Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010796
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému Y. Y. pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 30. augusta 2012 odvolanie obžalovaného Y.
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. mája 2012, sp. zn. 1T/254/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T. č. XXX, okres T.,
zamestnaný ako technik v MK Centrum Banská Bystrica s. r. o., podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b
o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prievidzi zo dňa 19.12.2011, podanej na Okresný súd

Prievidza dňa 22.12.2011 pod sp. zn. 2Pv 313/11 - 16 pre skutok právne posúdený ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že od 20.53 hod. dňa 2.5.2011
do 20.00 hod. dňa 5.5.2011 pri osobných stretnutiach v mieste trvalého bydliska poškodeného R. C. v
obci V., okres Prievidza a pri telefonátoch s poškodeným opakovane žiadal od R. C. sumu 2.000 Eur,
ktorú keď poškodený neodovzdá do 4.mája 2011 obvinenému, zabezpečí si od lekára potvrdenie o
práceneschopnosti a podá na poškodeného trestné oznámenie za ublíženie na zdraví v súvislosti s
dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 26.apríla 2011 v obci Nitrianske Pravno, okres Prievidza, ktorej

účastníkmi boli poškodený R. C. a obvinený Y. Y. a pri ktorej došlo k zraneniu obvineného a poškodeniu
motocykla obvineného, ktorú sumu poškodený R. C. odmietal obvinenému odovzdať, dňa 5. mája 2011 o
21.55hod.siobvinenýprišielprevziaťodpoškodenéhoR.C.sumu2.000Eurdomiestatrvaléhobydliska
poškodeného, pričom bol zadržaný príslušníkmi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ
Prievidza, pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. mája 2012, sp. zn. 1T/254/2011, bol obžalovaný Y.
Y. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od
20.53 hod. dňa 2.5.2011 do 20.00 hod. dňa 5.5.2011 pri osobných stretnutiach v mieste trvalého bydliska

poškodeného R. C. v obci V., okres Prievidza a pri telefonátoch s poškodeným opakovane žiadal od
R. C. sumu 2.000 Eur, ktorú keď poškodený neodovzdá do 4.mája 2011 obvinenému, zabezpečí si
od lekára potvrdenie o práceneschopnosti a podá na poškodeného trestné oznámenie za ublíženie na
zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 26.apríla 2011 v obci Nitrianske Pravno,
okres Prievidza, ktorej účastníkmi boli poškodený R. C. a obvinený Y. Y. a pri ktorej došlo k zraneniu
obvineného a poškodeniu motocykla obvineného, ktorú sumu poškodený R. C. odmietal obvinenému
odovzdať, dňa 5. mája 2011 o 21.55 hod. si obvinený prišiel prevziať od poškodeného R. C. sumu 2.000

Eur do miesta trvalého bydliska poškodeného, pričom bol zadržaný príslušníkmi Odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva PZ Prievidza.Za tento trestný čin bol obžalovaný Y. Y. odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/
Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

18 mesiacov.

Citovaný rozsudok v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadol odvolaním obžalovaný Y. Y. pre
nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu
poukazoval na svoje obhajobné tvrdenia, podľa ktorých stretnutie s poškodeným R. C. dňa 2.5.2011 sa

uskutočnilo po ich vzájomnej telefonickej dohode, pričom v tom čase už bol uznaný práceneschopným,
čo poškodenému oznámil a dopravnú nehodu riešila polícia. Pri stretnutí sa rozprávali o tom, že nemá
záujem na trestnom stíhaní poškodeného, ale nemohol súčasne akceptovať, že mu nebude nahradená
skutočnáškoda,ktorámuvzniklapridopravnejnehode.PovedalpretopoškodenémuR.C.,ževprípade,
ak sa dohodnú na tom, že poškodený mu uhradí časť škody v rozsahu, v ktorom mu neuhradí škodu
poisťovňa (ktorá mu oznámila, že škodu na motorke neuhradí v rozsahu opravy, ale len pomerne

s prihliadnutím na vek motorky), tak on urobí všetko preto, aby ukončil práceneschopnosť tak, aby
zavinenie dopravnej nehody nebolo posudzované ako trestný čin. Poškodený s tým súhlasil a sám
navrhol,žemuvyplatí1.000Eur.Onvšakstoutovýškouodškodnenianesúhlasil,pretožemalpredbežne
vyčíslenú opravu motocykla, preto oznámil poškodenému R. C., že za primerané odškodnenie považuje
sumu 2.000 Eur a dohodli sa na tom, že ak s týmto postupom bude poškodený R. RX. súhlasiť, tak

jemu (obžalovanému) zavolá. On potom už poškodeného nekontaktoval, ale zavolal mu poškodený
sám 4.5.2011 a oznámil, že peniaze bude mať v nasledujúci deň. Telefonát bol krátky, bol na stretnutí
a nemohol dlho hovoriť. Následne v priebehu hodiny zavolal spätne poškodenému s tým, že mu
vysvetlil, ako sa celá vec dá riešiť. Podľa neho však nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva to ani z
prepisu telefonického rozhovoru, ktorý mal s poškodeným, že by sa mu vyhrážal tým, že predĺži dĺžku

práceneschopnosti nad 42 dní. Poškodenému len hovoril, že práceneschopnosť dlhšia ako 7 dní nie je
problém, pretože pokiaľ by zavinenie vodiča nebolo posudzované ako porušenie dôležitej povinnosti,
môže práceneschopnosť trvať až 42 dní. Namietal, že tvrdenie uvedené v napadnutom rozsudku, že
by práceneschopnosť mohol natiahnuť nad 42 dní, sa nezakladá na pravde, takto sa priamo nevyjadril
ani poškodený R. C. a nevyplýva to ani z prepisu telefonického rozhovoru. Navyše poukazoval aj na

skutočnosť, že pokiaľ by mu poškodený sám nezavolal, on už nemal záujem sa s ním stretnúť, pričom
poškodený sám uviedol, že mu volal na základe toho, že sa tak dohodol s policajtmi. Na druhý deň tak,
ako sa s poškodeným telefonicky dohodli, išiel do Kľačna, kde sa mali stretnúť, pričom čas a miesto
stretnutia navrhol poškodený. Keď však prišiel vo večerných hodinách k domu poškodeného, zistil, že
ten ho nečaká, ani v dome sa nesvietilo, preto ani nezazvonil pri jeho bráničke, nevošiel na pozemok

poškodeného a chcel odísť, pričom ako sa vracal k autu, tak ho zadržali policajti. Ďalej jednoznačne
odmietol tvrdenia, že mal od poškodeného R. C. neoprávnene žiadať vyplatenie sumy 2.000 Eur s
tým, že v prípade, ak mu ich nevyplatí, že si zabezpečí práceneschopnosť a podá na neho trestné
oznámenie. Poškodenému sa totiž nemohol vyhrážať trestným oznámením v čase, keď už vo veci
konala polícia a toto tvrdenie je absolútne nelogické. Navyše, ako vyplýva aj z výpovede MUDr. Štefana

Falatku, v tom čase bol už uznaný práceneschopným a on ako ošetrujúci lekár by nemal problém na
základe jeho žiadosti kedykoľvek práceneschopnosť ukončiť, pričom k ukončeniu práceneschopnosti
nemohlo dôjsť, pretože bol zadržaný. Mal záujem sa s poškodeným dohodnúť na čiastočnej náhrade
škody, ktorú mu spôsobil pri dopravnej nehode, nemal však záujem na trestnom stíhaní poškodeného
R. C. a chcel mu skôr pomôcť, ako ho poškodiť. Poukázal ďalej na to, že na Okresnom súde Prievidza

bola podaná obžaloba pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v
súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou, pričom v tomto konaní riadne preukázal, že mu pri
dopravnej nehode bola spôsobená škoda najmenej v rozsahu 3.697,72 Eur, ktorú si riadne uplatnil a
na podklade znaleckého posudku bolo tiež preukázané, že dĺžka narušenia obvyklého spôsobu života,
určená znalcom na 52 dní, bola vzhľadom na zlé hojenie rany objektívna. Za podstatnú považoval

aj skutočnosť, že nijakým spôsobom nezasahoval do vyšetrovania dopravnej nehody, sám neinicioval
trestné stíhanie poškodeného R. C., čo potvrdil aj svedok Y. L., ktorý dopravnú nehodu ako príslušník
ODI OR PZ Prievidza dokumentoval. Poukázal ďalej na to, že v súvislosti s trestným činom vydierania
sa podľa súdnej praxe za hrozbu inej ťažkej ujmy považuje aj hrozba podaním trestného oznámenia,
avšak podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by sa poškodenému týmto spôsobom vyhrážal alebo

na neho inak neoprávnene pôsobil. Aj z výpovede poškodeného, tiež z výpisov telefonátov vyplýva, že
mal záujem ovplyvniť vyšetrovanie skôr v prospech poškodeného R. C., nemal však záujem na jeho
trestnom stíhaní a nemal ani záujem od neho získať majetkový prospech, na ktorý by nemal nárok. Išlo
o kontakty, ktoré považoval za jednanie o náhrade spôsobenej škody, pričom pokiaľ by mu poškodenýz časti uhradil škodu, ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode, túto skutočnosť by oznámil polícii
v rámci vyšetrovania a od poisťovne by požadoval náhradu škody len v takom rozsahu, aby mu bola
uhradená skutočná škoda, avšak doposiaľ od poisťovne nedostal vyplatenú žiadnu sumu. Na základe

uvedených dôvodov je podľa neho zrejmé, že jeho konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty
zločinuvydieraniapodľa§189ods.1Tr.zák.,pretoženekonal vúmyslenútiťpoškodenéhoR.C.vyplatiť
mu finančnú hotovosť pod hrozbou podania trestného oznámenia, o čom svedčí aj skutočnosť, že v
danom čase už vo veci konala polícia a podanie trestného oznámenia by nemalo žiadne nové právne
účinky. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok

a aby sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Prokurátorka krajskej prokuratúry i poškodený R. C. navrhli odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 6. augusta
2012, vykonal dňa 30. augusta 2012 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie

obžalovaného Y. Y. je dôvodné. Napadnutý rozsudok je totiž chybný v dôsledku porušenia ustanovení
Trestného zákona spočívajúcom v ich nesprávnom výklade a aplikácii (§ 321 ods.1 písm. d/ Tr. por.)

Posplneníprieskumnejpovinnostiodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňavykonalsícevšetkypotrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto správne nevyhodnotil

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a preto
jeho právny záver, podľa ktorého obžalovaný Y. Y. spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je vecne nesprávny.

Obžalovaný Y. Y. v podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu dôvodne namietal, že jeho konaním

neboli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože nekonal
v úmysle nútiť poškodeného R. C. vyplatiť mu neoprávnene finančnú hotovosť vo výške 2.000 Eur pod
hrozbou podania trestného oznámenia. Z dôkazov vykonaných okresným súdom dostatočne vyplýva,
že dňa 26.4.2011 sa stala dopravná nehoda, ktorej účastníkmi boli poškodený R. C. a obžalovaný Y. Y..
Vzhľadom na to, že pri nej došlo nielen k majetkovej škode na vozidlách poškodeného a obžalovaného,

ale aj k zraneniu obžalovaného Y. Y., bol v súlade s ustanovením § 49, 50 a 51 zák. č. 315/1996 Z.
z. o premávke na pozemných komunikáciách na miesto dopravnej nehody privolaný policajt. Už zo
samotnej skutočnosti, že vznikla škoda na majetku a na zdraví účastníkov dopravnej nehody, muselo
byť obom vodičom -poškodenému i obžalovanému zrejmé, že ten z nich, ktorý dopravnú nehodu zavinil,
za túto škodu zodpovedá a zrejme ju bude musieť aj uhradiť, teda škodu nielen na majetku a na zdraví,

ale prípadne aj inú ujmu, ako aj to, že k náhrade škody môže dôjsť buď na základe dohody alebo
súdneho rozhodnutia. Navyše táto skutočnosť bola zrejmá predovšetkým aj z okolnosti, že policajt na
mieste dopravnú nehodu nielen zdokumentoval, ale aj vyvodil zavinenie poškodeného na jej vzniku
porušením konkrétnych zákonných ustanovení hneď dňa 26.4.2011. Predvolal pritom oboch účastníkov
nehody na deň 30.4.2011, aby prišli podpísať Protokol o nehode v cestnej premávke, kedy im dostatočne

vysvetlil aj následné z veci vyplývajúce možné závery, t. j. že konanie vodiča, ktorý nehodu zavinil,
bude posudzované ako priestupok v prípade, ak v súvislosti so zranením, ktoré utrpel obžalovaný, jeho
práceneschopnosť nepresiahne 7 dní, ďalej, že v prípade ak presiahne 7 dní a zároveň nepresiahne
42 dní, pôjde o prečin ublíženia na zdraví a ak liečenie a práceneschopnosť bude presahovať 42
dní, pôjde o takýto prečin s prísnejšou trestnou sadzbou za predpokladu, že na základe znaleckého

posudku sa potvrdí jeho predbežný záver, že dopravnú nehodu zavinil poškodený R. C. porušením
dôležitej povinnosti. Z vykonaných dôkazov je pritom zrejmé nielen to, že obžalovaný Y. Y. hneď po
dopravnej nehode išiel na ošetrenie, že od 27.4.2011 bol uznaný práceneschopným, ale aj to, že táto
okolnosť práceneschopnosti musela byť známa aj poškodenému už zo samotného poučenia policajtom
dňa 30.4.2011. Z dôkazov tiež vyplýva nielen okolnosť, že policajt poskytol čísla telefónov poškodeného

obžalovanému,aleajčíslotelefónuobžalovanéhopoškodenému,navyšenajehožiadosťatiežokolnosť,
že aj poškodený podľa vlastného vyjadrenia chcel obžalovanému telefonovať. Z hľadiska uvedených
okolností nielen telefonický kontakt medzi účastníkmi dopravnej nehody, ale aj osobné stretnutie z
hľadiska uplatnenia si a riešenia otázky nároku na náhradu škody možno považovať za štandardnékonanie tak zo strany poškodeného (ktorý si od policajta vyžiadal číslo telefónu obžalovaného a chcel mu
volať), ale aj zo strany obžalovaného, ktorý poškodeného kontaktoval 2.5.2011 telefonicky a na základe
dohody s poškodeným sa s ním aj stretol a od neho požadoval okrem náhrady škody, ktorá by bola

hradená poisťovňou, aj náhradu škody nepokrytú poistkou za poškodenie motocykla v sume 2.000 Eur
(amortizácia). Poškodený síce tvrdí, že obžalovaný sa mu pri stretnutí okrem iného vyhrážal, že ak mu
do 4.5.2011 neuhradí 2.000 Eur, že to zariadi inak, že bude práceneschopný, že práceneschopnosť
natiahne aj na pol roka a dá na neho trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, avšak o pravdivosti
jeho tvrdení sú dôvodné pochybnosti. Okrem okolnosti, že pri tomto ich rozhovore nebola žiadna iná

osoba a že obžalovaný vyhrážanie poprel s tým, že síce na jednej strane požadoval od poškodeného
náhradu škody nepokrytú poistným hradením vo výške 2.000 Eur, avšak na strane druhej za súčasného
predpokladu a návrhu, ktorý bol neštandardný a na hranici zákonnosti, že vlastne poškodenému by
pomohol tým, že by ukončil na vlastnú žiadosť práceneschopnosť do 7 dní, čím by docielil, že konanie
poškodeného by bolo posudzované len ako priestupok a nie trestný čin, teda že poškodený by nebol
trestne stíhaný, svedčia pre to aj ďalšie okolnosti. Poškodený R. C. od počiatku vedel nielen to, že bol

účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda na majetku a zranenie obžalovanému,
že v prípade jeho zavinenia je daná aj jeho zodpovednosť na náhradu škody, ale aj to, že od počiatku
spôsob jej vzniku a zavinenie na nej vyšetrovala polícia, že od počiatku bolo predbežne stanovené jeho
zavinenie na nehode bez ohľadu na to, že ho popieral či zľahčoval spoluzavinením obžalovaného, že
bol z hľadiska právnych predpisov dostatočne poučený o možnom výsledku z hľadiska jeho postihnutia

za priestupok alebo za trestný čin v závislosti od zistenia dostatočne vysvetlených okolností (zavinenie,
znalecký posudok o príčinách nehody, liečenie a dĺžka práceneschopnosti obvineného) a bez toho, aby
bolo potrebné podávať vo veci trestné oznámenie obžalovaným. Z výpovede poškodeného a tiež aj
obžalovaného vyplýva, že poškodený odmietol návrh obžalovaného na náhradu škody predovšetkým z
dôvodu insolventnosti (že nemal peniaze) a že obžalovaný slušným spôsobom (bez vyhrážok) uviedol,

že ak si to rozmyslí, aby sa mu do stredy, t. j. do dňa 4.5.2011 ozval, sadol do auta a odišiel.
Z vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovede poškodeného i obžalovaného, tiež vyplýva, že
obžalovaný viac poškodenému netelefonoval, ani sa opakovane nedomáhal náhrady škody osobne.
Naopak obžalovanému zavolal telefonicky, pritom na doporučenie vyšetrovateľa, práve poškodený dňa
4.5.2011 až o 19.35 hod., aby ho vylákal na stretnutie s tým, že súhlasí s jeho podmienkami, že mu dá

2.000 Eur zajtra, t. j. dňa 5.5.2011, aby nebol práceneschopný a aby on nebol trestne stíhaný, pričom
telefonickú komunikáciu s obžalovaným si nahral na telefón a je z nej vyhotovený prepis (čl. 42 - 43).
Z nej i z výpovede poškodeného R. C. a obžalovaného Y. Y. je zrejmé, že obžalovaný na základe
telefonátu poškodeného povedal, že si to premyslí a dá mu vedieť, čo aj o 20.36 hod dňa 4.5.2011
urobil. Z obsahu tejto komunikácie vyplýva to, že obžalovaný informoval poškodeného o tom, že došlo

ku komplikácii jeho zranenia, že sa mu rana zapálila, bol ošetrený vo Zvolene a jeho práceneschopnosť
preto môže trvať dlhšie, že sa zamýšľal nad tým, či vôbec bude môcť ukončiť práceneschopnosť,
že asi on tak môže urobiť, že sa spojí s lekármi a na druhý deň, že sa stretnú, s čím poškodený,
ktorý túto komunikáciu (na podnet polície) vyvolal, súhlasil. Z obsahu tohto rozhovoru teda nevyplývajú
žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného, navyše vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný

žiadnym spôsobom nezasahoval do dopravnej nehody, sám neinicioval trestné stíhanie a nevykonal
žiadne úkony v neprospech poškodeného ani z hľadiska liečenia svojho zranenia, práceneschopnosti
či z hľadiska vyčíslenia škody. Nebolo preukázané, že by sa poškodenému vyhrážal podaním trestného
oznámenia, pričom samotný návrh obžalovaného na náhradu škody, podstatou ktorého bolo, že ak mu
poškodenýdo4.5.2011vyplatíztitulunáhradyškody2.000Eur,ukončípráceneschopnosťzdôvodu,aby

poškodený nebol trestne stíhaný, za takúto hrozbu nemožno považovať a to ani v prípade, ak poškodený
návrh obžalovaného na náhradu škody v uvedenom smere za takú hrozbu mylne považoval. Z výpovedí
nielen obžalovaného Y. Y., ale aj z výpovedí poškodeného R. C. i z prepisov obsahu telefonických
hovorovzodňa4.5.2011dostatočnevyplýva,žeobžalovanýmalzáujemovplyvniťvýsledkyvyšetrovania
dopravnej nehody skôr v prospech poškodeného predčasným ukončením práceneschopnosti, nie však

v jeho neprospech, nemal záujem na jeho trestnom stíhaní a ani záujem získať od neho neoprávnený
majetkový prospech, na ktorý by nemal nárok, naopak mal záujem sa dohodnúť na čiastočnej náhrade
škody, ktorú mu spôsobil poškodený pri dopravnej nehode. Nekonal v úmysle nútiť poškodeného
vyplatiť mu finančnú hotovosť (neoprávnenú) pod hrozbou podania trestného oznámenia, o čom svedčí
skutočnosť, že v posudzovanej veci už od počiatku konala polícia a podanie trestného oznámenia

obžalovaným by nielenže nemalo žiadne nové právne účinky, ale pre poškodeného by ani nemohlo
predstavovať hrozbu inej ťažkej ujmy z hľadiska naplnenia zákonných znakov zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák. Hrozba trestného stíhania bola totiž u neho objektívne daná už od 26.4.2011, odkedy
dopravnú nehodu vyšetrovala polícia a bola poškodenému dostatočne zrejmá tak z okolností, že policajtna mieste dopravnú nehodu nielen zdokumentoval, ale aj vyvodil zavinenie poškodeného na jej vzniku
porušením konkrétnych zákonných ustanovení hneď dňa 26.4.2011, ako aj z následného poučenia
policajtom o možných právnych záveroch dňa 30.4.2011. Napokon z vykonaných dôkazov je dostatočne

zrejmé, že na Okresnom súde Prievidza bola podaná obžaloba na R. C. pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. v súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou,
pričom v tomto konaní obžalovaný nielen uplatnil, ale aj riadne preukázal, že mu pri dopravnej nehode
bola spôsobená škoda najmenej v rozsahu 3.697,72 Eur, pričom na podklade znaleckého posudku bolo
tiež preukázané, že dĺžka narušenia obvyklého spôsobu života obžalovaného v dôsledku zranenia bola

nielen určená znalcom na 52 dní, ale vzhľadom na zlé hojenie rany bola aj objektívna. Vykonané dôkazy
teda dostatočne a jednoznačne preukázali obhajobu obžalovaného, že nekonal spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu a že jeho konanie nevykazuje znaky žalovaného trestného činu. Na podklade týchto
dôkazov, ktoré boli pritom známe už v prípravnom konaní, mal preto okresný súd pri správnom postupe
obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd na podklade uvedených dôvodov zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a pochybenie okresného súdu postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
napravil tak, že obžalovaného Y. Y. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.