Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706204393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706204393.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX 273/2006 súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pre vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 1.653,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2275/2006-20 zo dňa 30. apríla 2012 v senáte jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a mi e t a .

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2275/2006-20 zo dňa 30. apríla 2012 v napadnutej časti

1. a 2. výrokovej vety potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,14 Eur. Návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli
dňa 28.07.2005 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil

advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Splnomocnený advokát na základe
tohto plnomocenstva podpísal pred notárom notársku zápisnicu č. N 6865/2005, Nz 66670/2005, kde
za povinného konal a uznal jeho dlh vo vzťahu k oprávnenému v plnom rozsahu, čo do základu aj
výšky uplatnenej pohľadávky a zároveň vyhlásil, že povinný tento dlh vrátane úrokov splatí v lehote do
17.01.2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Okresný súd poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o
úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala
meno splnomocnenca I.. U. Y.. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať
za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec
bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca.
Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere,

tedavčase,keďžiadnydlhneexistoval.AkvčaseuzavretiazmluvyoúvereavčasesplnomocneniaI..U.
Y. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo
dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť I.. U. Y. na takéto právo. Na základe uvedených skutočností
dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného,
tieto právne úkony svojim účelom odporujú zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatné.Keďže dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinným a I.. U. Y. podľa § 31 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatná, chýba tu jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica
mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu

povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám
bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom
povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť,
že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach a vychádzal zo záveru, že
napriek tomu, že exekúcia sa začala z dôvodu, že notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul, v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a zastavil ju.

O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol podľa § 200 ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a na náhradu nevyhnutných trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil
zastavenie exekučného konania tým, že sa domáhal vykonania exekúcie na základe nespôsobilého
exekučného titulu.

Z exekútorom vyčíslených trov súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu podľa
ust. § 14 ods. 2 vyhlášky podľa skutočného počtu hodín vo výške 19,92 Eur, a to za 3 hodiny exekučnej
činnosti vynaložené na exekúciu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, 4x vypracovanie
žiadosti o poskytnutie súčinnosti, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie súpisu
hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii a vypracovanie exekučného príkazu. Súd prvého stupňa priznal

súdnemu exekútorovi aj paušálnu odmenu podľa § 15 vyhlášky za 7 úkonov exekučnej činnosti, a to
za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 3x
zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného po 3,32 Eur vo výške 23,24 Eur,
náhradu hotových výdavkov vo výške 40,96 Eur, náhradu za stratu času vo výške 2,66 Eur a daň z
pridanej hodnoty vo výške 17,36 Eur.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd zamietol, nakoľko v predmetnej exekučnej veci
zistil okolnosti zakladajúce neprípustnosť exekúcie a preto mal za to, že za daného stavu by nebolo
možné poveriť iného súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie.

Oprávnený proti výroku rozhodnutia okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
podal odvolanie, v ktorom namietal, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, a to
nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorej
sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho kompletné preskúmanie exekučného titulu, pričom mal
za to, že exekučný súd nemá právomoc vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému

rozhodovaniu o veci. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa.
Oprávnený považoval za potrebné pripomenúť, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď
už okresný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s výsledkom absolútnej nerozpornosti, pričom k posúdeniu súladu úkonu obsahujúceho právny
záväzok so zákonom a dobrými mravmi ako aj k súhlasu s vykonateľnosťou došlo už ex offo zo strany

notára podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Oprávnený mal za to, že ak notár neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany
práv subjektov, okresný súd ich musí rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. V
opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej namietal, že všeobecný súd vo
veci oprávneného (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Notárska zápisnica ako exekučný titul má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, preto okresný súd musí s akýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne

by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svojej právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný postup v prípade, keď uplatňuje práva na základe
exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Mal za to, že notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok je okresný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Okresný súd vrámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie
je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery), nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania

účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu.

Oprávnenýnavrhol,žeaksavšeobecnýsúdnestotožnísjehointerpretáciouust.§44ods.2Exekučného
poriadku, aby postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. I. ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre jeho rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice konal mimo rámec zverenej
právomoci a predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom

prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej
povinnosti), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý proces mala byť rovnaká, v
konaní pred okresným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.
Tvrdil, že v rámci Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Okresný súd na zistený skutkový stav neaplikoval
relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, ust. § 38 a ust. § 40 Notárskeho poriadku a aplikoval
ust. § 44 ods. 2, ust. § 57 ods. 1 písm. g) a ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré interpretoval
ústavne nesúladným spôsobom. Namietal, že nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie,

v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a
tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Poukázal aj na skutočnosť, že okresný súd
založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, a to Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva,

a preto sa ňou nemohol riadiť, resp. nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce
konečné rozhodnutie. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých
rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. Ďalej namietal, že exekučný súd vo vzťahu k meritu
veci vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku a úplným uskutočnením judiciálneho
procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania,

ktorej porušenie je v podmienkach právneho štátu neprípustné.

Oprávnený k platnosti plnomocenstva uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je
dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej uviedol, že právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh
(záväzok) v čase jeho vzniku, t.j. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vzniká. Povinný tak

mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda nejde o právo, ktoré by povinnému
vzniklo už v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Zároveň oprávnený poukázal, že
žiadne ustanovenie zmluvy neustanovuje nemožnosť povinného po udelení plnomocenstva dlh uznať
vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo mu ostalo v plnej miere zachované a
moholhokedykoľvekplatnevyužiť.Akpovinnýudelilsvojmuzástupcoviplnomocenstvonazastupovanie

vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu
udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh
splatený. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici
uviesť do kedy povinný dlh splatí. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zástupca nehájil záujmy

povinného. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný
úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo. Okresný súd pritom neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s akým záujmom
povinného. Ďalej nesúhlasil s tým, že notárska zápisnica ako exekučný titulu musí byť spísaná nielen
povinným, ale aj oprávneným. Nakoniec poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o

ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú za nezákonné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Dňa 14.08.2012 bol odvolaciemu súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 26.07.2012, v ktorom
oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a č. 267 Zmluvy o fungovaní EU. V podaní tvrdil, že exekučný
súd plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil v zmluve o úvere I.. Y., považoval za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné, pričom neprimeranosť videl v tom, že
je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech
povinného ako spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v
Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve
o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh

do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny
dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdznávrhunaprerušeniekonaniazistil,žeoprávnenýnavrhujepredmetnéexekučnékonanie
prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položi v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie

je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.Súdny dvor v rozsudku zo zo 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia
uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre
účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov

konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný
usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu
obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.

V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa

vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci
zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto
súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je
relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať
nijaký vplyv na vyriešenie sporu.

Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania.

Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, napr. § 107, § 109 ako aj
§ 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je
možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou

je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným
zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

Odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 psím.
c) O.s.p. dodáva, že ak sa účastník domáha prerušenia konania podľa uvedeného ustanovenia, s
tým že súdu zároveň navrhuje otázky, ktoré majú by Súdnemu dvoru Európskej únie ako predbežné
otázky predložené, je odvolací súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak považuje
vyriešenietakejtootázkyzanevyhnutnéprevydaniejehorozhodnutia,atedavyriešenieuvedenejotázky

jespôsobilépodstatnýmspôsobomovplyvniťjehorozhodnutie.Súdvdanomprípadepostupujeexofficio
a teda nie je potrebný návrh zo strany účastníka. Odvolací súd považoval v danom prípade oprávneným
navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniuaich prejudiciálnezodpovedanienemáreálnydosahnaprebiehajúcispor,keďževpredmetnom
konaní súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo

vnútroštátnom právnom poriadku predovšetkým v ustanovení § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a ani Smernici Rady 93/13/EHS.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených
v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona, preto odvolací súd

oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov prerušenia
konania podľa osobitného zákona, pričom nevznikol dôvod na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie a preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd pri preskúmaní odvolania z predloženého spisu zistil, že na základe žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor Bc. Ján Debnár okresnému súdu
dňa 03.05.2006 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 6865/2005,
NZ 66670/2005, ktorú spísal JUDr. Ondrej Ďuriač - notár dňa 18.12.2005, ako aj na základe návrhu

na vykonanie exekúcie zo dňa 12.03.2006, ktorým žiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie
pohľadávky 45.000,- Sk a jej príslušenstva vydal okresný súd exekútorovi dňa 10.05.2006 poverenie
č. 5611 008776*, a to podľa § 45 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z.. Dňa 06.09.2010 bol súd doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne uznesením č.k.11Er/2275/2006-20 zo dňa 30. apríla 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu,
že oprávneným predložená notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Súčasne rozhodol o trovách exekúcie tak, že na náhradu trov súdneho exekútora

vo výške 104,14 Eur zaviazal oprávneného a o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak,
že ho zamietol.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
platného ku dňu 07.04.2006 (Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 18.08.2004 zástupcom je ten, kto je
oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť,

len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho
zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,
preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie, a to s prihliadnutím na dôvody
uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza nasledovné.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacia námietku oprávneného,

podľaktorejmalexekučnýsúdprekročiťrámecsvojejprávomoci,keďposudzovalsúladnosťexekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra
2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného na základe
splnomocnenie povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel
navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák.. Dlžník ako splnomocniteľ udelil
plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. OZ veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi

na všetky právne úkony, a to nielen v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., ale udelil
plnomocenstvo aj priamo advokátovi I.. U. Y. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a
teda aby splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého
v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej

súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 28.07.2005. Pri uzatváraní zmluvy o úvere
však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači
samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie
takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia,
a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy

splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto
podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným.

Na základe takéhoto splnomocnenia následne advokát I.. U. Y. vyhlásil pred notárom, že záväzok zo
zmluvy o úvere za povinného uznáva a súhlasí v prípade neuhradenia dlhu v lehote do 17.01.2006

s exekúciou podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude
použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide
nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon

zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal
byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným
predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu
záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej
zápisnici. Z plnomocenstva udeleného advokátovi oprávneného, ktorý súbežne zastupoval aj dlžníka -

povinného vyplýva, že povinný nemal na výber a nemohol konať slobodne a zvoliť si iného advokáta,
pretože meno a priezvisko advokáta už bolo obsiahnuté na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený
aj obsah splnomocnenia. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocnenca
tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že
splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici

jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať
povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej
zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vykonať
exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby,
aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným
advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne

úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ
neplatné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.
júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného

nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri
rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože
jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný

súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou
pre výkon vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
zastavil.

K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv, ako účastníka konania, a to

právanaspravodlivýsúdnyprocesanazachovávaniezásadyrovnostipredsúdomodvolacísúduvádza,
že exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov
predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva
oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj
námietkuoprávnenéhooúdajnomvylúčenídvojinštančnostikonania. Protiuzneseniuexekučnéhosúdu,
ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia

exekúcie z dôvodu uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda pre
neprípustnosť jej vedenia je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a § 58 ods. 4
Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako
súdu prvého stupňa môže byť preto predmetom tohto odvolacieho - druhostupňového konania.

Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkajú neprípustnosti aplikácie cit. Smernice
Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, ako aj nesprávnosti právneho posúdenia spotrebiteľského
vzťahu nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami napadnuté rozhodnutie neodôvodnil, v
dôsledku čoho ich odvolací súd považoval za irelevantné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa, ktorými
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.