Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/191/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811206795
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811206795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom K.. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne J. V.

rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX J. Y. L., zastúpená JUDr. Stanislavom Kaščákom,
advokátom so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovaným: v 1. rade L. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, v 2. rade J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XX, žalovaní v 1.
a 2. rade zastúpení JUDr. Jozefom Chudom, advokátom so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce,
v 3. rade K. V., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX J. Y. L., o zaplatenie 9.040 eur., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 9.040 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 9040,- eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaní v
1. až 3. rade uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.5.2006 medzi
žalovaným v 3. rade ako dlžníkom - stavebným sporiteľom), žalovaným v 1. rade ako spoludlžníkom a
žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom a spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako úverovým

veriteľom. Na základe tejto zmluvy žalovaní prevzali od PSS, a.s. sumy vyplývajúce z úverovej zmluvy.
Stavebný úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to na základe záložnej zmluvy na
nehnuteľnú vec zo dňa 30.5.2006, ktorú uzavrela žalobkyňa ako záložca so spoločnosťou PSS, a.s.
ako záložným veriteľom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti: parcela č. 2185/13 - zastav, plochy a
nádvoria o výmere 665 m2, a rod. dom súp. č. 457 postavený na parc. č. 2185/13, všetky zapísané na
LV č. 1153, k.ú. Hanušovce n. T. Práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z vyššie
uvedených zmlúv stále aj v súčasnosti trvajú. Ohľadne vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré

sú predmetom zálohu, sa pred tunajším súdom viedlo medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade a
jeho bývalou manželkou a dcérou žalovaných v 1. a 2. rade súdne konanie, ktoré je už právoplatne
skončené a bolo vedné pod č.k. 3C 231/2007. Ohľadne majetkových nárokov vyplývajúcich z tvrdených
investícií do nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, sa pred tunajším súdom viedlo medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a jeho dcérou Marcelou Kolčárovou súdne konanie pod sp.zn. 11C
119/2010.Nakoľkožalobkyňazaložilapredmetnýrodinnýdomformouzáložnéhoprávanazabezpečenie
stavebného úveru, a keďže nikto zo žalovaných tento úver nesplácal, bola žalobkyňa nútená začať

splácať úver z pozície záložcu, pretože bolo žalobkyni od PSS, a.s. doručené odstúpenie od zmluvy
úverovej zo dňa 5.5.2009 a oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 9.7.2009. Tiež bola
žalobkyni doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 24.11.2009 od dražobnej spoločnosti
1. KOŠICKÁ DRAŽOBNÁ s.r.o. Pretože žalovaní nesplácali úver, musela začať splátky vykonávaťžalobkyňa, aby PSS, a.s. cestou dobrovoľnej dražby nepredala predmetný dom na uspokojenie svojich
majetkových nárokov z neplateného úveru. Žalobkyňa nemá inú možnosť zabezpečenia svojho bývania.
Postupne žalobkyňa zaplatila pre PSS, a.s. sumu 9.040 eur k dnešnému dňu. Rovnako žalobkyňa

zaplatila dňa 17.3.2010 mimoriadnu zvýšenú splátku úveru v sume 6.640 eur, o čom žalovaná predkladá
súdu kópiu bankového prevodného príkazu, kedy zo svojho účtu vo VÚB, a.s. poukázala sumu 6.640
eur na bankový účet spoločnosti PSS,a.s. Žalobkyňa pokračuje v mesačných splátkach po 100 eur pre
spoločnosť PSS, a.s. z dôvodu, aby neprišla o dom realizáciou dobrovoľnej dražby, ktorá je ešte stále
aktuálna. Predloženými listinnými dôkazmi je preukázané, že žalobkyňa plnila za žalovaných to, čo

podľa práva mali plniť sami. Takto došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré
sú povinní žalobkyni vydať. Žalobkyňa nemá inú možnosť, iba sa domáhať ochrany svojich práv, a teda
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na jej úkor získali žalovaní, iba cestou súdneho konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že žiadajú žalobu žalobkyne zamietnuť, pretože nárok žalobkyne
neuznávajú.

Žalovaný v 3. rade so žalobou žalobkyne súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom žalobkyne, výsluchom
žalovaných v 1. až 3. rade, výsluchom svedkyne Marcely Kolčarovej a oboznámením sa s písomnými

vyjadreniami účastníkov konania, písomným vyjadrením žalobkyne zo dňa 3. 2. 2012, príkazom na
úhradu VÚB zo dňa 17. 3. 2010 o úhrade sumy 6640 eur, ústrižkami poštových poukážok o mesačných
úhradách po 100 eur Prvej stavebnej sporiteľni,a.s., spisom Okresného súdu Vranov n.T. sp.zn. 3C
231/2007, spisom Okresného súdu Vranov n.T. sp.zn. 11C 119/2010, správou Sociálnej poisťovne,
pobočka Vranov n.T. zo dňa 27. 1. 2012, návrhom na prevzatie dlhu, uznanie záväzku a dohodu o

vyplatení pohľadávky datovanú dňom 19. 8. 2010 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav :

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa dostala do právneho vzťahu so žalovanými na základe
zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania a Prvou stavebnou sporiteľňou, akciová spoločnosť.

Ako to vyplýva zo žaloby, bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 30. 05. 2006, ktorú ako spoludlžníci uzavreli všetci traja žalovaní s Prvou stavebnou sporiteľňou.
Následne v súvislosti s touto zmluvou bola uzavretá aj záložná zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti a to na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Keďže žalovaní neplnili dlh voči
Prvej stavebnej sporiteľni, žalobkyňa bola okolnosťami a faktickým stavom, ak nechcela prísť o dom

na dobrovoľnej dražbe, nútená plniť za žalovaných. Keďže žalobkyňa plnila za žalovaných, žalovaní
sa rovnakou mierou bezdôvodne obohatili na úrok žalobkyne a žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedla, že si požičala od brata Juraja Adama sumu 200.000,- Sk dňa
17. 03. 2010, ktorú sumu zaslala Prvej stavebnej sporiteľni a zaviazala sa, že bude splácať zvyšnú
sumu a to po 100-eurových mesačných splátkach, ktorú spláca od 11. 08. 2009. Žiadala žalovaných,

aby jej peniaze vrátili, avšak napriek výzve tak neurobili. Dlhujú jej 9.040,- eur. Zmluva bola uzavretá
z toho dôvodu, že sa mali urobiť opravy na dome, avšak nebolo urobené nič. Žalovaných vyzvala na
vrátenie peňazí vtedy, keď sa brala pôžička, keď boli v stavebnej sporiteľni. Žalovaný v 3. rade realizoval
pripojenie plynu, práce s tým súvisiace na jej dome, spolu s Marcelou Kolčárovou. Obaja tiež realizovali
výstavbu kúpeľne na hornom poschodí a spolu s nimi aj žalovaní. Úpravy stien robené neboli. Nároky

ohľadom rozsahu rekonštrukcií a zavedenia plynu do domu žalobkyne už boli preskúmavané pri ich
posudzovaní o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, ktorý ako vtedajší žalobcovia uplatnil Tomáš
Kolčár a jeho dcéra Marcela Kolčárová v konaní tunajšieho súdu č. k. 11 C/l 19/2010, kde bola žaloba
zamietnutá.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú presne
zorientovaní v problematike, pretože nie sú ručitelia voči PSS, ale sú spoludlžníci, ako to vyplýva zo súdu
predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere, žalobkyňa nie je prvou ručiteľkou, ale je záložcom, ako
to tiež vyplýva z predloženej záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec. Tvrdenia o investovaní sumy 100.000,-
Sk do domu žalobkyne boli preskúmavané v súdnom konaní pod sp.zn. 11 C/119/2010, kde súd žalobu

o zaplatenie sumy 3.319,39 eur právoplatne zamietol. V tomto konaní bola aj dňa 04. 05. 2011 sudkyňou
vykonávaná ohliadka nehnuteľností. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia voči
všetkýmžalovaným,pretožeplnilazanichto,čomajúpodľapráva,podľazmluvysPSSplniťonisami.Na
záver prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že v konaní bolo listinnými dôkazmipreukázané, že všetci traja žalovaní ako dlžník a dvaja spoludlžníci uzavreli zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., túto zmluvu však neplnili. Preto
došlo zo strany úverového veriteľa k odstúpeniu od zmluvy a k začatiu realizovania dobrovoľnej dražby

cestou obchodnej spoločnosti. Keďže žalobkyňa uzavrela záložnú zmluvu na nehnuteľnosť ako záložca,
musela nejakým spôsobom riešiť to, že žalovaní svoj dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni neplatia a takto
jej bude predaný dom cestou dobrovoľnej dražby. Preto po jednaniach s úverovým veriteľom - Prvou
stavebnou sporiteľňou verejne s vedomím žalovaných začala splácať ich dlh namiesto nich, o čom boli
pripravované písomné právne úkony, ktoré tiež boli v tomto konaní oboznamované. Listinnými dôkazmi

bolo preukázané, že suma, ktorú si v konaní uplatňuje, bola z jej strany skutočne zaplatená. Všetci traja
žalovaní sa bezdôvodne obohatili, pretože žalobkyňa plnila za nich to, čo podľa práva mali plniť oni sami.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 3. rade požiadal Prvú stavebnú sporiteľňu o
poskytnutie úveru, lebo si mal zobrať dcéru žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade spolu so žalovanou
v 2. rade vystupovali ako ručitelia, avšak až na druhom mieste, pretože ako prvá ručiteľka bola žalobkyňa

vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 3. rade Jozef Lukáč je jej syn a tento úver bol zobratý z
toho dôvodu, aby na poschodí rodinného domu, ktorý patril žalobkyni bol vystavený nový byt, teda nové
bývanie pre žalovaného v 3. rade ako aj dcéru žalovaných a na výstavbu tohto bytu boli použité peňažné
prostriedky. Aj žalovaný zobral spolu s manželkou úver vo výške 100.000,- Sk a peniaze použil na
zabezpečenie plynovej prípojky, pričom tento úver spláca po 50 eur mesačne. Z peňazí v rámci úveru

žalovanému v 3. rade nemal nič, nečerpal žiadne sumy, preto nevie, prečo by mal vracať žalobkyni
peniaze. Pokiaľ by žalobkyňa nezaložila svoj dom, žiadny úver by žalovanému v 3. rade poskytnutý
nebol. Žalovaný v 1. rade vlastne ani nevedel, že úver nebol päť rokov splácaný neupozornila ho ani
Prvá stavebná sporiteľňa.

Žalovaná v 2. rade sa pripojila k výpovedi svojho manžela. Ani ona nič z peňazí nemala a nevie, ako
boli peniaze minuté, minul ich žalovaný v 3. rade a keď zobrali úver, nech ho splácajú. Žalobkyňa klame
pokiaľ udáva, že žalovaných vyzývala na plnenie, nikdy vyzývaní neboli.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že je potrebné sa

zaoberať aj skutočnosťami, kde boli použité finančné prostriedky získané z úveru, ktorý mala zaplatiť
žalobkyňa, pretože žalovaní tvrdia a preukážu, že tieto finančné prostriedky boli použité a vnesené
do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, z ktorého dôvodu potom uplatnený nárok žalobkyne v
tomto konaní je nedôvodný a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Na záver prostredníctvom svojho zástupcu žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že je návrh žalobkyne

nedôvodný.Žalobkyňavtomtokonaníneuniesladôkaznébremeno,nepreukázaladostatočne,ženároky
sú oprávnené. Z predložených listín nevyplývajú skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdí. Z predložených listín
nie je zrejmé, že uplatnený nárok je dlhom žalovaných, nie je zrejmé, prečo si ho žalobkyňa uplatňuje
vo výške, v akej si ho uplatňuje, nie je z nich zrejmé, že tento dlh mala zaplatiť žalobkyňa, pri niektorých
úhradáchžalobkynevôbecniejezrejmé,vprospechkohotietoúhradyrealizovala.Žalovanív1.a2.rade

chcú poukázať aj na to, že z poskytnutého úveru nemali žiadny finančný prospech, finančné prostriedky
tak, ako vypovedali žalovaní, ako aj žalobkyňa a svedkyňa, boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Taktiež žalovaní namietajú aj pasívnu legitimáciu v tomto
konaní z dôvodu, že ako je zrejmé z ich výpovedí, ako aj výpovede žalovaného v 3. rade a svedkyne, k
okolnostiam, za ktorých bola uzatváraná predmetná úverová zmluva, žalovaní ju uzatvorili ako ručitelia

a nie ako spoludlžníci. Z uvedených dôvodov je uplatnený nárok žalobkyne nedôvodný, je aj v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaní v 1. a 2. rade navrhujú žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou Marcelou Lukáčovou zobrali v prvej

stavebnej sporiteľni úver 300.000,- Sk asi pred 3 alebo 4 rokmi s tým, že peniaze neprišli naraz, ale
dvakrát po 150.000,- Sk. Peniaze mali prísť na účet žalovaného v 3. rade a niečo sa malo minúť na
stavebné práce v dome matky. Úver brali na opravu domu, dom patril matke a po oprave mali v ňom
bývať. Manželka Marcela spomínala, že peniaze treba dať aj jej rodičom. Žalovaný v 3. rade však nevie
čo bolo s peniazmi, ktoré boli poukázané na jeho účet, na čo boli použité, lebo sa o to nezaujímal. Boli

vykonané nejaké stavebné práce, ale nie tak, ako mali byť urobené. S manželkou Marcelou nežije ani
nevie, kde sa táto nachádza. Je pravdou, že bol vyzývaný sporiteľňou, aj manželka Marcela, avšak v
tom čase nemal prácu, pracoval maximálne jeden deň, preto splátky nevykonával, nevykonávala ich ani
manželka. Splátky vykonávala matka žalovaného v 3. rade. Nevie, či nejaké splátky splácali aj žalovaní.Nevie, či boli vyzývaní na splácanie splátok aj žalovaní. Nemá vedomosť o tom, aby žalovaní vybrali
100.000,- Sk. Taktiež nevie bližšie uviesť, koľko na úvere uhradila jeho matka. Žalovaný nedokladoval
banke použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Spočiatku splácal úver spolu s manželkou. Šeky,

na ktorých sa nachádza jeho meno, posielala žalobkyňa. Od roku 2006, keď bol poskytnutý úver, bol
zamestnaný. Za dva týždne bol trikrát v robote. Nevie koľko zarábal.

Svedkyňa Marcela Kolčarová, dcéra žalovaných v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že má
vedomosť o tom, že bol poskytnutý úver Prvou stavebnou sporiteľňou vo výške 300.000,- Sk pre

žalovaného v 3. rade a vzhľadom k jeho nízkemu príjmu bol potrebný ešte ďalší ručiteľ a svedkyňa
presvedčila nakoniec svojich rodičov, aby boli ručiteľmi pri poskytnutí úveru. Tento úver mal byť použitý
na rekonštrukciu poschodia rodinného domu žalobkyne, ktoré bolo v dezolátnom stave, kde mala bývať
svedkyňa so žalovaným v 3. rade a jej dcéry. Úver bol poskytnutý niekedy koncom mája 2006. Po
schválení úveru boli peniaze presunuté na účet žalovaného v 3. rade s tým, že tento musel výber
sumy, ktorá bola uložená na jeho účte, oznámiť tri dni vopred. Po splnení tohto išli do Hanušoviec za

účelom výberu týchto 300.000,- Sk, ktoré peniaze boli žalovaným v 3. rade vybrané všetky. Ešte predtým
žalobkyňa požiadala tohto o sumu 50 000 Sk, ktoré potrebovala vrátiť svojmu bratovi Jurajovi Adamovi,
pretože mu spreneverila tieto peniaze. Nakoniec sa dohodli, že jej dá 30.000,- Sk. Po vyplatení peňazí
išli domov a žalovaný v 3. rade tie zvyšné peniaze uložil a uzamkol do skrinky. Z týchto peňazí financoval
rekonštrukciu rodinného domu. Tieto peniaze na iný účel použité neboli, mimo tých 30.000,-Sk.

Podľapísomnéhovyjadreniažalobkynezodňa3.2.2012žalobažalobkynejedôvodná.Žalobkyňazačala
plniť za žalovaných z toho dôvodu, že jej boli doručené listiny od veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. (v ďalšom texte už len ako „PSS a.s.") a tiež aj od dražobnej spoločnosti, ktorých obsahom bolo
to, že bude vykonaná dobrovoľná dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa by sa

nepochybne stala bezdomovkyňou, pretože žiadne iné bývanie nemá ani v rozhodnom čase nemala
k dispozícii. Preto žalobkyňa kontaktovala aj priamo veriteľa - PSS a.s., za účelom záchrany svojich
nehnuteľností pred dražbou. Výsledkom jednaní bola dohoda medzi žalobkyňou a PSS a.s. o tom,
že žalobkyňa bude ďalej splácať splátky vo výške 100 eur mesačne na dlh žalovaných a PSS a.s.
nepristúpi k výkonu dobrovoľnej dražby. Za PSS a.s. jednal so žalobkyňou pracovník JUDr. Miroslav

Chorvát, právnik odb. vymáhania pohľadávok. Medzi menovaným a právnym zástupcom žalobkyne boli
opakované telefonáty, jednania a mailová komunikácia, výsledkom ktorých bolo, že PSS a.s. pripravila
text písomného právneho úkonu : prevzatie dlhu, uznanie záväzku a dohoda o vyplatení pohľadávky zo
dňa 19.8.2010. Z obsahu pripravenej dohody vyplýva, že žalobkyňa mala ako nový dlžník splatiť dlh za
žalovaných voči PSS a.s. a všetci traja žalovaní sa mali zaviazať, že spoločne a nerozdielne nahradia

pristupujúcemu dlžníkovi (žalobkyni) všetko, čo za nich splní. Zrejme pre neochotu žalovaných nedošlo k
uzavretiu tohto právneho úkonu. Týmto je preukázané, že žalobkyňa plnila za žalovaných aj s vedomím
veriteľa (PSS a.s.), že jej plnenie na dlh žalovaných nebolo tajné, alebo inak neznáme. Takto žalovaní
získalinaúkoržalobkynebezdôvodnéobohatenie,ktoréhovydaniasadomáhažalobkyňatoutožalobou.
Žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Z príkazu na úhradu VÚB zo dňa 17. 03. 2010 vo VÚB Hanušovce nad Topľou, Komenského 52,
Hanušovce, ktorý je datovaný dňom 17. 03. 2010, kde sa nachádza podpis žalobkyne vyplýva, že suma
6.640 eur bola uhradená.

Podľa ústrižkov poštových poukážok o splátkach za rok 2009 po 100 eur, kde na účet Prvej stavebnej
sporiteľne, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, číslo účtu: 0000190000010049/6500 bola vo Vranove n.T.
na pošte Vranov 1 pod podacím číslom 807744095 dňa 11. 08. 2009 zaslaná suma 100 eur, kde ako
odosielateľ je uvedený Jozef Lukáč, na pošte Hanušovce nad Topľou pod podacím číslom 80744730
dňa 03. 12. suma 100 eur, kde ako odosielateľ je uvedený Jozef Lukáč, na pošte Hanušovce nad

Topľou dňa 10. 11.2009 pod číslom 80744208 suma 100 eur, dňa 09.10. na pošte Hanušovce pod číslom
80744207 suma 100 eur a dňa 10. 09. 2009 pod podacím číslom 807455586 zaslaná suma 100 eur,
kde ako odosielateľ je uvedený Jozef Lukáč a sumy 100 eur boli zasielané na vyššie uvedený účet
Prvej stavebnej sporiteľne, kde ako odosielateľ je uvedený Jozef Lukáč, na pošte v Hanušovciach dňa
16.12. 2010 pod podacím číslom 8139473, dňa 11-11-2010 pod podacím číslom 81039986, dňa 12. 10.

2010 pod podacím číslom 81039988 suma 100 eur, dňa 14. 09. 2010 pod podacím číslom 81039769
suma 100 eur, dňa 16. 08. 2010 pod podacím číslom 81039770 suma 100 eur, dňa 27. 07.2010 pod
podacím číslom 81039987 suma 100 eur, dňa 25.06.2010 pod podacím číslom 81039985 suma 100 eur,
dňa 11. 05.2010 pod podacím číslom 81038088 suma 100 eur, dňa 15.04. 2010 pod podacím číslom81038089 suma 100 eur, dňa 15.03.2010 pod číslom 81038086 suma 100 eur, dňa 05. 02.2010 pod
číslom 80744731 suma 100 eur, dňa 19.01.2010 pod podacím číslom 80744740 suma 100 eur. Ďalej
ako je to zrejmé z ústrižkov poštových poukážok, kde ako odosielateľ je uvedený Jozef Lukáč, na číslo

účtu 2766766201, kód banky 5900, dňa 18. 07. 2011 na pošte v Hanušovciach pod podacím číslom
30321 bola poukázaná suma 100 eur, dňa 05.05.2011 pod podacím číslom 10320 bola zaslaná suma
100 eur, dňa 05.04.2011 pod podacím číslom 196 bola zaslaná suma 100 eur, dňa 16.03.2011 pod
podacím číslom 10322 bola zaslaná suma 100 eur, dňa 16.02.2011 pod podacím číslom 10484 bola
zaslaná suma 100 eur, dňa 14.01.2011 pod podacím číslom 81039764 bola zaslaná suma 100 eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n.T. zo dňa 1.2.2012 je zrejmé, že žalovaný v 3. rade
bol v období rokov 2005 až 2009 evidovaný v v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec Velebír
Ján- STAVITEĽ, Šíriava 440/12, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 34899197 - od 12.8.2005 do
23.2.2007, zamestnanec TOM-STAV Lascov s.r.o., 086 45 Lascov 62, IČO: 36494666 od 2.3.2007
do 23.8.2007, zamestnanec PAM-STAV, s. r. o., Hurbanova 17, 085 01 Bardejov, IČO:36457736, od

1.10.2007 do 22.11.2007, FO dobrovoľne NP od 1.2.2008 do 9.9.2009, samostatne zárobkovo činná
osoba od 1.7.2009. Vymeriavacie základy z ktorých bolo odvádzané poistné Velebír Ján- Staviteľ
-08/2005 - 4130 Sk, 09/2005 - 7 090 Sk, 10/2005 - 2 957 Sk, 11/2005 - 7 526 Sk, 12/2005 - 7 073 Sk,
01/2006 - 4 949 Sk, 02/2006 - 6 846 Sk, 03/2006 - 6 900 Sk,04/2006 - 6 882 Sk, 05/2006 - 7 462 Sk,
06/2006 - 6 769 Sk, 07/2006 - 7 149 Sk, 08/2006 - 7 229 Sk, 09/2006 - 7 524 Sk, 10/2006 - 7 608 Sk,

11/2006 - 8 168 Sk, 12/2006 - 8 028 Sk, 01/2007 - 0 Sk, 02/2007 - 5 700 Sk. TOM-STAV Lascov-03/2007-
7 255 Sk, 04/2007 - 7 600 Sk, 05/2007 - 7 600 Sk, 06/2007 - 7 600 Sk, 7/2007 - 7 600 Sk, 08/2007
- 5 740 Sk. PAM-STAV s.r.o. - 10/2007 - 8 100 Sk, 11/2007 - 5 896 Sk, FO dobrovoľne nemocensky
poistená- 02/2008 - 20 000 Sk, 03/2008 - 20 000 Sk, 04/2008 - 20 000 Sk, 05/2008 - 20 000 Sk, 06/2008
- 20 000 Sk, 07/2008 - 20 000 Sk, 08/2008 - 20 000 Sk, 09/2008 - 20 000 Sk, 10/2008 - 20 000 Sk,

11/2008 - 20 000 Sk, 12/2008 - 20 000 Sk 01/2009 - 663,88 EUR, 02/2009 - 663,88 EUR, 03/2009 -
663,88 EUR, 04/2009 - 663,88 EUR, 05/2009 - 663,88 EUR, 06/2009 - 663,88 EUR, 07/2009 - 663
88 EUR, 08/2009 - 663,88 EUR, 09/2009 -199,17 EUR. Samostatne zárobkovo činná osoba - 7/2009
- 375,54 EUR, 8/2009 - 375,54 EUR, 09/2009 - 375,54 EUR 10/2009 - 375,54 EUR, 11/2009 - 375,54
EUR, 12/2009 - 375,54 EUR.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3C 231/2007 vyplýva, že žalobkyňa v tomto konaní sa
podanou žalobou domáhala proti žalovaným, ktorými boli žalovaný v 3. rade a jeho manželka určenia, že
kúpna zmluva, ktorú s nimi uzavrela ohľadom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 1153 k.ú. Hanušovce
nad Topľou je neplatná. Súd rozsudkom č.k. 3C 231/2007-88 zo dňa 24.6.2008 určil, že kúpna zmluva zo

dňa 26.7.2006 uzavretá medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ (žalovaným v 3. rade
a jeho manželkou) ako kupujúcimi predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parcele č. 2185/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2 a rodinného domu súp. č. 457
postaveného na par. č. 2185/13, ktoré sú zapísané na LV č. 1153 k.ú. Hanušovce nad Topľou je neplatná.
Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp zn. 3Co 142/2008 zo

dňa 21.1.2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/119/2010 vyplýva, že žalobcovia, ktorými boli žalovaný
v 1. rade a jeho dcéra Marcela Kolčarová sa podanou žalobou domáhali voči žalovanej (žalobkyni
v tomto konaní) zaplatenia sumy 3.319,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z

dlžnej sumy od 9.3.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1 .rade spolu so
svojím bývalým manželom - synom žalovanej kúpnou zmluvou zo dňa 26.7.2006 nadobudli vlastnícke
právo nehnuteľnostiam zap. na LV č. 1153, k.ú. Hanušovce nad Topľou. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa v 1.rade a jej bývalý manžel kúpnou zmluvou, kde ako kupujúci nadobudli
predmetné nehnuteľnosti od žalovanej (žalobkyne v tomto konaní) ako predávajúcej. Uviedli, že

ešte v roku 2006 žalobkyňa v l.rade spolu svojím manželom Jozefom Lukáčom za pomoci rodiny
vykonali prestavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti zap. na LV. č. 1153, kú. Hanušovce nad Topľou. Na
rekonštrukciu nehnuteľnosti boli vynaložené zo strany žalobcov v 1. 2. rade spoločne a nerozdielne
finančné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Za účelom zabezpečenia finančných
prostriedkov žalobca v 2. rade (v tomto konaní žalovaný v 1. rade) uzatvoril zmluvu o stavebnom

úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky následne vynaložené na rekonštrukciu
predmetných nehnuteľností. Súd rozsudkom č.k. 11C/119/2010 zo dňa 27.6.2011 žalobu žalobcov
zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania, súd
dospel záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná. Žalobcovia v konaní navrhovanými dôkazmi, ktorésúd vykonal svoje tvrdenie o tom, že investovali do nehnuteľnosti, ktorá v súčasnosti patrí žalovanej
sumu 3.3919.39 eur a že v roku 2006 od apríla do septembra 2006 vykonali za pomoci rodiny vykonali
prestavbu a rekonštrukciu týchto nehnuteľnosti zap. na LV. č. 1153, k.ú. Hanušovce nad Topľou, do

ktorej vložili finančné prostriedky v sume 3.319,39 Eur a že tieto fin. prostriedky boli nimi vynaložené
na rekonštrukciu vyššie cit. nehnuteľností nijako nepreukázali. Taktiež nebola v konaní žalobcami
preukázaná tá skutočnosť, že z ich strany došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti patriacej žalovanej
o sumu 3.319,39 eur. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcom sa nepodarilo
žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať, že by mali zaplatiť sumu 73.536 SKK za výstavbu plynovej

prípojky. Ani žalobcami predložené listiny (falšovaná faktúra) ani predvolaní svedkovia nepotvrdili, že
by pre žalobcov vykonávali nejaké práce na prípojke, a hlavne, že by od žalobcov prevzali nejaké
peniaze a vôbec nie sumu 73.536 SKK. Ani jedno z tvrdení žalobcov sa žalobcom v rámci dokazovania
nepodarilo preukázať. Aj z revíznych správ, ktoré súdu zaslala spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. s
prípisom zo dňa 18.3.2011, a ktoré boli súdom doručené žalovanej, žalobcovia nepreukázali, že by mali
byť investormi plynovej prípojky. Ďalej z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa

uzavrela ako záložca záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec dňa 30.5.2006 so spoločnosťou PSS, a .s.
(ako záložným veriteľom) a ktorá bola uzavretá ako zabezpečenie pre úverovú zmluvu a zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.5.2006 medzi Jozefom Lukáčom, Tomášom
Kolčárom a Helenou Kolčárovou ako úverovými dlžníkmi a spoločnosťou PSS, a.s. ( ako úverovým
veriteľom ). Žalobkyňa v tomto konaní Helena Lukáčová založila predmetný dom formou záložného

práva na zabezpečenie stavebného úveru, a keďže Jozef Lukáč a ani iní z jeho spoludlžníkov, tento úver
nesplácali, bola Helena Lukáčová nútená začať splácať úver z pozície záložcu o čom svedčia listiny
predložené súdu dňa 21.6.2011 spolu s vyjadrením jej právneho zástupcu.

V návrhu na prevzatie dlhu, uznanie záväzku a dohodu o vyplatení pohľadávky datovanom dňom 19.

8. 2010 sa uvádza, že žalobkyňa ako dlžník a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ podľa § 531
občianskeho zákonníka uzatvárajú dohodu, že dlžník splní za dlžníkov - žalovaných v 1. až 3. rade
peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere číslo 2766766 7 03 zo
dňa 6. 6. 2006 a stáva sa tak dlžníkom namiesto pôvodných dlžníkov. Žalobkyňa sa zaviazala vyššie
uvedenú pohľadávku splatiť formou mesačných splátok vo výške 100 eur vždy do 28. dňa v mesiaci,

počnúc mesiacom august 2010. Uvedený návrh nie je podpísaný žiadnym z účastníkov tohto konania,
avšak je podpísaný JUDr. Janette Mozéovou, vedúcou odb. vymáhania pohľadávok a JUDr. Miroslavom
Chorvátom, právnikom odb. vymáhania pohľadávok.

Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník v platnom znení, ďalej len „OZ“) záložné právo

slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak
pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Ako vyplýva z ust. § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám.

Keďže ustanovenia § 151a a nasl. OZ, ktoré upravujú záložné právo neobsahujú výslovnú úpravu, akým

spôsobom by sa mali medzi sebou vyrovnať záložca a záložný dlžník, ak záložný veriteľ záložné právo
vykoná a uspokojí sa predajom zálohu na dražbe alebo iným spôsobom.

Jednou z možností, ako danú právnu otázku riešiť v prípade, že záložca dobrovoľne splní za záložného
dlžníka jeho záväzok voči záložnému veriteľovi, je analogické použitie § 454 OZ. Záložcovi tak vznikne

voči záložnému dlžníkovi špecifický regresný nárok, ktorý bude analogicky posudzovaný podľa vyššie
cit. ustanovenia § 454 OZ. Uvedený právny názor bol obsiahnutý vo viacerých rozhodnutiach.

To, že právna úprava záložného práva nerieši (na rozdiel od ručenia) zákonnú cesiu nároku (u ručenia
porovnaj § 550 obč. zák. a § 308 obch. zák.) v prípade, že zabezpečená pohľadávka je uspokojená

zo speňaženia zálohu, ešte neznamená, že záložca, ktorý svojím majetkom takto uspokojil pohľadávku
záložného veriteľa voči osobnému dlžníkovi, nemá k dispozícii žiadny regresný nárok. Ak pre tento
prípad nie je medzi záložným dlžníkom a osobným dlžníkom dohodnuté niečo iné, vzniká záložnému
dlžníkovi, ktorý na úhradu zabezpečenej pohľadávky „plnil zálohom“ (tým, že bol speňažený), regresnýnárok svojho druhu, ktorý je nutné posudzovať analogicky podľa ustanovenia § 454 a § 458 OZ. Na
týchto záveroch nemení nič ani to, či záložný dlžník plnil zo záložného práva dobrovoľne (napr. tým,
že uhradil zabezpečenú pohľadávku alebo zložil hodnotu zálohu do úschovy) alebo vynútene (tak, že

záloh bol aj proti jeho vôli speňažený a výťažok speňaženia vydaný záložnému veriteľovi) (Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 29 Odo 1343/2006).

Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 6. 2002, sp. zn 25 Cdo 2093/2000, bol vyslovený záver, že
záložca je povinný trpieť zaisťovaciu a uhradzovacie funkciu záložného práva vo vzťahu k zálohu vtedy,

keď dlžník svoj záväzok voči záložnému veriteľovi nesplní. Nemá nárok na priamy postih voči záložnému
dlžníkovi a ak za neho záložca napriek tomu uhradí dobrovoľne dlh, má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia je pritom podľa § 454 obč. zák. založená
na súčasnom splnení dvoch podmienok: a) existencia právnej povinnosti ku konkrétnemu plnenia na
strane toho, za ktorého sa plnilo (tj povinného subjektu), ab) splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý
nemal právnu povinnosť plniť. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespočíva vo zväčšení majetku

povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh
bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva v okamihu, keď veriteľ plnenie prijme (Rozssudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 1482/2005).

Ako teda bolo uvedené vyššie, predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa

§ 454 OZ je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho,
za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za
obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytovalo.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 6.6.2006 bola uzavretá zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi Jozefom Lukáčom, Tomášom Kolčárom a Helenou
Kolčárovou ako úverovými dlžníkmi a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ( ako úverovým veriteľom ).
Dňa 6.6.2006 bola zároveň uzavretá Záložná zmluva na nehnuteľnú vec a Mandátna zmluva medzi
žalobkyňouakozáložcomaPrvoustavebnousporiteľňou,a.s.akozáložnýmveriteľom,ktoroužalobkyňa

dala do zálohu nehnuteľnosti, a to parcelu č. 2185/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2 a
rodinnýdomsúp.č.457postavenéhonapar.č.2185/13,ktorésúzapísanénaLVč.1153k.ú.Hanušovce
nad Topľou na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, vzniknutej zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 2766766 2 01 a 2766766 7 03.

Žalobkyňa založila predmetný dom formou záložného práva na zabezpečenie stavebného úveru a
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 3. rade a ani žalovaní v 1. a 2. rade ako spoludlžníci, tento
úver nesplácali, bola žalobkyňa nútená začať splácať úver z pozície záložcu o čom svedčia listinné
dôkazy, a to príkaz na úhradu VÚB zo dňa 17. 03. 2010 datovaný dňom 17. 03. 2010, kde sa nachádza
podpis žalobkyne o úhrade sumy 6.640 eur ako aj ústrižky poštových poukážok o úhrade splátok v

sume 100 eur mesačne na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Skutočnosť, že žalobkyňa spláca
predmetnú úverovú zmluvu, vyplynula aj z výpovede samotného žalovaného v 3. rade, ako aj zo záverov
dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/119/2010. Ako ďalej
vyplynulo z odôvodnenia rozsudku č.k. 11C/119/2010 zo dňa 27.6.2011 žalovaný v 1. rade a jeho
dcéra Marcela Kolčárová navrhovanými dôkazmi, nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že investovali do

nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobkyni sumu 3.319.39 eur a že z ich strany došlo k zhodnoteniu tejto
nehnuteľnosti patriacej žalobkyni o uvedenú sumu. Nepreukázali ani, že zaplatili sumu 73.536 Sk za
výstavbu plynovej prípojky. Vyššie uvedené nebolo preukázané ani v tomto konaní žiadnym dôkazom.
Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď Marcely Kolčárovej, nešlo o výpoveď nezainteresovanej osoby, keďže
svedkyňa samotná vystupovala vo viacerých konaniach pred tunajším súdom s predmetnou vecou

súvisiacich ako účastníčka týchto konaní, či už ako žalobkyňa alebo žalovaná.

Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že peniaze z úveru minul žalovaný v 3. rade, nevie
však na čo boli peniaze minuté, teda ani žalovaná v 2. rade netvrdí, že peniaze boli použité
na zhodnotenie nehnuteľnosti žalobkyne. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní v 1. a 2.

rade uviedli, že preukážu použitie finančných prostriedkov z predmetného úveru na zhodnotenie
nehnuteľnosti žalobkyne, avšak podľa názoru súdu tieto tvrdenia nijakým spôsobom z ich strany
preukázané neboli.K námietke pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade je potrebné uviesť, že títo vystupujú ako
spoludlžníci z predmetnej úverovej zmluvy spolu so žalovaným v 3. rade, nie ako ručitelia. V zmluve
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 6.6.2006 je uvedený žalovaný v 3. rade

ako dlžník, pričom ako ďalší dlžníci sú označení žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade a zmluva ich
ďalej všetkých označuje pojmom „dlžník“. Žalovaní v 1. a 2. rade pri podpise zmluvy prehlásili, že ako
spoludlžníci sa zaväzujú k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom - žalovaným
v 3. rade. Všetci žalovaný boli teda nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti z predmetnej zmluvy, pričom
uvedená skutočnosť zakladá ich pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

Podľa bodu II. predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere označenom ako
„Dobasplatnosti,úročenie,vyplatenieasplácaniemimoriadnehomedziúveruastavebnéhoúveru“dlžník
je povinný v súlade s touto zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými
podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o
stavebnom sporení vklad vo výške 1500 Sk. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny

medziúver vrátane úroku. Dlžník sa ďalej zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úroku
vo výške 4,70 % ročne pravidelným mesačnými splátkami vo výške 2625 Sk. Podľa bodu V. predmetnej
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere označenom ako „Práva a povinnosti zmluvných
strán “ je dlžník povinný najmä uhradiť všetky splátky mimoriadneho medziúveru respektíve stavebného
úveru včas a riadne.

Z vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva
teda povinnosť žalovaných v 1. až 3. rade uhrádzať mesačné splátky v prospech Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. ako veriteľa a povinnosť splniť poskytnutý medziúver vrátane úroku. Uvedená povinnosť
tak predstavuje prvú podmienku, na ktorej je založená skutková podstata bezdôvodného obohatenia

podľa § 454 OZ, a to existencia právnej povinnosti ku konkrétnemu plnenia na strane toho, za ktorého
sa plnilo (povinného subjektu), v tomto prípade žalovaných v 1. až 3. rade.

Druhou podmienkou, na ktorej je založená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa §
454 OZ je splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. S poukazom na

vyššie citovanú judikatúru, žalobkyni ako záložcovi, ktorý zo svojho majetku plní záväzok voči svojmu
záložnému veriteľovi (Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.) namiesto žalovaných, vzniká voči záložným
dlžníkom (žalovaným v 1. až 3. rade) špecifický regresný nárok, ktorý bude analogicky posudzovaný
podľa vyššie cit. ustanovenia § 454 OZ.

O tom, že žalobkyňa plní dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. predložila súdu listiné dôkazy, a
to príkaz na úhradu VÚB zo dňa 17. 03. 2010 o úhrade sumy 6.640 eur ako aj ústrižky poštových
poukážokosplátkachvovýške100euradresovanýchPrvejstavebnejsporiteľni,a.s.,pričomskutočnosť,
že žalobkyňa uhrádza dlh za žalovaných potvrdil aj žalovaný v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade síce
tvrdeniami spochybnili výšku uplatnenej pohľadávky, skutočnosť, že dlh zaplatila žalobkyňa a v prospech

koho tieto úhrady realizovala, nijako však svoje tvrdenia nepodložili a nepreukázali.

Keďže podľa žalobkyňou predložených listinných dokladov odporkyňa uhradila za žalovaných
záložnému veriteľovi spolu sumu 9040 eur (24 x 100 eur + 6640 eur), súd zaviazal spoločne a
nerozdielne žalovaných v 1. až 3. rade (zodpovedajúcich veriteľovi Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.

spoločne a nerozdielne) na zaplatenie sumy 9040 eur žalobkyni ako bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaných.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zo strany žalovaných v 1. až 3. rade došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobkyne, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.