Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312215921
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2312215921.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: H. P., narodená XX.XX.XXXX trvale bytom D. XXX/X,
XXX XX C., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 12, proti
žalovaným v 1. rade: I. bytové družstvo C., so sídlom H. XXX/X, XXX XX C., X.: XX XXX XXX, v 2. rade:
Z., s.r.o., so sídlom N. 70X/XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 8C/213/2012 - 57 zo

dňa 18. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia
podaného dňa 13.07.2012 zamietol. Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a
taktiež ani z pripojených listinných dôkazov nezistil dôvody, prečo by mal nariadiť predbežné opatrenie,

nakoľko nemal za dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z pripojených
listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa dlhodobo neplatila platby za služby spojené s užívaním
bytu, a to od roku 2008 teda vedela o svojom narastajúcom dlhu a mala dosť času túto situáciu riešiť.
Taktiež súd zistil, že žalobkyňa prevzala oznámenie o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou
dňa 27.03.2012, teda vedela, že má záväzky voči žalovanému v 1. rade a tie budú riešené dobrovoľnou
dražbou. Žalobkyňa mohla svoju bytovú situáciu riešiť aj tým spôsobom, že vymení byt za menší alebo

za byt nižšej kategórie a z doplatku by vyrovnala dlh. V prípade, ak bude dražba úspešná, sa po konaní
robí rozvrh výťažku z dražby, podľa ktorého sa z ceny vydraženia odpočíta pohľadávka navrhovateľa
dražby a zostatok sa uloží do notárskej úschovy v prospech pôvodného vlastníka predmetu dražby.
Žalobkyni tak po vydražení bytu zostanú finančné prostriedky, z ktorých môže riešiť aj bytovú situáciu
a jej záväzky voči žalovanému v 1. rade budú vyrovnané. Taktiež argument žalobkyne, že žalovaný
má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku aj prostredníctvom finančných prostriedkov pána P., ako

spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti neobstojí, nakoľko časť dlhu vznikla aj po rozvode manželstva,
kedy pán P. byt neužíval, a teda zaň zodpovedný nie je. Taktiež je na rozhodnutí veriteľa, akú formu
vymoženia pohľadávky si zvolí. Podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome
záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Taktiež podľa § 8b, ods. 2 citovaného
zákona je správca pri správe domu povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo
nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome. Záložné právo k bytu vzniklo

v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepochybne formou slušnosti v práve. Vlastníci ostatných bytovv bytovom dome č. 554 v C. nemôžu byť poškodení tým, že žalobkyňa neprispieva do fondu opráv.
Súd má za to, že práve takéto jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi a ostatní vlastníci bytov sú
obmedzení na svojich právach práve z dôvodu neplatenia záväzkov žalobkyne. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti súd návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa. S rozhodnutím súdu
prvého stupňa nesúhlasila a domáhala sa svojim odvolaním toho, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
Poukázala na to, že je osobou v hmotnej núdzi, preto jej bolo Centrum právnej pomoci ustanovené

na zastupovanie v tomto konaní ako jej právny zástupca za účelom poskytnutia právnej pomoci.
Predmetom sporu je nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by zamedzilo žalovanému v 2. rade v
realizáciizáložnéhoprávanaspornúnehnuteľnosť,ktorúpočastrvaniamanželstvanadobudlasbývalým
manželom C. P.. Z manželstva, ktoré uzavreli dňa 30.11.1996 a ktoré bolo rozsudkom Okresného
súdu Galanta č.k. 10C/57/2010-30 zo dňa 13.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2010,
rozvedené, pochádzajú tri maloleté deti a to A., narodená XX.XX.XXXX, O., narodená XX.XX.XXXX

a S. C., narodený XX.XX.XXXX, s ktorými deťmi žije v spornom byte. Nedoplatok, ktorý je dôvodom
realizácie dražby, vznikol na úhradách za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv
už počas manželstva. Správca - Stavebné bytové družstvo vyčíslilo tento dlh v sume 7.116,44 eura s
príslušenstvom, pričom dobrovoľná dražba sa má realizovať na byte, ktorý bol v rámci nej ohodnotený
na sumu 45.273,83 eura. Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho

zákonníka) v znení neskorších predpisov, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Trvala na tom, že ani výkon záložného práva žalovaného
v 1. rade nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu
práva, ktoré síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Judikatúra zdôrazňuje, že

použitie korektívu „dobré mravy“ pri výkone práva za účelom dosiahnutia idey spravodlivosti nesmie
viesť v konkrétnom prípade k oslabeniu princípu právnej istoty občiansko-právneho styku a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Poukázala na
to, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj jej
bývalý manžel C. P., preto žalovaný v 1. rade mohol uspokojiť svoju pohľadávku aj prostredníctvom jeho

finančných prostriedkov ako spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti a v tomto konkrétnom prípade
dochádza na jeho strane k oslabeniu princípu právnej istoty. Výkon predmetného záložného práva
dobrovoľnou dražbou je zjavne neprimeraný, pričom neprimeranosť spočíva v hrubom nepomere medzi
výškou dlhu a hodnotou zabezpečenia. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je nevyhnutný,
pretože žalovaný v 1. rade môže uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom finančných prostriedkov

C. P., bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý je zamestnancom Volkswagenu Slovakia,
a.s., pričom je zaradený do 8. platovej triedy. Stavebné bytové družstvo Šaľa postupuje pri vymáhaní
svojej pohľadávky neprimerane, keďže je veľká disproporcia medzi hodnotou predmetnej nehnuteľnosti
stanovenou sumou 45.273,83 eura a výškou dlhu žalobkyne v sume 7.116,44 eura. Žalovaný v 1. rade
mápretoajinéprostriedkynavymoženiesvojhodlhu.Jemožnékonštatovať,žerozporsdobrýmimravmi

je v tomto prípade daný aj tým, že žalobkyňa a jej tri maloleté deti by prišli o nehnuteľnosť, v ktorej bývajú
a uspokojujú svoje základné životné potreby. Súd prvého stupňa doporučil, aby si žalobkyňa riešila
svoju bytovú situáciu tým, že vymení byt za menší byt, či inej kategórie a z doplatku by vyrovnala dlh.
Toto konštatovanie je nesprávne, predmetná nehnuteľnosť je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a preto nemôže s ňou voľne disponovať. Poukázala na ustanovenie § 7b ods. 5 zákona č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, keď postup
žalovaného v 1. rade sa prieči dobrým mravom, nakoľko tento veľmi dobre pozná sociálnu situáciu
žalobkyne, ktorá sa nachádza v stave materiálnej núdze a nehnuteľnosť, ktorú aj s maloletými deťmi
obývaaktorásastalapredmetomdražby,jeichjedinýmbývaním.Navyšeexistujeajinýzákonnýpostup,
teda vymoženie dlžnej sumy vydaním platobného rozkazu, prípadne podaním žaloby o zaplatenie a

vymáhanie dlhy od bezpodielového spoluvlastníka C. P.. Poukázala na to, že dňa 23.07.2012 sa konala
dobrovoľná dražba, ktorá bola neúspešná. Preto trvala na nariadení predbežného opatrenia tak, aby
bolo uložené žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201,

204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a tov zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát toto

rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania s pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

Žalobkyňa počas trvania manželstva s bývalým manželom C. P. nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené Katastrálnym úradom Nitra, Správou katastra Šaľa,
pre k.ú. Šaľa, obec Šaľa, zapísané na LV č. 4856, a to: byt č. 8, nachádzajúci sa na 4. poschodí,

v bytovom dome súp. č. 554 postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 926 - zastavané
plochy a nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
6377/103210, pričom súčasťou bytu je i pivnica na prízemí bytového domu. Bývalí manželia nemajú do
dnešnéhodňavyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,pretosúspornénehnuteľnostivich
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Počas trvania manželstva, ako aj po jeho rozvode postupne

vznikal nedoplatok na úhradách za plnenia a úhradách preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Správca - Stavebné bytové družstvo vyčíslilo dlh žalobkyne v sume 7.116,44 eura s príslušenstvom.
Správca vzhľadom na vzniknutý dlh pristúpil k výkonu zriadeného záložného práva a to dobrovoľnou
dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, prostredníctvom dražobnej

spoločnosti Gavila, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín.

Podľa žalobkyne, výkon predmetného záložného práva dobrovoľnou dražbou je zjavne neprimeraný,
pričom táto neprimeranosť spočíva v hrubom nepomere medzi výškou dlhu a hodnotou zabezpečenia.
Taktiež uvádza, že rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade daný aj tým, že ona a jej tri maloleté
deti by tak prišli o nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a uspokojujú svoje základné životné potreby.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenia sú „inštitútmi“ procesného práva, ktorých základným zmyslom je ochrana
osvedčeného práva v presne vymedzených prípadoch. Chráni sa právo, ktoré je ohrozené alebo
ohrozované v dôsledku hmotno-právnych úkonov alebo nečinnosti nositeľa povinnosti zodpovedajúcej

tomuto právu, prípadne v dôsledku určitých stavov pôsobiacich objektívne. Nariadenie procesného
zabezpečenia predpokladá nemožnosť okamžitej definitívnej ochrany meritórnych rozhodnutí súdu
(porovnaj Ján Mazák - Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese strana 21).

Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese možno vydať pred začatím
konania alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným

z dôvodov je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým dôvodom je zabezpečenie výkonusúdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov je ich predbežný, teda
dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon
rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Z charakteru predbežného opatrenia

vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Musia byť však osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebnosti
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný a
predbežný charakter, účastník nenadobúda práva priznané predbežným opatrením.

Zo samotného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pri dokazovaní. Predpokladom však je, aby došlo k
osvedčeniu aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Dobré mravy, vzhľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe do základných princípov (§ 3 OZ), ako
aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov (§ 39 OZ), predstavujú, popri kogentných zákonných

ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve.

Dobrémravysúpojmominherentnýmsprávnymporiadkom,nakoľkodoplňujúpísanénormypozitívneho
práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni
nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané
normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený (všeobecnou) dimenziou spravodlivosti.

Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je
z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Dobré mravy sú zákonu
neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci
určitej spoločenskej skupiny ohľadne konkrétneho druhu spoločenských vzťahov, ktoré zodpovedajú
požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov

takýchto spoločenských vzťahov.

Podľa nálezu Ústavního soudu ČR zo dňa 26.2.1998, sp. zn. II. ÚS 249/97, uverejneného pod č.
14 v Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, sa za dobré mravy považuje "souhrn
etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i
právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické

společnosti".

Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uvedené v rozhodnutí č. 21 Cdo
1484/2004-94, v ktorom dospel k záveru, že "ustanovení § 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom,
že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými
mravy) patří k právním normám s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním

normám, jejichž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem a které přenechávají soudu, aby
podle svého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého,
předem neomezeného okruhu okolností."

Žalobkyňa sa v konaní domáha ochrany jej oprávnených záujmov aplikáciou dobrých mravov. Takýto
ohľad však nemožno priznať len jednej procesnej strane, musí byť daný rovnaký rozmer pre ich aplikáciu

pre obe strany sporu a takto ponímaná ochrana by nemala byť požadovaná a aplikovaná tam, kde
sa nedodržujú záväzky a povinnosti zo zákona, zmlúv a iných právnych úkonov. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu úspech žalobkyne nemožno založiť na aplikácii dobrých mravov za situácie, že
žalovanému v 1. rade neplatí úhrady spojené s užívaním bytu, i keď takáto povinnosť jej vyplýva zo
zmluvy a zo zákona a doposiaľ žalovanému v 1. rade pre uspokojenie oprávneného nároku neposkytla

žiadne reálne záruky, návrhy a riešenia, čo je dôvod dobrovoľnej dražby. Ak aj osobné a majetkovépomery žalobkyne sú ťaživé a neuspokojivé, musí napriek tomu hľadať vlastným pričinením východisko
pre obe strany sporu tak, aby poskytla riešenie vedúce k odvráteniu dražby.

V danom prípade predbežnému opatreniu tak, ako ho uplatnila v konaní žalobkyňa, vyhovieť možné nie

je, pretože uplatnený nárok nie je v súlade s ustanovením § 74 a nasl. OSP.

Predbežné opatrenie totiž možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania na dočasnú
úpravu právnych pomerov účastníkov alebo na zabezpečenie budúceho výkonu exekúcie. Ani jednu
z týchto podmienok navrhované predbežné opatrenie nespĺňa. Žalobkyňa neoznačila v návrhu, čo je
alebo má byť predmetom sporu medzi účastníkmi, neuviedla dokedy by malo navrhované predbežné
opatrenie trvať a čo by chcela vyriešiť v základnom konaní, počas ktorého by malo predbežné opatrenie

platiť. Otázka primeranosti alebo neprimeranosti pohľadávky žalovaného v 1. rade vo vzťahu k hodnote
draženej nehnuteľnosti Zákonom o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. nie je riešená a otázka
výkonu dražby v rozpore s dobrými mravmi je nanajvýš problematickou. V danom prípade je totiž na
zamyslenie nielen rozpor s dobrými mravmi v prípade, ak je predmetom dražby majetok dlžníka, ktorá
v predmetnej nehnuteľnosti žije a býva i s maloletými deťmi, ale rovnako na misku váh spravodlivosti si

je potrebné dať i správanie sa tohto vlastníka voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov,
ktorí musia znášať náklady povinnej osoby, ktorá si ich ako vlastník bytu v danom bytovom dome neplní.

Odvolací súd mal v danom prípade preukázané, že návrh na vydanie predbežného opatrenia tak, ako ho
uplatnila žalobkyňa nie je dôvodný, pretože nesleduje naplnenie inštitútu predbežného opatrenia, ktoré
možno vydať pred začatím konania alebo aj po začatí konania, avšak len z dôvodov dočasnej úpravy

právnych pomerov účastníkov alebo zabezpečenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, vydaniu
ktorého predbežného opatrenia musí nasledovať vyriešenie základnej otázky sporu účastníkov v konaní
o veci samej, prípadne vyriešenie tejto otázky sa musí nastoliť inak, čo v danom prípade nie je naplnené,
keďže žalobkyňa sa domáha vydania predbežného opatrenia tak, aby na dobu neurčitú bolo zakázané
žalovanému realizovať záložné právo na spornú nehnuteľnosť, k čomu nemôže súd pristúpiť.

V danom prípade nebolo osvedčené uplatnené právo žalobkyne a preto postup súdu prvého stupňa,
ktorý návrh na vydanie tohto predbežného opatrenia zamietol, bol správny.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody k tomu, aby odvolaniu žalobkyne rade priznal úspech a tak
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov si ich

neuplatnil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.