Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 13, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711010379
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Stanislava Hájička a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému V. V., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. dňa 13.júna 2012 o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici z 25.januára 2012, sp.zn. 1T 104/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z 25.januára 2012, sp.zn. 1T 104/2011 bol obžalovaný
V. V. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom
základe, že

hoci bol ako otec maloletého Z. K., nar. XX.XX.XXXX povinný podľa Zákona o rodine prispievať na

jeho výživu po 100 Eur mesačne, na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn.
10P/20/2009, zo dňa 10.6.2009, právoplatného dňom 19.6.2009, vždy do 20.dňa v mesiaci, do rúk
matky dieťaťa V. K., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v W. A., W. č. XXX/XX, túto povinnosť neplnil ani v
mieste bydliska maloletého, ani na inom mieste a úmyselne sa jej vyhýbal tak, že po tom, ako zrušil
evidenciu na príslušnom úrade práce dňom 17.8.2010, z toho dôvodu, že išiel pracovať do zahraničia,
sa zamestnal v a.s. Express People Praha 9, Česká republika a to dňom 23.8.2010, najskôr na dohodu

o vykonaní práce, neskôr v riadnom pracovnom pomere, zamestnávateľovi však vyživovaciu povinnosť
nenahlásil, pričom jeho čistý priemerný mesačný zárobok činil sumu 4.125,-Kč, pracovný pomer bol zo
stranyzamestnávateľaukončenýdňom2.12.2010preneospravedlnenéabsencieobvineného,následne
saužnapríslušnomúradeprácenezaevidoval,nepodnikal,nebolozistené,žebyniekderiadnepracoval,
čím mu za obdobie od septembra 2010 do 25.1.2012 vznikol dlh na výživnom 1.700 Eur, pričom čin
nemal trvalo nepriaznivé následky na maloletého.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36
písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný V. V. odvolanie, ktoré písomne

bližšie neodôvodnil, avšak na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázal na to, že namieta správnosť
napadnutého rozsudku len vo výroku o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody s tým, že
navrhol, aby mu bol po zrušení spomenutého výroku o treste uložený iba podmienečný trest odňatia
slobody už aj z toho dôvodu, že s matkou maloletého Z. K. mal záujem dohodnúť sa ohľadom bytu, v
ktorom V. K. býva, avšak k dohode nedošlo z dôvodov na strane V. K..

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods.1 Tr.por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Tr.por.,

na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťokremvytýkanýchchýbzameralaj
na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods.1 Tr.por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 30.novembra 2011 a 25.januára 2012 vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností
významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých
obžalovaný V. V. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení

rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to,
že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom

nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti
skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania žalovaného skutku aj podľa
názoru odvolacieho súdu okrem svojho vlastného priznania jednoznačne usvedčený predovšetkým
svedeckou výpoveďou matky maloletého Z. K. V. K., ako aj vo veci vykonanými listinnými dôkazmi, o
objektívnosti ktorých neboli zistené žiadne pochybnosti.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto
v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa v
celom rozsahu stotožňuje.

Okresnýsúdtiežvsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuveľmi
správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu a potom na ich podklade obžalovanému V. V. v súlade so zákonom uložil podľa § 207 ods. 2
Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov, pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov tak, ako
sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s
kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, (správne pritom ako poľahčujúcu okolnosť zhodnotil tú skutočnosť,
že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a ako priťažujúcu

okolnosť pritom tiež správne zistil, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený) i na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák. a na výkon
uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože
obžalovaný V. V. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného V. V.
zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.