Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707204690
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707204690.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO : 36 864 421, proti povinnému : L. O., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v Y. B. Y. B. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, so sídlom Exekútorský
úrad v Detve, Štúrova 784/52, pod spisovou značkou EX 395/2007 pre vymoženie pohľadávky v sume

229,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 24.05.2012 proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen číslo konania 11Er/1657/2007-20 zo dňa 30.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 395/2007 vyhlásil za
neprípustnú, zastavil ju podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 98,24 eur. Súd konštatoval, že notárska zápisnica, na podklade
ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
odporuje zákonu, najmä ustanoveniam § 22 ods. 2 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmluve o
úvere dlžník splnomocnil konkrétneho advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
aby v jeho mene uznal záväzok z úveru. Zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy

o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj
na rozpor záujmov zastúpeného so zástupcom. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby
zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že v zmluve bola použitá predtlač ktorá obsahovala meno
splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Takisto uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami,
navyše povinný sa vopred vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, nakoľko v čase, kedy

ešte neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať.
Súd potom konštatoval, že pokiaľ je udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne neplatné, je aj notárska
zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré
za povinného urobil zástupca, takisto neplatná. Keďže notárska zápisnica, ako predložený exekučný
titul, nespĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať spôsobilým exekučným titulom,
súd následne, vzhľadom na takýto právny záver, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný

dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a ako nezákonne vedenú ju ex offo zastavil, pričom s
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku rozhodol o povinnosti oprávneného
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 98,24 eur, nakoľko zastavenie exekúcie procesne
zavinil oprávnený, ktorý sa domáhal vykonania exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu.
O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Veľmi obšírne a vo viacerých smeroch prezentuje svoje výhrady
voči uzneseniu súdu. Namieta predovšetkým nedostatok právomoci exekučného súdu preskúmavať

exekučný titul, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. K takémuto
revíznemupostupudošlovsituácii,keďužexekučnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Všeobecný
súd, konajúci z pozície exekučného súdu, je v oblasti prieskumu notárskej listiny limitovaný ustanovením
§ 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej Notársky poriadok), pretože bol povinný

predovšetkým notár pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Pokiaľ
teda notár neodmietol vykonať úkon, zanikla podľa názoru oprávneného právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade notárskeho úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Oprávnený poukázal v tejto
súvislosti aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou notárskej listiny
je jej vierohodnosť a všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto

garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Takýto postup exekučného
súdu zasahuje do práv a právneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamo rozpore s ústavným
právom žalobcu (veriteľa) a domnieva sa tak, že je povinnosťou súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny

predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia
zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti
individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Notársky poriadok
zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné úkony notára právnou cestou napadnúť, inak platí, že
pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Všeobecný súd nebol oprávnený zaoberať

sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd
musí s notárskou zápisnicou nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup na
účastníkov konania. Oprávnený ďalej v dôvodoch odvolania poukázal na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR,
ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie. Nie je prípustné, aby exekučný súd zaobchádzal

odlišne s povinným na jednej strane a oprávneným na druhej strane. Oprávnený je pritom v konaní
pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno
ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože musí byť zachovaná zásada rovnosti
účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo
exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal možnosť reagovať na akékoľvek

tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Súdne konanie
tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti zbraní".
Oprávnený navyše namieta zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na Smernicu Rady 93/13/
EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie a ani citované rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť. Oprávnený ďalej namieta, že ako účastník konania nebol

oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to
v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov
a nemal možnosť sa k nim vyjadriť, prípadne sám navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov.
Kontradiktórnosť súdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadriť sa k tvrdeniam
protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy.

Exekučným súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci
a porušil tak zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Oprávnený spochybňuje aj dôvody, pre ktoré
súd plnomocenstvo vyhlásil za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pre rozpor so zákonom.
Povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, udelením plnomocenstva povinný len

preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Povinný navyše mohol
toto plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek
odvolať. Udelené plnomocenstvo preto nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, navyše
oprávnený argumentuje, že udelené plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasí ani
so záverom súdu, že povinný splnomocnil zástupcu v čase, kedy dlh neexistoval. Právnym poriadkom

nie je vylúčená možnosť dlh/záväzok uznať v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením
zmluvy. Taktiež nemá podklad záver súdu, že sa povinný vzdal týmto úkonom svojho práva. Žiadne
z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice. Oprávnený sa nestotožňuje ani s dôvodmi súdu, že zástupca zjavne nehájilzáujmy povinného, pretože spísal zápisnicu, ktorá je v jeho neprospech. Zástupca povinného bol na
základeplnomocenstvaoprávnenývykonaťlenjedinýúkonatojeuznaťdlhvoformenotárskejzápisnice
a skôr by bolo porušením jeho povinnosti, ak by túto úlohu nesplnil a zápisnicu by v mene povinného

nespísal. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že záujmy povinného boli v rozpore so záujmami zastúpeného.
Taktiež oprávnený nesúhlasí so záverom, že notárska zápisnica, ako exekučný titul, musí byť spísaná
nielen s povinným, ale aj s oprávneným. Takýto záver nemá zákonné opodstatnenie a je v rozpore aj so
súdnou úpravou, pričom oprávnený poukázal na uznesenie NS SR sp.z. 3Co 7/2007. Oprávnený ďalej
namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom

pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný,
keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré
by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v súlade
s ustanovením § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a
2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe
ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa

ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
exekučnéhotitulu-notárskejzápisnicesozákonom,neobstojí.Uvedenézákonnéustanoveniaposkytujú
exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý
pripúšťa ustanovenie § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na
návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je
vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v
notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma

rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach, ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna
stránka spočíva v dodržaní náležitostí notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo Exekučným poriadkom v ustanovení § 41 ods. 2
písm. c/ EP. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice
a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva, sa

uplatňujú obdobné kritéria, a preto záver o ich splnení alebo nesplnení (formálnych a materiálnych
náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý
by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Odvolací súd v
súvislosti s argumentom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať notársku
zápisnicu poznamenáva, že závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať

náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznaná
za spôsobilý exekučný titul, vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.
4Cdo 267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález I.
ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd vyslovil osobitný akcent
na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že

posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici, ako exekučnému
titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z
hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s dôrazom na údajné porušenie
ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na

zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti vedenia
exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd
tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre taký právny záver, aký súd vyvodil, sú zrejmé z
obsahu predloženej zmluvy o úvere a notárskej zápisnice, ako exekučného titulu a nie je tak možné
konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Rovnako nemá zákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti
konania, nakoľko voči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného ustanovením 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta
posledná, § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia
exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.

Pokiaľ ide o ďalšie argumenty oprávneného obsiahnuté v odvolaní (poukazujúce na neprípustnosť
aplikácie smernice Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, polemizujúce o správnosti právneho
posúdenia plnomocenstva ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z hľadísk a kritérií spotrebiteľského
vzťahu vyplývajúce z ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 23a ods. 2 zák.

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), odvolací súd sa nimi osobitne zaoberať nebude, nakoľko sú
z hľadiska preskúmania správnosti napadnutého uznesenia bezpredmetné. V odôvodnení uznesenia
exekučný súd právnu úpravu Európskeho spoločenstva, ani judikatúru Súdneho dvora ES neaplikoval,
ani udelené plnomocenstvo neposudzoval z hľadísk spotrebiteľského práva podľa ustanovení § 53 a
násl. Občianskeho zákonníka, keďže neprípustnosť vedenia exekúcie vyvodil na odlišnom právnom

posúdení. Odvolacie dôvody v tejto časti tak smerujú zjavne voči inému súdnemu rozhodnutiu.

Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica sp. zn. N 1239/2006, NZ 52529/2006 zo dňa
09.12.2006, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom. Podstatnou a z
hľadiskaposúdeniasprávnostiúvahyexekučnéhosúdurelevantnouskutočnosťouje,žesplnomocnenie,

ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu
osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým
sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v
budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu
neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v

budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne
významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca
povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným,
navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať dlžník vedomosť. Pretože
splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie

a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd
poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného" zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22
ods.2Občianskehozákonníka,sčímsaodvolacísúdtakistovplnomrozsahustotožňuje.Aniargumento
nezávislom postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť,
že súdom je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený - Pohotovosť - vo všetkých

zmluvách o úvere priamo v predtlači mal už vopred zakomponované udelené plnomocenstvo dlžníka
len tomuto jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho
advokáta, čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov dlžníka pri
výkone právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Je potrebné v tejto súvislosti
spomenúť i zásadnú skutočnosť, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení" si splnomocneného

zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu
vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o
jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované
jednak v odvolaním napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe
by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva.

Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov
uskutočnených „splnomocneným zástupcom" v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre
osobu v mene ktorej „konal". Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právneúčinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne vyhodnotil
procesné zavinenie oprávneného, ktorý sa nezákonne domáhal vedenie exekúcie na podklade
nespôsobilého exekučného titulu a uložil mu povinnosť nahradiť trovy povereného súdneho exekútora s
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Výška uloženej povinnosti náhrady trov

exekúcie odvolateľom namietaná nebola.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Záverom odvolací súd pre úplnosť však poznamenáva, že treba prisvedčiť nesúhlasu oprávneného so

záverom exekučného súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s povinným, ale
aj oprávneným, ktorá skutočnosť však nie je vzhľadom na vyššie uvedené na prekážku vecnej správnosti
napadnutého uznesenia exekučného súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.