Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 8, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010662
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010662.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému K. K. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 8.augusta 2012 o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 1.marca 2012, sp.zn. 2T 184/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného K. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 1.marca 2012, sp.zn. 2T 184/2011 bol obžalovaný K. K. uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

v dopoludňajších hodinách dňa 19.7.2011 v pohostinstve Pyramída na ulici D. v N. odcudzil mobilný

telefón zn. Samsung GT -I IMEI:XXXXXX/XX/XXXXXX/X, ktorý mala poškodená položený pred sebou
na stole tak, že si ho vložil do vrecka a išiel s poškodenou na návštevu ku svojmu strýkovi, kde mobilný
telefón schoval, čím poškodenej A. V., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom N., Na J. X/X, spôsobil škodu
vo výške 110 Eur,

hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 235/2010, zo dňa 19.10.2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2011, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. odsúdený k
podmienečnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov.

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 212 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 a s prihliadnutím k
§ 36 písm. l/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov nepodmienečne, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný K. K. odvolanie. V jeho
písomnom odôvodnení v podstate zhodne s vyjadrením na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
poukázal na to, že spáchanie skutku v celom rozsahu priznal, popísal motív svojho nesprávneho

konania, ktoré aj úprimne oľutoval a keďže sa im spolu s jeho družkou medzičasom - 29.6.2012 -
predčasne narodila dcérka R., ktorá je chorá a ešte stále v inkubátore a jej matka, ktorá je občianka
Českej republiky sa o maloletú bez jeho pomoci nemá ako postarať, domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku vo výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody a určenia trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na akúkoľvek skúšobnú dobu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovaného
K. ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok okresného súdu.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.

por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku
(konkrétne výroky o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu), ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného K. K.

proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 1.marca 2012 po predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým v zmysle
§ 257 ods.7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, vykonal všetky potrebné a dostupné
dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a na ich podklade obžalovanému správne a v súlade so zákonom
uložil podľa § 212 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 a § 36 písm. l/ Tr.zák. nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. a/
Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokmi o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov
(§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi
druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie,pohnútku,poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l/Tr.zák.inaosobupáchateľa,jehopomery
amožnosťjehonápravytak,akomutoukladáustanovenie§34ods.4Tr.zák.Rovnakosprávneprihliadol

aj na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenie odseku 1, podľa ktorého súd
môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky nepoužije, ak súd
odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a práve obžalovaný teraz prejednávaný prečin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 19.októbra 2010, sp. zn. 1T 235/2010, ktoré mu bolo

uložené tiež za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
(§ 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák.), pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu
veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného K. K. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.