Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Pavol Bielik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/20/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010078
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010078.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2012 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému U.O., takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: U. O., nar. XX.XX..XXXX v X., trvale bytom W. P.. XXX, okres L.,
j e v i n n ý , ž e
1/ v presne nezistený deň koncom mesiaca marec a začiatkom mesiaca apríl 2010 po predchádzajúcej
dohodesodsúdenýmO.P.vylákaliodpoškodenejQ.W.3500eurakozábezpekunaposkytnutiepôžičky
poškodenej vo výške 35 000 eur, hoci vedeli, že pôžičku jej neposkytnú, peniaze minuli pre vlastnú
potrebu, čím spôsobil Q. W.kodu 3500 eur,
2/ v presne nezistený deň v máji 2010 z bytu W. X., na ulici R.. P.. X/X v L., s ktorou v byte býval,
odcudzil bez jej vedomia sumu 3500 eur, ktorú mala W. X. v byte z tržby solárneho štúdia T., čím spôsobil
spoločnosti X.-S., spol. s. r. o., W. B. XX, L. XXX XX, IČO: XXXXXXXX škodu 3500 eur,
t e d a
v bode 1
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
v bode 2
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
v bode 1
prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z.
v bode 2
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. a za to sao d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 2, § 51 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Trestného zákona k úhrnnému
trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov, výkon ktorého sa
mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému U. P. povinnosť počas skúšobnej
doby uhradiť Spoločnosti X.-S., U.. s.r.o. W.. B. XX, L., XXX XX, IČO: XXXXXXXX, škodu 3500 euro.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný U.O. je povinný uhradiť U. X.-S., U.. s.r.o. W. B. XX,
L., XXX XX, IČO: XXXXXXXX, škodu 3500 euro.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa U. R.-O., s.r.o., so sídlom L. XXX, XXX XX Z., IČO:
XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov P., W., X., X., W., podľa § 263 ods. 3 písm.
a) Tr. poriadku prečítal výpoveď svedka I. z prípravného konania, podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. poriadku
prečítal výpoveď svedka K. z prípravného konania, podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil zápisnicu o
trestnom oznámení čl. 1-9, rekognície čl. 49-60, konfrontáciu čl. 87-88, zmluvu čl. 89-92, príjmový
pokladničnýdokladčl.93,zápisškodovejkomisiečl.94,správyčl.112-115,zápisnicačl.116-121,trestný
rozkaz čl. 134, register trestov čl. 122-123, 203.
Obžalovaný ku skutku pod bodom 1 okrem iného uviedol, že ho oslovil svedok I., ktorý už zomrel, že
potrebuje poskytnúť pre svoju zamestnávateľku pôžičku, povedal, že to nie je problém, s W. a I. sa stretli
v L., neďaleko polície. Bol tam aj P., ktorý si s W. dohodol podmienky. P. mal poskytnúť W. pôžičku, P.
oslovil on. W. požadovala 35 000 eur, P.iadal zábezpeku tejto pôžičky 3500 eur, s tým, že peniaze bez
nejakej ďalšej zábezpeky jej poskytne do 3-4 dní. Na druhý deň mu volal P., či by nemohol s I.sť do Z.
pre zmluvy a tú finančnú čiastku, tú zábezpeku. Išli potom s I. do Z., W. dala I. v kancelárií peniaze, tento
si ich prerátal. Po návrate zo Z. išiel so zmluvami a s peniazmi on, potom čo I. vyložil do B. za P.. P. dal
všetky doklady aj peniaze. Na druhý deň mu P. povedal, že v kúpeľoch v X. mu vykradli skrinku a zobrali
všetky peniaze, že má o tom aj zápis. Asi deň, dva potom čo mal P. poskytnúť pôžičku mu volala W., že
P. jej nedvíha telefón. On sa P. dovolal, ten mu povedal, že nie je schopný W. vrátiť ani tú zábezpeku. On
telefonoval potom s W., bol pri tom aj P., ktorý potvrdil, že tú zábezpeku on P. odovzdal. Keď jej povedal,
že mu vykradli skrinku, W. mu povedala, že ju to nezaujíma. Na otázku prokurátora uviedol, že vo Z. od
W. peniaze prevzal I., ktorý to aj podpísal. Vo Z. bol na svojom aute len raz. Podmienky zmluvy s W.
dojednávalP..NaotázkuprokurátoraakosivysvetľujetvrdenieW.,žeboladvakrátvPrievidzi,niktosňou
nekomunikoval, uviedol, že on jej neposkytol pôžičku a nedohodol podmienky. Mal dohodnutú odmenu
za túto pôžičku 1000 eur. Na otázku samosudcu, prečo sa takýmto spôsobom nebránil v prípravnom
konaní a odmietol vypovedať, uviedol, že chcel sa s P. konfrontovať pred súdom. Na otázku samosudcu
ako si vysvetľuje gramatickú chybu v zmluve o pôžičke v mene P., kde je uvedené P., obžalovaný uviedol,
že si to nevie vysvetliť. Na otázku prokurátora, ako si vysvetľuje, že ho samotný P. usvedčuje z trestnej
činnosti, uviedol, že P. pri telefonáte s W. v jeho prítomnosti priznal, že peniaze od neho dostal a tie
mu boli odcudzené v kúpeľoch. Na otázku samosudcu uviedol, že on prehovoril P., aby poskytol W.
peniaze. Je pravda, že pred P. oslovil aj X., ale ten do toho nechcel ísť. Na otázku samosudcu, prečo
P. na druhej strane tvrdí, že z tých 3500 eur si nechal 1000 eur a jemu zostalo 2500 eur, uviedol, že on
dal P. všetky peniaze. V roku 2010 bol s P. kamarát. Na otázku, prečo sa do celej veci zamiešal, keď
mohol I. dať kontakt na P., veď s tým mal len výdaje, bol autom vo Z., uviedol, že mal sľúbené za to 1000
eur, ktoré nevidel. Na otázku prokurátora, či poznal finančnú situáciu P., uviedol, že vedel, že požičiava
peniaze. Ku skutku pod bodom 2 okrem iného uviedol, že s poškodenou X.ili ako druh a družka, majú
spolu dcéru. V marci, alebo v apríli 2010 si našiel priateľku, rozhodol sa ukončiť s poškodenou X. vzťah.
Od brata poškodenej X. mali požičané 3500 eur, peniaze minuli spoločne s poškodenou, poškodená sa
rozhodla, že ak nebude s ňou žiť, tak ho udá za krádež tých peňazí, potom čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že tú hotovosť tých 3500 eur si zobral a nepovažuje
to za krádež, uviedol, že nepovedal, že sa jednalo o iné peniaze, peniaze boli zo solárneho štúdia. Knovej priateľke sa nasťahoval asi v septembri 2010, do zahraničia chcel odísť pred Vianocami 2010.
Na otázku samosudcu uviedol, že tie peniaze boli položené v peňaženke, nevedel, že sú zo solárneho
štúdia, tvrdí, že tie peniaze zo solárneho štúdia minul spolu s poškodenou X.. To, že tvrdí poškodená
X., že peniaze minul on, je preto, lebo zistila, že má novú priateľku. Na otázku samosudcu, prečo vo
výpovedi v prípravnom konaní, nie je uvedené, že tie peniaze minul spoločne s poškodenou X., uviedol,
že na polícií mu povedali, že sa má priznať, keď sa vrátil z polície, volal mu X., vedel, že bol na polícií,
vedel to preto, že ten vyšetrovateľ je bývalý spolužiak X..
Svedok P. okrem iného uviedol, že čo sa týka skutku pod bodom 1 od W. chceli s obžalovaným vylákať
3500 eur. Pre tie peniaze išiel obžalovaný spolu s I.. Obžalovaný mu potom doniesol 1000 eur, ale
povedal,žestýmbudúproblémy,žesitodalaW.overiťunotára.Odvtedyzačaliproblémyspoškodeným
K., ktorý vyplatil W.. S poškodeným K. sa dohodol a splatil 1000 eur, ktoré od obžalovaného dostal. Na
polícií vypovedal pravdu, všetko čo vedel. Na otázku prokurátora uviedol, že kontaktoval ho obžalovaný
na začiatku a povedal mu, že takýmto spôsobom sa dajú zarobiť peniaze, teda, že od W. vylákajú
peniaze. S obžalovaným sa s W. stretli v L. pri polícií. Prišiel tam aj I. spolu s W.. Okrem vymenovaných
osôb tam nikto iný nebol, ani osoba menom L., tá tam bola druhýkrát. Bolo to pri podpisovaní zmluvy
o pôžičke. Ten druhýkrát to bolo vtedy, keď sa išlo pre peniaze do Z., vtedy druhýkrát ten príjmový
pokladničný doklad vypisoval L., vtedy bolo uvedené aj jeho meno zle, vedel, že s tým budú problémy. V
čase skutku reálne nemal k dispozícií 35 000 eur, vedel, že tie peniaze nemá odkiaľ zohnať, myslel si, že
ani W. nedá tých 3500 eur. Na otázku prokurátora, či obžalovaný poznal jeho finančnú situáciu, svedok
uviedol, že poznal, vedel, že nič nemá. Bol nezamestnaný, nemal žiaden účet. Na žiadosť samosudcu
svedok do očí obžalovaného uviedol, že to bol od začiatku podvod, chceli vedome oklamať W., následne
obžalovaný uviedol, že to bolo tak, ako vypovedal on.
Svedok W. okrem iného uviedol, že čo sa týka skutku pod bodom 1, prišiel za ním P., či nevie vybaviť
nejakúpôžičkupreW..Nebolschopnýjejvyhovieť,neskôrsadozvedelodW.,žezaplatilanejaképeniaze
vopred. On už potom od toho dával ruky preč. Na otázku uviedol, že v prípade W. sa malo jednať asi o
sumu 35 000 eur pre nejakú dopravnú firmu. S P. sa osobne nestretol, bavili sa len cez telefón.
Svedok X. okrem iného uviedol, že o skutku pod bodom 2 mu hovoril prvý brat, alebo sestra, už si to
nepamätá. Brat bol veľmi nahnevaný, zakázal obžalovaného púšťať do bytu. Sumu 3500 eur, mala mať
doma schovanú sestra, možno, že aj hovorila, kde tie peniaze mala, ale už si to nepamätá. Sestra mu
povedala, že tie peniaze, keď prišla domov nenašla. Na otázku, či bolo možné, že sestra mala doma
takú sumu, uviedol, že bola zodpovedná za solárne štúdium a tržbu odovzdávala vždy na konci mesiaca.
Boli to peniaze z tržby. Na otázku samosudcu, prečo bolo trestné oznámenie podané až v septembri
2010, keď sa skutok stal v máji 2010, uviedol, že brat U. dal obžalovanému šancu, obžalovaný stále
potom zavádzal rôznymi rečami. Na otázku obžalovaného uviedol, že brat U. preto strhával sestre po
100 eur z výplaty za tieto peniaze. Na otázku prokurátora uviedol, že nevie, či obžalovaný dostal týždeň,
alebo dva na to, aby peniaze vrátil.
Svedkyňa X., okrem iného uviedla, že čo sa týka skutku pod bodom 2, mala na starosti solárne
štúdium, bola prevádzkovateľka, tržbu si nosila každý večer domov na konci mesiaca, tržbu za mesiac
odovzdávala majiteľovi. Peniaze mala doma kvôli tomu, že potrebovala peniaze na chod solárneho
štúdia. Raz koncom mesiaca 24. alebo 25. dňa v mesiaci potrebovala vyplatiť za nové trubice, išla na to
miesto, kde mala tie peniaze v šuflíku v peňaženke odložené, peniaze tam neboli. Keď prišiel obžalovaný
domov, spýtala sa ho, kde sú peniaze, on na to povedal, že ich vráti, že si ich zobral na niečo, na čo
to jej nechcel povedať. Peniaze dodnes nevrátil, ona ich spláca. Má dve roboty, okrem toho živí jeho
dcéru, na ktorú vôbec neplatí. To, že obžalovaný peniaze zobral, dala vedieť majiteľovi solárneho štúdia,
s tým, že peniaze vráti. Majiteľ dal obžalovanému čas do konca mesiaca, aby peniaze vrátil, nevrátil
ich, potom mu dal ešte asi tri mesiace, aby ich vrátil. S obžalovaným sa rozišla zle, našiel si 17 ročnú
priateľku, s ktorou ju rok podvádzal. To, že obžalovaný mieni odísť do cudziny sa dozvedela od priateľky
obžalovaného, keď sa s ňou stretla niekedy v auguste, keď podala trestné oznámenie. Na otázku, aké
mali bežné výdavky mesačne, keď spolu žili na domácnosť, uviedla, že asi 500 eur. Nie je pravda, čo
tvrdil obžalovaný na pojednávaní, keď tvrdil, že tých 3500 eur spoločne minuli na domácnosť. Na otázku
samosudcu uviedla, že tú tržbu pravidelne každý večer odkladala na jedno miesto. Na uvedenom mieste
nemala uložené vlastné peniaze, tie mala uložené v peňaženke v kabelke.Svedkyňa W. okrem iného uviedla, že čo sa týka skutku pod bodom 1, v čase keď bola konateľkou
spoločnosti R., táto mala veľké finančné problémy, chcela získať nejakú pôžičku, najskôr cez banky,
potom aj prostredníctvom osôb, jej zamestnanec pán I., jej nakoniec poradil z L. dvoch mužov. Jeden
z nich bol obžalovaný, druhý tvrdil, že je futbalový reprezentant, meno si nespomína, potom čo bola
prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, svedkyňa uviedla áno, volal sa P.. Pri stretnutí v
kaviarní v L. uviedli, že sú ochotní peniaze požičať. Malo sa jednať o 35 000 eur. Mala však dopredu
dať zábezpeku 10%. Toto jej bol aj podozrivé, ale až neskôr. Zariskovala a tie peniaze dala dokopy,
aj keď to išlo ťažko. Bolo to na druhom stretnutí vo Z. v kancelárií, kde tie peniaze vyplatila. Peniaze
podľa nej prebral ten blondiak, obžalovaný. Neskôr ju kontaktoval P., tvrdil, že tie peniaze tých 3500
eur mu boli odcudzené v bazéne zo skrinky. Uviedla mu, že trvá na tom, aby na základe zmluvy jej
vyplatili 35 000 eur. Po viacerých telefonátoch, však už súhlasila aj s tým, aby jej vrátili aspoň tých 3500
eur. Na otázku samosudcu, kto vystupoval pri osobných jednaniach aktívnejšie, svedkyňa uviedla, že
obžalovaný. Je pravda, že zaregistrovala zlé priezvisko na tom doklade o poskytnutí zábezpeky 3500
eur, lebo tých 35 000 eur, mal poskytnúť na základe zmluvy P.. Pri vyzdvihnutí sumy 3500 eur vo Z. bol
I. spolu s obžalovaným.
Svedok I. ktorý dňa 4.12.2010 zomrel vo svojej výpovedí v prípravnom konaní dňa 22.7.2010 ku skutku
pod bodom 1, okrem iného uviedol, že od marca 2010 do mája 2010 pracoval u svedkyni W. ako vodič,
táto spomínala, že má finančné problémy a potrebovala by požičať peniaze. Asi v marci v roku 2010 ho
oslovil obžalovaný, bol to jeho kamarát, keď mu povedal, že zamestnávateľka potrebuje požičať peniaze,
uviedol, že sa skúsi niekoho spýtať, po týždni mu povedal, že pozná niekoho, kto by W. požičal aj bez
toho, že by musela založiť majetok. Potom dohodol stretnutie v L., kam prišiel on aj s W.. O mieste a
termíne stretnutia rokoval len s obžalovaným. Na mieste okrem obžalovaného bol aj P., obžalovaného
predstavil ako chalana, ktorý bude požičiavať peniaze. P. uviedol, že je ochotný požičať peniaze, ale
potrebuje zložiť od W. nejakú zálohu vo výške 10%, teda 3500 eur. Hovoril väčšinou P., ale aj obžalovaný
sa zapájal do debaty. Dohodli sa, že W. zaplatí zálohu a asi do týždňa jej požičajú 35 000 eur. W. si za
dva dni zohnala peniaze, tých 3500 eur, telefonovali P., aby si prišli pre zálohu, tvrdil, že nemôže prísť,
toto sa opakovalo asi dvakrát, on potom volal obžalovanému, ten mu povedal, že to vybaví. V Prievidzi
sa všetci traja stretli, on, obžalovaný a P., P. prišiel s vypísanou zmluvou. Povedal, že aby išli do Z. sami,
on potom s obžalovaným išli do Z. za W. na jeho aute. P. pred ním vypísal príjmový pokladničný doklad,
nepodpísal ho, doklad aj zmluvu niesli do Z. ku W.. U W. v kancelárií, táto podpísala zmluvu, dala overiť
podpis u notára, vyplatila peniaze 3500 eur, prevzal ich on a podpísal aj príjmový doklad, ktorý vypísal
P.. Peniaze si zobral obžalovaný spolu so zmluvou. P. peniaze dostal, ale na druhý deň mu volal, že mu
peniaze ukradli, že mu vykradli skrinku na plavárni.
Na čl. 89-90 sa nachádza zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom O. P. a dlžníkom Q. W.,
pričom predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov 35 000 eur. Podľa zmluvy, záväzok
je zabezpečený tým, že dlžník zložil poplatok vo výške 3500 eur ako zábezpeku pôžičky, zmluva je
podpísaná dňa 31.3.2010 vo Z..
Na čl. 93 sa nachádza príjmový pokladničný doklad z 30.3.2010 podľa ktorého P. prijal od Q. W. 3500 eur.
Na čl. 203 sa nachádza odpis registra trestov obžalovaného z 26.6.2012, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný bol celkom 4 krát súdne trestaný, ale vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako keby
nebol odsúdený.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku pod bodom 1 tohto rozsudku, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
č. 300/2005 Z. z. a tiež bolo preukázané, že sa dopustil skutku pod bodom 2 tohto rozsudku, čím
naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods.1, 3 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z. Aj keď obžalovaný spáchanie skutku pod bodom 1 tohto rozsudku poprel, zo spáchania trestnej
činnosti je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej W., výpoveďou svedka P., prečítanou svedeckou
výpoveďou I. z prípravného konania, a tiež aj obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v
prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva,
že obžalovaný spolu s odsúdeným P. v období od konca mesiaca marec do začiatku mesiaca apríl 2010
po vzájomnej dohode vylákali od poškodenej W. 3500 eur ako zábezpeku za poskytnutie pôžičky hoci
vedeli, že pôžičku jej neposkytnú. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2, aj keď obžalovaný spáchanietejto trestnej činnosti popiera, pričom uvádza, že finančné prostriedky vo výške 3500 eur, ktoré patrili
spoločnosti X.-S., spol. s. r. o. v L. neodcudzil, finančné prostriedky minuli pre chod domácnosti
spolu so svedkyňou X., súd považuje túto jeho obranu za účelovú vedenú snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti, táto trestná činnosť, podľa názoru súdu bola preukázaná výpoveďou svedkyne X.,
čiastočne výpoveďou svedka X. na hlavnom pojednávaní. V súvislosti s obranou obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, že peniaze minuli spoločne so svedkyňou X., treba poukázať na tú skutočnosť, že
vprípravnomkonanísanebrániltakýmtospôsobom,nasvojuobranuvtedyuviedol,žetúvecnepovažuje
za krádež, pretože žili v spoločnej domácnosti a peniaze mali spoločné. Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaný v konaní pred súdom vypovedal v súvislosti s tou istou vecou rozdielne, ako vypovedal v
prípravnom konaní.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona a za použitia ustanovenia § 51 ods.
1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
s probačným dohľadom v trvaní 28 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 3 roky, počas ktorej sa nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade by
mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest v trvaní 28 mesiacov vykoná. Súd zároveň uložil
obžalovanému povinnosť uhradiť spoločnosti X., spol. s. r. o., W. B. XX, L.kodu vo výške 3500 eur,
túto povinnosť uložil obžalovanému aj v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku. Súd zároveň v
zmysle § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal spoločnosť R. - O., s. r. o. so sídlom L. XXX vo Z., na ktorého
prešiel nárok poškodenej W. v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku s nárokom na náhradu
škody na občiansko súdne konanie, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnostinanáhraduškody,alebonavysloveniepovinnostinanáhraduškodybybolopotrebnévykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a trestné stíhanie by predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.