Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/763/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208619
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6111208619.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so
sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému F.. H. K., J.. XX. XX. XXXX, Y.. Č.. G. Z. XX, XXX XX U. A.,
Š. Q. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 37,67 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod

spis. zn. EX 779/11, o podaných námietkach povinného, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
37,67 eura s príslušenstvom, a to na základe výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 10-60/0832-1 zo dňa 07. 07. 2010.

Poverením č. 5601 067562 zo dňa 26. 04. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom exekútorského úradu Zvolen,
Borovianska 17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 779/11.

Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24. 02. 2012, odstúpil súdu na rozhodnutie
podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii.

Povinný v podaní zo dňa 14. 02. 2012, označenom ako „Námietka proti konaniu exekúcie“, uvádza,
že vymáhaná istina v exekučnom konaní bola v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie už
uhradená.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O. s. p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 57 ods. 1 O. s. p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 3 O. s. p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, lehota na podanie námietok je 14-dňová
a začína plynúť odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedená lehota je lehotou
procesnou, t. j. na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne,
ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa
námietky podali u povereného súdneho exekútora. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie

doručené do vlastných rúk dňa 30. 01. 2012, ako to vyplýva z predloženej doručenky. Na základe
konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti
exekúcii pri zachovaní zákonom stanovenej 14-dňovej lehoty, bol deň 13. 02. 2012. Z predložených
listinnýchdôkazovvšakvyplýva,ženámietkypovinnéhoboliodovzdanénapoštovúprepravudňa14.02.
2012 a súdnemu exekútorovi doručené dňa 16. 02. 2012, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.

Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd o podaných námietkach
povinného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), účastník konania môže vzniesť u exekútora do
troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach
rozhoduje súd (§ 45).

Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 02. 2012, odstúpil súdu na rozhodnutie
podanie povinného, ktorým podal námietky proti trovám exekúcie. Námietky sú podané v zákonom
stanovenej lehote, nakoľko povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 30.
01. 2012 a námietky proti trovám exekúcie boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 30. 01. 2012.

Povinný v námietkach proti trovám exekúcie uvádza, že zostatok istiny uvedený v upovedomení o
začatí exekúcie vo výške 6,68 eura už bol v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie uhradený.
Predmetná suma bola zo strany súdneho exekútora navýšená o príslušenstvo pohľadávky vo výške
55,39 eura, a teda celková suma požadovaná súdnym exekútorom na úhradu mala byť matematicky vo
výške 62,07 eura, nie 62,08 eura. Keďže ku dňu vydania predmetného dokumentu už povinný uhradil 2

x 37,67 eura (v máji a júni 2011) a po telefonickej konzultácii so zamestnancom oprávneného uhradil aj
zvyšných 6,68 eura, nevznikol dôvod na úhradu príslušenstva pohľadávky v sume 55,39 eura.

Oprávnený na výzvu súdu oznámil, že povinný uhradil na účet povinného dňa 20. 06. 2011 (t. j. po
začatí exekučného konania) sumu 30,99 eura a dňa 12. 12. 2011 sumu 6,68 eura, spolu 37,67 eura.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

V predmetnom konaní oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a

vykonateľného výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská
Bystrica č.k. 10-60/0832-1 zo dňa 07. 07. 2010.Nakoľko povinný v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený podal dňa 08. 04. 2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie,
kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný uhradil časť

pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu vo výške 30,99 eura dňa 20. 06. 2011 a časť pohľadávky
vo výške 6,68 eura dňa 12. 12. 2011, t. j. obe platby až po dôvodnom začatí exekučného konania.

Súd z obsahu zhodných vyjadrení oprávneného a povinného konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v
predmetnom exekučnom konaní bola uhradená v plnej výške dňa 12. 12. 2011, teda po dôvodnom

začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 08. 04. 2011, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného
poriadku). Súd na základe uvedeného konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný dobrovoľne
nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu preto neexistuje ani dôvod
prenášať povinnosť na úhradu trov exekúcie z povinného na oprávneného. V zmysle ust. § 197 ods. 1

Exekučného poriadku tieto totiž uhrádza povinný.

Na základe uvedeného súd o námietkach povinného proti trovám exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd na tomto mieste zároveň uvádza, že pokiaľ povinný v námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že
„Poštu do vlastných rúk zasielanú na adresu trvalého bydliska v G. G. som nemohla prevziať, lebo v G.
G. som sa nezdržiavala niekoľko rokov a o pohľadávke som vôbec nevedela. Bydlisko som mala od roku
2004 v G. a ostatné tri roky v U. A..“, súd vykonal šetrenie za účelom zistenia doručenia exekučného

titulu povinnému, a teda či nie je daný dôvod na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa ust. § 58
ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
Bratislava, pobočka Banská Bystrica, na doručovanie ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona č.

580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Podľa § 17b ods. 1 a 2 zákona o zdravotnom poistení, výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa

povinná doručovať preukazným spôsobom. Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa
považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 17b ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov
doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na

poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej
poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23).

Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom
prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo

prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená
zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za
doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Z dokladov preložených oprávneným vyplýva, že exekučný titul bol povinnému podľa vyššie cit.

zákonných ustanovení doručovaný na adresu bydliska oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení
oznamovacích povinností povinného, pričom zásielka povinnému doručovaná poštou ako doporučená
zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" adresátom prevzatá nebola a vrátila sa
oprávnenému s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa výpisu zo systémuoprávneného, s poukazom na zákonnú oznamovaciu povinnosť ustanovenú § 23 ods. 1 písm. a) zákona
o zdravotnom poistení, v systéme nie je evidovaná iná adresa trvalého pobytu alebo bydliska povinného.
V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia § 17b ods. 5 poslednej vety zákona o zdravotnom

poistení sa táto zásielka považuje za doručenú, i keď sa adresát o jej doručení nedozvedel. Na
základe uvedených skutočností súd nemal v konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, na základe podnetu súdneho exekútora alebo
na návrh účastníka konania, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového

konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po
vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného
exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie
(§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).

Súd z obsahu zhodných vyjadrení oprávneného a povinného považuje za preukázané, že pohľadávka
vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola uhradená v plnom rozsahu dňa 12. 12. 2011 (dňa 20.
06. 2011 suma 30,99 eura a dňa 12. 12. 2011 suma 6,68 eura), a to dobrovoľným splnením od povinného

po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože po začatí exekúcie
zaniklo oprávnenému právo priznané mu exekučným titulom splnením zo strany povinného.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Po výzve súdu si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 50,31 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa§14ods.1 vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov,(ďalej
len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Súdzaviazalnaúhradutrovexekúciepovinného,nakoľkoexekúciavočipovinnémubolazačatádôvodne
na základe toho, že povinný do začatia exekučného konania dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodomna zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného
na oprávneného.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd uznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,48 eura za poštovné.

Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou
trovy exekúcie vo výške 50,31 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové

výdavky predstavujú 10,48 eura a uplatnená 20 % DPH z odmeny (základ dane 33,19 eura) predstavuje
6,64 eura.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie

dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.