Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010698
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4112010698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného Q. V., pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 11. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. V., narodený XX.XX.XXXX v D. V.,
trvale bytom Y. č. XXX,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e:

v období od 01.01.2007 doposiaľ si ako otec maloletého P. V., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý bol
zverený rozsudok Okresného súd Nitre sp.zn. 12C 175/2007 zo dňa 09.01.2008 s nadobudnutou
právoplatnosťou dňa 22.01.2008 do starostlivosti matky V. V., trvale bytom B. XXX, neplní voči tomuto
svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej bola uvedeným rozsudkom
Okresného súdu Nitra určená na sumu v prepočte 66,39 eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, na základe čoho matka maloletého požiadala Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie náhradného výživného na syna P., ktoré jej bolo priznané

rozhodnutím c. ZM/2011/2181/1 zo dňa 10.10.2011 a vyplácané od 01.06.2011 vo výške 66,39 eur
mesačne doposiaľ, čím takto na výživnom za obdobie od 01.01.2007 do 11.07.2012 nezaplatil celkovo
sumu vo výške 4.381,74 eur, pričom dlžná suma výživného od 01.01.2007 do 22.01.2008 bola určená
rozhodnutím o predbežnej otázke
t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno l)
Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, po použití ustanovenia
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 650/11 prejednal súd trestnú vec proti

obžalovanému Q. V. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v
jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, výsluchom svedkyne V. V. ako i prečítaním výpovede svedkyne J.. C. M. , ďalej prečítaním
listinných dôkazov a tiež oboznámením ostatného spisového materiálu a pripojených spisov.

Obžalovaný Q. V. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil

a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného
pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný.
Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania.

Obžalovaný Q. V. v prípravnom konaní uviedol, že obsah uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré mu
bolo doručené sa zakladá na pravde. Bol ženatý s V. V. s ktorou sa rozviedol a majú spolu syna P. nar.
XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Okresného súdu v Nitre sp. zn. 12C 175/2007 právoplatným 22.01.2008
mu bolo určené výživné vo výške 66,39 eur. Namietal, že obdobie za ktoré mal platiť vyživovaciu

povinnosťjeod01.01.2008nieod01.01.2007podľaprávoplatnostirozsudku.Sumuurčenúrozhodnutím
súdu doposiaľ matke maloletého nezaplatil. Odôvodnil to svojou nezamestnanosťou počas určeného
obdobia, bol zamestnaný len krátkodobo a živil sa brigádami. So synom sa stretol naposledy na Vianoce
v roku 2011, kedy mu dal 50 eur. Nemal príjem ani iný majetok a preto nemal z čoho prispievať na
výživné. Svoje konanie úprimne ľutuje, dieťa má rád a má záujem dohodnúť sa na splátkovom kalendári,

pretože si aktívne hľadá prácu.

Svedkyňa V. V. na hlavnom pojednávaní uviedla , že s obžalovaným nežije od 01.01.2007 a preto aj
vyšetrovateľ upravil dlžné výživné mesačne aj za obdobie od 01.01.2007 rozhodnutím o predbežnej
otázke na sumu 66,39,- eur. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ nijako nesplnil,

nezaplatil doposiaľ žiadnu sumu výživného. Nevie uviesť súdu, kde obžalovaný pracuje vie, že sa živil
nejakými brigádami. Posledne, keď mal syn prijímanie, jej obžalovaný volal, aby prišla pre peniaze,
pre syna, ale keď tam prišla, povedal jej, že ich minul. O syna sa nezaujíma, nechodí sa informovať
ani do školy, neinformuje sa ani u nej o jeho prospechu, prípadne o jeho zdraví. Nevie o tom, či má
novú rodinu, vie, že žije u svojho otca, ale ako to tam majú zariadené po finančnej stránke, to nevie.

Mesačné výdavky na zabezpečenie jej domácnosti sú 200,- eur, na syna pravidelne vynakladá sumu
50,- eur na oblečenie a potreby spojené s jeho študijnými záležitosťami, syn toho času navštevuje 4
ročník základnej školy, kde dosahuje priemerné výsledky. Žije s ním sama u svojich rodičov v rodinnom
dome, pracuje vo firme v Zlatých Moravciach ako robotníčka a má mesačný príjem v čistom okolo 510,-
eur. Dieťa v dôsledku konania obžalovaného netrpelo nebezpečenstvom núdze, lebo je schopná sa o

neho postarať a okrem toho dostáva z ÚPSVaR náhradné výživné.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne J.. C. M. , ktorá
bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre splnomocnená na zastupovanie úradu v tejto trestnej
veci obžalovaného, ohľadne vyplácania náhradného výživného a takto súd zistil, že úrad priznal V.

V. náhradné výživné vo výške 66,39,-eur mesačne od 01.06.2011 rozhodnutím č. ZM /2011/2181/1 zo
dňa 10.10.2011, právoplatným dňa 11.10.2011 .Voči obžalovanému nebolo vydané žiadne ukladacie
rozhodnutie podľa zákona č.201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 12 C 175/2007

zo dňa 9.1.2008 ,ktorým súd rozviedol manželstvo Jána a V. V. a upravil práva a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu P. V. nar. XX.XX.XXXX súd konštatuje, že maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matke a otec bol podľa rodičovskej dohody zaviazaný platiť 2000,- Sk(66,39,-eur) mesačne
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2008.Súd ďalej oboznámil ostatné listinné dôkazy , najmä rodný list P. V., potvrdenie o návšteve školy,
rozhodnutia, správy a potvrdenia ÚPSVaR Nitra a ďalšie správy o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch obžalovaného, správu daňového úradu, správu z Centrálneho depozitára cenných papierov,

správySociálnejpoisťovne,výpiszkatastranehnuteľností,živnostenskéhoregistra,správuobce,správy
a potvrdenia zamestnávateľov, výpis z evidencie priestupkov, lustráciu MS SR, odpis registra trestov.

Z listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný je otcom P. V. narodeného dňa 04.10.2002 , ktorý je
žiakom Základnej školy v Skýcove, a matka na neho poberá prídavky na dieťa vo výške 20,-eur, a príjem

matky zo zamestnania je cca 510,- eur. Náklady na zabezpečenie chodu domácnosti matka vyčíslila
vo výške 200 eur mesačne a 50 eur mesačne vynakladá na študijné potreby syna. Obžalovaný nemá
okrem maloletého Adriana inú vyživovaciu povinnosť. Matke maloletého bolo rozhodnutím ÚPSVaR
Nitra zo dňa 10.10.2011 priznané náhradné výživné vo výške 66,39 eur od 01.06.2011. V kritickom
období obžalovaný nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Od 01.01.2007 pracoval u viacerých
zamestnávateľov, od 29.04.2002 do 19.06.2007 vo firme Bordnetze-Slovakia s.r.o. Nitra v pracovnom

pomere, 19.06.2007 bolo zo strany zamestnávateľa realizované okamžité skončenie pracovného
pomeru pre absencie , od 13.03.2008 do 31.12.2008 pracoval v Activ Agency s.r.o. Nitra na dohodu
o vykonaní práce, od 5.8.2008 do 14.11.2008 vo Váhostave - SK a.s. Žilina v pracovnom pomere,
pracovný pomer bol rozviazaný pre neospravedlnenú absenciu, od 10.12.2010 do 31.12.2010 v
spoločnosti Stellium s.r.o. na dohodu o vykonaní práce a bola ukončená dohodou , u Štefana R.

Topoľčianky bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 10.12.2010 do 31.12.2010, v spoločnosti
Stellium s.r.o. na dohodu o vykonaní práce od 10.01.2011 do 31.03.2011 a bola ukončená dohodou, u M.
R. Topoľčianky pracoval na dohodu o vykonaní práce od 01.01.2011 do 28.02.2011, v MPS Invest s.r.o.
bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 10.10.2011 do 31.12.2011, od 23.02.2012 tam pracoval
naďalej ako pomocný robotník. Zo správy ÚPSVaR Nitra vyplýva, že obžalovaný bol z evidencie úradu

vyradený pre nedostavenie sa na úrad v obdobiach od 20.06.2007 do 31.07.2007, od 05.11.2007 do
31.01.2008, od 07.05.2008 do 04.08.2008, od 19.10.2009 do 03.12.2009, od 23.03.2010 do 20.05.2010,
od 16.11.2010 do 20.06.2011. Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava súd zistil, že obžalovaný nie je
vedený ako žiadateľ o dávku v nezamestnanosti poslednýkrát ju poberal za obdobie od 01.07.2007 do
31.07.2007 vo výške 7130,-Sk a za obdobie od 01.02.2007 do 31.03.2009 mu bolo celkovo vyplatené

na nemocenských dávkach 1 756,12,-Sk, podľa správy Sociálnej poisťovne Nitra obžalovaný nie
je registrovaný ako zamestnanec, zamestnávateľ alebo SZČO, poberateľ dôchodku, nemocenských
dávok, je vedený v riešení nároku o dávku v nezamestnanosti, za obdobie od 01.02.2007 do 31.03.2009
mu bolo na nemocenských dávkach vyplatené 58 613,-Sk. Zo správy ZVJS súd zistil, že obžalovaný
v sledovanom období nebol vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa správy

Obvodného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania sa obžalovaný nenachádza v živnostenskom
registri. Z Centrálneho depozitára cenných papierov vyplýva, že obžalovaný nemal zriadený účet
majiteľa cenných papierov, nie je vedený ako akcionár listinných akcií na meno. Podľa správy Obecného
úradu Obyce žije obžalovaný s otcom a s vydatou sestrou a jej rodinou v rodičovskom dome na adrese
trvalého bydliska, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v katastri obce, ani vlastníkom hnuteľných vecí

s vyššou hodnotou. Jeho správanie a povesť je bez závady, nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku. Podľa správy Daňového úradu Zlaté Moravce obžalovaný nie je evidovaný v registri daňovej
správy SR. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov ani záznam v Ústrednej evidencii priestupkov
MV SR

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám
matky, konštatoval súd s poukazom na vykonané dokazovanie, že za preukázané obdobie neplnenia
vyživovacej povinnosti mal vzniknúť obžalovanému dlh na výživnom nasledovne:
· za obdobie od 01.01.2007 do 22.01.2008 (66,39,- eur/mesačne): čo zodpovedá sume 730,29 eur,
upravené rozhodnutím o predbežnej otázke (§ 7 Trestného poriadku)

· za obdobie od 23.01.2008 do 11.07.2012 (66,39,- eur/mesačne): čo zodpovedá sume 3585,06,- eur,
rozsudkom OS Nitra 12 C 175/2007
celkovo od 01.01.2007 do 11.07.2012 je dlžná suma výživného ustálená vo výške 4315,35,- eur.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne
k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa
jednalo o nedbanlivostné zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

tedapodlhšíčasaoprávnenejosobeneposkytolvčasariadneto, čojeobsahomvyživovacejpovinnosti.
Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne
možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy
v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a odôvodnil tým, že sa živil len krátkodobými

brigádami a poväčšine bol nezamestnaný, namietal však dlžné obdobie, ktoré malo byť podľa neho
ohraničené právoplatnosťou rozsudku o určení vyživovacej povinnosti, z výpovede svedkyne V. V., ktorú
táto učinila na hlavnom pojednávaní súd zistil, že svedkyňa s obžalovaným nežije od 01.01.2007, teda
odvtedy ani neprispieva na výživu dieťaťa, a takto si neplní vyživovaciu povinnosť od 01.01.2007 a preto
aj vyšetrovateľ upravil dlžné výživné mesačne aj za obdobie od 01.01.2007 do právoplatnosti rozsudku

o určení vyživovacej povinnosti rozhodnutím o predbežnej otázke a určil výživné pre maloletého na
sumu 66,39,- eur mesačne podľa § 7 Trestného poriadku, kedy účelom tohto rozhodnutia je, určiť kedy
začalo zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, bez ohľadu na to či o tejto povinnosti
a jej výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Keďže za obdobie od 01.01.2007 do 22.01.2008
nebolo rozhodnutie o výživnom v občianskom súdnom konaní vydané, orgán činný v trestnom konaní

vyriešil túto otázku ako predbežnú v súlade s citovaným zákonným ustanovením, a preto bol začiatok
neplnenia vyživovacej povinnosti označený 01.01.2007, kedy obžalovaný opustil spoločnú domácnosť
a prestal plniť vyživovaciu povinnosť, navyše súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodiča
voči dieťaťu vyplýva priamo zo Zákona o rodine (§§ 62-65) a spravidla sa nevyžaduje aby vyživovacia
povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu.

Z výpovede obžalovaného, svedkyne V., ako aj z obsahu výpovede zástupkyne Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Nitre a z ostatných listinných dôkazov, mal potom súd za preukázané, že obžalovaný
skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania neuhradil žiadnu sumu výživného
na svoje dieťa.

Výpovede týchto svedkýň však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich
výpovede vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z
ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto
podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné,

pričom napriek tomu tak nerobil. Nielenže matke dieťaťa pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu
aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb dieťaťa. Súd tak nemal dôvod pochybovať o období
neplnenia vyživovacej povinnosti. Z potvrdení od zamestnávateľov súd zistil, že obžalovaný nebol od
01.01.2007 doposiaľ bez pracovného príjmu, pracoval aj v riadnom pracovnom pomere aj na dohodu
o vykonaní práce a poberal aj nemocenské dávky a podporu v nezamestnanosti , neobstojí teda jeho

obrana, že celé kritické obdobie bol iba nezamestnaný a bez príjmu, navyše z týchto dokladov vyplýva
že minimálne dvakrát bol zo zamestnania prepustený pre absencie, čo svedčí o jeho benevolentnom
prístupe k pracovným povinnostiam a okrem toho z evidencie úradu práce bol vyradený z dôvodu,
že sa nedostavoval na úrad ako mu bolo určené. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný vedel že
neplnením vyživovacej povinnosti môže ohroziť záujem zákona na ochrane nároku dieťaťa na výživu,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí. Vzhľadom na vyšší stupeň
vedomostnej zložky zavinenia mal súd za to, že čin bol spáchaný vo vedomej nedbanlivosti podľa §
16 písmeno a) Trestného zákona.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, keďže svojím
nedbanlivostným konaním naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, teda, že najmenej tri mesiacev období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a čin
páchal po dlhší čas (viac ako rok).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný

slovenskými súdmi, Podľa správy Obecného úradu a výpisu z evidencie priestupkov MV SR obžalovaný
do spáchania skutku nebol priestupkovo prejednávaný. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36
Trestného zákona mu súd preto priznal okolnosť uvedenú pod písmenom j) teda že pred spáchaním
skutku viedol riadny život a s poukazom na jeho priznanie ,ľútosť a snahu o nápravu spôsobeného
stavu, tým že má záujem svoju vyživovaciu povinnosť splácať mu priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú
pod písmenom l), teda že sa k skutku priznal a tento oľutoval. Z priťažujúcich okolností uvedených v §

37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona,
teda že konal vo vedomej nedbanlivosti , teda vedel že konaním uvedeným v zákone môže ohroziť
záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky
okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude
v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda pri
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1-5rokov), pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich

okolností, kedy súd upravil podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona trestnú sadzbu na rozpätie 1 rok
až 3 roky 8 mesiacov. Vzhľadom na to, že sú splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu 2 roky, počas ktorej bude sledovať či obžalovaný vedie riadny život v súlade so zákonom
a mal za to, že takto uložený trest bude postačujúci pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný

súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.