Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 2, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212576
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1311212576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika v zastúpení Obvodným

úradom Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, IČO: 42 131 111, zastúpeného JUDr. Róbert Papp,
advokát, s.r.o., Turecká 6, Senec, IČO: 36 861 596, proti odporcovi: GASTRO MB s.r.o., Ďumbierska
6, Bratislava, IČO: 35 886 765, zastúpeného JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, Trnavská 27,
Bratislava, o zaplatenie 26 402,17 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 97,12 eura z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 41,61 eura v lehote do

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 25 037,15 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 588,55 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia, v časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškaniavo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške
17,86 eura z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3 211,80 eura (čo predstavuje
náhradutrovprávnehozastúpenianavrhovateľa)krukámprávnehozástupcunavrhovateľaJUDr.Róbert
Papp, advokát, s.r.o., Turecká 6, Senec, IČO: 36 861 596, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 1 578,- eura na účet Štátnej pokladnice
číslo účtu: 7000142246/8180, variabilný symbol 23202012, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 13. 10. 2011 domáhal od odporcu zaplatenia úroku
z omeškania vo výške 57,90 eura a sumy 26 344,27 eura s úrokom z omeškania takto:

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 210,- eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 do zaplatenia,
a náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že predmetom sporu je pohľadávka
vyplývajúca zo správy majetku štátu - Slovenskej republiky, pričom predmetný majetok spravuje na
základe zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov Obvodný
úrad Bratislava ako správca, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu napojenou finančnými vzťahmi

na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 22. 04. 2009 uzatvoril navrhovateľ ako
prenajímateľ s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo odplatné užívanie
nehnuteľnosti - nebytových priestorov v budove súpisné č. 595, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne
územie U. T.. Konkrétne išlo o časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej
výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi. Nájomný vzťah bol

dohodnutýnadobuurčitú,atood01.07.2009do30.06.2014.Mesačnénájomnézacelýpredmetnájmu
bolo dohodou zmluvných strán stanovené na sumu 1 210,- eura. (1 210,- eura x 12 = 14 520,- eura).
Nájomné bolo splatné do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo
financií SR poskytlo správcovi súhlas so zmluvou o nájme zo dňa 22. 04. 2009. Dodatkom č. 1 k tejto
zmluve o nájme si zmluvné strany (okrem iného) upravili aj rozsah predmetu nájmu tak, že predmet

nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov. Výška mesačného nájomného za predmet
nájmu bola týmto dodatkom č. 1 zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v uvedenom
dodatku bolo vypustenie čl. VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme, ktoré upravovali právo zmluvných strán

zmluvu o nájme vypovedať. Úprava dodatku č. 1 z pohľadu prenajímateľa negatívne zasiahla do obsahu
nájomného vzťahu. Správca požiadal Ministerstvo financií SR o schválenie dodatku č. 1, avšak listom zo
dňa 13. 06. 2011 oznámilo Ministerstvo financií SR správcovi, že z dôvodov materiálnych a formálnych
vád dodatku č. 1 predmetný dodatok č. 1 neschvaľuje. Tým, že Ministerstvo financií SR odmietlo schváliť
dodatok č. 1, nedošlo k splneniu zákonných predpokladov ohľadom platnosti tohto dodatku, v dôsledku

čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani účinným. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné
strany nemali záujem na ďalšom trvaní nájomného vzťahu, dohodou zo dňa 16. 06. 2011 sa zmluvné
strany dohodli na ukončení nájomného vzťahu ku dňu 17. 06. 2011. Na základe zmluvy o nájme odporca
poskytol navrhovateľovi nasledovné plnenia:
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 12. 03. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 03. 2010,

- sumu 592,30 eura (6 splátok po 98,70 eura), zaplatenú dňa 14. 04. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 14. 04. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 05. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 06. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 07. 2010,

- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 08. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 09. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 10. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 11. 2010,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 12. 2010,

- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 31. 01. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 02. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 11. 03. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 07. 04. 2011,
- sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 17. 05. 2011.

Listami zo dňa 22. 06. 2011 a 25. 07. 2011 správca vyzval odporcu na úhradu dlžných pohľadávok.
Odporca listom zo dňa 08. 08. 2011 oznámil, že ohľadom platnosti a účinnosti dodatku č. 1 bol
dobromyseľný (nemal vedomosť o zákonných obmedzeniach vyplývajúcich zo zákona č. 278/1993 Z.
z.) a teda tento dodatok považuje za platný a účinný právny nástroj, ktorým došlo k úprave podmienok
nájomného vzťahu. Tento názor odporcu nie je správny s prihliadnutím na ust. § 13 ods. 10 prvá

veta zákona č. 278/1993 Z. z., ktorý pod sankciou neplatnosti chráni dispozíciu s majetkom štátu pri
uzatváraní dlhodobých nájomných zmlúv. Z povahy veci je zrejmé, že obdobný mechanizmus (súhlas
ministerstva) je potrebné dodržiavať aj pri zmene podmienok nájomného vzťahu. Argument o údajnej
dobromyseľnosti odporcu ohľadom platnosti dodatku č. 1 neobstojí, nakoľko dobromyseľnosť odporcu
popiera samotná skutočnosť, že platnosť a účinnosť právneho úkonu pri nakladaní s majetkom štátu

vyplýva priamo zo zákona. Akákoľvek dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti takéhoto
úkonu, ktorá by bola v rozpore s všeobecne záväzným právnym predpisom, by bola neplatná a teda
právne neúčinná.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 50Rob/181/2011-38 zo dňa 04. 11. 2011, proti ktorému podal

odporca odpor s odôvodnením, že dňa 31. 07. 2009 bol zmluvnými stranami uzatvorený dodatok č. 1
k zmluve, ktorým sa okrem iného dohodlo, že výška mesačného nájomného sa upraví na 98,70 eura a
takisto, že plocha predmetu nájmu nebude 254,70 m2, ale 21 m2. V článku II. odsek 1 dodatku č. 1 sa
uvádza, že dodatok je platný a účinný podpísaním oboma zmluvnými stranami. Odporca následne po
celú dobu trvania nájomného vzťahu platil navrhovateľovi nájomné dohodnuté v dodatku č. 1 a až dňa

25. 07. 2011 navrhovateľ vyzval odporcu na doplatenie nájomného na pôvodnú výšku, t.j. Doplatok 1
111,30 eura za každý mesiac trvania nájmu, keďže podľa navrhovateľa v prípade dodatku č. 1 nebolo
naplnenéust.§13ods.10zákonač.278/1993Z.z.Odporcasdoplatenímnájmunesúhlasil,keďžepodľa
jeho názoru súhlas ministerstva nemusel byť daný a došlo k pochybeniu navrhovateľa. Navrhovateľ sa
teda domáha zaplatenia žalovanej sumy v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a v rozpore

s dobrými mravmi, pretože zmluvné strany podpísaním dodatku č. 1 k zmluve o nájme jednoznačne
a nepochybne prejavili svoj súhlas s tým, že platnosť a účinnosť tohto dodatku sa viaže na deň jeho
podpísania. K zmene výšky nájomného dodatkom č. 1 došlo v dôsledku zmeny výmery prenajatej plochy
z pôvodných 254,7 m2 na 21 m2, pričom zmluvné strany k tejto zmene pristúpili z dôvodu, že nájomcaako poskytovateľ stravovania nepotreboval priestory na prípravu jedál a postačovali mu len priestory na
ich výdaj. Zníženie nájomného bolo dohodnuté v súvislosti s užívaním zmenšenej prenajatej plochy a
suma za 1 m2 prenajatej plochy ostala rovnaká. Nájomca po celú dobu trvania nájmu užíval len túto

zmenšenú plochu a platil na základe užívania takejto zmenšenej plochy zodpovedajúce nájomné. V
článku VIII. ods. 1 samotnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že je možné zmeniť podmienky nájmu
na základe písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. Zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bola schválená Ministerstvom financií SR, ktoré odsúhlasilo jej platnosť
v danom znení. Keď Ministerstvo financií SR schválilo platnosť uvedeného článku VIII ods. 1 zmluvy o

nájme nebytových priestorov, nebolo potrebné zmenu tejto zmluvy opätovne schvaľovať, nakoľko súhlas
k možnej zmene tejto zmluvy bol daný tým, že Ministerstvo financií SR schválilo platnosť uvedeného
článku. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa neuvádza, že aj na úpravu zmluvných podmienok
formou dodatku k zmluve sa vyžaduje vyjadrenie súhlasu príslušného ministerstva s jeho platnosťou,
práve naopak, explicitne je uvedené, že platnosť a účinnosť nastáva dňom jej podpísania zmluvnými
stranami. Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov neupravuje

povinnosť súhlasu príslušného ministerstva k dodatkom a zmenám k zmluve o nájme nebytových
priestorov, a teda na platnosť a účinnosť dodatku č. 1 sa nevzťahuje požiadavka súhlasu Ministerstva
financií SR, takže dodatok č. 1 k zmluve o nájme nadobudol platnosť a účinnosť dňom jeho podpísania
oboma zmluvnými stranami. Navrhovateľ oneskorene požiadal Ministerstvo financií SR o súhlas s
uzatvorením dodatku č. 1 k Zmluve o nájme, nakoľko tak spravil až skoro dva roky po jeho uzatvorení.

Odporca bol dovtedy dobromyseľný v tom, že dodatok č. 1 k Zmluve o nájme je platný a účinný odo
dňa jeho podpísania. Odporca bola takisto dobromyseľný v tom, že je povinný platiť nájomné v súlade
s uzatvoreným dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že nájomné v takej výške
platil a navrhovateľ to nenamietal, takže odporca bol presvedčený, že súhlas Ministerstva financií SR
s príslušným dodatkom sa nevyžaduje. Odporca si bol vedomý následkov, ak by Ministerstvo financií

SR neprejavilo súhlas so zmluvou o nájme nebytových priestorov, avšak nemohol ako laik vedieť, či
rovnaká požiadavka sa vzťahuje aj k dodatkom k tejto zmluve. Zmluvné strany podpísaním dodatku č. 1
jednoznačne a nepochybne prejavili svoj súhlas s tým, že platnosť a účinnosť tohto dodatku sa viaže na
deň jeho podpísania. Odporca bol odvtedy dobromyseľný o tom, že je povinný platiť mesačné nájomné
vo výške určenej dodatkom č. 1 a túto povinnosť si plnil počas celej doby trvania nájmu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že právny vzťah
zmluvných strán sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka s výnimkou určitých ustanovení
verejného práva. V dodatku č. 1 k zmluve o nájme došlo k vypusteniu mechanizmov týkajúcich výpovede
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009. Keďže bolo potrebné zabezpečiť súhlas

Ministerstva financií SR aj pri zmene samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a tento súhlas
so zmenou predmetnej zmluvy o nájme vykonanej dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 zabezpečený
nebol, bol tento dodatok č. 1 uzavretý neplatne. Uzavretím predmetného dodatku č. 1 sa obišiel zákon o
správe majetku štátu a takisto aj výsledky verejnej súťaže na základe, v ktorej bola s odporcom uzavretá
predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov. Ak by súd priznal žalobný nárok navrhovateľovi,

odporcovi tým vznikne škoda, ale až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, a teda o eventuálne vzniknutej
škode odporcu možno uvažovať až po reálnom znížení jeho majetku, pričom je potrebné definovať
okamih, kedy sa zníži majetok. Týmto okamihom je situácia, kedy je subjekt reálne zaviazaný na plnenie
a aj takéto plnenie poskytne. V tomto prípade by teda škoda odporcu mohla vzniknúť až právoplatným
rozhodnutím súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný na plnenie.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že v žalobnom petite je
nesprávne uvedený prvý deň omeškania, pretože v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.
04. 2009 sa uvádza splatnosť nájomného 15. deň príslušného mesiaca vopred a nájomca si uplatnil
úrok z omeškania odo dňa 16. 06. 2009. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009

bola vypracovaná navrhovateľom, pričom s poukazom na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a
článku 8 predmetnej zmluvy je dodatok č. 1 platný. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že dodatok
č. 1 k zmluve o nájme je neplatný, poukázal na to, že túto neplatnosť spôsobil sám navrhovateľ svojou
nečinnosťou, čo by malo byť vykladané v neprospech navrhovateľa v zmysle ust. § 268 Obchodného
zákonníka. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a postavenia zmluvných strán (odporca

ako podnikateľský subjekt sa v zmluve o nájme nebytových priestorov zaviazal vykonávať činnosť pre
zamestnancov navrhovateľa) sa vzťah účastníkov konania riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Odporca nemôže niesť zodpovednosť za porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcej zo zákona o
správe majetku štátu. Navrhovateľ je orgánom štátnej správy, ktorý by mal poznať právo a mal by hovykladať v súlade s dobrými mravmi a právnou istotou. Ust. § 268 Obchodného zákonníka odkazuje
na nárok na náhradu škody, preto je potrebné posudzovať záväzkový vzťah účastníkov konania a
pôsobnosť na tento záväzkový vzťah s odkazom na ust. § 261 Obchodného zákonníka. Škodou sa

rozumie existencia záväzku, ktorá znižuje majetok.

Písomným podaní zo dňa 14. 06. 2012 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti 97,12
eura (1 platba časti zníženého nájomného za užívanie nebytových priestorov nájomcom za mesiac máj
2011 vo výške 98,70 eura, znížená o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe). V uvedenom podaní

zároveň navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 59,47 eura a sumy 26
245,57 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.; navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania v časti 97,12 eura po začatí
pojednávania, s čím bol podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. potrebný súhlas odporcu. Nakoľko odporca s

týmto čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania v časti 97,12 eura podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p.
súhlasil na pojednávaní dňa 20. 06. 2012, súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a ďalej listinnými
dôkazmi, a to: zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, dodatkom č. 1 zo dňa 31.

07. 2009 k zmluve o nájme nebytových priestorov, dohodou o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011,
predžalobnou výzvou navrhovateľa na plnenie záväzku zo dňa 22. 06. 2011, výzvou navrhovateľa na
úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 25. 07. 2011 a poštový podací lístok zo dňa 25. 07. 2011 k tejto výzve,
odpoveďou odporcu na výzvu na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa 08. 08. 2011, listom Ministerstvafinancií SR zo dňa 13. 06. 2011, listom Ministerstva financií SR zo dňa 14.07.2009, výpisom pohybov na
účte odporcu zo dňa 06. 06. 2012 ( za obdobie odo dňa 28. 01. 2011 do dňa 16. 06. 2011), výpisom z
registra organizácii vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, výpisom z obchodného registra

spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci,
preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľaust.§2ods.2písm.a/Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako

verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa ust. § 261 ods. 5 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v znení
neskorších predpisov Obvodný úrad je právnická osoba. Obvodný úrad je rozpočtová organizácia

štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch v znení
neskorších predpisov Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu,

ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na návrh ministra vnútra
Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy

vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ OZ právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb.

Podľaust.§36ods.2prvávetaOZpodmienkajeodkladacia,akodjejsplneniazávisí,čiprávnenásledky

úkonu nastanú.

Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. § 676 ods. 1 OZ nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

Podľa ust. § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva

za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa ust. § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.6)Poznámka pod čiarou bod 6 ust. § 720 OZ:
6) zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Podľa ust. § 1 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory,
ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na
iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

Podľa ust. § 2 zákona č. 116/1990 Zb. s priestormi uvedenými v § 1 nakladajú ich vlastníci, prípadne tí,
ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa ust. § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí
obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o
nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je
neplatná.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho

na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojení.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. onájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve.

Podľa ust. § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času,

na ktorý bol dojednaný.

Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok
štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len

"správca"), a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát
zveril do správy.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo
v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo

zmenšeniu.

Podľa ust. § 8c ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas
ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

Podľa ust. § 8c ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa
tohto zákona vyhradí svojím opatrením.Podľa ust. § 8c ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva

a) ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú
organizáciu,
b) ústredný orgán štátnej správy, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi alebo v ktorého
vecnej pôsobnosti je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia alebo štátny
fond,

c) ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) a b).

Podľa ust. § 8c ods. 4 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak
správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa
na nakladanie s majetkom štátu.

Podľa ust. § 13 ods. 1 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou
zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch.

Podľa ust. § 13 ods. 2 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a
účelunájmu,dohodnuténájomné,vyčíslenieprevádzkovýchnákladovspojenýchsužívaním,výpovednú
lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.

Podľa ust. § 13 ods. 2 posledná veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol;
ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy sa nepoužije.

Podľa ust. § 13 ods. 3 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou
zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.

Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého nájmu; v tom

prípade sa rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Za krátkodobý nájom sa
považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci.

Podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to

neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.

Podľa ust. § 13 ods. 11 prvá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom
nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke.

Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia

založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Súd mal na základe výpisu z registra organizácii vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky
zo dňa 04. 11. 2011 za preukázané, že navrhovateľ je miestnym orgánom štátnej správy, konajúcim v
právny vzťahoch navonok ako právnická osoba, zriadená ako rozpočtová organizácia štátu napojená
finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra SR, zapísaná do registra vedeného Štatistickým

úradom Slovenskej republiky s dňom vzniku 01. 10. 2007.

Súd mal na základe výpisu z obchodného registra za preukázané, že odporca je právnickou osobou
podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ OZ, a to spoločnosťou s ručením obmedzeným.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a
odporcom ako nájomcom vznikol záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktorý mal všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy uzavretej podľa
ust. § 1 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 je obchodnou zmluvou podľa ust.

§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, nakoľko
zmluvnou stranou predmetnej zmluvy je navrhovateľ ako prenajímateľ, ktorý je miestnym orgánom
štátnej správy v rámci územnej samosprávy, pričom je právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a druhou zmluvnou stranou je odporca
ako nájomca, ktorý je právnickou osobou ako obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným podľa

ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, pričom predmetom zmluvných (záväzkových) vzťahov
na základe uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti -
nebytovýchpriestorovvbudovesúpisnéčíslo100595,pozemok-parcelač.3252/2,zapísanýchnaLVč.
XXXX prekatastrálneúzemieU.T..Išloočasťnebytovýchpriestorovvsuteréneadministratívnejbudovy
o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi, pričom

tento majetok štátu je správca oprávnený a povinný užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
alebo v súvislosti s ním a nakladať s ním podľa osobitného zákona (ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). Správcom tohto majetku je navrhovateľ,
ktorý podľa ust. § 13 ods. 1 prvá veta, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení
neskoršíchpredpisovmôžedočasneprebytočnýmajetokštátuprenechaťdonájmunájomcovinájomnou

zmluvou len odplatne, a to za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Na základe uvedeného
mal navrhovateľ oprávnenie uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 a
v zmysle článku II bod 2 predmetnej zmluvy prenechať špecifikované nebytové priestory do užívania
nájomcovi, nakoľko ich navrhovateľ nepotreboval pre svoju činnosť. V článku II bod 3 predmetnej zmluvy
sa nájomca zaviazal užívať prenajaté priestory výlučne v rozsahu a na účel dohodnutý v predmetnej

zmluve, a to na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorou bolo prevádzkovanie stravovacieho
zariadenia pre zamestnancov pracujúcich v budove Obvodného úradu Bratislava, čím bola naplnená
zákonná podmienka, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky navrhovateľa, tj.
zabezpečenie stravovacích služieb pre zamestnancov navrhovateľa. Skutočnosť, že záväzkový vzťah
sa týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky Obvodného úradu Bratislava preukazuje aj článok IV bod

2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého bol nájomca zaviazaný platiť nájomné pravidelne mesačne odo
dňa 01. 07. 2009 vo výške 1 210,- eura na príjmový účet Obvodného úradu Bratislava (navrhovateľa),
a to v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Na základe ust. § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka možno konštatovať, že na nájomnú zmluvu upravenú ako osobitný zmluvný typ v zmysle ust.
§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je uzavretá medzi zmluvnými stranami uvedenými podľa

ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, sa použijú osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týkajúce sa nájomnej zmluvy. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon v
zýmysle ust. § 720 Občianskeho zákonníka, konkrétne zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, takže na úpravu zmluvných vzťahov zmluvy onájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 súd použil tento osobitný zákon (ako lex specialis) a
v prípade, ak tento osobitný zákon (č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) určité
riešenie zmluvných a právnych vzťahov z predmetnej zmluvy vo svojich ustanoveniach neupravuje,

subsidiárne(podporne)súdpoužilustanoveniaObčianskehozákonníka(akolexgeneralis).Ustanovenia
Obchodného zákonníka (ako lex specialis) súd použil z hľadiska posúdenia povahy zmluvných strán
predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 (ust. § 261 ods. 5 Obchodného
zákonníka). Podľa článku III predmetnej zmluvy bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú, a to odo
dňa 01. 07. 2009 do dňa 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov). Podľa článku IV predmetnej zmluvy bolo

mesačné nájomné za celý predmet nájmu stanovené dohodou zmluvných strán na sumu 1 210,- eura,
čo je ročne suma 14 520,- eura). Nájomné bolo splatné v termíne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca
vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo financií SR udelilo správcovi (navrhovateľovi) súhlas s
predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného
majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak nejde o krátkodobý nájom nehnuteľného
majetku štátu, pričom za krátkodobý nájom sa považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom

neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci. Keďže bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú od
01. 07. 2009 do 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov), v zmysle ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu bol súhlas Ministerstva financií SR správcovi (navrhovateľovi) s predmetnou
zmluvou o nájme nebytových priestorov striktnou podmienkou pre nadobudnutie platnosti tejto zmluvy
zo dňa 22. 04. 2009.

Dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k predmetnej zmluve zmluvné strany upravili okrem iného aj
rozsah predmetu nájmu tak, že predmet nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne
administratívnej budovy o celkovej výmere 21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov.
Ministerstvo financií R listom zo dňa 13. 06. 2011 žiadosť správcu, t.j. navrhovateľa na schválenie

uvedeného dodatku reagovalo tak, že predmetný dodatok neschválilo z dôvodov materiálnych a
formálnych nedostatkov tohto dodatku, čím nebola splnená zákonná podmienka udelenia súhlasu
Ministerstvom financií SR podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani
účinným. Nakoľko doba nájmu nebola uvedeným dodatkom č. 1 zmenená, t.j. nebolo zmenené zmluvné

dojednanie týkajúce sa článku III. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, a teda
stále nešlo o krátkodobý nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom nesmie prekročiť desať dní v
kalendárnom mesiaci (ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu), aj
keď zmluvné strany v „dobrej viere“ uzavreli tento dodatok. Bez ohľadu na „dobromyseľnosť“ zmluvných
strán nemohol predmetný dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009

nadobudnúť platnosť a účinnosť. Výška mesačného nájomného za predmet nájmu bola uvedeným
dodatkom zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v tomto dodatku bolo vypustenie čl.
VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktoré upravovali právo
zmluvných strán predmetnú zmluvu písomne ukončiť do doby, na ktorú bol nájom nebytového priestoru
dohodnutý, t.j. dňom 30. 06. 2014. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú od 01. 07. 2009 do

30. 06. 2014 (t.j. na 5 rokov), avšak predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 neupravoval zmenu
článku III samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom na platnosť uvedeného dodatku sa
vyžadoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Nakoľko príslušným dodatkom č. 1 nebola
dohodnutá zmena dlhodobého nájmu na krátkodobý nájom nehnuteľného majetku štátu je zrejmé, že
obdobný mechanizmus (súhlas ministerstva financií) bolo potrebné dodržať aj pri zmene podmienok

nájomnéhovzťahu(zmluvyonájmenebytovýchpriestorov).Nakoľkopríslušnýdodatokč.1nenadobudol
z dôvodu neudelenia súhlasu Ministerstva financií SR platnosť a účinnosť, avšak došlo k reálnemu
plneniu zmluvných strán na základe tohto dodatku č. 1 a samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov
dňom jeho podpísania, t.j. dňom 31. 07. 2009, čím došlo na základe tohto dodatku k plneniu zmluvných
povinností prenajímateľa a nájomcu je jednoznačné a nepochybné, že zmluvné strany prejavili svoj

súhlas s tým, že budú dodržiavať predmetný dodatok č. 1, pričom tak robili v dobrej viere, t.j. plnili si
zmluvné povinnosti na základe predmetného dodatku, i keď je tento neplatný.

Dobromyseľnosť odporcu spočívala v jeho konaní v dobre viere tým, že platil nájomné v súlade s
uzatvoreným dodatkom č. 1, čo súdu preukázal výpis z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, kde sú

realizované platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70 eura, pričom navrhovateľ
tieto platby nenamietal, z čoho je zrejmé, že tiež mal záujem dodržiavať povinnosti vyplývajúce
z tohto dodatku č. 1. Vzhľadom na realizované platby nájomného v zníženej výške 98,70 eura v
zmysle dojednaní z uvedeného dodatku odporcom pre navrhovateľa, ktorý bez námietok prijímal platbynájomného od odporcu považoval súd preukázané, že odporca konal v dobrej viere, t.j. odporca bol
presvedčený, že súhlas Ministerstva financií SR s príslušným dodatkom sa nevyžaduje. Nakoľko však
predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 nemohol bez súhlasu Ministerstva financií SR nadobudnúť

platnosť a účinnosť, nemohlo dôjsť k zmene samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
22. 04. 2009, a to ani jej článku IV, týkajúceho sa spôsobu a výšky nájmu, a teda odporca bol povinný
počas celej doby nájmu uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura za prenajatú plochu 254,7
m2, a to bez ohľadu na to, že využíval prenajatú plochu len v zmenšenej výmere 21 m2. Odporca síce
konal v dobrej viere tým, že realizoval platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70

eura v zmysle uzavretého dodatkom č. 1, avšak platnosť a účinnosť právneho úkonu pri nakladaní s
majetkom štátu vyplýva priamo zo zákona, a teda predmetný Dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009, uzavretý
bez súhlasu Ministerstva financií SR nemohol nenadobudnúť platnosť a účinnosť platného právneho
úkonu. Dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti takéhoto úkonu, ktorý nespĺňa podmienky
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne podmienku ustanovenú v ust. §
13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorou je

súhlas Ministerstva financií SR, má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu a teda jeho právnu
neúčinnosť.

Dobré mravy sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie práv iných. Ide

o súhrn etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných.

Za zásady poctivého obchodného styku sa považujú také zásady, ktoré ak zmluvné strany dodržiavajú,
zamedzuje sa tým šikanóznemu výkonu práva v obchodných vzťahoch, ako aj možnosti zneužitia práva
(ak sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti), zabezpečujú právnu istotu v obchodných záväzkových

vzťahoch, rovnako zamedzujú znevýhodneniu zmluvných strán, čoho následkom by bolo spôsobenie
ujmy zmluvnej strane, ktorá je šikanóznym výkonom práva postihnutá.

Výkonom práva v zmluvných vzťahoch sa rozumie realizácia platne dojednaných zmluvných
záväzkových vzťahov zmluvnými stranami, ktoré sú vynútiteľné súdnou cestou.

V prípade realizácie platieb nájomného v zníženej výške 98,70 eura odporcom navrhovateľovi podľa
dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k predmetnej zmluve o nájme, ktorý bez námietok prijímal platby
nájomného od odporcu, ide o porušenie zmluvných podmienok samotnej zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 22. 04. 2009 obidvoma zmluvnými stranami, a to konkrétne jej článku IV, nakoľko

nájomca (odporca) bol povinný počas celej doby nájmu uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1 210,-
eura za prenajatú plochu 254,7 m2, a nie nájomné vo výške 98,70 eura za prenajatú plochu v zmenšenej
výmere 21 m2, a teda nejde o rozpor s dobrými mravmi vo všeobecnosti (účel právneho úkonu nie
je v rozpore s etickými pravidlami), ani k zneužitiu práva právnym úkonom, ktorého obsahom alebo
účelom zmluvná strana vedome porušuje zákon alebo ho obchádza. V zmluvných vzťahoch sa výkonom

práva rozumie realizácia platne dojednaných zmluvných záväzkových vzťahov zmluvnými stranami, a to
realizácia dojednaných zmluvných podmienok na základe platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 22. 04. 2009, pričom súd nemal v konaní preukázané, že by dojednané zmluvné
podmienky predmetnej zmluvy boli v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. v rozpore
s dobrými mravmi. Vo veci uzavretého dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 medzi zmluvnými stranami

považoval súd za preukázané, že navrhovateľ požiadal o odsúhlasenie tohto dodatku Ministerstvo
financií SR listom zo dňa 05. 05. 2011, čo však bolo až 2 roky po podpísaní predmetného dodatku,
a teda súd nemal relevantným spôsobom preukázané, či navrhovateľ mal vedomosť o tom, že treba
na schválenie tohto dodatku aj písomný súhlas Ministerstva financií SR, hoci ako miestny štátny orgán
túto vedomosť mal mať a mal uskutočniť v rámci toho potrebné právne úkony. Dodatok č. 1 zo dňa

31. 07. 2009 mohol nadobudnúť platnosť (právne účinky) až dňom udelenia súhlasu Ministerstvom
financií SR. Dôvodom je skutočnosť, že do nadobudnutia účinnosti zákona č. 546/2010 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník(účinný dňom 01. 01. 2011) bol potrebný súhlas Ministerstva
financií SR podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov, pričom súhlas Ministerstva financií SR má charakter odkladacej podmienky podľa ust. §

36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, od splnenia ktorej závisí, či dojednaná zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 ako aj Dodatok č. 1 k tejto zmluve vyjadrujú vôľu štátu.
Nakoľko predmetným dodatkom, na ktorého platnosť a účinnosť bol potrebný súhlas Ministerstva financií
SR, bolo možné upraviť záväzkové vzťahy zmluvné strán len bez spätnej platnosti (ex nunc), teda žeúčinnosť predmetného dodatku po udelení súhlasu Ministerstva financií SR by nastala až dňom udelenia
tohto súhlasu, takže predmetný dodatok by zaväzoval zmluvné strany až dňom jeho účinnosti a nie
spätne, t.j. od vzniku zmluvného vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov

zo dňa 22. 04. 2009. Nakoľko však predmetný súhlas udelený nebol, platnosť a účinnosť zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 zostala zachovaná v pôvodnom znení až do ukončenia
nájmu dohodou zmluvných strán, a to na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011.
Súd mal preukázané na základe uzavretej Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011, že sa zmluvné
strany dohodli na ukončení nájmu dohodou ku dňu 17. 06. 2011, a to na základe článku VII. bod 1 písm.

b/ samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Nakoľko predmetný dodatok č. 1 nenadobudol platnosť a účinnosť, pretože nebol daný súhlas
Ministerstva financií SR s týmto dodatkom, zmeny zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04.
2009, zakotvené v tomto dodatku č. 1 (článok II. ods. 2, týkajúci sa predmetu nájmu, t.j. prenechania
nájomcovi do užívania časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy vo výmere 21 m2

(časť kuchyne a sociálnych priestorov), článok IV. Ods. 1, týkajúci sa nájomného za užívanie kuchyne so
sociálnymi priestormi vo výške 98,70 eura/ mesiac, čo predstavuje ročné nájomné za prenajatú plochu
vo výške 1 184,40 eura, článok VI., týkajúci sa zmeny povinností nájomcu v ods. 12 a článok VII., v
ktorom boli vypustené body 2. a 3. zmluvy o nájme nebytových priestorov), ktoré mali byť predmetným
dodatkom č. 1 zmenené, nenadobudli platnosť a účinnosť, a teda zmluvné strany neboli týmito zmenami

v dodatku č. 1 zaviazané na plnenie zmluvných podmienok podľa tohto dodatku. Predmetný článok VII.
bod 1 písm. b/ zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04.2 009, na základe ktorého zmluvné
stranydohodlinaukončenínájmudohodoukudňu17.06.2011, nebolpredmetnýmdodatkomzmenený.
Nakoľko zmluvné strany nemali záujem na ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, uzavreli dohodu zo dňa
16. 06. 2011, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na ukončení zmluvného (nájomného) vzťahu ku dňu

17. 06. 2011.

Odporca predmet nájmu, t.j. časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej
výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi v budove súpisné
číslo 100 595, nachádzajúcej sa na parcele č. 3252/2, zapísanej na LV č. 4498 pre katastrálne územie

Staré Mesto reálne prevzal do nájmu, pričom tieto nebytové priestory užíval odo dňa 01. 07. 2009 do dňa
31. 07. 2009, kedy po uzavretí dodatku č. 1 odporca užíval v zmysle tohto dodatku zmenený predmet
nájmu - časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy vo výmere 21 m2 (časť kuchyne
a sociálnych priestorov) a tieto nebytové priestory užíval odporca až do dňa 17. 06. 2011 (kedy bol
zmluvný vzťah zmluvných strán ukončený vyššie uvedenou dohodou).

I keď odporca užíval reálne menšiu časť nebytových priestorov od 31. 07. 2009, robil tak na základe
neplatne uzavretého dodatku č. 1 k samotnej zmluve o nájme, takže vzhľadom na neplatnosť tohto
dodatku ostala v platnosti predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, teda
aj jej dojednanie ohľadom výšky nájomného. Odporca od 31. 07. 2009 za prenajaté nebytové priestory

uhrádzal platby - nájomné vo výške 98,70 eura, dojednané v zmysle článku I. bod 2 predmetného
dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009. Nakoľko však je tento dodatok č. 1 neplatný a neúčinný, bol odporca
ako nájomca povinný platiť nájomné v pôvodne dohodnutej výške, t.j. mesačné nájomné vo výške 1
210,- eura, čo predstavuje ročne sumu 14 520,- eura, a to podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 22. 04. 2009. Nakoľko však odporca platil mesačné nájomné v nižšej sume, t.j. vo výške iba

98,70 eura na základe neplatného dodatku č. 1, vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie
nájomného v pôvodne stanovenej výške, t.j. do výšky 1 210,- eura mesačne na základe zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 po celú dobu nájmu predmetných nebytových priestorov až
do ukončenia nájmu, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom doplatok nezaplateného nájomného predstavuje
za každý mesiac nájmu (do 17. 06. 2011) sumu vo výške 1 111,30 eura. Nájom nebytových priestorov,

špecifikovaných v článku II. bod 1. a 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009
bol dojednaný na dobu určitú až do dňa 30. 06. 2014, avšak ku skončeniu nájmu nájomcom došlo na
základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011 zmluvných strán už dňa 17. 06. 2011, takže
je odporca povinný doplatiť nájomné vo výške 1 111,30 eura mesačne za obdobie od júla 2009 do
mája 2011, nakoľko za toto obdobie uhradil odporca navrhovateľovi nájomné za každý jeden mesiac

vždy 15 dňa vopred vo výške 98,70 eura (pričom nedoplatok na nájomnom za obdobie od júla 2009 do
mája 2011 je v celkovej sume 25 559,90 eura - 23 dlžných mesiacov x 1 111,30 eura dlžné mesačne
nájomné). Uvedené úhrady nájomného v zníženej sume 98,70 eura mesačne za obdobie od júla 2009
do mája 2011 mal súd preukázané z výpisu z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, kde sú špecifikovanéjednotlivé úhrady nájomného v uvedenej sume, avšak len za mesiace január až jún 2011. Nakoľko
odporcaužívalpredmetnájmuaždodňa17.06.2011,vznikolnavrhovateľovinazákladeplatneuzavretej
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 právny nárok aj na uhradenie nájomného

za mesiace júl 2009 až jún 2011. Keďže navrhovateľovi vzniklo právo na nájomné za mesiace júl 2009
až apríl 2011 (pričom nárok na nájomné za jún 2009 a máj a jún 2011bude súd odôvodňovať nižšie), čo
predstavuje 22 kalendárnych mesiacov, súd navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie nezaplateného
mesačného nájomného vo výške 1 111,30 eura za 22 kalendárnych mesiacov, počas ktorých bol
odporca v omeškaní s platením v predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov dohodnutej výšky

mesačného nájomného v sume 1 210,- eura, pričom odporca platil navrhovateľovi mesačné nájomné vo
výške 98,70 eura, z čoho je zrejmé, že mesačne mal odporca zaplatiť navrhovateľovi nájomné vo výške
1 210,- eura, ale zaplatil mu iba nájomné vo výške 98,70 eura, takže rozdiel týchto súm predstavuje dlžné
mesačné nájomné (mesačné nájomné, ktoré mal odporca platiť vo výške 1 210,- eura mínus mesačné
nájomné, ktoré odporca skutočne platil vo výške 98,70 eura, teda 1 210,- eura - 98,70 eura = 1 111,30
eura).

V zmysle článku IV. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 bol odporca
povinný platiť nájomné pravidelne mesačne vo výške 1 210,- eura navrhovateľovi v termíne vždy do 15
dňa príslušného mesiaca vopred, pričom ak nájom nebude trvať celý kalendárny rok, nájomné je splatné
najneskôr do dňa skončenia nájmu. Nakoľko došlo k ukončeniu predmetu nájmu nájomcom Dohodou

o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011 ku dňu 17. 06. 2011, patrí navrhovateľovi nájomné aj za mesiac
jún 2011, ktoré bol povinný odporca uhradiť v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred, t.j. do
dňa 15. 06. 2011.

Povinnosťou odporcu uhradiť nájomné v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred súd rozumel

zaplatiť nájomné do 15 dní v danom mesiaci, v ktorom nájom nebytových priestorov trvá, pričom slovo
vopred súd vyložil tak, že nájomca zaplatí nájom najneskôr 15 dňa toho mesiaca, v ktorom užíva
prenajaté nebytové priestory. Teda ak mal odporca zaplatiť nájomné za mesiac máj 2011, bol povinný v
čase nájmu nebytových priestorov zaplatiť nájomné v mesiaci máj 2011 do 15 dňa tohto mesiaca, t.j. do
15. mája 2011, pričom ak tak neurobil, bol povinný tak urobiť najneskôr do dňa skončenia nájmu, t.j. do

dňa 17. 06. 2011. Ak by chcel navrhovateľ ako prenajímateľ, aby odporca ako nájomca platil nájomné
za príslušný mesiac v čase, kedy ešte príslušný mesiac nezačal plynúť, tak by v predmetnej zmluve o
nájme muselo byť dojednané ustanovenie v tom zmysle, že „povinnosťou odporcu je uhradiť nájomné
do 15 dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa prenájom
nebytových priestorov poskytol“. V článku IV. Bod 2. prvá veta zmluvy o nájme nebytových priestorov

zo dňa 22. 04. 2009 si zmluvné strany dojednali, že „nájomca sa zaväzuje od 01. 07. 2009 poukazovať
nájomné vo výške 1 210,- eura pravidelne mesačne na účet navrhovateľa v termíne vždy do 15-teho
dňa príslušného mesiaca vopred“, z čoho je zrejmé, že odporca nemusel uhradiť nájomné za mesiac
júl 2009 dopredu, t.j. už dňa 15. 06. 2009, nakoľko predmetné prenajaté priestory dostal do užívania až
dňa 01. 07. 2009, a až od tohto dňa vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť prvé nájomné v stanovenej

lehote do 15 dní mesiaca júla 2009, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že nájomné sa malo zaplatiť
najneskôr do 15 dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nájomca reálne začal užívať prenajaté nebytové
priestory. Podľa názoru súdu by bolo neštandardné v rámci zmluvných vzťahov, ak by si zmluvné strany
zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2012 dohodli odlišný mechanizmus platenia
prvej splátky nájomného nájomcom od mechanizmu platenia ostatných splátok nájomného. Platenie

nájomného dopredu, t.j. za kalendárny mesiac, v ktorom sa ešte len bude nebytový priestor užívať
nájomcom, by bolo možné súdom akceptovať, ak by si zmluvné strany toto výslovne (teda gramaticky
jednoznačne definovane) dohodli.

Nakoľko sa odporca ako nájomca dostal do omeškania tým, že neuhradil včas a riadne splatné nájomné

vo výške 1 210,- eura navrhovateľovi ako prenajímateľovi za prenajaté priestory, ktoré užíval v období
odo dňa 01. 07. 2009 až do 17. 06. 2009, pričom si zmluvné strany v článku IV. bod 6. predmetnej
zmluvy o nájme dohodli pre tento prípad úroky z omeškania, ktorých výška sa určí podľa nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného vznikol navrhovateľovi právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od odporcu podľa

ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z nezaplatenej časti sumy nájomného vo výške 1 111,30
eura za každý jeden kalendárny mesiac, počas ktorého predmet nájmu - prenajaté nebytové priestory
- odporca užíval ako nájomca.Prvý deň omeškania odporcu s platením nájomného odporcom za prenajatý nebytový priestor za mesiac
júl 2009 bol deň 16. 07. 2009 (v zmysle vyššie uvedeného), t.j. deň po dni splatnosti nájomného podľa
článku IV. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, nakoľko nájomné bolo

splatné do 15 dní od začatia užívania nájmu nebytových priestorov odporcom, t.j. odo dňa 01. 07. 2009,
kedy vznikla aj povinnosť odporcu platiť za prenajaté nebytové priestory nájomné (ako bolo uvedené
vyššie). Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1 111,30 eura s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil v žalobnom petite návrhu na začatie konania, čiastočne zmenenom písomným
podaním zo dňa 14. 06. 2012 úroky z omeškania z nezaplatených platieb nájomného voči odporcovi
nasledovne:
- zaplatenie úroku z omeškania vo výške 59,47 eura,
- zaplatenie sumy 26 245,57 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 685,67 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.

Súd upravil začiatok doby úročenia úrokov z omeškania z jednotlivých čiastočne nezaplatených súm

nájomného a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré je povinný zaplatiť odporca navrhovateľovi nasledovne:
- úrok z omeškania vo výške 41,61 eura,
- zaplatenie sumy 25 037,15 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia,- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 588,55 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia.

Súd mal preukázané na základe výpisu z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, že odporca uhradil nájomné
za máj 2011 dňa 16. 05. 2011 vo výške 98,70 eura a za jún 2011 dňa 16. 06. 2011 taktiež vo výške
98,70 eura, pričom za posledný mesiac, t.j. jún 2011 platil odporca len časť nájomného. Túto skutočnosť
potvrdil právny zástupca odporcu a právny zástupca navrhovateľa túto skutočnosť nenamietal, takže
túto skutočnosť mal súd osvedčenú aj s odvolaním sa na ust. § 120 ods. 3 O.s.p.

V zmysle uvedeného článku IV. bod 2. prvá veta zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04.
2009 predstavovala výška mesačného nájomného sumu 1 210,- eura, pričom mesiac jún 2011 mal 30
kalendárnych dní, čo predstavuje výšku nájomného za 1 kalendárny deň 40,33 eura.

Súd mal preukázané na základe Dohody o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2012, že zmluvné strany
sa dohodli na ukončení nájmu ku dňu 17. 06. 2011 podľa článku VII. bod 1. písm. b/ zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 s tým, že odporca zabezpečí výdaj obedov do 17. 06. 2011
do 13.00 hod.

Nakoľko odporca užíval nájom predmetných nebytových priestorov v kalendárnych mesiacoch máj 2011
za celý kalendárny tento mesiac, vznikol navrhovateľovi právny nárok na zaplatenie nájomného v sume
1 111,30 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 16. 05. 2011 do zaplatenia.

Nakoľko odporca užíval nájom predmetných nebytových priestorov v kalendárnom mesiaci jún 2011 len

17 dní, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom odporca za jún 2011 mal uhradiť splatné nájomné vo výške 685,67
eura, avšak uhradil len časť splatného nájomného vo výške 97,12 eura ( znížené o úrok z omeškania
zodpovedajúci tejto platbe ), vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie nájomného vo výške
588,55 EUR (ako nájomného za jún 2011).

Nakoľko si navrhovateľ zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 588,54 eura za mesiac jún 2011
neuplatnil; preto súd znížil výšku nájomného za máj 2011 navrhovateľom na sumu 588,55 eura; čo
predstavuje zníženie nájomného za máj 2011 o časť zaplateného nájomného vo výške 97,12 eura
(znížené o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe) za mesiac jún 2011, ktoré zaplatil odporca dňa
16. 06. 2011 na účet navrhovateľa, takže návrh navrhovateľa v časti výšky nájomného za máj 2011 vo

výške 97,12 eura (spolu s navrhovaným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011
až do zaplatenia) zamietol ako nedôvodne podaný.

Výpočet časti nájomného za mesiac jún 2011 za obdobie od 01. 06. 2011 do 17. 06. 2011: 1 deň =
40,33 eura x 17 dní = 685,66 eura.

Výška nájomného za mesiac máj 2011 ................................................................... 685,67 eura,
Čiastočne uhradené nájomné odporcom za mesiac jún 2011 .................................... 97,12 eura,
Výška nezaplateného nájomného za mesiac máj 2011 (po znížení) ....................... 588,55 eura.

Výšku úroku z omeškania súd stanovil podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky ( ECB ):

- za obdobie od 01. 01. 2009 do 20. 01. 2009 .................... 2,50 %,
- za obdobie od 21. 01. 2009 do 10. 03. 2009 .................... 2,00 %,
- za obdobie od 11. 03. 2009 do 07. 04. 2009 .................... 1,50 %,
- za obdobie od 08. 04. 2009 do 12. 05. 2009 .................... 1,25 %,- za obdobie od 13. 05. 2009 do 12. 04. 2011 .................... 1,00 %,
- za obdobie od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 .................... 1,25 %.

Súd priznal percentuálnu výšku úročenia úrokov z omeškania tak, ako navrhol navrhovateľ v návrhu
na začatie konania v spojitosti s jeho písomným doplnením zo dňa 14. 06. 2011 (v zmysle ust. §
153 O.s.p., teda že súd neprizná navrhovateľovi viac, než čoho sa sám domáha), nakoľko predmetná
percentuálna výška úročenia úrokov z omeškania je uplatnená navrhovateľom v stanovenom rozmedzí,
resp. uplatnená v nižšej percentuálnej výške než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu pre dané obdobie a zvýšená
o 8 percentuálnych bodov tak, ako to upravuje ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ohľadom úroku z omeškania stanoveného navrhovateľom pevnou sumou vo výške 59,47 eura súd
rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi pevný úrok z omeškania vo výške 41,61 eura, ktorý je vypočítaný

zo zaplatenej čiastočnej sumy nájomného vo výške 98,70 eura za každý jeden mesiac v období od júla
2009doapríla2011sostanovenouúrokovousadzbouvovýške9%ročne,takževozvyškuvypočítaného
úroku z omeškania vo výške 17,86 eura súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.

Súdsapriposudzovaníobranyodporcuohľadomvznikuškodyvprípadeúspechunavrhovateľavkonaní

(vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 07. 2009 odporca musí navrhovateľovi doplatiť nájomné za užívanie
nebytových priestorov v rozlohe 254,7 m2, i keď reálne užíval nebytové priestory v rozlohe 21 m2)
priklonil k tvrdeniam navrhovateľa, že týmto odporcovi vznikne škoda po právoplatnosti tohto rozsudku,
pričom súd nemohol vo veci inak rozhodnúť vzhľadom na fakt, že predmetný dodatok č. 1 považoval za
neplatný zo zákona, a teda dojednania z neho (práve týkajúce sa zníženia rozlohy užívaných nebytových

priestorov a z toho rezultujúce zníženie mesačného nájomného) nemohol brať do úvahy, pretože aj keď
reálne sa plnili, ale právne sú neplatné, teda právne nevznikli a nemožno na takéto dojednania viazať
právo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel
(okrem vyššie uvedenej zamietajúcej časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia, časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške
17,86 eura).

Súd pojednávanie, konané dňa 20. 06. 2012, na ktorom vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania
podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. odročil za účelom vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 156
ods. 2 O.s.p. na termín 02. 07. 2012, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo sumy 3 211,80 eura, ktorá
predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6

úkonov právnej pomoci po 419,94 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 104,99 eura, 7 režijných paušálov
po 7,41 eura a náhradu trov platby DPH takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia ............................................................................. 419,94 eura,
- písomné podanie žalobného návrhu dňa 12. 10. 2011 .......................................... 419,94 eura,
- písomné vyjadrenie k odporcu zo dňa 29. 02. 2012 ............................................. 419,94 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 06. 06. 2012 ................................................................. 419,94 eura,
- písomné vyjadrenie zo dňa 14. 06. 2012 .............................................................. 419,94 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 20. 06. 2012 ................................................................ 419,94 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2012 (vyhlásenie rozsudku) ............................ 104,99 eura.Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Keďže mal navrhovateľ vo veci úspech síce len čiastočný, pričom však mal neúspech len v nepatrnej

časti žalovanej sumy (v časti istiny vo výške 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
16. 06. 2009 až do zaplatenia, v časti istiny vo výške 97,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura, celkovo
vo výške istiny 1 226,28 eura), súd rozhodol o náhrade trov konania a ich výške tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku s odvolaním sa na § 142 ods. 3 O.s.p., pretože právny zástupca v

konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako
je to vyššie uvedené.

Navrhovateľ ako miestny orgán štátnej správy konajúci v právny vzťahoch navonok ako právnická osoba
bol zriadený ako rozpočtová organizácia štátu napojená finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, a preto je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov ako právny subjekt oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Keďže u odporcu nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a štátu v konaní vznikli
trovy vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania (bol od jeho

platenia oslobodený, ako súd uvádzal vyššie), takže tieto trovy za navrhovateľa vo výške 1 578,- eura
(čo predstavuje súdny poplatok za návrh na začatie konania) znášal štát, štát má podľa ust. § 142 ods.
3, § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. od odporcu ako neúspešného účastníka konania právo na náhradu
trov konania, ktoré platil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust.§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.