok menil a preto je ho potrebné posudzovať ako nový návrh a
v tom prípade nebola dodržaná dvojročná premlčacia doba. K meritu veci odporca uviedol, že medzi
účastníkmi konania zostala sporná doba nájmu, pričom v rokoch 1999 až 2004 sa uskutočnila medzi
účastníkmi rozsiahla korešpondencia s tým, že každá strana sa odvolávala na znenie zmluvy, ktoré mala
k dispozícii a ktoré bolo rozdielne. Keďže odporca predmetný pozemok užíval aj po dobe dojednanej
podľa nájomnej zmluvy došlo zo zákona k obnoveniu nájmu na dobu jedného roku a preto dňa 25. 1.
2005došlokdohodeoskončenínájmuk 31.1.2000.Podľanázoruodporcudošlokobnoveniunájomnej
zmluvy v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to len v časti vymedzenia predmetu nájmu a
odplaty za prenechanie nájmu. Ohľadom zmluvnej pokuty uplatnenej žalobným návrhom navrhovateľa
odporca uviedol, že inštitút zmluvnej pokuty má slúžiť ako zabezpečovací prostriedok na splnenie
povinností a nárok na jej uplatnenie vzniká, ak dôjde k porušeniu hlavného záväzku, pričom tým, že mal
uhradené nájomné v zmysle zmluvy o nájme, nemohol zaviniť porušenie povinností. Taktiež uviedol,
že zmluvná pokuta má zodpovedať hodnote zabezpečovacej povinnosti a v danom prípade ju nie je
možné priznať v požadovanej výške, keďže táto prevyšuje samotnú výšku nájomného a on by bol
sankcionovaný dvakrát a to úrokmi z omeškania, ako aj neprimeranou zmluvnou pokutou, ktorej výška v
danom období v dojednaných obdobných zmluvách medzi účastníkmi predstavovala 0,05 %, respektíve
0,02 % denne. Odporca taktiež žiadal v konaní započítať svoju pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške
100.000,- Sk, ktorá vyplýva z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III č. k. 30C 7/2001-79 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 399/2004-110. Záverom vyslovil názor, že na podpis
predmetných nájomných zmlúv, ako aj dodatkov k nim bol potrebný súhlas Mestského zastupiteľstva
Bratislavy a nestačil len podpis primátora Bratislavy, a to vzhľadom na výšku nájomného vyplývajúcu z
daných nájomných zmlúv, keďže išlo o dôležité právne úkony týkajúce sa majetku mesta a preto malo
mestské zastupiteľstvo povinnosť udeliť súhlas primátorovi k podpisu predmetných nájomných zmlúv.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania, ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
Podľa § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vydanie vecí
alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu
spisu súd zastavil konanie v časti uplatneného navrhovateľom nároku vo výške 27.179,42 eura
predstavujúcou jeho nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne a zákonný úrok z omeškania za
obdobie od 14. 8. 1999 do 28. 1. 2001 a to vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu navrhovateľom
v tejto časti za súčasného súhlasu odporcu s týmto späťvzatím. Súd zároveň zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi celkovo 38.126,34 eura, predstavujúce úrok z omeškania v zákonnej výške, ako aj
zmluvnú pokutu titulom oboch zmlúv o nájme pozemkov uzavretých medzi účastníkmi. Súdom priznaná
čiastka v zmysle zmluvy o nájme pozemku číslo 088800349700 predstavuje sumu celkovo 1.249, 65
eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 508,67 eura ako úroku z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo
sumy 80.891,- Sk (2.685,09 eur) za omeškanie odporcu za deň 29. 1. 2002 a za omeškanie odporcu
s úhradou zvyšku sumy nájomného vo výške 240.034,- Sk za obdobie od 29. 1. 2002 do 27. 6. 2002,
kedy túto sumu titulom dlhovaného nájomného odporca navrhovateľovi aj reálne uhradil. Zároveň súd
priznal navrhovateľovi sumu 740,98 eura, ktorá predstavuje sumu titulom zmluvnej pokuty, a to za
omeškanie za úhradu dlhovaného nájomného v sume 240.034,- Sk (7.967,67 eur),a to za obdobie od
29. 1. 2002 do 31. 3. 2002 pri výške zmluvnej pokuty 0,15 % denne, keďže podľa názoru súdu vznikol
navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu len za toto obdobie, nakoľko účastníci uzatvorili dohodu o
ukončení predmetnej nájomnej zmluvy, a to ku dňu 31. 3. 2002. Preto súd vo zvyšku navrhovateľom
uplatnený nárok na zmluvnú pokutu do 27. 6. 2002, kedy došlo reálne k úhrade dlhovaného nájomného
zamietol. Ohľadom druhej uzatvorenej zmluvy o nájme číslo 088800359700 súd priznal navrhovateľovi
titulom úroku z omeškania celkovo sumu 9.778,17 eura, predstavujúcu zákonný úrok z omeškania 17,6
% ročne a to zo sumy 586.392,- Sk (19.464,65 eur), a to za obdobie od 29. 1. 2002 do 10. 9.2004.
Zároveň súd priznal titulom zmluvnej pokuty za omeškanie odporcu s platením nájomného sumu celkovo
30.417,92 eura a to ako zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne zo sumy 586.392,- Sk (19.464,65 eur)
od 29. 1. 2002 do 10. 9. 2004 a zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne zo sumy 53.308,- Sk (1.769,50
eur) za obdobie od 29. 1. 2002 do 10. 9. 2004, ktorým dňom došlo k úhrade dlhovaného nájomného
odporcom. Zároveň súd však zohľadnil sumu 100.000,- Sk (3.319, 39 eura), ktorú sumu si odporca voči
navrhovateľovi uplatnil ako započítanie jeho pohľadávky v danej výške, ktorá vznikla z dôvodu jeho
predčasného plnenia navrhovateľovi sumy 100.000,- Sk v zmysle rozsudku tunajšieho súdu č. k. 30C
7/2001-79, ktorý bol však rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 399/2004-110 zmenený tak,
že pôvodný návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý. Súd zároveň má za to, že započítanie
danej pohľadávky 100.000,- Sk odporcom voči nároku uplatneného touto žalobou navrhovateľom je
možné a započítanie nie je premlčané, keďže odporca predmetnú sumu 100.000,- Sk navrhovateľovi
uhradil 6. 8. 2004, pričom rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 399/04-110 bol odporcovi
doručený dňa 20. 12. 2005, ktorým dňom došlo k stretu predmetnej pohľadávky 100.000,- Sk s v tomto
konaní uplatnenou pohľadávkou navrhovateľa, keďže odpadol právny dôvod plnenia zo strany odporcu
navrhovateľov a odporca na súdnom pojednávaní dňa 5. 11. 2008 navrhovateľovi uviedol, že žiada túto
svoju pohľadávku započítať v tomto konaní. Preto je súd názoru, že všeobecná premlčacia lehota troch
rokov v prípade započítania pohľadávky odporcu vo výške 100.000,- Sk neuplynula a započítanie tejto
pohľadávky voči uplatnenej pohľadávke navrhovateľa je v tomto konaní možné. Súd túto skutočnosť
zohľadnil a pohľadávku vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eura) započítal a v tejto časti žalobný návrh
zamietol.
Súd priznal navrhovateľovi titulom oboch medzi účastníkmi uzatvorených zmlúv o nájme pozemkov
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z výšky sumy omeškaného nájomného, ako aj
príslušný zákonný úrok z omeškania, nakoľko mal za preukázané, že účastníci riadne uzatvorili obe
nájomné zmluvy, pričom neskôr riadne uzatvorili dodatky k nim, ktoré stanovovali nižšiu zmluvnú pokutu
za omeškanie s platením nájomného odporcom a to z pôvodne dojednanej výšky 0,5 % denne na
0,15 % denne a zároveň predmetné dodatky stanovovali splatnosť odporcom zameškaného nájomného
titulom oboch nájomných zmlúv. Súd mal za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s
úhradou nájomného v prípade oboch nájomných zmlúv a nájomné titulom zmluvy číslo 088800349700v konečnom dôsledku uhradil až dňa 27. 6. 2002 a nájomné v zmysle zmluvy číslo 088800359700 uhradil
až dňa 10. 9. 2004. Tým, že odporca neuhradil nájomné titulom oboch nájomných zmlúv včas, dostal sa
do omeškania a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi za dobu omeškania zákonný úrok z omeškania
a zároveň aj zmluvnú pokutu v dojednanej výške v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluvám, keďže
dojednaná zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd
prizohľadnenívýškyzmluvnejpokutynevzhliadoljejmožnýrozporsdobrýmimravmiatospoukazomna
zabezpečovanú povinnosť odporcom, dobu uzatvorenia zmluvnej pokuty, okolnosti jej uzatvorenia ako
aj to, že uplatnená zmluvná pokuta navrhovateľom v konaní je viac než trojnásobne nižšia ako pôvodne
dojednaná zmluvná pokuta v zmysle uzatvorených zmlúv o nájme. Podľa súdu, nájomné zmluvy a
dodatky k nim hovorili o tom, že predmetné nájomné zmluvy sú dojednané na dobu určitú, a to do 31.
1. 1999, pričom však odporca predmet nájmu užíval naďalej aj po tomto dátume bez obmedzenia zo
strany navrhovateľa a preto došlo v zmysle Občianskeho zákonníka k obnoveniu pôvodne uzatvorenej
nájomnej zmluvy a to za tých istých podmienok s obmedzením doby nájmu na jeden rok. Pôvodne
nájomné zmluvy v znení ich dodatkov boli podľa názoru súdu platne uzatvorené a obsahovali riadne
dojednania o zmluvnej pokute, pričom podľa súdu v tomto prípade, ak došlo k obnoveniu takýchto riadne
uzatvorených nájomných zmlúv v zmysle znenia ich dodatkov, došlo k obnoveniu nájmu za identických
podmienok nielen čo sa týka predmetu nájmu, výšky nájmu, lehotách splatnosti nájmu, ale aj ostatných
náležitostí, ktoré boli v danej pôvodnej nájomnej zmluve v zmysle § 676 Občianskeho zákonníka
obnovenej zmluvy riadne dojednané t. j. aj vrátane dojednaných zmluvných pokút. Podľa názoru súdu
v danom prípade zákon hovorí o obnovení platnosti pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy o jedinom
obmedzení, a to v určenej dobe nájmu platnosti takejto nájomnej zmluvy, v danom prípade jeden rok.
Preto je potrebné nazerať podľa názoru súdu na vec tak, že aj v období v roku 2000, 2001, 2002 bola
pôvodná zmluva o nájme pozemku číslo 088800349700 platná v celom svojom rozsahu, okrem doby
nájmu. Taktiež zmluva o nájme pozemku číslo 088800359700 bola v období rokov 2000 až 2004, kedy
došlo k uhradeniu zostávajúcej časti nájomného v zmysle tejto zmluvy odporcom platná, so všetkými
z nej uvedenými náležitosťami, vrátane zmluvnej pokuty.
Podľa názoru súdu, primátor Bratislavy ako štatutárny zástupca mesta, bol oprávnený podpísať, a to
aj bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva Bratislavy, predmetné nájomné zmluvy a
dodatky k nim a to aj s poukazom na v tom čase platné znenie štatútu Bratislavy, ako aj Všeobecne
záväzného nariadenia číslo 2/1993. Podľa presvedčenia súdu, odporcom tvrdená neplatnosť daných
zmlúv z dôvodu, že neboli schválené mestským zastupiteľstvom neobstojí, a to ani s poukazom na
výšku plnenia v zmysle týchto zmlúv, keďže mestské zastupiteľstvo malo oprávnenie vyjadrovať sa len k
zmluvám s dobou nájmu dlhšou ako 10 rokov, čo v danom prípade nebolo prekročené. Samotný odporca
v zmysle oboch nájomných zmlúv a dodatkov k nim, navrhovateľovi v konečnom dôsledku aj plnil.
Záverom podľa názoru súdu neobstojí ani námietka odporcu o premlčaní uplatneného nároku
navrhovateľa a táto námietka podľa súdu nie je dôvodná, keďže podľa v tomto konaní si pôvodnou
žalobou navrhovateľ uplatnil svoj nárok žalobou z 24. 4. 2001 a to pôvodne vo výške 11.579.260,- Sk s
príslušenstvom, pričom podaním zo dňa 28. 1. 2005 navrhovateľ zobral čiastočne späť návrh a uplatnil
si v zmysle toho istého právneho vzťahu založeného tými istými nájomnými zmluvami od odporcu sumu
(nižšiu ) v celkovej výške 2.099.208,- Sk (69.680,93 eur). Pôvodne podanou žalobou si navrhovateľ
okrem zaplatenia neuhradeného nájomného uplatnil od odporcu aj zákonný úrok z omeškania, ako aj
zmluvnú pokutu (vo výške 0,5 % denne), a to od doby omeškania odporcu s dlžným nájomným od
dátumov splatnosti nájomného, čo bolo od 13. 9. 1997 do zaplatenia. Podaním z roku 2005 navrhovateľ
zotrval na pôvodne uplatnenom nároku z hľadiska úroku z omeškania a zmluvnej pokuty (avšak vo výške
0,15% denne - v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluvám), a to za obdobie do reálneho uhradenia
dlhovaného nájomného odporcom, t. j. navrhovateľ len upresnil dĺžku omeškania odporcu, ktorý v
priebehu konania istinou (nájomné) postupne navrhovateľovi uhradil.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Súd tak rozhodol z dôvodu, že pôvodne si navrhovateľ uplatnil od odporca
zaplatenie 69.680,93 eura, pričom mu súd v konečnom dôsledku priznal sumu 38.126,34 eura, čo
predstavuje úspech navrhovateľa v konaní 60 %, avšak súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že konanie v
časti 27.179,42 eura bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu navrhovateľom a toto
zastavenie konania spôsobil navrhovateľ.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.
p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.