Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412000142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412000142.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného R. G., pre prečin krádeže podľa § 212
ods.2písm.a/,ods.3písm.b/Tr.zák.,oodvolaníokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Bratislava IV z 25. 05. 2012 sp. zn. 0T/57/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra
2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 05. 2012, sp. zn.
0T/57/2012 bol obžalovaný R. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe že:

dňa 17. apríla 2012 v čase o 09: 00 hod. v F., na ulici A. v H. W. U., v chatovej oblasti na parcele č. XXX/
X vykonal krádež vlámaním a to tak, že nožnicami precvikol oplotenie na parcele XXX/X a z pozemku
odcudzil mechanický stavebný zdvihák neznámej značky, modrej farby v hodnote 300,- Euro, elektrický
predlžovací kábel na 380 V o dĺžke 20 metrov čiernej farby v hodnote 120,- Euro, liatinový gril neznámej
značky čiernej farby v hodnote 20,- Euro a päť kusov lešenárskych trubiek v hodnote 45,- Euro a týmto
svojim konaním spôsobil poškodenému T. I. škodu krádežou vo výške 485,- Euro a tohto konania sa

dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/26/2011,
právoplatným 11. mája 2011 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/, ods.
3 písm. b/ Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/, § 37
písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Samosudkyňa okresného súdu v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázala na vyhlásenie
obžalovaného R. G. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a preto odôvodnenie zamerala len na otázky

súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.
Pri určovaní duhu a výmery trestu dôvodila pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v
zmysle zákonných ustanovení § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ ako aj samotným
účelom trestu upraveným v § 34 Tr. zák. Samosudkyňa prvostupňového súdu mala za to, že v danom
prípade je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívnym trestom odňatia slobody, keďže tento bol v
minulosti postavený pred súd a právoplatne odsúdený s tým, že išlo o opätovne trestný čin majetkovej

povahy a v osobe obžalovaného ide o recidivistu s majetkovou recidívou. Vzhľadom však k prevahepoľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi videla uloženie trestu odňatia slobody na dolnej
hranici upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody za zákonný a postačujúci.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV, čo
do výroku o treste. Vo svojom odvolaní v podstate dôvodila, že uložený trest považuje za neprimerane
mierny, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného argumentujúc pritom § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Poukázala najmä na skutočnosť, že obžalovaný G. má trinásť záznamov v odpise registra trestov,
pričom sa u tohto jedná o špeciálneho recidivistu zameraného na majetkovú trestnú činnosť. Pozornosť

odvolacieho súdu upriamila na jeho ostatné odsúdenia v rámci ktorých mu boli ukladané nepodmienečné
tresty odňatia slobody, pričom tieto nesplnili svoj účel. Svoje odvolanie uzatvorila tým, že trest uložený
napadnutým rozsudkom, ktorý bol uložený na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia trestnej
sadzby, považuje za nepostačujúci na ochranu spoločnosti pred obžalovaným G., nepostačujúci na
prevýchovu potenciálnych páchateľov a tiež nedostatočne vyjadrujúcim morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Keďže nepovažuje uložený trest odňatia slobody za súladný s § 34 ods. 1 Tr. zák. navrhla

Krajskému súdu v Bratislave zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok o treste a obžalovanému uložiť
prísnejší trest odňatia slobody.

Obžalovaný R. G. sa k podanému odvolaniu okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV
nevyjadril, rovnako ako ani poškodený K.. T. I..

Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Bratislave prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave
uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania okresnej prokurátorky a
navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že
obžalovanému uloží prísnejší trest odňatia slobody v primeranej výmere a so zaradením na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že žiada, aby odvolanie
okresnej prokurátorky bolo krajským súdom zamietnuté ako nedôvodné. Poukázal predovšetkým na
okolnostispáchanéhoskutku,akoajnato,žečasťodcudzenýchvecíbolavrátená,pričomanipoškodený

si náhradu škody neuplatnil. Uzatvoril, že napriek osobe obžalovaného a jeho predchádzajúcich
odsúdení, trest uložený súdom prvého stupňa možno považovať za dostatočný a nemožno ho označiť
za neprimeraný.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajskému súdu navrhol odvolanie okresnej prokurátorky zamietnuť
s tým, že k skutku sa doznal, odcudzené veci vrátil a žiada, aby bol potrestaný za skutok a nie za svoju

minulosť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie okresnej prokurátorky
Okresnej prokuratúry Bratislava IV nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého
prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.
Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním

neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu okresnej

prokurátorky a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok
o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný R. Ulehla urobil na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. 05. 2012 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., následne prvostupňový
súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné uviesť, že pred prijatím

vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a
prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 písm.
c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd
podľa§257ods.7Tr.por.uznesením,ževyhlásenieobžalovanéhoprijímaaspoukazomnaustanovenie
§ 257 ods. 8 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
len výrokom o treste, ktorý bol napadnutý prejednávaným odvolaním okresnej prokurátorky.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa
ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k
výroku o treste. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s
obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o druhu a výmere uloženého trestu. Krajský súd sa preto
v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu
a v ďalšom na ňom odkazuje s tým, že považuje na podklade podaného odvolania za potrebné zdôrazniť
nasledovné:

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky
zásady ukladania trestov je trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,

prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný sa k
svojej trestnej činnosti doznal a túto oľutoval ako aj v tom, že obžalovaný napomáhal orgánom činným v

trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Rovnako nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu
priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.

Zasituácie,keďprevažovalpomerzistenýchaustálenýchpoľahčujúcichokolností,prichádzalodoúvahy
zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu

postupom uvedeným v § 38 ods. 3 Tr. zák. V prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej
sadzby od šesť mesiacov až dvadsaťšesť mesiacov a v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Prvostupňový súd pri takto vymeranom treste, ako aj pri určení
samotného druhu trestu, vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák.

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že úlohou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery je sledovanie a dodržiavanie zásady humanizmu, ako jednej zo základných zásad trestného
práva a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu.
Je pri tom potrebné prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Uvedené atribúty, relevantné pri určovaní druhu a výmery trestu, je nevyhnutné hodnotiť komplexne a
vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd nerozporuje skutočnosť, že obžalovaný R. G. bol trinásťkrát
súdne trestaný s tým, že ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti. V svetle
prejednávaného prípadu však treba poukázať na proporcionalitu medzi spáchaným skutkom a jeho
následkom.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému prvostupňovým súdom vo výmere 6
mesiacov je síce spodnou hranicou upravenej trestnej sadzby, avšak ide o trest uložený na základe
zákona a v jeho zmysle, pričom tak bola dodržaná ústavná zásada zakotvená v Čl. 49 Ústavy Slovenskejrepubliky podľa ktorej, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné
ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Reflexiou na túto ústavnú zásadu je
ustanovenie § 34 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v

takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len
trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Nepochybil okresný súd ani v zaradení obžalovaného R. G. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky okresnej prokurátorky Okresnej
prokuratúry Bratislava IV považuje odvolací súd za neopodstatnené.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.