Čiastočný rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212206086
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7212206086.3

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcov
X. Y. P., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., E. XX, X. Y. O., A.. XX.X.XXXX, X. T. O., A.. XX.X.XXXX, X. T. O. P..
A.. XX.X.XXXX, X. T. O., A.. XX.X.XXXX, Q. W. Q. O., W. XX, žalobkyňa v 5. rade zastúpená žalobcami v
2. a 3. rade ako rodičmi, proti žalovanému Centrum zneškodnenia odpadov Košice, s.r.o. v likvidácii, so
sídlom Spaľovňa odpadov Košice, IČO 31 677 347, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., Štúrova 29, Košice, v konaní o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 10.636,52 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vprevyšujúcejčastinárokužalobkynev1.radenabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniažalobu
z a m i e t a.

Konanie v časti o nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu straty na zárobku a v časti nároku žalobcu v
3. rade na náhradu nákladov spojených s liečením, z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd vylučuje nároky žalobcov v 2., 4. a 5. rade na samostatné konanie, v ktorom

rozhodne aj o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania sú nároky žalobcov v l. až 5. rade na náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo pri
dopravnej nehode dňa 26.3.1996, spôsobenej osobným motorovým vozidlom EVČ: O. XX-XX, ktorého
vodičkou bola G.. Q. Q. a prevádzateľom žalovaný.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.9.1999 sp. zn. 13C 590/97 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 15.2.2000 sp. zn. 13Co/409/1999, ktoré nadobudli

právoplatnosť dňa 3.4.2000, súd žalobu proti G..Q. Q. zamietol, rozhodol o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobcami a G.. Q. a nároky žalobcov proti žalovanému vylúčil na samostatné konanie.
Predmetným rozsudkom súd právne posúdil daný právny vzťah tak, že nie je možné brať na
zodpovednosť za škodu na zdraví G.. Q. napriek tomu, že škodu spôsobila, pretože činnosť, ktorú

uskutočňovala, vykonávala pri plnení pracovných úloh v rámci pracovného pomeru so žalovaným,
čo bolo v konaní jednoznačne preukázané, teda zodpovedným za vzniklú škodu je iba prevádzateľ
motorového vozidla, pretože nebolo možné ustáliť zodpovednosť priameho škodcu - vodiča podľa ust.
§ 420 ods. 2 OZ.

Čiastočným rozsudkom zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 15C 345/2000 súd rozhodol o tej časti uplatnených

nárokov žalobcov, o ktorých výsledky dokazovania objasnili skutočný stav veci, a to tak, že žalobu
žalobcu v 3. rade v časti náhrady za stratu na zárobku zamietol, konanie v časti o zaplatenie úrokovz omeškania, náhradu vecnej škody a o nároku žalobkyne v l. rade na náhradu nákladov spojených
s liečením zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto časti a v prevyšujúcej časti nároky všetkých
žalobcov súd vylúčil na samostatné konanie.

Súd po zhodnotení ďalšieho vykonaného dokazovania rozhodol opätovne čiastočným rozsudkom o tých
nárokoch žalobcov, u ktorých považoval dokazovanie za skončené a u ktorých bolo možné z procesného
hľadiska vo veci aj rozhodovať. Týkalo sa to nárokov žalobcov v 1. a 3. rade.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa v l. rade sa domáhala pôvodne titulom
odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej SSU)10- násobku základného
bodového ohodnotenia v sume 356.040.- Sk, že podaním doručeným súdu 20.5.2002 požadovala
žalobkyňa v l. rade zvýšenie náhrady za SSU na 30 násobok základného bodového ohodnotenia v
sume 1.068.120.- Sk, týmto podaním zároveň vzala späť žalobu v časti úroku z omeškania, že ďalším
podaním z 24.4.2008 sa domáhala zvýšenia odškodnenia za bolesť a za SSU na 35 násobok v sume

1.246.140.-Sk (týmto podaním vzala späť návrh v časti uplatnenej vecnej škody), že súd túto zmenu
žaloby pripustil uznesením z 25.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2011. Predmetom
konania o nárokoch žalobkyne v l. rade ostalo po zastavení konania v časti úroku z omeškania,
vecnej škody a náhrady nákladov spojených liečením, uplatnené nároky na náhradu straty na zárobku
a zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU. Dňa 7.12.2011 žalobkyňa v l. rade oznámila súdu, že si

neuplatňuje stratu na zárobku, keďže v čase od 6.3.1996 do 15.11.1999 bola v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a nepoberala podporu v nezamestnanosti. Proti späťvzatiu žaloby v tejto časti nemali
žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane námietky, preto súd konanie v tejto časti v súlade s ust. §
96 ods,. 1,2 O.s.p. zastavil. Predmetom posúdenia u žalobkyne v l. rade zostal nárok na odškodnenie
bolestného a SSU.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne a podrobne vo vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia sú
náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky

na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Odškodnenie za bolesť
patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia
za bolesť
15C/50/2012

treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v časti A- Zásady pre hodnotenie, odd.I-
Odškodnenie za bolesť ods. 6,7, tvoriacich prílohu vyhl.č.32/65 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia
na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov s prihliadnutím
na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú a komplikovanú liečbu, ako aj jej trvanie.

Čo sa týka možnosti primeraného zvýšenia odškodnenia za SSU, podľa ustálenej súdnej praxe, citovaná
vyhláška upravuje dva prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť. Základné odškodnenie
za SSU je upravené v ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, primerané zvýšenie ustanovené v § 6 ods. 2, ktoré
predpokladá už existenciu skutočností, umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno

vyjadriť len základným odškodnením.

Postup podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky je svojou povahou výnimočný, kvalitatívne predstavuje zmenu
podmienok vyjadrenú pojmom „ dôvody hodné osobitného zreteľa“. Pri ich posudzovaní súd musí
skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou

na zdraví a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže sumu zodpovedajúcu
základnému počtu bodov, ktorým bolo SSU hodnotené v lekárskom posudku, primerane zvýšiť na
stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie musí riadne odôvodniť s prihliadnutím
na mimoriadnu povahu a okolnosti konkrétneho prípadu.

Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť.Zmyslom odškodnenia za bolesť a SSU ako jednorazovej peňažnej náhrady je poskytnúť poškodenému
adekvátnu satisfakciu za ním prekonané a nezávislé fyzické a psychické útrapy a zároveň jeho
účelom je, aby bola v čo najväčšom rozsahu zodpovedajúcom stavu poškodeného zabezpečená

možnosť vytvorenia optimálnych životných podmienok pre ďalšiu existenciu zmenenej osobnej situácie.
Vzhľadom na reštitučný charakter inštitútu náhrady škody a neoceniteľnú hodnotu života a zdravia je
nanajvýš odôvodnené, aby súd za primeranú náhradu škody považoval takú výšku odškodnenia, ktorá
v aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii zabezpečí s ohľadom na následky poškodenia zdravia
pre poškodeného efektívnu a účinnú formu nápravy negatívneho stavu, resp. aspoň zmiernenie jeho

následkovazároveňodzrkadľujevýznamzdraviajedinca,jehoživotakonajvyššiuspoločenskúhodnotu.
Dôležitý pritom nie je násobok základného počtu bodov, ale suma odškodnenia tomu zodpovedajúca.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobe10.5.1999predložilsúdustanovisko,podľaktorého žalobcomv
l. až 3. rade bola vyplatená titulom náhrady škody spôsobenej predmetnou dopravnou nehodou peňažná
čiastka 135.640.- Sk, ktorú uhradila na základe plnenia z poistného vzťahu Slovenská poisťovňa, avšak

žalobcovia sa domáhajú aj ďalších nárokov, ktoré žalovaný neuznával ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.
Desaťnásobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia za SSU považoval u žalobkyne v 1. rade
za neprimerane vysoké a priečiace sa dobrým mravom, preto považoval žalobu za neopodstatnenú.

Podaním zo 17.8.1999 Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší

účastník na strane žalovaného, súčasne oznámila, že žalobkyni v l. rade uhradili
15C/50/2012

dňa 23.12.1996 sumu 35.604.- Sk pozostávajúcu z odškodnenia za bolestné vo výške 16.854.- Sk za
516,8 bodov a za SSU vo výške 18.750.- Sk za 625 bodov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcov, svedkov, posudkom o bolestnom a SSÚ zo dňa
1.12.1996, znaleckým posudkom. ústavu č. 2/2011, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II sp.
zn. 15C/345/2000 a ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobkyňa v l. rade utrpela dňa 26.3.1996 škodu na zdraví pri dopravnej nehode, ktorá bola

prejednávaná v trestnom konaní pred Obvodnou prokuratúrou Košice II pod sp. zn. Pv 610/96,
výsledkom ktorého bolo podmienečné zastavenie trestného stíhania vedené proti obvinenej G.. Q. Q.
ako vodičke osobného motorového vozidla, ktorým spôsobila dopravnú nehodu porušením základných
povinností účastníka cestnej premávky, keď sa zrazila s oprotiidúcim osobným motorovým vozidlom,
ktoré riadil žalobca v 3. rade. Z uznesenia Obvodnej prokuratúry Košice II zo 14.8.1996 súd zistil

podmienečné zastavenie trestného stíhania vedeného proti obvinenej G.. Q. Q. ako vodičke vozidla,
ktorým bola škoda na zdraví žalobcom spôsobená pri zrážke, pričom žalobkyňa v l. rade utrpela
rôzne zranenia, a to zlomeninu čeľuste, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, zlomeninu ďasnového
výbežku v čeľusti vpravo s posunutím, zlomeninu ďasnového výbežku sánky, úrazový šok stredne
ťažkého stupňa, tržno-pomliaždenu ranu sliznice v oblasti čreňových zubov v čeľusti, dve tržno-

pomliaždené rany v oblasti stoličiek na sliznici ústnej predsiene v sánke, 7 tržno-pomliaždených a
reznýchránnahornejpere,dolnejpere,bradeanatvári,pomliaždeniemäkkýchtkanívtváreskrvácaním
z nosa, odreniny a krvné podliatiny na tvári vľavo a vybitie a extrakciu 20 zubov. Z lekárskeho posudku
vyhotoveného 1.12.1996 MUDr. Dušanom Hrubaľom, Csc. a Doc. Eugenom Ďurovičom, DrSc. z
Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach vyplynulo, že bolestné žalobkyne v základnom bodovom

ohodnotení bolo určené vo výške 456,8 bodov, za následné 3 operácie, ktoré mali príčinu v pôvodnom
poškodenínazdraví,bolourčených105bodovazaSSUspolu625bodov,pričomlekárvykonalzvýšenie
2 x po 50 % v položke 1 podľa Zásad pre hodnotenie A.I.6.b; pretože povaha zranenia si vyžiadala
bolestivejší spôsob liečby a podľa zásad pre hodnotenie A.I.6.c; pretože povaha zranenia si vyžiadala
operačný výkon. Zvýšenie o 50 % v položke 3 bolo podľa Zásad pre hodnotenie A.I.6.c, pretože povaha

zranenia si vyžiadala operačný výkon. Bodové ohodnotenie 625 bodov za SSU bolo stanovené 1/za
jazvy na tvári a perách ťažkého stupňa u ženy, 2/ duševné poruchy vzniknuté otrasným zážitkom a
tiesňovou situáciou a 3/ stratu 20 zubov.

Z predloženého vyjadrenia MUDr. Hrubaľu, ved. oddelenia Stomatologickej kliniky FN L. Pasteura v

Košiciach z 11.6.1997 vyplynulo, že žalobkyňa utrpela pri havárii 26.3.1996 ťažké poranenia na tvári
a tieto poranenia zanechali jej trvalé následky, žalobkyňa má duševné poruchy vzniknuté otrasným
zážitkom, prejavujúce sa okrem iného i strachom pri jazde vozidlom. Priebeh zlomením s roztrieštením v
čeľusti zo stratou tuberu čeľuste vpravo porušilo normálnu pneumatizáciu čeľustných dutín, čo negatívnevplýva na ich normálnu ventiláciu a dochádza k častým zápalom čeľustných dutín, častými zápalmi
je i zdurená nosová sliznica, v dôsledku čoho dochádza k veľmi intenzívnemu pocitu štípania v nose.
Žalobkyňa pri chôdzi pociťuje nepríjemne pri našľapovaní na opätky otrasy v oblasti čeľustných kostí.

Jazvy na tvári po úraze trvale obmedzujú poškodenú žalobkyňu ako ženu v spoločenskom styku, stratou
veľkého počtu zubov i stratou časti lôžkových výbežkov čeľustí a sánky, vrátane straty tuberu maxili sa
stratili oporné prvky pre možné protetické náhrady, tento stav už nedovoľuje a ani nebude dovoľovať
u žalobkyne zhotoviť funkčne
15C/50/2012

a najmä esteticky vyhovujúce zubné náhrady. Strata väčšiny zubov (20) z nemožnosťou ich náhrady je
u ženy vo veku žalobkyne ťažký handicap v práci, v spoločenskom styku i v osobnom živote, kedy môže
dôjsť vzhľadom na početné jazvy a praktickú bezzubosť napr. i k odcudzeniu sa partnerov, prípadne
strate partnera alebo ťažkému hľadaniu si partnera. Tieto všetky ťažkosti sa už nedajú liečbou upraviť
do pôvodného stavu a poškodenú budú obmedzovať trvale počas celého života.

Z potvrdenia Okresného úradu práce Košice IV z 15.11.1999 súd zistil, že žalobkyňa v l. rade bola v
čase od 6.3.1996 do 15.11.1999 v evidencii nezamestnaných a nepoberala podporu v nezamestnanosti
z dôvodu, že neodpracovala 12 mesiacov za posledné 3 roky.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Košice IV z 12.1.1996 vyplynulo, že na základe žiadosti žalobkyne
v l. rade bolo jej živnostenské oprávnenie rozhodnutím úradu zrušené. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 12.1.1996.

Z výpovede žalobkyne v l. rade súd zistil, že pri nehode mala poškodenú tvarovú časť tela a sánku,

bola pol roka práceneschopná, že pred nehodou asi 5 rokov pracovala ako súkromná podnikateľka
- písmomaliarka, ale vo februári 1996 odovzdala živnostenský list a prihlásila sa na úrade práce
do evidencie nezamestnaných z dôvodu zlého zdravotného stavu jej matky, ktorej zabezpečovala
starostlivosť. Po nehode absolvovala 4 operácie, pričom posledná bolo brúsenie kosti na sánke. Uviedla,
že vytrpela si veľa a stále nie je koniec jej útrap, ktoré sa zhoršujú pri zmene počasia, 4 roky jej cez nos

tieklo cez kanálik do úst, čo si nikto nevie predstaviť a ona nemohla nikam chodiť, v súčasnosti si necíti
dolnú peru a keď jej tečie slina, tak to necíti. Odkázaná je na mixovanú a rozvarenú stravu, ktorú nemôže
v žiadnom prípadne kusať. Poukázala na to, že pri chôdzi mala asi 2 roky problémy a pociťovala tupú
bolesť v oblasti sánky, čo už v súčasnosti sa neprejavuje, brala lieky od bolesti. Keď začala maľovať 6
mesiacov po nehode, cítila štípanie v nose, preto ani nemohla maľovať obrazy, čo je stále jej záľubou.

Uviedla, že posledný rok má problémy so zrakom a berie kvapky, pri nachladení jej stekajú hlieny do úst
kvôli otvorenému kanáliku. Čo sa týka komunikácie, stratila možnosť zabezpečovať si zákazky, pretože
ju nie zreteľne počuť a pri dlhom rozprávaní ju bolí sánka, sliny jej stečú z úst na bradu, pretože dolnú
peru v ľavom kútiku má necitlivú. Celý život pracovala ako písmomaliarka, avšak po nehode nemohla
dokončiť na stenách budov, ktoré vykonávala po celej bývalej ČSFR, dôsledkom nehody nemôže cvičiť

ani vykonávať domáce práce, ktoré vykonávala pred nehodou, pretože pri sklonení hlavy sa jej točí hlava
a dosť často ju bolí, čo sa jej predtým nestávalo, z uvedených dôvodov nemôže ani vykonávať práce v
záhradke, pretože má návaly do hlavy pri dlhšej práci.

O jednotlivých a trvalých následkoch tejto nehody svedčí znalecké posudok č.2/2011 zo dňa 3.6.2011

vyhotovený UPJŠ v Košiciach, z ktorého okrem iného súd mal za zrejmé, že po autonehode žalobkyňa
bola v ten istý deň vyšetrená vo Fakultnej nemocnici na odd. úrazovej chirurgie a hospitalizovaná bola na
KUCHdo28.3.1996aliečenádo12.4.1996,kdebolaoperovanávcelkovejanestézii,bolijejextrahované
zuby č. 34, 35,36 - radixy (korene), extrahovaný tuber čeľuste vpravo zo zubami č. 17, 18 a následne
plastika oroantrálnej komunikácie a fixácia čeľuste na jarmové oblúky. Dňa 20.5.1996 bola žalobkyňa

hospitalizovaná za účelom odstránenia osteosyntetického materiálu, kde bola 21.5.1996 operovaná a
následne rehabilitovaná. Dňa 25.11.1996 žalobkyňa bola prijatá do nemocnice za účelom vyrovnania
defektov vzniknutých po úraze a prepustená bola 2.12.1996 následnou
15C/50/2012

rehabilitáciou. Zo záverov tohto posudku je jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa v l. rade má v oblasti tváre
následkytrvaléhocharakteru:a/včastimäkkétkanivájazvyvoblastibrady,ústnejpredsiene,dolnejpere
atvári,b/včastitvrdétkaniva,trvalénásledkyspôsobenéstratoukostíadeformáciousedlovéhovýbežku
čeľuste vpravo v oblasti sánky v prednom úseku a stratu 20 zubov. V dôsledku týchto poškodení zmenilasa aj mimika tváre so zapadnutím hornej pery a dolnej pery, nakoľko stratila opornú časť uvedených
tkanív v zuboch. Tieto následky sú v priamej a následnej súvislosti s dopravnou nehodou z 26.3.1996
a prejavujúce sa zmenou mimiky tváre, zmenou funkcie pri rozprávaní, žuvaní a deformáciou tváre.

Následky sa prejavujú bezprostredne po úraze, ďalšími prejavmi do jedného roka po úraze, ďalšie
ťažkosti sa môžu prejavovať pri zmene atmosférického tlaku, pri zhotovení protetických náhrad, pri
zmenevdôsledkuporuchyhoreuvedenýchfunkcií(bolestivejšíspôsobprijímaniaaspracovaniapotravy,
obtiaže pri rozprávaní, artikulovaní. Tieto ťažkosti môžu byť doprevádzané aj ťažkosťami pri spracovaní
potravy v tráviacom trakte. Zo záveru znaleckého posudku ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa nemohla

zúčastňovať bežných spoločenských aktivít, nemohla dobre rozprávať, mala fixovanú čeľusť, utrpela
stratu úplnej výslovnosti a artikulácie, následkom čoho došlo aj k poruchám funkcie a opory lícnych
svalov,hornejadolnejpery,čímmohlodôjsťkzmenezafarbeniahlasu.Životnépotrebymalaobmedzené
počas doby liečby, nakoľko prijímala tekutú až kašovitú stravu, schudla, čím bola fyzicky menej výkonná.
Počas liečby žalobkyňa trpela veľkými bolesťami v oblasti tváre, a to i pri nakladaní dláh, pri operáciách,
po operáciách a rehabilitácii. Stav žalobkyne bol ustálený po jednom roku od úrazu, resp. po protetickej

sanácií chrupu a jeho zhoršenie sa nepredpokladá. Následky nehody nepodmieňujú zhoršenie zraku.
V dôsledku nosenia snímateľných zubných náhrad môže dochádzať k zmene sedlovitých výbežkov
čeľuste a sánky, a to v zmysle atrofie a následne k vytváraniu fybromatóznych defektov v oblasti ústnych
predsiení.

Žalovaný k veci zaujal stanovisko, že si je vedomý objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku a nechal na zváženie súdu, či následky spôsobené predmetnou
dopravnou nehodou majú taký charakter, aby bol dôvod na zvýšenie odškodnenia uplatneného
žalobkyňou, preto žalobu navrhol zamietnuť.

Žalobkyňa v 2. rade Y. O., dcéra žalobkyne v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v dôsledku zmien v
tvárovej sánkovej oblasti žalobkyňa prišla o dlhodobého životného partnera. Popísala následky, ktorými
trpí žalobkyňa v dôsledku úrazu po dopravnej nehode, kedy prestala viesť spoločenský život, utiahla
sa, má strach z jazdy motorovými vozidlami, lebo môže dôjsť k udretiu do tváre, má znecitlivenú
časť dolnej pery, nemôže nosiť okuliare, nakoľko nastali bolesti lícových a nosových kostí, a to aj pri

nachladení a zápaloch, poukázala na to, že stratou zubov došlo k nemožnosti ich náhrady ako u ženy,
čo je ťažký handicap v práci, spoločenskom styku i osobnom živote, a taktiež vznikla neschopnosť
normálneho prijímania potravy, komunikácie, z tých dôvodov sa vyhýba žalobkyňa spoločenským
udalostiam. Poukázala na to, že i keď financie už nikdy zdravie žalobkyni v l. rade nevrátia, tiež roky
odriekania, bolesti a zvykania si na novú zjazvenú a zdeformovanú tvár, pričom intenzívne pociťuje

žalobkyňa v 1. rade nepriaznivé následky poškodenia na zdraví, a to psychickej i fyzickej stránke.

Skutočnosť, že žalobkyňa v l. rade sa uzavrela úplne do seba po dopravnej nehode, že bola to nádherná
žena, ktorá po nehode sa hanbila za handicap, ktorý má teraz s tvárou a čeľusťou, pretože sa hanbila
rozprávať s ľuďmi, že sa jej úplne zmenila tvár, tiež má

15C/50/2012

problémy s prijímaním stravy, lebo nemôže jesť tuhú stravu, pretože nemá komplet zuby, kvôli svojmu
výzoru má žalobkyňa problém ponúknuť niekomu svoju prácu ako umelkyňa, ktorá stále maľovala,
potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom svedkyňa P.. W. B.. O zjavnom fyzickom handicape žalobkyne v

1.rade svedčí i predložená fotodokumentácia. Aj svedok U.. F. W. potvrdil pred súdom ako bezprostredný
sused žalobkyne v l. rade, že má vedomosť o dopravnej nehode, pred ktorou poznal žalobkyňu ako
vitálnu, energickú a životaschopnú ženu, plnú elánu, zhovorčivú, ale po nehode ju nespoznal, lebo „bola
doslovne na tvári znetvorená a bolo hrozne na ňu pozerať“. Po nehode jednoznačne bola žalobkyňa
podľa svedka psychicky bola úplne zmenená a nebola ako predtým, bola uzavretá a nekomunikatívna,

úplne inak rozpráva, vidno to na ústach, že divne artikuluje.

Podľa ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) fyzické a právnické osobu vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa ust. § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich

opatrovať.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods. 1,2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí , ak ide o škodu na zdraví.

Posledným citovaným zákonným ustanovením Občiansky zákonník upravuje jednak subjektívnu
premlčaciu dobu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Objektívna premlčacia doba neplatí pri práve na
náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní sa tu iba subjektívna 2 ročná premlčacia doba, ktorá začne
plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, a to bez ohľadu na to,
kedy sa tak stane. Vyžaduje sa však príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodnou udalosťou.

V prejednávanom prípade sa žalobkyňa v l. rade domáhala zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého v prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a SSU primerane zvýšiť. Nárok titulom
odškodnenia zvýšenia za bolesť a SSU zmenila žalobkyňa v l. rade v priebehu konania celkovo 2 x, a

to podaním doručeným súdu 20.5.2002 na sumu 1.068.120.- Sk a podaním zo dňa 24.4.2008 na sumu
1.246.140.- Sk.

15C/50/2012

V danom prípade bolo potrebné žalobný návrh žalobkyne v l. rade posúdiť z hľadiska, či nárok je
uplatnený v lehote v súlade s príslušným ustanoveniami Občianskeho zákonníka a či nárok je dôvodný
v zmysle ustanovení vyhlášky č. 32/65 Zb., pretože vedľajší účastník vo svojom podaní z 15.5.2008
vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne v časti zvýšenia odškodnenia bolesti a SSU, ktorý si
uplatnila podaniami z 20.5.2002 a 25.4.2008 po uplynutí zákonnej 2-ročnej lehoty, a namietal taktiež

dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne už aj v podaní zo dňa 29.8.2003, keď podľa jeho názoru
postačovalo žalobkyni odškodnenie bolesti aj SSU v základnom bodovom hodnotení, ktoré jej vedľajší
účastník ako poisťovňa za žalovaného aj poskytol na základe posudku MUDr. Hrubaľu a Doc. Ďuroviča,
vystaveného podľa vyhl.č. 32/645Zb., ktorý akceptoval.

Ako vyplýva z podaní žalobkyne v l. rade, svoj nárok opiera o znalecký posudok zo dňa 22.5.2011
vyhotovený UPJŠ v Košiciach ako ústavom, taktiež o pôvodný posudok o bolestnom a SSU z 1.12.1996
vyhotovený MUDr. Hrubaľom a Doc. Ďurovičom z FN L. Pasteura v Košiciach, z ktorého súd považoval
za preukázané, že bolestné bolo hodnotené celkovo 561,8 bodmi a SSU bolo stanovené na 625 bodov,
t.j. spolu 1186,8 bodov.

V zmysle ust. § 9 cit. vyhlášky 32/65 Zb. odškodnenie bolesti a SSU je možné vykonať, akonáhle je
zdravotný stav poškodeného možné považovať za ustálený a vtedy je možné určiť výšku škody bodovým
hodnotením. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že u žalobkyne v l. rade ku dňu podania žalobného
návrhu, t.j. k 10.6.1997 boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku, avšak v čase ďalších

podaní, ktorými rozšírila žalobný návrh dňa 20.5.2002 na sumu 1.068.120.- Sk a dňa 24.4.2008 na
sumu 1.246.140.- Sk, márne jej uplynula lehota na uplatnenie práva v zmysle ust. § 106 Občianskeho
zákonníka.

Súd musel z úradnej povinnosti prihliadať na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Z

obsahu spisu považoval za nepochybné, že žalobkyňa vedela o tom, aká škoda jej bola spôsobená
a kto za ňu zodpovedá už v čase, keď sa rozhodovalo o bodovom ohodnotení bolestného a SSU
1.12.1996, najneskôr však 11.6.1997, kedy vyhotovil MUDr. Hrubaľa svoje odborné vyjadrenie k jej
zdravotnému stavu, ale k rozšíreniu žalobného návrhu došlo až po uplynutí premlčacej doby, a todňa 20.5.2002 a neskôr 24.4.2008, preto námietku premlčania tejto časti nároku žalobkyne nad 10-
násobok základného bodového ohodnotenia, súd považoval za dôvodnú a nárok v tejto časti zamietol
ako premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 11.6.1997 a uplynula dňa 11.7.1999 a v tejto

lehote svoj nárok žalobkyňa neuplatnila na súde.

Predmetom konania teda ostalo posúdenie, či nárok na 10- násobok základného bodového ohodnotenia
uplatnený pôvodnou žalobou, t.j. v sume 356.040.- Sk za SSU je primeraný povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, ako aj či odškodnenie za bolesť je primerané povahe poškodenia na zdraví a

priebehu liečenia podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe citovanej vyhlášky.

V zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/19965 Zb. platnej ku dňu vzniku nároku výška odškodnenia za
bolesť a SSU sa určuje sumou 30.- Sk za jeden bod. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia celková výška
odškodnenia za bolesť a SSÚ z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120.000.- Sk, z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36.000.- Sk. Podľa ods. 3 cit. vyhl. v prípadoch

hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v ods. 1 a 2.

Podľa posudku o bolestnom a SSU vypracovaného MUDr. Hrubaľom a Doc. Ďurovičom výška bodového
ohodnotenia žalobkyne bola stanovená na 1186,8 bodov, čo predstavuje sumu 35.604.- Sk ( 1186,8
x 30 Sk), ktorú uhradil žalobkyni v l. rade vedľajší účastník z titulu tohto odškodnenia (16.854.-Sk za

bolesť a 18.750.- Sk za SSU). Berúc do úvahy, že k úrazu a vzniku škody došlo 26.3.1996, súd
vychádzal z právnej úpravy v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a SSU a predovšetkým
z § 2 a 4, i zo zásad pre hodnotenie bolesti a I. prílohy predmetnej vyhlášky. Zohľadňujúc 2 posudky
vypracované MUDr. Hrubaľom s Doc. Ďurovičom a UPJŠ v Košiciach prihliadal na bodové hodnotenie
MUDr. Hrubaľu a považoval počet bodov 1186,8 za základné bodové ohodnotenie bolestného a SSU, z

ktorého ďalej vychádzal pri rozhodovaní o tom, či je namieste primerané zvýšenie odškodnenia voľnou
úvahou súdu, t.j. nad rámec stanovený právnou úpravou ust. § 7 ods. 2 cit. vyhlášky, pričom pri sume
30.- Sk za jeden bod pri počte bodov 1186,8 výška odškodnenia za bolesť a SSU predstavovala sumu
35.604.- Sk a dospel tak k záveru, že prípad žalobkyne v l. rade možno považovať za hodný osobitného
zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia tak za bolesť, ako aj za SSU, v zmysle § 7 ods. 3 cit.

vyhlášky. Súd mal za preukázané z dokazovania, že pri nehode utrpela ťažké zranenia tvárovej časti
tela, najmä čeľuste, nosa a brady, pre ktoré bola okamžite hospitalizovaná, že zvýšenie bolestného
o 2x50 % v položke 1/ ohodnotil ošetrujúci lekár, pretože povaha zranenia si vyžiadala bolestivejší
spôsob liečby a vyžiadala si aj operačný výkon, že po skončení liečby boli nutné ešte 3 operácie,
ktoré mali príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, pričom žalobkyňa nesporne utrpela ťažkú ujmu na

zdraví s trvalými následkami v oblasti jej osobného a spoločenského života, ktorý sa zmenil od základu.
Za primerané pokladal súd v danom prípade zvýšenie odškodnenia bolesti, aj SSU na 10- násobok
základného bodového ohodnotenia, čo pri sume 30.- Sk za jeden bod v zmysle § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/65
Zb. podľa stavu v čase spôsobenia a zistenia bolesti a SSU činilo 356.040.-Sk a po odrátaní sumy
35.604.- Sk vyplatenej žalobkyni z titulu tohto odškodnenia vedľajšou účastníčkou, priznal z toho dôvodu

žalobkyni celkové odškodnenie vo výške 10.636,52 € ( 356.040 Sk - 35.604 Sk), ktoré považoval aj za
zodpovedajúce požiadavke poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany práv žalobkyne s ohľadom na jeho
satisfakčný charakter a súčasnú súdnu prax. Súd dospel k tomu záveru, že žiadna peňažná čiastka
nemôže vymazať utrpenie, ktorým žalobkyňa prešla, preto finančné odškodnenie vo výške 10-násobku
základného bodového hodnotenia bolestného je primeranou satisfakciou za pretrpené bolesti, strasti, i

odstraňovanie následkov úrazu následnou rehabilitáciou a prekonaním viacerých operačných výkonov.
V prípade žalobkyne, najmä vzhľadom na závažnosť jej poškodenia v oblasti tváre a čeľusti, posúdiac
priebehanáročnosťliečbyužalobkyne,súdmalzapreukázané,žetakétopoškodenienazdravívsúlade
s ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, prihliadnuc na rozhodnutie lekára postupovať podľa ods. 6 a 7 zásad,
si vyžaduje odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť. Priznanie 10- násobku odškodnenia bolestného

u žalobkyne súd považoval za správne a korektné, lebo žalobkyňa síce utrpela jedno z veľmi ťažkých
poškodení zdravia, aj keď nie najťažších, ale trpela podľa záverov znaleckého posudku ústavu nielen
počas liečby veľkými bolesťami v oblasti tváre pri nakladaní dláh, ale tiež pri operáciách( podstúpila
viacero operačných úkonov), aj po operáciách a následnej rehabilitácii. Zo záveru znaleckého posudkuo bolestnom a SSU MUDr. Hrubaľu bolo preukázané, že lekár zvýšil hodnotenie bolestného na
dvojnásobok u niektorých položiek, takže súd nepovažoval uplatnený 10- násobok odškodnenia bolesti
za neprimeraný povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia žalobkyne, nakoľko bral do

15C/50/2012

úvahy predovšetkým spôsob liečby, ktorý bol bolestivý a spôsobil žalobkyni vážne útrapy, a to nielen z
jej subjektívneho pohľadu, ale objektívne vo vzťahu k podobným prípadom poškodenia zdravia podľa
lekára, nehovoriac o sprevádzaných bolestiach v oblastí čeľustných kostí najmä pri zmene počasia.

Takéto zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pre rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení náhrady
bolestného u žalobkyne v 1. rade.

Oprávnenie súdu zvýšiť odškodnenie za SSU podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. i nad sumy uvedené v ust.
§ 7 ods. 1,2 je viazané len na existenciu takých dôvodov, ktoré charakterizujú prípad poškodeného ako
hodný osobitného zreteľa. Posúdenie primeranosti odškodnenia za SSU je len na úvahe súdu, ktorá nie

je neobmedzená, ale musí rešpektovať a vychádzať z rámcovo stanovených predpokladov pre vznik
nárokunabolestnéajehozvýšenieuvedenévcit.vyhláške.jetedabezprávnehovýznamu,čilekár,ktorý
SSU ohodnocoval, zvýšil základný počet bodov. Ak žalobca preukáže existenciu dôvodov na primerané
zvýšenie odškodnenia za SSU, nemožno mu tento nárok odoprieť len z toho dôvodu, že pri vyhotovení
posudku lekár nezvýšil SSU. Posudok o bolestnom je len dôkazným prostriedkom, ktorý rovnako ako iné

dôkazy, hodnotí súd podľa § 132 O.s.p Aj keď na jeho vyhotovenie sú potrebné odborné znalosti, jeho
presvedčivosť a logickosť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami posudzuje súd.

Pokiaľ ide o odškodnenie SSU vo výške 10 -násobku základného bodového ohodnotenia, takéto
odškodnenie považoval súd v danom prípade rovnako za primerané, nakoľko žalobkyňa má následky

úrazu trvalého charakteru, ktoré sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a tie sa prejavujú v
takých základných prejavoch osobnosti človeka, akými sú zmena mimiky tváre, zmena artikulácie pri
rozprávaní, žuvaní a deformáciou tváre, strach pri jazde vozidlom, takže odškodnenie SSU by malo byť
určitou satisfakciou za výrazné obmedzenia jej osobného a spoločenského života, ktorý sa zmenil od
základu, pričom úraz, ktorý žalobkyňa utrpela, nebol z jej strany zavinený. Súd prihliadal na významnú

skutočnosť, že vo všeobecnosti možno považovať v spoločnosti krásu ženy za výrazné kritérium jej
ocenenia a pre psychickú pohodu ženy ako mimoriadne dôležitý faktor cítiť sa atraktívna, čo u žalobkyne
sa úrazom natrvalo stratilo a bola vylúčená aj podľa znalcov z bežných spoločenských aktivít, keď
nemohla rozprávať artikulovanou rečou a stratou zubov došlo u nej aj strate správnej výslovnosti.
Skutočnosti, ktoré preukazujú zdravotný stav žalobkyne po úraze, vyplynuli z dokazovania, najmä z

výpovede samotnej žalobkyne, z výpovedí svedkov O., W. Y. W., z ktorých je nesporné, že úraz, ktorý
utrpela žalobkyňa, zanechal na jej zdraví vážne a trvalé následky, ktoré ju degradovali predovšetkým
zo spoločenského a rodinného života, nakoľko žalobkyňa nemôže vykonávať prácu písmomaliarky,
hoc už len ako svoj koníček pre intenzívny a nepríjemný pocit štípania v nose kvôli zlomeninám s
rozštiepením v nose, vzhľadom na početné jazvy a praktickú bezzubosť stratila svoju jemnú ženskú

krásu, ako aj schopnosť komunikovať s okolím, berúc do úvahy sprevádzané ťažkosti pri prijímaní a
spracovaní potravy, čo je jednou zo základných životných činností každého človeka, s čím má spojené
zvýšené náklady kvôli charakteru a požívaniu kašovitej stravy, pričom súd zohľadnil aj to, že bola
vylúčená z bežných spoločenských aktivít, nakoľko nemôže dobre rozprávať, má zmenenú mimiku tváre
a artikuláciu reči natrvalo, čo žalobkyňu ako ženu rozhodujúcim spôsobom poznačilo a obmedzilo vo

výkone nielen záľub, ale spôsobilo aj stratu jej životného partnera. Tieto skutočnosti sú hodnoverne
potvrdené z vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. Hrubaľu z 11.6.1997, i z výpovedí svedkov.

15C/50/2012

Predmetom posúdenia bolo odškodnenie bolestného a SSU, hoci tento nárok žalobkyne bol čiastočne
uspokojený. Žalovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka žalobkyni plnil základné bolestné a SSU v
zmysle platnej právnej úpravy, keď bolestné jej poskytol vo výške 16.854.- Sk a SSU vo výške 18.750.-
Sk, spolu 35.604.-Sk (1.181,84 €).

Na základe vykonaného dokazovania, aj zo záverov znaleckého posudku ústavu č.2/2011, ale aj
lekárskeho posudku MUDr. Hrubaľu dospel súd k záveru, že uplatnený nárok na zvýšenie bolestného
a SSU na 10 násobok základného bodového hodnotenia, je dôvodný , z toho dôvodu priznal
žalobkyni zvýšenie bolestného a SSU, predstavujúce 10- násobok základného bodového ohodnoteniav celkovej výške 10.636,52 €, po odpočítaní plnenia zo strany vedľajšieho účastníka ( uplatnených
11.818,36 € - plnených 1.181,84 €), tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, aby si žalobkyňa mohla
aspoň čiastočne vytvoriť materiálnu základňu na eliminovanie ekonomických dôsledkov spojených s

obmedzenou možnosťou uplatnenia v živote a spoločnosti, a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne
na odškodnenie bolesti a SSU z dôvodu premlčania zamietol.

Keďže žalobkyňa v l. rade v priebehu konania podaním zo dňa 5.12.2011 vzala žalobu späť v časti
nároku o stratu na zárobku, súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p., pretože

žalovaný a vedľajší účastník nemali námietky proti tomuto späťvzatiu žaloby. Zastavenie konania sa
týka aj nároku na náhradu nákladov spojených s liečením, v ktorej časti žalobca v 3. rade tiež v priebehu
konania podaním z 27.1.2012 vzal v tejto časti žalobu späť a netrval na jeho priznaní.

Nakoľko týmto čiastočným rozsudkom súd rozhodol o všetkých nárokoch žalobcov v l. a v 3. rade, ale je
potrebné vo veci ohľadne nárokov žalobcov v 2., 4. a 5. rade doplniť dokazovania pre nesúhlas žalobcov

s výsledkami znaleckého dokazovania, súd rozhodol o vylúčení zostávajúcich nárokov žalobcov v 2., 4.
a 5. rade na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.