Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17P/78/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311226462
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2311226462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. dieťa U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky N. P., rod. U., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX Š., , K.. W. XXXX/X a otca H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., X. XXXX/
XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa - svojim návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2011 žiadal, aby súd
znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu, ktorá vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom

tunajšieho súdu pod sp. zn. 175C/3/2010 zo dňa 14.4.2010 vo výške 60,- eur mesačne.

Svoj návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na
jeho strane, nakoľko je nezamestnaný, bol mu priznaný nárok na dávku v hmotnej núdzi a teda nie je v
jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať určené výživné. Výživné žiadal znížiť od 1.1.2010 na sumu
35,- eur mesačne.

Matka so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že otec dieťaťa dlhodobo nepracuje, nemá záujem
zamestnať sa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, s obsahom spisu
Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/327/2010 a sp. zn. 13P/41/2012, potvrdením o evidencii otca
ako uchádzača o zamestnanie a potvrdením o priznaní dávky v hmotnej núdzi, dohodou otca o
vykonaní práce, potvrdeniami o pravidelných mesačných výdavkoch rodičov mal. dieťaťa, potvrdením o

zdravotnom stave mal. dieťaťa, výpoveďami účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zníženie výživného tak, ako bol vyššie popísaný a
odôvodnený.

Rozsudkom Okresného súdu Šaľa, sp. zn. 17C/3/2010 zo dňa 14.4.2010009, boli rodičia mal. dieťaťa

právoplatne rozvedení a maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke
a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 60,- eur. V tom čase z manželstva
pochádzalo aj mal. dieťa J., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo taktiež zverené do osobnej starostlivosti matke
a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- eur. V čase rozhodnutia súdumatka dosahovala príjem 587,53 eur mesačne, otec bol nezamestnaný a evidovaný na úrade práce od
1.4.2010, predtým však v posledných 12 mesiacoch dosahoval príjem 336,67 eur mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 5.5.2010.

Otec mal. dieťaťa posledné zamestnanie ukončil dohodou podľa § 60 ZP. Uvedené vyplýva zo zápisnice
zo dňa 14.4.2010, ktorá je súčasťou spisu pod sp. zn. 17C/3/2010.

Otcovi dieťaťa bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, ktorá mu bola vyplácaná v mesiacoch máj až

október 2011 vo výške 118,30 eur mesačne, v novembri 2011 vo výške 52,46 eur mesačne, v decembri
2011 a januári 2012 vo výške 29,20 eur mesačne, vo februári a marci 2012 vo výške 24,01 eur mesačne
a od apríla 2012 vo výške 8,95 eur mesačne.

Po rozvode manželstva rodičov mal. dieťaťa titulom vyporiadania BSM si matka dieťaťa vzala
hypotekárny úver na vyplatenie podielu otca dieťaťa, za ktoré peniaze si otec zakúpil garsónku, v ktorej

býva a matka spláca úver mesačne vo výške 129,49 eur. Jedná sa však len o transformáciu majetku
bývalých manželov, ktorá je na účely plnenia vyživovacej povinnosti nepodstatná.

Dňa 17.12.2010 otec vtedy oboch mal. detí podal na tunajšom súde návrh na zníženie výživného,
ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 16P/327/2010, ktorý návrh vzal späť a konanie bolo podľa § 96

O.s.p. zastavené uznesením pod č.k. 16P/327/2010 - 30 zo dňa 14.2.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 16.3.2011.

Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému
dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia
i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestrannývývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené
v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle
uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade

zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z
rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej
napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom
výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických
schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je
nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov

alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a
správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa
na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia)

alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností
základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného v konaní pod sp. zn. 17C/3/2010
došlo na strane povinného rodiča - otca mal. dieťaťa k zmene pomerov. Posledný pracovný pomer

ukončil otec dieťaťa dohodou so zamestnávateľom podľa § 60 Zákonníka práce. Od 1.4.2010 do
27.2.2012, teda v čase pôvodného rozhodnutia o výške jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, bol
evidovanýakouchádzačozamestnanie,keďkukončeniuevidenciedošloprenespoluprácuotcadieťaťa
s ÚPSVaR, v dôsledku čoho sa považuje od 28.2.2012 za dobrovoľne nezamestnaného, preto na daný
prípad je potrebné aplikovať ust. § 75 ods. 1 ZR.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/41/2012 sa prejednávala vec o určenie výživného,
ktorý návrh podal už plnoletý syn J. voči svojej matke. Návrh súd zamietol s poukazom na dobré mravy,
záškoláctvo syna a ukončenie prípravy na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky. J. sa na ďalšie
štúdium nepripravuje, preto je možné, aby sa zamestnal. Napriek tomu, že súd návrh zamietol, matka

dobrovoľne prispela na výživu syna v mesiacoch február až máj 2012 po 45,- eur mesačne, t.j. do doby,
kým ukončil strednú školu a ukončil tak prípravu na svoje budúce povolanie.

Otec mal. dieťaťa uviedol, že syn J. t.č. býva u jeho matky, t.j. starej matky dieťaťa, na jeho výživu
prispieva 80,- eur, aj keď má súdom určené výživné vo výške 45,- eur mesačne.

Od poslednej úpravy výživného v konaní pod sp. zn. 17C/3/2010 došlo na strane oprávneného - mal.
dieťaťa k zmene pomerov v tom, že dieťa je o 2 roky staršie a teda vzrástli náklady na jeho potreby
súvisiace s ošatením, stravou a fyzickým vzrastom. Dieťa od 1.9.2012 nastupuje do X. ročníka ZŠ.

Od poslednej úpravy výživného v konaní pod sp. zn. 17C/3/2010 došlo na strane povinného rodiča -
matky mal. dieťaťa k nepatrnej zmene pomerov v tom, že matke vzrástol čistý priemerný mesačný príjem
na sumu 684,65 eur.

Čo sa týka výdavkov rodičov na uhrádzanie bývania, tieto sú porovnateľné s posledným rozhodnutím v

konaní pod sp. zn. 17C/3/2010 a v tomto smere nedošlo k výraznejšej zmene.

Kolízny opatrovník navrhoval návrh otca zamietnuť, poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov
k mal. dieťaťu je ich zákonná povinnosť, výživné je prednostnou pohľadávkou. Ďalej poukázal na
vyradenie otca s evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu otca s ÚPSVaR, na ukončenie

posledného pracovného pomeru otca dohodou, ako aj na vyšší vek dieťaťa v porovnaní s poslednou
úpravou výživného, čím vzrástli jeho odôvodnené potreby.Otec dieťaťa súdu nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie a keďže je dobrovoľne nezamestnaný
a posledný pracovný pomer ukončil dohodou, súd nevyhovel jeho návrhu na zníženie výživného a tento
zamietol, nakoľko nedošlo k zmene pomerov na strane povinného rodiča v takom rozsahu, ktorý by

odôvodňoval zmenu rozhodnutia pod sp. zn. 17C/3/2010. Navyše otec si plní dobrovoľne vyživovaciu
povinnosť na dospelé dieťa v dvojnásobnej výške, ako mu určil súd, hoci dieťa je objektívne schopné
samo sa živiť a na mal. dieťa nie je ochotný prispievať viac, ako 35,- eur mesačne.

Pokiaľ otec žiadal výživné na mal. dieťa znížiť zo 60,- eur mesačne na sumu 35,- eur mesačne a

zároveň si plní vyživovaciu povinnosť na dospelé dieťa vo výške 80,- eur a teda je schopný platiť spolu
výživné 115,- eur mesačne, je v jeho schopnostiach platiť 60,- na mal. dieťa, ktoré sa nemôže samo
živiť (ani objektívne, keďže neukončil ani povinnú školskú dochádzku a ani právne podľa § 11 ods. 2
Zákonníka práce - spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti
ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto
povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku) a na

dospelého syna mu zostáva 55,- eur, čo je viac, ako mu bolo určené súdom.

Otecmal.dieťaťataknepostupujevsúladesoprávnenýmizáujmamimal.dieťaťaajepotrebnéprihliadať
aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa.

Na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.