Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 23, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 8T/4/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Varga
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6211010006.1

Rozhodnutie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol samosudcom Mgr. Milanom Vargom na hlavnom pojednávaní
dňa 23. júla 2012

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. P. I. E. W. Í. P., nar. XX.XX.XXXX vo R. P., bytom R.Ý.
P., A. XXX/XX, Č. O.
C., r.č. XXXXXX/XXXX,

j e v i n n ý, ž e

1/
dňa 03.03.2003 okolo 21.30 hod. v pohostinstve Mafík na ul. Venevskej vo Veľkom Krtíši udrel tenkým
skleneným pohárom po ľavej časti hlavy J. O., pri údere sa pohár rozbil a so zvyškom pohára opätovne

udrel poškodeného do tej istej časti hlavy a spôsobil mu reznú ranu za ľavým uchom o dĺžke 7
cm so striekajúcou cievou vľavo, reznú ranu tváre vľavo a tri rezné rany ľavej ušnice s pracovnou
neschopnosťou 37 dní, pričom pri tomto útoku mohlo dôjsť k roztrhnutiu premosťujúcich ciev mozgu s
následným krvácaním pod mozgové obaly a k poškodeniu klenby lebečnej, k zlomeniu spánkovej kosti,
ktorá by pri takomto útoku bola impresívneho charakteru a takisto mohlo dôjsť k poškodeniu oka s trvalou

stratou zraku na zranenom oku ako aj k zohyzdeniu tváre a keď poškodený bežal z pohostinstva von,
obžalovaný po ňom hádzal poháre,

2/
dňa 05.04.2003 okolo 04.30 hod. vo Veľkom Krtíši na ul. Školskej pred Discobarom Elízia naviedol S. P.
a dve doposiaľ nestotožnené osoby, aby napadli H. P., na základe toho S. P. s ďalšími dvomi osobami

fyzicky napadli H. P.Š. a spôsobili mu zranenia s pracovnou neschopnosťou 40 dní,

3/
dňa 05.04.2003 okolo 04.40 hod. vo Veľkom Krtíši na ul. Školskej pred Discobarom Elízia, keď E. E.
zakričal na S. P. a ďalších dvoch nestotožnených páchateľov, aby prestali v útoku na H. P., lebo zavolá
hliadku polície, obžalovaný ho udrel päsťou po hlave a keď poškodený spadol na zem, tak ho kopol do

hlavy, pričom E. E. neutrpel zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske ošetrenie,

t e d a

1/

dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému
úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

2/
naviedol iného, aby inému úmyselne ublížil na zdraví,

3/dopustil sa verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

ad 1/
pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006,

ad 2/
návod na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do
01.01.2006,

ad 3/

trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006,

a o d s u d z u j e s a

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, § 40 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
- J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X - J.I., R. XXX/X,
- C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P.Š., C. XX,
odkazujú s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný E. P. bol dňa 03.03.2003 vo večerných hodinách prítomný v pohostinstve Mafík vo Veľkom
Krtíši. V čase okolo 21.30 hod., keď okrem iných osôb s ním sedel pri stole aj poškodený J. O., došlo
medzi nimi ku slovnému konfliktu, počas ktorého obžalovaný napadol poškodeného aj fyzicky tým
spôsobom, že ho udrel tenkostenným skleneným pohárom do ľavej časti hlavy a potom ako sa po údere

pohár rozbil ho so zvyškom pohára opätovne udrel do tej istej časti hlavy a v dôsledku tohto konania
poškodený utrpel reznú ranu za ľavým uchom o dĺžke 7 cm, reznú ranu tváre vľavo a tri rezné rany ľavej
ušnice, pričom liečenie týchto zranení si vyžiadalo jeho pracovnú neschopnosť po dobu 37 dní. Pri tomto
útoku mohlo dôjsť u poškodeného k roztrhnutiu premosťujúcich ciev mozgu s následným krvácaním
pod mozgové obaly a k poškodeniu klenby lebečnej, prípadne k zlomeniu spánkovej kosti impresívneho

charakteru a k poškodeniu oka s trvalou stratou zraku ako aj k zohyzdeniu tváre. Potom, keď poškodený
po utrpenom zranení utekal z pohostinstva von, tak obžalovaný po ňom hádzal poháre.

Dňa 05.04.2003 okolo 04.30 hod. bol obžalovaný prítomný pred Discobarom Elízia vo Veľkom Krtíši na
ulici Školskej, pričom naviedol S. P. a ďalšie dve nestotožnené osoby, aby fyzicky napadli poškodeného

H. P.. S. P. s dvomi neznámymi osobami potom fyzickým napadnutím spôsobili H. P. zranenia, ktoré si
vyžiadali jeho pracovnú neschopnosť po dobu 40 dní.

V ten istý deň okolo 04.40 hod. vo Veľkom Krtíši opäť pred Discobarom Elízia potom ako poškodený E.
E. zakričal na S. P. a dvoch nestotožnených páchateľov, aby prestali v útoku na H. P., lebo zavolá hliadku

polície, tak obžalovaný ho udrel päsťou po hlave, po údere poškodený spadol na zem a obžalovaný ho
kopol do hlavy. V dôsledku tohto napadnutia poškodený E. E. neutrpel zranenia, ktoré by vyžadovali
lekárske ošetrenie.

Obžalovaný ohľadne prvého skutku uviedol, že sedel pri stole spoločne so svedkom P. U. a poškodený

O., ktorý bol pri inom stole ho slovne provokoval, nakoniec si prisadol k ich stolu, neskôr začal nadávaťna matku obžalovaného a vytiahol nožík, ktorým sa zahnal ponad stôl na obžalovaného. Obžalovaný
reagoval tým spôsobom, že dal poškodenému facku ľavou rukou na pravú časť tváre, poškodený
následne spadol na zem, pričom sa prevrátil stôl, pri ktorom sedeli tak, že obžalovaný keď vstával tak stôl

zachytil nohami a prevrátil. Zo stola spadli poháre a keď sa poškodený postavil, tak bolo vidieť, že mal
na tvári krv. Nie je pravda, že keď poškodený odchádzal, tak že by obžalovaný po ňom hádzal sklenené
poháre. Pokiaľ ide o druhý skutok, tak uviedol, že bol prítomný pred Discobarom Elízia, z diaľky videl, že
došlo ku konfliktu medzi S. P. a poškodeným H. P., v žiadnom prípade však P. ani iné osoby nenavádzal,
aby poškodeného napadli. K tretiemu skutku uviedol, že poškodeného E. E. nepozná a pred Discobarom

Elízia ho nenapadol. K prvému skutku obžalovaný ešte v prípravnom konaní pri výsluchu, ktorý sa konal
14 dní po uvedenej udalosti uviedol, že na mieste bolo šero a nepamätá si s určitosťou, či okrem neho,
svedkov U., J. a poškodeného O. sa tam nachádzal niekto iný, na hlavnom pojednávaní doplnil, že v
reštaurácii bolo asi 20 ľudí, z ktorých poznal H. T.

Poškodený J. O. pri prvom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že bol v reštaurácii spoločne so

svedkami H. H. a S. J.. Neskôr sa presunul do vonkajšej časti na terasu ku stolu kde sedel svedok P.
U., s ktorým sa chcel rozprávať. So svedkom U. sedel pri stole aj obžalovaný P., ktorý poškodeného
slovne vulgárne napadol s tým, aby odišiel preč. Počas rozhovoru so svedkom U. mal obžalovaný na
poškodeného neustále narážky, slovne ho napádal a v čase, keď sa chcel poškodený postaviť a odísť od
stolu tak obžalovaný, ktorý sedel oproti nemu ho udrel tenkostenným skleneným pohárom, ktorý držal

v pravej ruke do ľavého spánku. Poškodený po údere padal na zem a obžalovaný ponad stôl ho udrel
znova zvyškom rozbitého pohára opäť na ľavý spánok, poškodený sa od úderu zapotácal a začal silno
krvácať. Potom utekal smerom k výčapného pultu a ďalej von z pohostinstva, pričom požiadal čašníčku,
aby ho odviezla do nemocnice. Poškodený nezaregistroval či obžalovaný po ňom hádzal poháre, počul
však rinčanie rozbíjajúceho sa skla. Nie je pravdou, že by poškodený mal pri sebe nôž, neskôr asi

po týždni pri stretnutí so svedkyňou O. J. sa dozvedel, že obžalovaný mal pichať nožom do stola v
čase, keď poškodený so svedkom U. sedeli pri vedľajšom stole. Na tejto svojej výpovedi poškodený
zotrval aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o zdravotné problémy v súvislosti s utrpeným
zranením poškodený uviedol, že bol dva dni hospitalizovaný a po prepustení do domáceho liečenia u
neho pretrvávali závraty a bolesti hlavy a pociťoval pískanie v uchu, ktoré u neho pretrváva v podstate

až do súčasnosti. Asi po mesiaci od úrazu bol vyšetrený na ORL oddelení a bolo zistené, že sa mu bude
zhoršovať sluch v ľavom uchu a v dôsledku utrpeného zranenia musel aj zmeniť zamestnanie, nakoľko
nebol schopný vykonávať prácu v hlučnom prostrední.

Svedok P. U. uviedol, že keď spoločne s obžalovaným P. prišli do pohostinstva, tak sa tam už nachádzal

poškodený J. O.. Poškodený mal po celý čas rôzne poznámky na osobu obžalovaného, nadával mu a
po určitej dobe si k nim prisadol aj svedok R. J.. V čase keď obžalovaný odišiel na toalety, tak si k ich
stolu prisadol aj poškodený O., ktorý priniesol vínne striky. Obžalovaný si odmietol s poškodeným pripiť
kvôli tomu, že mu predtým nadával. Poškodený potom naďalej útočil slovne na obžalovaného, vyhrážal
sa mu zabitím a takisto aj jeho matke. Svedok sa ich snažil ukľudňovať, pričom poškodený vytiahol nôž

a ponad stôl sa s ním zahnal smerom na obžalovaného. Obžalovaný reagoval tým spôsobom, že vstal a
okamžite dal poškodenému ľavou rukou facku na tvár a poškodený spadol na zem. Obžalovaný pritom
zachytil aj stôl, ktorý sa prevrátil a popadali na zem poháre a rozbili sa. Cez okraj stola prepadol aj
obžalovaný a keď vstal bolo vidieť, že mal poranenú ruku a krvácal. Za ním sa postavil aj poškodený O. a
odchádzal smerom k barovému pultu. Svedok uviedol, že obžalovaný neudrel poškodeného pohárom a

keď poškodený odchádzal tak po ňom nehádzal poháre, svedok ani nevidel, že by mal obžalovaný nôž.
Svedok R. J. vypovedal, že sedel pri stole spoločne s obžalovaným a svedkom U., k ich stolu si neskôr
prisadol poškodený O., ktorý začal obžalovanému vulgárne nadávať, obžalovanému a jeho matke sa
vyhrážal zabitím a keď ho obžalovaný vyzval, aby prestal nadávať a odišiel preč, tak poškodený sa
postavil, vytiahol nôž s ktorým sa zahnal ponad stôl smerom na obžalovaného. Obžalovaný sa bránil

útoku tak, že poškodeného udrel ľavou rukou otvorenou dlaňou na tvár. Pri tomto sa prevrátil stôl a
poškodený aj obžalovaný spadli na zem a zo stola popadali sklenené poháre, ktoré sa porozbíjali. Ďalej
z výpovede svedka vyplynulo, že keď videl, že je zle tak z pohostinstva odišiel. Na hlavnom pojednávaní
na rozdiel od výpovede z prípravného konania uviedol, že obžalovaný P. nespadol na zem, ďalej doplnil,
že poškodený keď sa postavil, tak odchádzal preč a z hlavy mu tiekla krv. Svedka T., ktorého obžalovaný

navrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní tam svedok nevidel. Svedok H. T. uviedol, že bol v reštaurácii
spoločne s kamarátom, podľa neho stôl, pri ktorom sedel obžalovaný bol hlučný, svedok ďalej uviedol, že
poškodený O. sa postavil, zakričal „ja ťa zabijem“, zahnal sa na obžalovaného a ten mu dal facku ľavou
rukou, pritom sa prevrátil stôl, z ktorého spadli poháre. Ďalej svedok uviedol, že poškodený pritom, keďodchádzal sa držal za hlavu. Podľa svedka pri stole sedelo asi 5 osôb, pričom svedok U. sedel na kratšej
strane stola a ďalšie osoby sedeli dvaja a dvaja oproti sebe. Podľa svedka po údere od obžalovaného
poškodený spadol na ľavý bok.

Svedok H. H. uviedol, že bol v reštaurácii spoločne s poškodeným J. O., pričom poškodený si neskôr
sadol ku stolu, kde sedel obžalovaný E. P., svedok P. U. a ešte jeden jemu neznámy muž. Svedok sa
potom presunul do vnútorných priestorov z pohostinstva odkiaľ nevidel na stôl obžalovaného, uviedol
však, že spoločnosť pri tomto stole bola hlučnejšia ako ostatní hostia. Asi po polhodine svedok počul

rozbíjanie skla a keď nahliadol do vonkajšej časti reštaurácie, tak videl ako poškodený O. beží popred
barový pult, ruku si držal na hlave a bolo vidieť, že silno krvácal. V tom čase prišla so svojim vozidlom
majiteľka pohostinstva E. J., ktorá poškodená odviezla na ošetrenie. Svedkyňa O. J., ktorá v tom čase
pracovala v pohostinstve ako čašníčka uviedla, že obžalovaný so svedkom U. prišli do pohostinstva
okolo 15.00 hod., za celý čas čo boli v pohostinstve vypili asi dvanásť 3dcl strikov. V pohostinstve
sa zdržiaval aj poškodený J. O., ktorý v poobedňajším hodinách vypil asi 4 až 5 vínnych strikov a vo

večerných hodinách okolo 20.30 hod. si prisadol ku stolu, kde sedeli obžalovaný so svedkom U., ktorým
takisto objednal vínne striky. Po čase jeden z odchádzajúcich hostí svedkyňu upozornil, že odchádza
preč, pretože na terase to nevyzerá dobre. Svedkyňa potom videla, že poškodený s obžalovaným sa
hádajú a preto zavolala majiteľa svedka C. M., ktorý sa dostavil asi za 5 minút a svedok U. ho ubezpečil,
že sa nič nedeje. Po chvíli svedkyňa počula, že sa rozbíjajú poháre a keď vyšla spoza barového pultu

tak videla poškodeného O., ktorý utekal von, silno krvácal v oblasti spánku a hovoril jej, aby naštartovala
auto a odviezla ho do nemocnice. V tom momente prichádzala jej matka E. J., ktorá poškodeného
odviezla. Ďalej svedkyňa uviedla, že za utekajúcim poškodeným obžalovaný P. hádzal poháre zo stola.
Ďalej vypovedala, že ešte pred incidentom prišiel za ňou k barovému pultu svedok S. J., ktorý svedkyni
povedal, že obžalovaný P.Í. vytiahol nôž a zapichol ho do stola. Svedkyňa následne aj pozerala cez

barový pult na stôl, na terase však bolo šero a nevidela, či sa na stole nachádzal nejaký nôž. Svedok S.
J. uviedol, že sa nachádzal v pohostinstve s poškodeným O., a okolo 15.00 hod. prišli do pohostinstva
aj obžalovaný spoločne so svedkom P. U.. Okolo 20.30 hod. si poškodený prisadol ku stolu k svedkovi
U.Á., po čase bolo vidieť, že hostia pri stole obžalovaného zvýšili hlas, svedok U. s poškodeným O. si
odsadli na chvíľu k druhému stolu, kde sa rozprávali a svedok videl ako obžalovaný, ktorý ostal sedieť pri

pôvodnomstolebrnkalnanôž,ktorýbolvstolezapichnutý.KeďsavrátilispäťpoškodenýsosvedkomU.,
tak nôž sa na stole už nenachádzal. Svedok potom videl ako obžalovaný P. sa postavil za stolom a kričal
niečo na poškodeného, ktorý sa postavil a chcel odísť preč a obžalovaný vtedy chytil trojdecový pohár
a udrel poškodeného do hlavy. Pohár sa pritom rozbil a obžalovaný sa zahnal druhýkrát a opätovne
poškodeného udrel do hlavy a po údere začal poškodený veľmi krvácať. Poškodený sa potom chytil

za hlavu, postavil sa a vybehol ku baru, kde niečo hovoril čašníčke a vzápätí vybehol vonka. Svedok
takisto potvrdil, že za utekajúcim poškodeným obžalovaný hodil spodok pohára, ktorý držal v ruke a
takisto ďalší pohár, ktorý
8T 4/2011

bol na stole nepoškodený. Svedok potom odišiel za poškodeným O. a majiteľka pohostinstva pani J. ich
odviezladonemocnice.Nahlavnompojednávanísvedokuviedol,žesiužnepamätánapriebehincidentu
a po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že nemá dôvod klamať, mohol uviesť nejaké
nepresnosti, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Svedok C. M., spolumajiteľ pohostinstva v prípravnom
konaní uviedol, že prišiel do pohostinstva okolo 21.15 hod. na telefonickú požiadavku čašníčky O. J.,

nakoľko pri jednom stole sedeli traja muži a ona sa obávala, že k niečomu dôjde. Svedok sa zhováral s
uvedenými mužmi, pričom P. U. ho uistil, že všetko je v poriadku a obžalovaný s poškodeným, ktorých
rozhovor podľa svedka bol agresívny sa ukľudnia. Svedok potom zotrval v pohostinstve a videl ako
obžalovaný P. sa zahnal rukou, v ktorej držal pohár na hlavu poškodeného O., potom počul rinčanie
skla a následne videl ako poškodený O. si držal ruku na hlave a z jeho hlavy sa doslova valila krv.

Pred utekajúcim poškodeným obžalovaný P. potom hádzal poháre, ktoré boli pred ním na stole. V tom
čase prichádzala aj spolumajiteľka pohostinstva E. J., ktorú svedok požiadal, aby sa vrátila k autu a
poškodeného odviezla do nemocnice na ošetrenie. Poškodeného doprevádzal aj jeho kamarát svedok
J.. Po nejakom čase vyšli z pohostinstva aj obžalovaný so svedkom U. a ďalším neznámym mužom a
jeden z tejto trojice povedal „zmiznime odtiaľto preč“. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, iba toľko,

že si pre odstup času si pamätá len na to, že poškodený O. odchádzal krvavý von.

Vo veci bola vykonaná rekonštrukcia a to podľa verzií obžalovaného a poškodeného O., ktoré boli
zhodné v podstate s ich výpoveďami. S verziou obžalovaného P. súhlasili svedkovia U. a J., svedkoviaJ.P., J., M. a poškodený O. s touto verziou nesúhlasili a svedok H. uviedol, že situáciu pri stole nevidel.
S verziou poškodeného O. nesúhlasili svedok U. a J. a súhlasili s ňou svedok J., J. a M.. Svedok
H. uviedol, že sa vie k priebehu udalosti vyjadriť iba od momentu keď obžalovaný hádzal poháre za

poškodeným a s touto časťou verziou poškodeného súhlasil. Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu
neboli zaistené žiadne upotrebiteľné stopy, bolo iba konštatované, že medzi radmi stolov sa nachádzajú
sklenené črepiny. Podľa prvotnej lekárskej správy poškodený J. O. utrpel reznú ranu za ľavým uchom
cca 7 cm so striekajúcou cievou, povrchové rezné rany ľavej ušnice a ľavej strany tváre. Znalkyňa
z odboru súdneho lekárstva dospela k záveru, že mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá útoku

rezným predmetom a k vyššie uvedenému reznému poraneniu mohlo dobre dôjsť pri útoku skleneným
pohárom do oblasti ľavej spánkovej krajiny poškodeného veľkou silou a prudkosťou. K poraneniu by
nemohlo dôjsť pri páde na sklenené úlomky, nakoľko by došlo len k vzniku reznej rany bez skalpácie
kože. Mechanizmus vzniku poranení je v zhode s tým ako to poškodený znázornil v čase rekonštrukcie.
Z charakteru vzniknutých poranení je zrejmé, že najväčšia intenzita silového pôsobenia smerovala
do oblasti ľavej spánkovej krajiny, kde došlo k vzniku reznej rany s poškodením ciev a následným

masívnym krvácaním. Tvar rany s prítomným kožným lalokom s bázou smerujúcou nadol jednoznačne
svedčí pre pôsobenie násilia v smere zhora nadol, k čomu by pri páde na sklenené úlomky nemohlo
dôjsť. Uvedeným útokom na oblasť ľavej spánkovej krajiny by mohlo dôjsť k vážnej poruche zdravia v
prípade, ak by došlo k roztrhnutia premosťujúcich ciev mozgu s následným krvácaním pod mozgové
obaly. Táto komplikácia spolu s otrasom mozgu patrí medzi veľmi časté komplikácie zranenia hlavy.

V prípade, ak by silové pôsobenie bolo väčšieho charakteru mohlo by pri útoku dnom skleneného
pohára dôjsť k poškodeniu klenby lebečnej napr. k zlomeniu spánkovej kosti, ktorá by pri takomto útoku
bola impresívneho charakteru, čím by druhotne mohlo dôjsť k porušeniu mozgu. Rovnako pri priamom
zasiahnutí rozbitým skleneným pohárom do oblasti tváre poškodeného mohlo dôjsť k poškodeniu
oka s trvalou stratou zraku na zranenom oku, ako i k zohyzdeniu tváre. Primeraná dĺžka pracovnej

neschopnosti u vzniknutého zranenia by sa mala pohybovať v rozsahu 30 dní a skutočná pracovná
neschopnosť v trvaní 37 dní je v tolerancii aj vzhľadom na pretrvávajúce bolesti hlavy poškodeného.
Obžalovaný P. utrpel v inkriminovanom čase reznú ranu na dlaňovej strane v zhybe na rozhraní dlane a
základného článku III. prstu pravej ruky. Charakter zranenia svedčí o tom, že k vzniku poranenia mohlo
dôjsť skleneným úlomkov z rozbitého pohára, ktorý menovaný držal v ruke. Miesto zranenia sa nachádza

pod úrovňou dlane, čím je čiastočne kryté voči okoliu. Pri páde na otvorenú dlaň by prioritne došlo k
zraneniu dlane a nie zhybovej časti prsta.

Vzhľadom na poškodeným uvádzané pretrvávajúce problémy so sluchom bol vo veci pribratý aj
znalec z odboru zdravotníctva - odvetvia otorinolaryngológie, ktorý dospel k týmto záverom: porucha

sluchu bola u poškodeného zistená a prvýkrát objektivizovaná audiometrickým vyšetrením sluchu podľa
zdravotnej dokumentácie počas hospitalizácie na ORL oddelení NsP Lučenec v čase od 28.04.2003 -
10.05.2003, t.j. 25 dní od jeho napadnutia obžalovaným P.. Zistená porucha sluchu sa nazýva v odbornej
audiologickej literatúre ako mediokochleárna, pričom táto porucha býva vrodená a obojstranná, a to
viac vľavo 2000 HZ/50 dB. Audiometrické vyšetrenie je vyšetrenie sluchu založené na subjektívnom

vneme a udaní počutého tónu v slúchadle do audiometrického tónu v slúchadle do audiometrického
záznamu, kde je možné výšku tónov ovplyvňovať vlastnou vôľou. Zdravotnícky pracovník dokáže len
veľmi ťažko odhadnúť, či vyšetrovaný nesimuluje. Súčasný stav sluchu poškodeného O. je stabilizovaný
a viacmenej sa výraznejšie nezhoršil za obdobie 7 rokov t.j. od 28.04.2003. Keby bola priama súvislosť
s úrazom, tak by poškodený mal jednostrannú poruchu sluchu na ľavom uchu a nie obojstranne. S

vysokou pravdepodobnosťou by došlo liečbou počas 7 rokov ku zlepšeniu sluchu na ľavom uchu. Na
základe týchto skutočností je možné s vysokou pravdepodobnosťou vyjadriť, že porucha sluchu aká bola
zistená poškodenému O. má charakter vrodenej poruchy sluchu a nie poúrazovej a nesúvisí s úrazovým
dejom zo dňa 03.03.2003. Podľa znalca mal poškodený túto poruchu sluchu už pred napadnutím
obžalovaným P. a pokiaľ ide o rozhodnutie OÚNZ vo Veľkom Krtíši z roku 2003 o priznaní zmeny

pracovného zaradenia na pracovné miesto mimo rizika hluku, jedná sa o správne rozhodnutie, nakoľko
časom (vekom) sa bude sluch na oboch ušiach len zhoršovať. Priama súvislosť medzi obojstranne
poškodeným sluchom a rozhodnutím preradiť poškodeného na iné zamestnanie s úrazovým dejom
zo dňa 03.03.2003 nie je. Pokiaľ ide o pískanie v uchu (tinnitus) podľa znalca je objektívne obtiažne
sa ku prítomnosti pískania vyjadriť, jedná sa výslovne o subjektívny údaj a pískanie v uchu sa nedá

zistiť nijakým technickým zariadením zistiť. Z medicínskeho hľadiska sa tinnitus vyskytuje pri otrase
vnútorného ucha. Dlhotrvajúci tinnitus býva väčšinou spojený s jednostrannou ťažkou poruchou sluchu
až hluchotou, zlomeninou lebečných kostí a niekedy býva prítomný aj otras mozgu. Poškodený ani
jeden z daných príznakov nemal a diagnóza otrasu labyrintu a otras mozgu nebola uvedená v žiadnychlekárskych správach z odborných vyšetrení, ktoré boli zrealizované v období po 03.03.2003. Tvrdeniu
poškodeného, že máva od napadnutia z 03.03.2003 opakované závraty a bolesti hlavy a musí si
chrániť hlavu pred slnkom a nosiť slnečné okuliare znalec uvádza, že zo súdno-znaleckého hľadiska

objektívna prítomnosť závratov u poškodeného je diskutabilná vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo
o subjektívne vyjadrenia poškodeného, s ktorými prichádzal na jednotlivé vyšetrenia a to aj neskôr po
09.01.2006 kedy už žil v ČR. Nijakým uskutočneným odborným neurologickým alebo ORL vyšetrením
neboli objektívne potvrdené príznaky podráždenia rovnovážneho orgánu ľavého ucha. Poškodenému
tak nie je možné priznať diagnózu recidivujúceho akútneho poúrazového vestibulárneho syndrómu

ľavéhoucha.Poranenia,ktorépoškodenýuviedolprivýsluchu24.06.2009a09.04.2010niesúvpríčinnej
súvislosti so zranením, ktoré utrpel 03.03.2003.

Ku skutku 2/ výroku rozsudku bolo vykonané dokazovanie rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
z 10.11.2004, sp. zn. 1T 300/03, ktorým bol obžalovaný S. P. uznaný za vinného ako spolupáchateľ
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva

podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Trestnej činnosti sa
dopustil tým, že 05.04.2003 asi o 04.30 hod. na ul. Školskej vo Veľkom Krtíši spoločne s dvomi doposiaľ
nestotožnenými osobami poudierali päsťami po tvári H. P., keď poškodený po úderoch padol na zem,
kopali ho do celého tela, po odchode od poškodeného obžalovaný S. P. zahasil horiacu cigaretu na
čele poškodeného a poškodenému spôsobili opuch a podkožnú krvnú podliatinu mihalníc ľavého oka,

zlomeninudnaočnice,krvnúpodliatinuspojovkyaokohybnéhosvalu,zlomeninukostinosaapodvrtnutie
nosovejprepážkydoľavejstranyspracovnouneschopnosťou40dní.S.P.Ý.vpostavenísvedkauviedol,
že mal konflikt s poškodeným P., avšak obžalovaný ho nenahováral, aby poškodeného napadol.

Poškodený H. P. potvrdil napadnutie zo strany S. P. a ďalších dvoch osôb, z jeho výpovede ďalej

vyplynulo, že pred Discobarom Elízia sa nachádzali štyri osoby, medzi nimi aj obžalovaný E. P., fyzicky
na neho útočili len S. P. a ďalší dvaja neznámi muži, pričom obžalovaný P. ostal stáť pred Elíziou pri
svedkovi E. E., od ktorého sa poškodený dozvedel, že predtým ako na neho vyššie uvedená trojica
zaútočila, tak obžalovaný P. im povedal, aby poškodeného napadli a to slovami „tam ide, choďte mu
dať na piču“. Svedok E. E. potvrdil výpoveď poškodeného s tým, že po výzve obžalovaného sa S. P.

s ďalšími dvomi osobami rozbehli za poškodeným P. a keď svedok E., ktorý ostal pred discobarom
spoločne s obžalovaným, obžalovanému povedal, aby ich nechali na pokoji, nakoľko im s poškodeným
P. nič neurobili, tak obžalovaný ho udrel päsťou do tváre tak, že poškodený spadol na zem a keď ležal na
zemi, tak ho obžalovaný ešte kopol do hlavy. Svedok sa potom postavil a utekal smerom k poškodenému
P., ktorého ležiaceho na zemi kopali a keď na útočníkov zakričal, že zavolá políciu tak prestali a odišli

späť, smerom k obžalovanému P.. V dôsledku konania obžalovaného svedok neutrpel zranenie, ktoré
by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, mal len škrabanec na hlave.

Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že obžalovaný sa skutkov, ktoré
sú mu kladené za vinu dopustil. Obžalovaný trestnú činnosť poprel a v prípade prvého skutku je

usvedčovaný výpoveďou poškodeného J. O.. Výpovede ďalších svedkov je možné rozdeliť do dvoch
skupín a to na výpovede svedčiace v prospech obžalovaného a výpovede svedčiace v prospech
poškodeného. Pri hodnotení hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí súd dospel k záveru, že
výpovede svedkov U. a J. sa vyznačujú snahou obžalovanému nepriťažiť a za vierohodné okrem
výpovedí poškodeného považuje aj výpoveď svedka J., ktoré sú v podstate zhodné s výpoveďami

nezainteresovaných svedkov a to C. M. a O. J.. Výpoveď poškodeného je navyše v súlade aj so
znaleckým posudkom z odboru súdneho lekárstva ohľadne mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel.
Naopak znalkyňou bol vyvrátený vznik zranenia poškodeného pádom na sklenené črepiny, tak ako
uvádzal na svoju obhajobu obžalovaný. Vzhľadom na spôsob obhajoby obžalovaného a to nepriznanie
sa k trestnej činnosti súd potom nemá dôvod neveriť aj usvedčujúcim výpovediam poškodených H. P.

a E. E., ktorí vypovedali zhodne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom. Súd
konanie obžalovaného kvalifikoval podľa trestného zákona účinného v čase spáchania trestnej činnosti,
nakoľko kvalifikácia podľa trestného zákona účinného od 01.01.2006 a v čase rozhodovania súdu by
nebolapreobžalovanéhopriaznivejšia.Vprípadeprvéhoskutkulennáhodnouzhodouokolnostínedošlo
k závažnejšiemu poraneniu poškodeného O. a to najmä k poškodeniu oka, ktoré by mohlo viesť k trvalej

strate zraku, keďže útok zo strany obžalovaného smeroval na hlavu do spánkovej časti, teda v blízkosti
oka. Takýto následok by napĺňal znaky ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 89 ods. 6 písm. d) Tr. zák.
účinného do 01.01.2006. Podľa názoru znalcov mohlo v dôsledku konania obžalovaného dôjsť aj k
roztrhnutiu premosťujúcich ciev mozgu s následným krvácaním pod mozgové obaly a k poškodeniuklenby lebečnej, zlomením spánkovej kosti, ktorá by bola impresívneho charakteru a hrozilo by tak
poškodenie mozgu. Súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval ako pokus ublíženia na zdraví podľa
§ 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. Konaním uvedeným pod bodom 2/ výroku rozsudku obžalovaný naplnil

znaky skutkovej podstaty návodu na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 221
ods. 1 Tr. zák. a fyzickým napadnutím poškodeného E. E. pred discobarom, teda na mieste verejnosti
prístupnom sa dopustil trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o otázku trestu v mieste bydliska k osobe obžalovaného sa nevyskytli negatívne poznatky a

doposiaľ nebol súdne trestaný. Konanie obžalovaného je treba považovať za spoločensky nebezpečné
vzhľadomnaspôsobenýškodlivýnásledoknazdravíinýchosôb,ktorýmalvplyvajnaichobvyklýspôsob
života a navyše obžalovaný prejavil neúctu k dodržiavaniu pravidiel občianskeho spolunažívania. Súd
vzal do úvahy aj skutočnosť, že od spáchania trestnej činnosti uplynula doba dlhšia ako 9 rokov, po ktorú
obžalovaný vedie riadny spôsob života, trest je ukladaný podľa trestnej sadzby vzťahujúcej sa na pokus
trestného činu a s použitím § 40 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému vymeral úhrnný trest odňatia slobody

pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov. Výkon trestu bol obžalovanému
podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Poškodený J. O. sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.000.000,-
Sk a poškodený C. M. s nárokom na náhradu škody vo výške 1.000,- Sk za poškodeného zariadenie

reštaurácie. Nakoľko za účelom presnej špecifikácie spôsobenej škody by bolo potrebné ďalšie
dokazovanie,ktorébypresiahlorámectrestnéhokonania,súdpoškodenýchsnárokminanáhraduškody
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní od jeho oznámenia odvolanie na Krajský súd v Banskej

Bystrici cestou podpísaného súdu.