Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010589
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010589.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

E. M.

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., C. XX, adresa na doručovanie zásielok T., Ľ. I. č. XX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 2T/162/2011-154 zo dňa 02.11.2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 2T/162/2011-154 zo dňa 02.11.2011 bol obžalovaný
E. M. spolu s ďalším spolupáchateľom F. I., u ktorého rozsudok nadobudol právoplatnosť uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 346 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože
dňa 02.09.2008 o 02.25 hod. v Prievidzi v Q. C. na F. ceste spoločne napadli poškodeného W. H. Z. tak,

že obž. F. I. obťažoval poškodeného tak, že mu zdvihol tričko, následne obž. E. M. udrel poškodeného
päsťou ruky do oblasti tváre, následne obž. F. I. chytil poškodeného odzadu za ruky, aby sa nemohol
brániť a obž. E. M. udrel poškodeného do ľavého oka, v dôsledku čoho poškodený utrpel zranenie -
poškodenie čela nad ľavým okom s opuchom a krvným výronom, tržnozmliaždenou ranou, početné
krvné podliatiny na tvári, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 42 ods. 1, §38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho
súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, §37 písm. h), m) Tr. zák. súd uložil obžalovanému súhrnný
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 5 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň
zrušil výroky o trestoch, ktoré boli obžalovanému uložené rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.

zn. 2T/168/2006 zo dňa 17.06.2009, právoplatného dňa 19.06.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie podal proti výroku o vine a uloženom
treste. V odvolaní namietal, že predmetného skutku sa nedopustil a súd vykonaným dokazovaním

nesprávne zistil skutkový stav a nesprávnym vyhodnotením dôkazov dospel k nesprávny záverom.
Počas celého vyšetrovania sa domáhal kamerového záznamu, čo mu nebolo umožnené a taktiež nemaldostatok priestoru na vyjadrenie sa k celej veci, čím mu bolo upreté právo na obhajobu. Žiadal, aby tieto
pochybenia napravil krajský súd tým, že ho vypočuje v konaní pred krajským súdom, zruší napadnutý
rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd na vytýčené verejné zasadnutie, na ktorom sa konalo o odvolaní obžalovaného dva krát
zaslal tomuto predvolanie na adresu, ktorú obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní ako adresu na
doručovanie zásielok, pričom obžalovaný ani v jednom prípade zásielku neprevzal. Podľa § 66 ods. 4
Tr. por. sa písomnosť považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na

tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému
v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Z uvedeného dôvodu preto krajský
súd považoval zásielku obžalovanému za doručenú a verejné zasadnutie vykonal v zmysle ustanovenia
§ 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu, tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, s

týmto sa odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa
vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil.
Ani odvolací súd nemal na základe dôkaznej situácie žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný skutočne
dňa 02.09.2008 spoločne so spoluobžalovaným I. napadli poškodeného tým spôsobom ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. K veci je potrebné uviesť, že v inkriminovanej dobe

sa v herni C. ako hostia pri barovom pulte nachádzali len obaja obžalovaní a poškodený. Že poškodený
bol zranený na tvári potvrdili ním privolaní príslušníci PZ, pričom poškodený im popísal ako ho vyšší z
páchateľovdržalanižšíudrel.PríslušníkPZI.stotožnilakonižšiehoobžalovanéhoM..Poškodenýpritom
nemal žiadny dôvod neprávom obviniť obžalovaných, s ktorými sa dovtedy nepoznal a nemali pred týmto
dňom nejaké vzájomné konflikty. Že zranenie poškodeného bolo spôsobené úderom potvrdil znalec z

odborusúdneholekárstva.Pokiaľsaobžalovanýdomáhakamerovéhozáznamu,tátojehopožiadavkaje
nesplniteľná, pretože podľa vyjadrenia majiteľa herne, záznamy z kamerového systému archivuje jeden
mesiac, pritom trestné stíhanie bolo začaté až dňa 23.02.2009, teda 5 mesiacov po skutku. Odvolací
súd nemohol prisvedčiť ani tvrdeniu obžalovaného, že nemal dostatok priestoru na vyjadrenie sa k veci.
Obžalovaný bol vypočutý k veci v prípravnom konaní a vyjadriť sa k veci dostal možnosť aj na hlavnom

pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného nemal potom odvolací súd žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného a jeho odvolanie v tomto smere nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku, pričom ani tu zo strany súdu
prvého stupňa nezistil žiadne pochybenie. Súhrnný trest odňatia slobody uložený vo výške 22 mesiacov

sa javí byť trestom primeraným a zákonným a vzhľadom na to, že zrušeným výrokom o treste v
predchádzajúcom odsúdení bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, správne mu súd prvého stupňa uložil tento trest ako nepodmienečný. Napokon súd prvého
stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento v posledných 10 rokoch pred

spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Taktiežnepochybiluloženímtrestuzákazučinnosti,nakoľkotentotrestboltaktiežobžalovanémuuložený
predchádzajúcimzrušenýmvýrokomotrestevrozsudkuOkresnéhosúduvPrievidzisp.zn.2T/168/2006,
vo vzťahu ku ktorému bol ukladaný súhrnný trest.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a
toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.