Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112010414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112010414.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Janky
Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci odsúdeného E. V. v konaní o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 31.5.2012 sp.zn. 2PP/33/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
19. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. V., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 2PP/33/2012 zo dňa 31.5.2012 bola podľa § 66 odsek
1 písmeno b/ Trestného zákona zamietnutá žiadosť odsúdeného E. V., nar. XX.X.XXXX o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody došlo z dôvodu absencie zákonných
podmienok umožňujúcich rozhodnúť pozitívnym výrokom. V konkrétnosti súd I. stupňa poukázal na
hodnotenie riaditeľa ústavu, kde naposledy odsúdený trest vykonáva. Z tohto (hodnotenia) sú zistiteľné
jednak pozitívne momenty spočívajúce v tom, že počas výkonu trestu sa tento (odsúdený) podľa potreby
zapája do prác pre ústav, najmä ako brigádnik v kuchyni pre odsúdených. Jeho pracovná morálka je

dobrá, pracovné zručnosti má priemerné a podáva pracovné výkony k spokojnosti stravovateľov. V rámci
individuálneho prístupu možno konštatovať, že odsúdený sa snaží plniť si svoje povinnosti zamerané
na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských a interných noriem, zodpovednosti za svoje
správanie. Resocializačná prognóza však podľa citovaného hodnotenia z hľadiska rizika sociálneho
zlyhania je menej priaznivá. V tomto kontexte je zdôraznená skutočnosť, že v osobe E. V. sa jedná
o 11-krát súdne trestanú osobu, z toho vo výkone trestu bol 7-krát. Riaditeľ ústavu preto konštatuje,

že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporučil
tohto (odsúdeného) podmienečne prepustiť.

V zmysle § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide osobu odsúdenú

zazločinpovýkonedvochtretínuloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,aleborozhodnutím
prezidenta republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vyššie citované zákonné ustanovenie, ako správne uvádza aj súd I. stupňa, upravuje tak materiálne
podmienky potrebné na rozhodnutie pozitívnym výrokom o podmienečnom prepustení, ako aj jednu
formálno-procesnú podmienku. Materiálnymi podmienkami umožňujúcimi rozhodnúť o podmienečnom

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je to, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnostipovedie riadny život. Preto, aby mohol byť obvinený, resp. odsúdený prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody musia byť splnené obe materiálne podmienky súčasne. V opačnom prípade nie je možné
rozhodnúť pozitívnym výrokom (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody).

Formálno-procesnou podmienkou majúcou sa dodržať v rámci rozhodovania je vykonanie aspoň dvoch
tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Konfrontujúc vyššie citované zákonné ustanovenie a súčasne skutočnosti nachádzajúce sa v

napadnutom uznesení v podobe hodnotiacej správy riaditeľa ústavu rovnako tak s osobitným dôrazom
na samotnú osobu odsúdeného E. V., je potrebné konštatovať, že v konkrétnej veci absentujú materiálne
podmienky v podobe reálneho očakávania, že v prípade prepustenia na slobodu by odsúdený E. V.
viedol riadny život. Absencia tejto (materiálnej podmienky) je daná jednak na základe hodnotiacej správy
riaditeľa ústavu, kde sa konštatuje, že v osobe odsúdeného jedná sa o viackrát trestaného jedinca a to aj
vovýkonetrestuodňatiaslobody,čovkonečnomdôsledkuvyústilodonegatívnehoodporúčaniaohľadne

podmienečného prepustenia odsúdeného. Práve hodnotenie obsiahnuté v správe riaditeľa ústavu je
zásadným argumentom, na základe ktorého možno zistiť, či v konkrétnom prípade u konkrétnej osoby
došlo k naplneniu účelu trestu.

Keďže takéto zistenie indikuje záver o tom, že u E. V. doposiaľ nenastal stav umožňujúci konštatovať,

že došlo k naplneniu účelu trestu, správne súd I. stupňa postupoval, pokiaľ žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel.

Odvolací súd, osvojujúc si odôvodnenie napadnutého uznesenia, nezistil dôvody na zmenu, resp.
zrušenie napadnutého uznesenia, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.