Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 24, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/811/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606206788
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5606206788.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému L. B., M.. X. X.
XXXX, Q. S.R. XXX/XX, C. L., zast. JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, M. Pišúta 919/2, Liptovský
Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 4.435,04 eura s prísl., vykonávaného súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn.

Ex 729/2006, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 211,51 eura, ktoré je oprávnený povinný
zaplatiť advokátovi JUDr. Martinovi Cibuľovi, so sídlom AK M. Pišúta 919/2, Liptovský Mikuláš, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 6. 11. 2006 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 729/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 134.610,-Sk s prísl., priznanej rozhodcovským
rozsudkom, sp. zn. RK-88/05-SM zo dňa 29. 7. 2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na
základe poverenia č. 5505 * 007736 zo dňa 23. 11. 2006, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 133.610,-Sk s prísl, trovy predchádzajúceho konania 1.500,-

Sk a trovy exekúcie.

Dňa 12. 6. 2012 doručil povinný tunajšiemu súdu prostredníctvom splnomocneného zástupcu podnet na
preskúmanie zákonnosti exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený tým, že rozhodcovský
rozsudok mu nebol doručený a navyše ide v predmetnej veci aj o neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
ako zmluvnej podmienky.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa ust. § 25 os.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 6. 2009
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnostisapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiesto
podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi
na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu

podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý
umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

Podľa ust. § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na
doručovanie súdnych písomností.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské

konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa§47ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),akneboladresátpísomnosti,ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne

obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia
nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

V každom štádiu konania súd na návrh, alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky formálnej

a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní
riadneho opravného prostriedku. Nakoľko exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti
rozhodnutia, preskúmal správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti. Rozhodcovský súd na výzvu
súdu predložil rozhodcovský spis z ktorého bolo zistené pochybenie pri doručovaní rozhodcovského

rozsudku a výzvy na žalobnú odpoveď.

Preskúmanímsúdzistil,žeoprávnenýsažalobouzodňa21.3.2005vočipovinnémudomáhalzaplatenia
134.610,- Sk s príslušenstvom z titulu neplnenia si svojich povinností zo zmluvy o revolvingovej pôžičke
č. 38700-43095 zo dňa 24. 3. 2004. Rozhodcovský súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu a vydal

rozhodcovský rozsudok RK- 88/05-SM zo dňa 29. 7. 2005. Následne bolo rozhodnutie doručované
povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú v záhlaví tohto rozhodnutia. Zásielka sa však
rozhodcovskému súdu vrátila s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zásielku neprevzal
v odbernej lehote. Na základe tejto skutočnosti tak rozhodca vyznačil na rozsudku právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 9. 9. 2005.

Súd preskúmaním listinných dôkazov dospel k názoru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu
pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Na základe vyššie citovaných ustanovení a
oznámenia poštového doručovateľa o nezastihnuteľnom adresátovi nemohol rozhodcovský súd uplatniť
tzv. „fikciu doručenia“ a považovať zásielku za doručenú v deň, keď bola vrátená súdu, aj keď sa povinný

o tom nedozvedel. Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský
rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného doručovania. Preto
možno v rozhodcovskom konaní použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých podmienok možno
považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke ani nemusel dozvedieť. Zákon o
rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia

O. s. p. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v ust. §
47 ods. 2 O. s. p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý
nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak doručovateľ adresáta zásielky určenej do vlastných rúk
nezastihne, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upozorní, že mu
príde doručiť písomnosť znovu a v deň a hodinu uvedenú na tomto upozornení. Ak nie je adresát

zastihnutý ani pri opätovnom doručovaní zásielky, poštový doručovateľ mu zanechá odkaz, že poštová
zásielka je uložená na pošte alebo na orgáne obce. V prípade, ak si adresát nevyzdvihne zásielku ani v
stanovenej lehote, táto sa považuje za doručenú v posledný deň tejto lehoty a to aj vtedy, ak sa o uložení
adresát nedozvedel. Dodržanie uvedeného zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z
predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o

doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie.

Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla
splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie jedodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie
vyznačením právoplatnosti.

Preskúmaním súd dospel k záveru, že predmetný exekučný titul ma vadu formálnej vykonateľnosti
a teda sa dosiaľ nestal vykonateľným. Na základe uvedeného súd zastavil exekúciu z dôvodu vady
vykonateľnosti exekučného titulu.

Povinný bol v exekúcii úspešný keďže došlo k jej zastaveniu, preto súd uložil oprávnenému povinnosť

zaplatiť mu trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z
ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Na základe
uvedeného súd preto povinnému priznal náhradu trov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 211,51 eura. Tieto trovy pozostávajú z
odmeny za dva úkony právnej služby po 80,50 eura a to za prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom a za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. (hodnota veci je 4.435,04 eura, potom

odmena podľa § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 3 písm. e/ vyhlášky za jeden úkon predstavuje 80,50 eura), t. j.
spolu za dva úkony 161,00 eura, plus režijný paušál vo výške 2 x po 7,63 eura, čo je 15,26 eura = spolu
vrátane DPH odmena predstavuje 211,51 eura. S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, priznanú náhradu trov konania je oprávnený povinný zaplatiť advokátovi povinnej do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách
exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd
rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor na základe
výzvy súdu uplatní trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.