Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/278/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211465
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1709211465.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľky:

N. R., nar. X.X.XXXX, bytom v F., K. X, zastúpená advokátom Mgr. Ľubošom Jurčom, so sídlom AK v
Bratislave, Pribinova 25, proti odporkyni: Y. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom v F., V. X, o zaplatenie 9 958,20
eur / 300 000,- Sk/ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 9 958,20 eur s 9,5% úrokom z omeškania
od 1.12.2006 až do zaplatenia, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.11.2009, došlým súdu faxom dňa 29.11.2009, doplneným písomným návrhom,

podaným na súd dňa 2.12.2009, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
jej sumu 9 958,20 eur / 300 000 ,- Sk/, titulom vrátenia zloženého depozitu na kúpnu cenu, zloženú
v zmysle zmluvy zo dňa 12.5.2006 a jej dodatku č. 1, ďalej úrok z omeškania z tejto sumy vo výške
24% od 30.11.2006 do zaplatenia, dohodnutý v dodatku k zmluve č. 1 a nahradiť jej trovy konania z
dôvodu, že v dohodnutej lehote do 30.11.2006 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve nedošlo.
Proti vo veci vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k.:5Ro 722/2009-12 zo dňa

14.6.2010, podala včas odporkyňa odpor, v ktorom uviedla, že navrhovateľka nikdy jej osobu nevyzvala
na uzatvorenie kúpnej zmluvy, preto k realizácii zmluvy o budúcej zmluve nemohlo prísť. Vzniesla
námietku premlčania. Platobný rozkaz žiadala zrušiť ako právne neopodstatnený.
Podaním odporu včas s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a súd
vo veci nariadil pojednávanie /§ 174 ods. 2 O.s.p./.
Uznesením zo dňa 12.7.2011 súd pripustil zmenu návrhu v časti počiatku omeškania so splnením dlhu,
od 1.12.2006 a uznesením zo dňa 8.11.2011 súd pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením príslušenstva

aj o zákonný úrok z omeškania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka E. R. a oboznámením listinných
dôkazov / zmluva o zložení depozitu zo dňa 12.5.2006, dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa 2.8.2006
žiadosťnavrhovateľkyzodňa31.8.2009aodpoveďodporkynezodňa18.11.2009,predžalobnávýzvazo
dňa27.11.2009,výpiszLVč.XXXkat.územieMalinovozodňa25.4.2006,7.11.2011azodňa24.7.2012,
geometrický plán č. 15/2006 K.. Y. C., oznámenie Obce Malinovo a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.5.2006 v Bratislave navrhovateľka, ako budúci kupujúci a odporkyňa, ako budúci predávajúci,

uzavreli písomnú zmluvu o zložení depozitu, podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom
bolo pri podpise zmluvy zloženie depozitu na predmet budúcej kúpy: stavebného pozemku v Malinove,
parc. č. XXXX/XX, o výmere 753 m2, zapísaného na LV č. XXX kat. územie Malinovo, vo výške 300
000,- Sk budúcim kupujúcim budúcemu predávajúcemu, v hotovosti do jeho rúk a záväzok budúcehokupujúcehovlehotedo1.7.2006uzavrieťsbudúcimpredávajúcimkúpnuzmluvualebozmluvuobudúcej
kúpnej zmluve, na základe ktorej odkúpi od budúceho predávajúceho vyššie uvedenú nehnuteľnosť za
dohodnutú kúpnu cenu 1 054 200,-Sk. Zložený depozit mal byť súčasťou kúpnej ceny. V čl. II body

4. a 5. sa zmluvné strany dohodli o záväzku budúceho predávajúceho /odporkyne/ vrátiť budúcemu
kupujúcemu /navrhovateľke/ zložený depozit v plnej výške do 30.7.2006, v prípade neuzavretia kúpnej
zmluvy zo strany budúceho kupujúceho alebo budúceho predávajúceho.
Listina bola podpísaná oboma zmluvnými stranami a pravosť ich podpisov bola osvedčená dňa
12.5.2006 Notárskym úradom R.. Y. V..

Písomným dodatkom č. 1 k tejto zmluve zmluvné strany zmenili lehotu uzatvorenia kúpnej zmluvy
alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do 1.10.2006, ako aj lehotu, v ktorej sa odporkyňa zaviazala na
vrátenie zloženého depozitu v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy zo strany budúceho kupujúceho alebo
budúceho predávajúceho do 30.11.2006. Zároveň sa dohodli na záväzku odporkyne zaplatiť budúcemu
kupujúcemu /navrhovateľke/, v prípade nevrátenia zloženého depozitu do 30.11.2006, úrok z omeškania
vo výške 2% z dlžnej sumy za každý mesiac omeškania.

Aj v prípade tejto listiny bola podpísaná oboma zmluvnými stranami a pravosť ich podpisov bola
osvedčená dňa 2.8.2006 Notárskym úradom R.. Y. V..
Písomne zo dňa 31.8.2009 navrhovateľka požiadala odporkyňu o vrátenie zloženého depozitu na kúpu
stavebného pozemku v lehote do 31.10.2009.
K výzve sa odporkyňa vyjadrila písomne zo dňa 18.11.2009, v ktorej navrhovateľke oznámila, že má

záujem jej odpredať požadovanú nehnuteľnosť. Túto jej nemohla odpredať z dôvodu, že sa vyskytli
nepredvídané okolnosti, ktoré nemohla ovplyvniť a že okamžite po tom, čo odpadnú právne prekážky,
pristúpi k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na jej osobu. Naďalej má záujem jej odpredať
požadovanú nehnuteľnosť za dohodnutú zmluvnú cenu.
Navrhovateľka opätovne, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala odporkyňu na vrátenie depozitu

vo výške 9 958,20eur aj s ročným úrokom z omeškania vo výške 24%, do 3 dní.
Navrhovateľka, právne zastúpená, v konaní pred súdom na podanom návrhu v znení jeho zmien zotrvala
s tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy ani zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi účastníkmi nedošlo,
ani v lehote, predĺženej písomným dodatkom č. 1 k zmluve o depozite a odporkyňa si svoju povinnosť
jej vrátiť peňažnú sumu, zloženú ako depozit, nesplnila. Požadovaný úrok 2% mesačne bol zmluvne

dohodnutý v čase, kedy už odporkyňa bola v omeškaní.
Navrhovateľka v konaní pred súdom vypovedala, že s manželom chceli kúpiť pozemok. S odporkyňou
sa dohodli na predaji pozemku. Nevie, či odporkyňa bola papierovo jeho vlastník, kúpnu zmluvu hneď
neuzatvárali z dôvodu, že odporkyňa to nemala nejako vysporiadané s príbuznými. Po podpise zmluvy u
notára, po dohode s manželom ju uzatvorila iba ona, odporkyni odovzdala sumu 300 000,-Sk v hotovosti.

Keďže v dohodnutej dobe k uzavretiu žiadnej zmluvy nedošlo, dohodli sa na predĺžení lehoty vo forme
písomného dodatku, podľa ktorého sa mala buď uzavrieť kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej
zmluve alebo mala odporkyňa vrátiť peniaze. Viac krát s odporkyňou telefonovala, dokonca chcela od
jej manžela ďalšie peniaze. Preto ju už následne vyzvala na vrátenie peňazí písomne, čo odporkyňa
odmietla.

Odporkyňa, v konaní právne zastúpená, uviedla, že je ochotná navrhovateľke žalovanú sumu vrátiť,
ale najprv musí mať možnosť so svojimi pozemkami nakladať, čo v súčasnosti nemôže kvôli
prebiehajúcemu /inému/ súdnemu sporu; momentálne nemá peniaze. S návrhom na zaplatenie
žalovanej istiny preto súhlasila, ale žiadala povoliť jej splatenie v splátkach. S uplatneným zmluvným
úrokom z omeškania nesúhlasila z dôvodu neprimeranosti a rozporu s dobrými mravmi. Do roku 2010

mala zaťažený list vlastníctva z dôvodu, že iné osoby voči nej uplatnili nárok na tieto pozemky, čo v čase
uzatvárania zmluvy s navrhovateľkou nevedela. Zamýšľanú kúpnopredajnú zmluvu s navrhovateľkou
nerealizovalaniezjejviny,alezvinyrealitnejkancelárie,ktoránezrealizovalaprojektsceleniapozemkov.
Preto nemohlo dôjsť k ich rozdeleniu.
Na vznesenej námietke premlčania zotrvala.

Odporkyňa v konaní pred súdom vypovedala, že s navrhovateľkou sa zoznámila prostredníctvom
jej manžela, pracujúceho v spoločnosti, od ktorej si požičala peniaze, spoliehajúc sa na príjem z
plánovaného projektu Obce Malinovo. Keď jej dlh začal narastať, manžel navrhovateľky prejavil záujem
o jej pozemok s tým, že zo zloženej zálohy na budúcu kúpnu cenu môže vykryť dlh. Boli sa pozrieť na
pole, na ktorom sa malo po rozparcelovaní a natiahnutí inžinierskych sietí stavať. Potom im ukázala

geometrický plán z roku 2006 a list vlastníctva. Informovala ich, že starostka Malinova chce povoliť
projekt až po rozparcelovaní pôvodných pozemkov. Zmluvou o zložení zálohy na kúpnu cenu si chcel
akoby zarezervovať určitý pozemok v rámci budúceho rozparcelovania. Záloha jej bola vyplatená v
dohodnutej výške tak, že časť vo výške jej aktuálneho dlhu voči pôžičkovej spoločnosti spoločne napošte poukázali jej veriteľovi a rozdiel jej bol odovzdaný. Dodatok uzatvárali z dôvodu, že na pozemkoch
bolo treba ešte niečo doriešiť. Podľa nej bolo možné pozemok predať, v tom čase sa tak pozemky
predávali,lentochceločas.Vzmluveboluvedenýpozemokpodľajehooznačeniavgeometrickompláne

z roku 2006 / parc. č. XXXX/XX, o výmere 753 m2, zapísaný na LV č. XXX kat. územie Malinovo/, ktorý
navrhovateľke a jej manželovi ukazovala. Geometrický plán nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. V
katastri bola zapísaná na LV č. XXX ako podielový spoluvlastník o veľkosti 5/8 podielu pozemku parc.
č. XXXX o výmere 9110m2.
K predloženému LV č. XXX pre kat. územie Malinovo navrhovateľka pred súdom prehlásila, že jej

odporkyňou predložený nebol, nikdy ho nevidela, s geometrickým plánom z roku 2006 bola oboznámená
v Malinove pri obhliadke pozemku.
Súhlasila so splácaním dlhu odporkyňou vo výške po 300,-eur mesačne, s čím nesúhlasila odporkyňa.
Následne navrhla povoliť odporkyni dlhšiu, 30-dňovú lehotu na plnenie po tom, čo súdu predložila listy
vlastníctva k nehnuteľnostiam, v zmysle ktorých je odporkyňa, vzhľadom na existenciu jej majetku, dlh
schopná uhradiť aj jednorazovo.

Svedok E. R., manžel navrhovateľky, vypovedal, že s manželkou chceli kúpiť byt, dom alebo pozemok,
na ktorom by stavali, o čom vedeli aj jeho kolegovia. S odporkyňou ho zoznámil kolega. Spoločne s
manželkouaodporkyňousibolipozrieťpozemky.Naplochepoľaimodporkyňatakvirtuálneukázala,kde
konkrétne by mal byť ich pozemok. Páčilo sa im to, bolo to blízko Bratislavy. Odporkyňa chcela nejakú
zálohu, s čím súhlasili, ale chceli spísať nejakú zmluvu. Z internetu stiahol nejakú depozitnú zmluvu,

netuší, prečo ju u notára podpisovala iba manželka, pozemok chceli kupovať spoločne. Odporkyni
vyplatili 300 000,-Sk a čakali, kedy ich vyzve na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, čo sa neudialo.
Odporkyňa sa im zdala dôveryhodná, preto spísali aj dodatok, v ktorom bola lehota predĺžená a ak k
uzavretiuzmluvynedôjde,odporkyňavrátipeniaze.Viackrátsňoupotomvolal,stálebolnejakýproblém.
Po čase, keď chcela ďalšie peniaze, začal mať podozrenie, tak zašiel za starostkou Malinova, ktorá

mu ukázala katastrálnu mapu z ktorej zistil, že to nie je tak, ako ich informovala odporkyňa. Preto bola
vyzvaná na vrátenie peňazí.
Odporkyňazáveromuviedla,ženiejejvinousaprojektneuskutočnil.Onaajďalšíboliobeťou2realitných
kancelárií, ktoré mali projekt zrealizovať, povyberali aj zálohy od množstva ľudí, aj boli vyšetrovaní viac
rokov. V tomto prípade jednala s manželom navrhovateľky osobne, bez realitnej kancelárie, lebo sa jej

to javilo výhodnejšie. Pred podpisom zmluvy im ukazovala geometrický plán, ktorý si dali vyhotoviť v
rámci svojej rodiny sami.
Podľa výpisu z LV č. XXX kat. územie Malinovo zo dňa 25.4.2006, bola navrhovateľka spoluvlastníkom
podielu o veľkosti 5/8 pozemku parcely registra „X.“ č. XXXX orná pôda o výmere 9710 m2 a tento
stav, podľa predložených listinných dôkazov, pretrval až do zápisu jej výlučného vlastníctva pozemkov

parciel registra „Z.“ na LV č. XXX, č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 600m2 a č. XXXX/XXX orná pôda
o výmere 600m2, titulom inominátnej zmluvy podľa V-6826/08 zo dňa 6.11.2008. Podľa geometrického
plánu K.. Y. C. č. 15/2006 zo dňa 28.3.2006, overeným Správou katastra Senec dňa 3.5.2006 pod č.
533/06, sa novozameraný pozemok, označený parcelným č. XXXX/XX, o výmere 753 m2, nachádzal
na časti pozemku parc. č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve odporkyne.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 491 ods. 1 Obč. zák. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených /§ 51/ a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 491 ods. 2 Obč. zák. na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 578 Obč. zák. práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
Podľa § 455 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1,2 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkorobohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. koniec lehoty, určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na

deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis /
Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z./.
Súd vykonané dôkazy podľa § 132 O.s.p. vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo za konania vyšlo

najavo.
Taktomalsúdzapreukázané,žemedziúčastníkmivznikolobčianskoprávnyzáväzkovývzťahpodľa§51
Obč. zák. z právneho úkonu, označeného ako „zmluva o zložení depozitu“, uzavretého dňa 12.5.2006,
predmetom ktorého bolo reálne prijatie sumy 300 000,-Sk odporkyňou od navrhovateľky, čo odporkyňa
v konaní nesporovala, titulom časti budúcej kúpnej ceny za špecifikovanú nehnuteľnosť, nachádzajúcu

sa v katastrálnom území Malinovo a záväzok navrhovateľky, ako budúcej kupujúcej, uzatvoriť v lehote
do 1.7.2006, predĺženej písomným Dodatkom č. 1 do 1.10.2006, kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve s tým, že zložený depozit bude súčasťou kúpnej ceny. Z obsahu tohto právneho úkonu /
Zmluva a jej písomný dodatok č. 1/ mal súd ďalej za preukázaný nesporný a nepochybný záväzok
odporkyne, ako prijímateľa zálohy na kúpnu cenu /“depozitu“/, navrhovateľke zálohu vrátiť v prípade, že

medzi stranami nedôjde v dohodnutej lehote k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, v lehote do 30.7.2006, resp. predĺženej písomným Dodatkom č. 1 do 30.11.2006. Nakoľko
k splneniu záväzku strán uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nedošlo vo
vzájomne dohodnutej lehote do 1.10.2006, záväzok navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve, založený zmluvou o depozite zo dňa 12.5.2006, uplynutím času zanikol.

Na strane odporkyne tak odpadol dôvod prijatého plnenia - zálohy časti budúcej kúpnej ceny vo
výške 300 000,-Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť.. V zmysle cit. ust. § 455 ods. 2 Obč. zák. sa odporkyňa
bezdôvodne obohatila a toto obohatenie je povinná podľa cit. ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. vydať
navrhovateľke /§ 456 veta prvá Obč. zák./.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že návrh je v časti istiny v celom

rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel.
Obrana odporkyne, spočívajúca v tvrdení, že dohodnutá kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej
zmluve nebola v dohodnutej dobe uzatvorená z jej viny, nemá právne relevantný význam pre posúdenie
dôvodnosti žalovaného nároku, uplatneného v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nakoľko odporkyňa nevydala navrhovateľke prijaté plnenie dobrovoľne v dohodnutej lehote do

30.11.2006, počnúc dňom 1.12.2006 sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, z čoho jej
vyplýva povinnosť v zmysle ust. § 517 Obč. zák. navrhovateľke zaplatiť aj úrok z omeškania.
V čase vzniku omeškania odporkyne so splnením záväzku, vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia,
medzi účastníkmi neexistoval zmluvný vzťah v zmysle § 657 ods. 1 Obč. zák. /zmluva o pôžičke peňazí/,
iba v ktorom prípade zákon pripúšťa v občianskoprávnych vzťahoch zmluvné dojednanie úroku podľa §

657 ods. 2 Obč. zák. /úrok z pôžičky/, preto súd posúdil Dodatok č. 1 zo dňa 2.8.2006 v časti zmluvného
dojednania úroku z omeškania, obchádzajúceho zákon /§ 517 Obč. zák./ vo výške 2% z dlžnej sumy za
každý mesiac omeškania, za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 v spojení s § 41 Obč. zák.
a v tejto časti návrh zamietol
Vyššie cit. zák. ustanovenie §-u 517 ods. 2 Obč. zákona jednoznačne, pokiaľ ide o výšku úroku z

omeškania, odkazuje na vykonávací predpis. Súd navrhovateľke priznal proti odporkyni zákonný úrok z
omeškania, v súlade s vykonávacím predpisom /Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb., § 3 v znení platnom
k prvému dňu omeškania/, 9,5 % ročne zo sumy istiny, od 1.12.2006 až do zaplatenia..
Námietku odporkyne premlčania žalovaného nároku /istiny aj príslušenstva/ súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Odporkyňa sa s vydaním bezdôvodného obohatenia dostala do omeškania dňa 1.12.2006,

kedy mohla navrhovateľka právo na jeho vydanie na súde uplatniť po prvý krát. Objektívna trojročná
premlčacia doba plynula do 1.12.2009. V tento posledný deň lehoty tunajší súd prijal faxové podanie
navrhovateľky /návrh na začatie konania v tejto veci/, ktorý bol doplnený písomným podaním, podaným
na súd osobne dňa 2.12.2009, v zákonnej 3 dňovej lehote. Navrhovateľka teda uplatnila nárok včas.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko každý z účastníkov mal v
konaní úspech len čiastočný.
Lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku súd určil podľa § 160 ods. 1 veta prvá za

bodkočiarkou O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá
O.s.p).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú muukladá vykonateľné

súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia formou exekúcie podľa
osobitného zákona ( § 251 ods. 1 O.s.p.).