Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/194/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207225121
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1207225121.6

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: A. A. O., A.
XX, Q.G., Q., zast. Mgr. Branislavom Dufalom, advokátom, Palisády 36, Bratislava, proti žalovaným:
1. Železničná spoločnosť CARGO SLOVAKIA a.s., Drieňova 24, Bratislava, 2. Železnice Slovenskej
republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava o zaplatenie 832 779 Sk takto

r o z h o d o l :

Nárok žalobcu na spoločne a nerozdielne zaplatenie náhrady škody voči žalovaným v 1. a 2. je dôvodný.

O výške škody súd rozhodne v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazalo
na povinnosť zaplatiť žalobcovi 832 779 Sk.

Žalujúca strana uviedla, že dňa 30.08.2005 na železničnom priecestí železničnej stanici Čierna nad
Tisou došlo k dopravnej nehode - zrážke medzi nákladným motorovým vozidlom Renault s návesom
S. S., všetko vo vlastníctve žalobcu s posunujúcim dielom 14. posunujúcej zálohy širokého rozchodu
1. tlačeného vozňa. Následkom tejto nehody došlo k poškodeniu návesu žalobcu s totálnou škodou
vo výške 455 126 Sk. 14. posunujúca záloha širokého rozchodu bola v evidencií žalovaného v 1.rade,
ktorý bol v čase nehody jej prevádzateľom. Rušňovodiči, vedúci posunu a posunovači tejto súpravy boli

takisto zamestnancami žalovaného v 1. rade. Príčinou nehody podľa záveru šetrenia Železničnej polície
bolo neuzatvorenie priecestia, nesprávna organizácia práce pri posune a nesprávny postup pri uvádzaní
priecestného zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky. Zo šetrenia ďalej vyplynulo, že zamestnanci
žalovaného v 2. rade, - výpravca pred daním súhlasu pre jazdu posunujúceho dielu neuviedol do činnosti
priecestné zabezpečovacie zariadenie, -
prednosta ŽST Čierna nad Tisou a technický námestník ako zástupcovia užívateľa zariadenia počas

prípravy aktivácie a uvedenia zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky nedostatočne
organizovali priebeh prípravy vo vlastnej kompetencií a nezabezpečili vykonanie zmien ustanovení
staničného poriadku, respektíve vydanie rozkazu prednostu stanice a so zmenami neoboznámili
dopravcu, -systémový špecialista neuviedol priecestné zabezpečovacie zariadenie do prevádzky podľa
projektovejdokumentácieaďalšísystémovýšpecialistapredaktivácioupriecestnéhozabezpečovacieho
zariadenia do prevádzky nepožiadal o vypracovanie ´´rozkazu o vypnutí a zapnutí zabezpečovacieho

zariadenia´´. Zamestnanci žalovaného v 1. aj v 2. rade svojim konaním porušili ustanovenie § 23
ods. 1, písm. g) zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten kto
porušením povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom ohrozí bezpečnosť alebo
plynulosť železničnej alebo lodnej dopravy alebo v nej spôsobí dopravnú nehodu. Zo spisového
materiálu železničnej polície jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu následkom ktorej vznikla škoda
na majetku žalobcu spôsobili a zavinili žalovaní v 1. a 2. rade čím v celom rozsahu zodpovedajú za

vzniknutúškodu.Tátopozostávazpoškodenianávesu455.126,-Sknákladovnaprepravupoškodeného
návesu 13.653,- Sk a ušlého zisku 364.000,- Sk. Pri uplatnení nároku ušlého zisku žalobca vychádzalz totálneho poškodenia návesu a teda v období 4-och mesiacov, pokiaľ nezakúpil nový, nemohol
vykonávať žiadnu prepravu vrátane plnenia Zmluvy o poskytovaní dopravných expedičných služieb z
prevozu nákladov automobilovou dopravou z 28.05.2005 uzavretú so spoločnosťou OOO´´ZEUS´´, čím

prišiel o istý predpokladaný zisk. Náves vykonával mesačne priemerné výkony 10.000 km pri nákladoch
závislých od ubehnutých kilometrov 0,327678 USD / 1 km čo je v prepočte 10,20 Sk. Z celkovej hrubej
ceny za jeden ubehnutý kilometer 3,18 UAH čo je v prepočte 19,30 Sk. Predpokladaný hrubý príjem
je tak vypočítaný ako 4 mesiace x 10 000 km x 19,30 Sk cena za 1 kilometer a tvorí sumu 772.000,-
Sk. Variabilné náklady na prepravu vypočítané ako 4 mesiace x 10.000 km x10,20 Sk náklad na jeden

kilometer tvoria sumu 408.000,- Sk. Rozdiel medzi predpokladaným príjmom a nákladmi tak predstavuje
ušlý zisk vo výške 364.000 Sk.

Žalobca k týmto tvrdeniam doložil protokol Ukrajinského strediska pohavaríjnej ochrany, zo záveru
ktorého vypláva, že škoda na návese bola 70.864,16 HRN čo k 10.02.2006 zodpovedá škode 11.721,-
Eur. Ďalej predložil zmluvu medzi obchodnou spoločnosťou ´´ZEUS´´ s.r.o. a žalobcom z 25.08.2005 a

ďalej expertíznu správu spoločnosti Expertízna a konzultačná s.r.o. o vyčíslení nákladov na prepravu
poškodeného návesu.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že odmieta zavinenie svojich zamestnancov na vzniknutej škode. Podľa
Rozhodnutia č. XXX/XXXX - F. z 16.11.2005, ktorým žalovaný v 2. rade ukončil vyšetrovanie príčin

stretu posunujúceho dielu s motorovým vozidlom, zavinenie na nehode spočíva v 90%-tách na vodičovi
kamiónu a zamestnancoch žalovaného v 2. rade, pričom vodič kamiónu si pred vchodom na železničné
priecestie nepočínal dostatočne opatrne a nepresvedčil sa o tom či sa k priecestiu nepribližujú dráhové
vozidlá, najmä z dôvodu, že bola noc a zavinenie zamestnancov žalovaného v 2. rade spočíva v
tom, že pred započatím posunu sa nepostarali o uzatvorenie železničného priecestia a neuviedli do

činnosti zabezpečovacie zariadenie, ktoré je vybavené svetelnou a akustickou signalizáciou. Podľa
Rozhodnutia zamestnanci žalovaného v 1. rade mali mať 10% podiel a ich zavinenie malo spočívať v
tom, že nestrážili priecestie počas výkonu posunu. v skutočnosti však ich podiel nie je žiadny, nakoľko
výpravca - zamestnanec žalovaného v 2. rade, bol pred započatím posunu povinný uviesť do činnosti
zabezpečovacie zariadenie, čo neurobil. Nakoľko priecestie bolo vybavené zabezpečovacím zariadením

povinnosťou zamestnancov žalovaného
v 1. rade nebolo priecestie strážiť, iba v prípade, že by bolo zariadenie nefunkčné, o čom by boli
vyrozumení výpravcom. Od uvedenia zariadenia do prevádzky až do vzniku nehodovej udalosti ho
obsluhoval výpravca a tak tomu malo byť v čase vzniku nehody. Žalovaný v 1. rade tiež namietol
výšku nároku, nakoľko ohliadka rozsahu poškodenia návesu bola vykonaná na Ukrajine a v záujme

objektívneho zistenia bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť ohliadku v mieste poškodenia za účasti
polície a zástupcov účastníkov. Škoda podľa uznesenia železničnej polície bola odhadom určená sumou
45.000,- Sk. Tiež namietol výšku ušlého zisku, kedy podľa Zmluvy uzavretej na dobu určitú mal v
priebehu 3 mesiacov vykonať 9 ciest za odmenu 400.113,- Sk, od tejto odmeny treba ešte odpočítať
náklady, ktoré boli podľa žaloby 408.000,- Sk. Tiež namietol nárok v časti nákladov spojených s

prepravoupoškodenéhonávesu,ktorébolivypočítanéčistovteoretickejrovineaautorexpertízynemalk
dispozícii žiadne reálne podklady. Vyplýva to z nejasností ohľadom údajov o priemernej čistej mesačnej
mzdy vodiča pričom žalobcovi museli byť tieto údaje známe nakoľko prepravu mal vykonať vlastným
vozidlom. K týmto tvrdeniam žalovaný v 1.rade doložil Rozhodnutie č. XXX/XXXX - F. z 16.11.2005.

Žalovaný v 2. rade tiež žiadal žalobu zamietnuť. Tá sa v podstate opiera o výstupy zo šetrenia
Železničnou políciou a IBŽD - strediskom bezpečnosti a inšpekcie Košice, pričom oba tieto výstupy trpia
vadami. Železničná polícia neskúmala a nevyhodnotila konanie všetkých osôb z hľadiska trestnoprávnej
zodpovednosti,naopakvecuzavrelatak,žedošlolenkpriestupku,pričomzničohonevyplývaporušenia
ktorej povinnosti, ktorého všeobecne záväzného právneho predpisu sa mali zamestnanci žalovaných

dopustiť. Žalovaný v 2. rade má za to, že sa dopustili maximálne porušenia interných predpisov,
čo nezakladá vznik priestupku. Naopak konanie vodiča poškodeného vozidla nesie znaky porušenia
zákona o premávke na pozemných komunikáciách, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na
železničnom priecestí, pričom z výpovedi svedkov vyplýva, že automobil na železničnom priecestí stál
a to už pred zrážkou. Z dokumentácie prípadu možno bezpečne usúdiť, že vodič nedodržal ustanovenia

§25, §26 zákona o premávke na pozemných komunikáciách upravujúce správanie vodiča pri prejazde
železničným priecestím. Spôsob správania by objasnilo záznamové zariadenie tachografového krúžku ,
ktoré však žalobca odmietol Železničnej polícii doložiť, nakoľko sa vo vozidle údajne nenachádzalo,
pričom však povinnosť takejto výbavy a sankcie za porušenie tejto povinnosti vyplývajú zo zákona č.462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave. Pochybenia sa Železničná polícia dopustila
tiež odložením veci z dôvodu, že o skutku sa už rozhodlo, avšak rozhodnutie, na ktoré Železničná polícia
odkazovala bolo internej povahy a zároveň nemalo povahu kárneho alebo disciplinárneho rozhodnutia

ako predpokladá príslušné ustanovenie § 66 zákona o priestupkoch. Tiež vzniesol námietku proti výške
uplatneného nároku, kedy ohodnotenie poškodenia návesu nie je ničím zdokumentované a nie je zrejmé
ako k nej žalobca dospel. Vyčíslenie nákladov na prepravu vypracovala obchodná spoločnosť, ktorá
nie je zapísaná ako znalecká organizácia a ani jej predmet činnosti takejto činnosti nezodpovedá.
Samotnáexpertíznasprávavyvraciauplatňovanieskutočnýchnákladov,keďžeuplatňujepoložky,ktorés

prevozom poškodeného návesu bezprostredne nesúvisia. S metodikou výpočtu ušlého zisku žalovaný v
2. rade nesúhlasí. Žalobe tiež chýba elementárna právna kvalifikácia, kedy odkázala len na ustanovenie
o zodpovednosti osôb vykonávajúcich dopravy, pričom žalovaný v 2. rade takouto osobou nie je.

Žalobca na námietky žalovaných uviedol, že zodpovednosť žalovaných za škodu vychádza v 1. rade z
ustanovenia § 415 OZ o všeobecnej preventívnej povinnosti, ktorej

porušením so vznikom škody vzniká všeobecná zodpovednosť žalovaných podľa ustanovenia § 420
OZ Predpokladom vzniku takejto zodpovednosti je tiež porušenie pracovných povinností, ktoré v danom
prípade upravuje zákon o Dráhach v ustanoveniach §14, §18, §25, §27 a vyhlášky Ministerstva DPT
250/1997 Z.z. v §2 a §39. Z takejto právnej kvalifikácie nakoniec vychádza aj rozhodnutie Železničnej
polície. K skutkovým námietkam uviedol, že práve zo šetrenia Železničnej polície vyplýva, že vodič

poškodeného vozidla zastal ešte pred železničným priecestím a naň vošiel až potom ako sa presvedčil,
že nie je spustená výstraha a nevidel prichádzať žiadne koľajové vozidlo. Železničná polícia ustálila, že
vodič vozidla za nehodu nenesie žiadnu vinu respektíve spoluzavinenie.
Súd sa ďalej oboznámil s obsahom priestupkového spisu ČSK:ŽP-448/2005-OTSK/ČT oddelenie
trestno-právneho konania, odboru ŽP Čierna na Tisou.

Podľa ust. § 427 OZ (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o

vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Žalobca uplatnil žalobou nárok na náhradu škody a ako zodpovednostné subjekty označil žalovaných.
Škoda vznikla zrážkou posunovaným železničným dielom a nákladným motorovým vozidlom na
železničnom priecestí. Podľa ustanovenia § 427 OZ právnické osoby vykonávajúce dopravu

(prevádzateľ) zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Pojem prevádzateľ
zákon bližšie nešpecifikuje, účelom úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je prenesenie rizika vyplývajúceho z tohto špecifického zdroja zvýšeného nebezpečia, na
subjekty vykonávajúce dopravu. Majú to byť teda subjekty, ktorých hlavným predmetom činnosti je
doprava v širšom zmysle, teda nielen právna a faktická dispozícia z dopravným prostriedkom, ale aj

jej riadenie a zabezpečovanie. V prípade žalovaného v 1. rade zákon č. 259/2001 Z.z. aj predmet
činnosti určuje prevádzkovanie dopravy na dráhe, v prípade žalovaného v 2. rade zákon č. 258/1993
Z.z. aj predmet činnosti určuje zabezpečenie prepravných a dopravných služieb aj prevádzkovaním
železničných dráh. V predmetnom prípade je žalovaný v 1. rade subjektom, ktorý vykonával samotný
posun vozňov zúčastnených na strete v mieste vzniku škody a žalovaný v 2. rade správcom a užívateľom

tohto miesta, najmä dráhy a zodpovedným za jeho bezpečnosť obsluhou zvukového a svetelného
priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ktoré v čase stretu nebolo v činnosti.

Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
je kvalifikovaná udalosť , ku škode musí prísť v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky. Opäť zákon

nedefinuječosamyslíosobitnoupovahouprevádzky,alejenepochybné,žezhľadiskaurčenianákladnej
dopravy je stret posunujúceho železničného vozňa po koľajách s automobilom na železničnom priecestí
takouto udalosťouje. Len v dôsledku tohto stretu došlo k poškodeniu návesu nákladného vozidla, preto je splnená
aj ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti - príčinná súvislosť vzniku škody s osobitnou povahou
prevádzky. Nakoniec, tieto dve podmienky vzniku zodpovednosti - vznik škody minimálne na návese

a príčinnú súvislosť s osobitnou povahou prevádzky nikto nenamietal a preukázaná je výpoveďami
zúčastnených pracovníkov žalovaných a doloženou dokumentáciou. Tento typ zodpovednosti je
objektívny a prevádzateľ sa jej nemôže zbaviť (§ 428 veta prvá OZ).
V prípade stretu dvoch prevádzok zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na škode (§ 431 OZ).
Ide o posúdenie skutkových okolností konkrétneho stretu a akú spoluúčasť v ňom hrali jednotlivý

prevádzatelia, nie v zmysle zavinenia. Skutkové okolnosti predmetnej nehody ustálilo vyšetrovanie
Železničnej polície, kde vyšetrovateľ konštatoval, že prevádzateľ motorového vozidla nemá žiadnu
spoluúčasť na vzniknutej škode, nakoľko pred priecestím zastal, rozhliadol sa a pri nečinnom PZZ
vošiel do priecestia (výpoveď vodiča a príslušníka SBS na bráne do areálu stanice). Z uvedeného
vyplýva, že výlučný podiel na vzniku škody je na strane prevádzateľov železničnej dopravy. V prípade
spoluzodpovednosti (§ 438 ods. 1 OZ) zodpovedajú škodcovia spoločne a nerozdielne a následne sa

môžu vysporiadať podľa účasti na spôsobení škody (§ 439 OZ).

Nárok v časti výšky škody a náhrady trov bude predmetom konečného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na

tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.