Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708210252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708210252.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlo, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnému Z. K., Cintorínska 7, Gerlachov, IČO: 410 096 65, o vymoženie 1
453,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
12Er/419/2008-19 zo dňa 01.03.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekučného konania
o vymoženie úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 1 941,85 eur od 06.05.2008 do 25.06.2008 v
sume 247,60 eur a úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 946,03 eur od 26.06.2008 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana
spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na jej vstup ako vedľajšieho účastníka na strane

povinného.

Zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na
zastavenie exekúcie.

Zamietol návrh Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, Banská Bystrica na
odklad exekúcie.

Zastavil exekučné konanie proti povinnému o vymoženie úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 1
941,85 eur od 06.05.2008 do 25.06.2008 v sume 247,60 eur a úrokov z omeškania 0,25% denne zo

sumy 946,03 eur od 26.06.2008 do zaplatenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 93 ods. 1 až 4
Občianskeho súdneho poriadku, §§ 40 písm. a), b); 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov,
Skuteckého30,BanskáBystricanavstupakovedľajšiehoúčastníkadokonanianastranepovinnéhosúd
prvého stupňa konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní. Exekučné konanie

je čisto procesným konaním, ktorú slúži k vykonaniu exekučných titulov. Pomoc zo strany vedľajšieho
účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná a pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa
narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania.Preto návrh Asociácie na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka zamietol.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov,
Skuteckého 30, Banská Bystrica na odklad a zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa konštatoval, že

v intenciách, v ktorých posudzoval návrh Asociácie na vstup do konania, posudzoval aj spôsobilosť
vedľajšieho účastníka podať v exekučnom konaní návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Mal za to, že v zmysle § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku nie je prípustné, aby vedľajší
účastník vystupoval v exekučnom konaní ako účastník konania, a preto nie je prípustné ani podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, alebo návrhu na odklad exekúcie takouto osobou v exekučnom konaní.

Preto návrh Asociácie na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení exekučného konania v časti o vymoženie úrokov z omeškania
0,25% denne zo sumy 1 941,85 eur od 06.05.2008 do 25.06.2008 v sume 247,60 eur a úrokov
z omeškania 0,25% denne zo sumy 946,03 eur od 26.06.2008 do zaplatenia, súd prvého stupňa
konštatoval, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, zaväzuje
povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a

zásadám poctivého obchodného styku, a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške
0,25%dennezosumy1941,85eurod06.05.2008dozaplatenia,pričomvnávrhunavykonanieexekúcie
po úhrade boli požadované úroky z omeškania 0,25% denne zo sumy 1 941,85 eur od 06.05.2008 do
25.06.2008 v sume 247,60 eur a úroky z omeškania 0,25% denne zo sumy 946,03 eur od 26.06.2008
do zaplatenia.

Súd prvého stupňa považoval rozhodcovským rozsudkom priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25%
denne za neprimeraný a priečiaci sa dobrým mravom a poctivému obchodnému styku.

Prvostupňový súd zároveň konštatoval, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, a to najmä
čo sa týka priznania uplatneného úroku z omeškania, nakoľko rozhodca neuviedol, na základe akých
zmluvných dojednaní priznal úrok vo výške niekoľkonásobne presahujúcej zákonné úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva, alebo úroky uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a
pôžičiek.

Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa v časti úrokov z omeškania exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku, ktorým bola exekúcia o vymoženie úrokov z omeškania 0,25%
denne zo sumy 1 941,85 eur od 06.05.2008 do 25.06.2008 v sume 247,60 eur a úrokov z omeškania

0,25% denne zo sumy 946,03 eur od 26.06.2008 do zaplatenia zastavená, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd prvého stupňa považoval povinného za spotrebiteľa napriek tomu, že povinný
spotrebiteľom nie je. V čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali iba zmluvy
uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim

spotrebiteľských zmlúv, upravených v Občianskom zákonníku, lebo zmluva vznikla podľa Obchodného
zákonníka. Predmetná zmluva bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom.

Oprávnený ďalej namietal, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými
podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje

len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Povinný svoju povinnosť nesplnil.Podľa oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na podmienky, za akých oprávnený poskytuje
úvery. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z

omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a len ak výška úrokov nie je zmluvne
dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Pre určenie úrokov z omeškania platí
zmluvná voľnosť.

Oprávnenývytýkalsúduprvéhostupňa,žesvojerozhodnutieoprelojudiciálnučinnosťNajvyššiehosúdu
ČR, konkrétne o rozsudok sp. zn. 21 Cdo 1484/2004, aj keď toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na

daný prípad, pretože obsahom uvedeného rozhodnutia je rozpor úrokov, nie úrokov z omeškania.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie Vyššieho súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, oprávnený uviedol, že
podľa uvedeného rozhodnutia u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať
z výšky úrokov požadovaných bankami. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka,
ak poruší svoje povinnosti. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním
porušil. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, možnosť platenia

týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti včas splní, inak musí znášať vopred dohodnutú
sankciu, s ktorou pri uzatváraní zmluvy súhlasil.

Podľa oprávneného dojednanie účastníkov v zmluve o úvere, konkrétne o výške úrokov z omeškania,
ktoré je v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, jeho nárok na tzv. zákonný úrok z
omeškania je opodstatnený, preto konajúci súd pochybil, keď ho oprávnenému nepriznal.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného, že prvostupňový súd posudzoval vzťah medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľský, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je nedôvodná. Súd
prvého stupňa neposudzoval právny vzťah medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) ako
spotrebiteľský. Prvostupňový súd neaplikoval právne predpisy, upravujúce spotrebiteľské vzťahy, ale
správne aplikoval príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 369 ods. 1) a pokiaľ konštatoval, že

exekučné konanie v časti vymoženia 0,25% úroku z omeškania denne je potrebné zastaviť z dôvodu, že
vymáhanie úroku z omeškania v takejto výške je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
potom je nepochybné, že jeho rozhodnutie rešpektuje obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi zmluvy.

V súlade s uvedeným je preto nedôvodnou odvolacia námietka oprávneného, že úrok z omeškania vo
výške 0,25% denne je primeraným a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ani také podmienky poskytovania úverov, na ktoré sa oprávnený
odvoláva, neodôvodňujú prekročenie medze zmluvnej voľnosti . Zmluvná voľnosť, ako jedna zo
všeobecných zásad súkromného práva, nemôže odporovať ďalšej zásade, uplatňovanej vo sfére
obchodnoprávnych vzťahov, a to zásade poctivého obchodného styku. Táto zásada, vyjadrená v
konkrétnej podobe v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, sa prejavuje výslovným zákazom

určitých praktík v obchodných vzťahoch a predstavuje určité hranice (medze) zmluvnej voľnosti.
Povinnosť dodržiavať zásadu poctivého obchodného styku je v reálnom živote je zabezpečená tým,
že pokiaľ by zmluvné strany prijali také dojednanie, ktoré by síce neporušilo žiadny výslovný, v zákone
uvedený zákaz, ale ktoré by bolo v rozpore s touto zásadou, jeho následkom by bola nemožnosť ho
súdne vymáhať, lebo nepožíva súdnu ochranu.V kontexte s uvedeným preto námietka oprávneného, že „ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov
nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si
môžu zmluvné strany dohodnúť“, nemôže byť dôvodnou, lebo v jej prospech nesvedčí nielen právna

úprava týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov, ale ani platné právo a jeho všeobecne uznávané a
prijaté zásady a princípy ako také.

Vovzťahuknámietkeoprávneného,týkajúcejsanesprávnehopoužitiajudikátuNajvyššiehosúduČeskej
republiky (21Cdo 1484/2004), považuje ju odvolací súd za nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie sa na
uvedený judikát neodvoláva.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, podľa ktorej súd prvého stupňa pochybil, keď mu nepriznal

zákonný úrok z omeškania, táto nie je právne významná. Ide totiž o skutkové a právne okolnosti,
ktoré si mal objasniť rozhodcovský súd a nie exekučný súd v exekučnom konaní. Účelom exekučného
konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani
inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je

nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný
predpoklad, ktorým je exekučný titul.

So zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že výrok napadnutého uznesenia
o zastavení exekučného konania o vymoženie úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 1 941,85 eur
od 06.05.2008 do 25.06.2008 v sume 247,60 eur a úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 946,03

eur od 26.06.2008 do zaplatenia je správny, preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.