Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 1, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/186/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010567
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej S. A.

na hlavnom pojednávaní dňa 1.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd

obžalovanú S. A., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom W., P. XXX/X

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 153/10 doručenej súdu
26.8.2011, pre skutky pod bodmi 1/, 2/ obžaloby právne posúdené ako pokračovací zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť tak, že

1/ v presne nezistený deň koncom mesiaca september 2009 sa stretla v kancelárskych priestoroch
spoločnosti T. J., s.r.o., ktorej je konateľkou, v Prievidzi na Ul. X. M. XE/X, s poškodenými T. S., V. K. a V.
W., požadovala od nich, aby ako konatelia spoločnosti S., s.r.o., podpísali dohodu o finančnom vyrovnaní

auznanízáväzkusospoločnosťouT.J.,s.r.o.,vyhrážalasa,žeakdohoduauznaniezáväzkunepodpíšu:
„podá na nich trestné oznámenie, pôjde sedieť do basy v súvislosti s činnosťou ich spoločnosti, ak jej
nedajú peniaze, ktoré požadovala a ktoré jej podľa nej dlhujú, pôjde po ich rodinách a ich majetku,
zavolá na nich chlapíkov z Bratislavy, ktorí s nimi urobia poriadok“ a z obavy z vyhrážok obžalovanej
poškodení podpísali dohodu o finančnom vyrovnaní,

2/ v presne nezistený deň koncom mesiaca november 2009 v priestoroch kancelárie spoločnosti T. J.,
s.r.o., v Prievidzi, na Ul. X. M. XE/X, požadovala od poškodených T. S. a V. K. vyplatenie sumy 64.020,80
eur ako pokutu za nezrealizovaný prevod spoločnosti S., s.r.o. a náhradu výdavkov s tým spojených,
vyhrážala sa im: „že ak je túto sumu nezaplatia, urobí s nimi poriadok, pôjde po ich rodinách a peniaze
z nich vytlčie“, a keď sa poškodený T. S. postavil zo stoličky a chcel z kancelárie odísť, obžalovaná mu
to nedovolila, rukami ho strčila do hrudníka, aby si poškodený opäť sadol a uviedla, že kanceláriu opustí
len s jej súhlasom,

pretože skutky nie sú trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd sa na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú S. A. (ďalej len obžalovanú), vypočul svedkov: T.
S. (ďalej len poškodený č.1), svedka V. K. (ďalej len poškodený č. 2), svedka V. W. (ďalej len poškodenýč. 3), svedkov S. M., A. W., C. V., M. M., D. B., V. W., Ing. P. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, z
nich predovšetkým

Obžalovaná vypovedala, že s predstaviteľmi spoločnosti S. s.r.o. sa prvýkrát stretla začiatkom leta v
hypermarketeTesco,spoškodenýmč.1zjehopodnetu,akoivsúvislostiskontaktomodichveriteľap.V.,
ktorýjuoslovil,žemajiteliatejtospoločnostimajúzáujemspoločnosťpredať.Poškodenýč.1jejpredstavil
ich spoločnosť, že sú traja spoločníci, že v kontakte s ňou ohľadne predaja bude ako konateľ spoločnosti
on, že ostatní spoločníci sú na stavbe, po uzavretí zmluvy ju prídu len podpísať, že si ešte potrebujú

ale dotiahnuť nejaké veci, dohodli sa i na jej odmene 5.000 eur. Určitý návrh zmluvy o sprostredkovaní
mu už v tento deň odovzdala na pripomienkovanie. Po čase sa opäť stretli, návrh zmluvy si mal s
niekým prejsť, vyslovil so zmluvou súhlas, až pri podpise zmluvy, ktorá bola vyhotovená ich právnikom
v Bratislave, odtiaľ i miesto vyhotovenia zmluvy, i keď bola podpisovaná, ako i všetky ďalšie zmluvy v
Prievidzi, sa stretla s ostatnými spoločníkmi. Skontroloval, že zmluva sedí s návrhom, ktorý mu dala a
zmluvu podpísali, odmenu navrhol poškodený č.1. Bolo to 31.7.2009. Stretnutia mali pôvodne prebehnúť

v Bratislave, lebo poškodený č.1 tvrdil, že tam realizujú nejakú stavbu, no nakoniec sa miesto stretnutia
i inokedy z jeho podnetu menilo, že to nestíha a oni museli cestovať na ich pobočku do Prievidze. Len
jedno stretnutie s poškodenými č.1 a 2 prebehlo v Avione v Bratislave. Pracovne sa nikde inde nestretli,
teda ani napr. v Liešťanoch. Či prebehli nejaké stretnutia napr. cez víkendy, sa obžalovaná nevedela
presne pre odstup času vyjadriť, je aktívny športovec, a tak v tieto dni je skôr v zahraničí na súťažiach.

Ohľadne predaja zisťovali viacerých záujemcov, od poškodeného č.1 mali dostať potrebné účtovné
doklady, mal ich zabezpečiť od ich účtovníčky do 6.8.2009. Stále ich im nedodával, a tak svedkyňa M.
ho písomne na to urgovala. Nakoniec dodal len časť dokladov za rok 2009, iné doklady nie, bolo to
11.8.2009. Poškodený č.1 ich pre jeho spoločnosť objednal, ešte i služby ohľadne doriešenia zmlúv o
dielo, ktoré nemali dokončené. Predložené doklady si postupne overovali, pretože poškodený č.1 pri

ponuke spoločnosti na predaj, predstavoval ich spoločnosť ako vysoko ziskovú spoločnosť. Pri tomto
overovaní zistili, napr. z údajov dostupných na internete, že spoločnosť má podlžnosti napr. vo Sociálnej
poisťovni, Daňovému úradu. S týmto konfrontovali poškodeného č. 1. Vtedy im mal povedať, že firma
nie je až taká zisková a čo by sa mu mohlo stať. Na tieto otázky mali poškodenému č. 1 ukázať Trestný
zákonníkavysvetliťmu,žetrestnéjenapr.neodvedeniedaneapoistného,resp.inéparagrafy,ktorémuv

súvislosti s takýmto jeho konaním môžu hroziť. Podala mu informáciu, že majú jedného záujemcu - p. F.,
ktorý má v prípade dotiahnutia vyvstaných nezrovnalostí, o kúpu ich spoločnosti záujem. Pre spoločnosť
S. v časti dohody dotiahnutia rozbehnutých zmlúv o dielo mali prekontrolovať fakturované položky, kde
napr. zistili, že nesúhlasia počty možných vykonaných prác a s tým spojené platby, mal ich za spoločnosť
fakturovať poškodený č. 2, účtovaných bolo viac výkonov, ako skutočne malo resp. i mohlo byť urobené.

Vysvetlili poškodenému č.1, že to nie je možné. Niektoré veci robili zápočtami. Výsledný stav spoločnosti
však pri opravách účtovníctva, zápočtoch, mohla byť vyrovnaná, teda z ich pohľadu možného predaja
použiteľná pre nejakého záujemcu, pretože ako vysvetlila, záujemca môže mať snahu kúpiť firmu, ktorá
je na trhu určitý čas, má teda históriu aj v číslach obratu. V súvislosti s týmito ich činnosťami poškodený
č.1 sa snažil preniesť i kontakt ich veriteľov na jej spoločnosť, aby to ona riešila, ako i snahu, aby ona

riešila nevyplatené pohľadávky. Vysvetľovala mu, že to nie je možné. Veď on bol konateľ spoločnosti, a
tak to musel riešiť on. Stalo sa i to, že raz prišiel do ich spoločnosti, že vonku ho čakajú nejaký veritelia
a tí žiadajú nátlakom, aby vyplatil nejaké peniaze, bol v ich kancelárii svedok M., a ten tú vec riešil
s poškodeným cez políciu, bolo spisované trestné oznámenie. Riešili i problémy ďalšieho ich klienta
- V., prevzali jeho dlh, ktorý u neho mala spoločnosť poškodených, riešili to vzájomným zápočtom.

Bolo im i oznámené, že majú vôľu vytvoriť si novú spoločnosť, no už bez poškodeného v 2. rade, ale
i to, že majú sami nájdeného záujemcu, ktorý ich spoločnosť kúpy. Potvrdila, že bola vyhotovovaná i
podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky spoločnosti Dynamik Nitra, dátum podpisu zmluvy je ten,
kedy bola zmluva i podpísaná - 4.9.2009, ona komunikovala s ekonómkou tejto spoločnosti, tá jej i
poskytla potrebné účtovné údaje, malo ísť pôvodne o sumu 200.000 eur, bola tam však nimi zistená

nesprávna fakturácia ( listinné dôkazy č.l. 348349a). Neskôr i zistili, že platby zo zmluvy o dielo, ktorej
sa i týkala zmluva o postúpení pohľadávky, napriek jej podpisu si poškodený č.1 dal poukázať na iný
súkromný účet. Práve ohľadne tejto zmluvy sa stretli s poškodenými v nákupnom centre Avion. Po tom,
čo zistili poukazovanie platby na súkromný účel, žiadali od poškodeného č. 1 vysvetlenie, a vtedy im
mal uviesť že s majiteľom účtu, na ktorý platbu dal poukázať, mal začiatkom leta spísať nejakú zmluvu o

vymožení pohľadávky, kde suma zmluvy a koho pohľadávka má byť vymožená, bola vybodkovaná, že to
malo byť ako forma, ako si z firmy vybrať peniaze. Vec riešili s majiteľom tohto účtu, ten im vysvetľoval, že
takto mal riešiť svoju pohľadávku voči poškodenému č.1. Neskôr im bolo týmto poškodeným povedané,
že takto chcel len dostať peniaze z firmy. Zistili i to, že poškodený č. 1 vyberal peniaze na menokarty poškodeného č. 2., o čom tento poškodený nemal vedieť. Zmluva o postúpení pohľadávky bola
podpísaná poškodenými, bola spisovaná a podpisovaná dobrovoľne, určite bez akéhokoľvek nátlaku,
vyhrážok z jej strany. Zmluvu, jej návrh si vzal, že ju dá niekomu jej obsah pozrieť. Dostavili sa, že je to

všetko v poriadku 18.9.2009 aj zmluvu podpísali, je to zmluva, ktorá je v spise na č.l 175-179. Zmluva
bola vyhotovená v Bratislave, no podpisovali ju u nich vo firme v Prievidzi. Zmluvu podpísali poškodený
č.1, 3, neskôr prišiel poškodený č. 1, 2. Zmluvu si prečítali, poškodený č. 1 povedal, že ju dal pozrieť, že
je to všetko v poriadku, aby ju poškodený č. 2 podpísal. Bola pri tom ona a svedkyňa M.. Svedok M. pri
podpise zmluvy nebol, ten bol len pri podpise dodatku k zmluvy č. I. Svedok V. bol v ich firme. Suma 60

tisíc eur tvorila sumu zo zmluvy zo spoločnosti Dynamik. Pri týchto stretnutiach určite neboli z jej strany
použité žiadne vyhrážky, hrozby, k takémuto konaniu nebol ani z jej strany žiaden dôvod, veď nároky ich
spoločnostimaliošetrenézmluvami.Akpoškodenítvrdia,žebolikukonaniunútenízjejstranyzapoužitia
vyhrážok, vysvetľuje konaním poškodeného v 1. rade. Ak aj boli používané určité slová napr. hrozby
trestným postihom, tak to bolo použité, ale v inom kontexte, ako to vysvetlila vyššie, ako možný dôsledok
konania poškodeného v 1. rade. Nevyhrážala sa, že pôjde po rodinných príslušníkoch poškodených, že

zavolá nejakých chlapíkov z Bratislavy, nebol na to dôvod, nenútila poškodených, aby si na zaplatenie
pohľadávky zobrali úver, poškodený žiadali naopak ju, aby im pomohla vybaviť úver pre ich potreby.
Dodatok č.1 k zmluve bol robený na požiadanie poškodených. Poškodení, ako súkromné osoby, boli
ručitelia už i v pôvodnej zmluve, dôvodom podpísania doplnku č.1 nebol dôvod, aby sa oni stali ručiteľmi
ako fyzické osoby, bol dôvodom jeho podpísania len splátkový kalendár. Ona pomohla poškodenému v

2. rade pri vybavovaní úveru, vyplácala i peniaze pre právnika - JUDr. A., úver si vybavoval 29.9.2009,
z tejto sumy vyplácal peniaze i jej, v tento deň ona i požičiavala peniaze poškodenému č.1, potvrdzovali
si to len na príjmovom a výdavkovom doklade. Na ďalší deň si opäť prišiel požičať ďalšie peniaze na
splatenie dlhu voči poškodenému č. 2, vtedy už spísali zmluvu o pôžičke, do ktorej ale potom zahrnuli
i predtým požičané peniaze. Poškodený č. 1 dostal i dodatok k zmluve č. 2, že si ju dá pozrieť, no

už tento dodatok nepodpísali. V splátkovom kalendári boli zohľadňované sumy vyplatené i vracané.
Koncom novembra sa stretla s poškodenými č.1, 3, malo vtedy ísť o papierové a zníženie záväzku o
sumu 6.000 eur. V decembri 2009 sa už viac nestretli, mali byť poškodení v Čechách, komunikovala len
ohľadne úveru, či to má poškodenému vybavovať. Poškodený č. 1 jej telefonoval, stretli sa až 30.1.2010,
mali rokovať ohľadne peňazí vyplatených na súkromný účet zo zmluvy od spoločnosti Dynamik, stále

jej poškodený tvrdil, že predmetnú sumu vyplatí. Jednoznačne poprela, že by použitím vyhrážok, ktoré
boli popísané v skutkoch obžaloby, nútila poškodených niečo podpísať. Pripustila, že v ich kancelárii
došlo k určitému fyzickému kontaktu medzi ňou a poškodeným č. 1, no v inej súvislosti, pri jednaní sa
poškodený postavil, že odíde, jej kancelária bola malá, a tak došlo ku kontaktu.

Svedok - poškodený č. 1 vypovedal, že s obžalovanou sa spoznal ohľadne sprostredkovania predaja ich
spoločnosti niekedy v lete 2009. Stretli sa v Tescu v Prievidzi. Obžalovaná sa pýtala na ich spoločnosť,
neskôr jej doniesol i potrebné doklady z účtovníctva, žiadala i nejaké ďalšie doklady, on však viac
dokladov nemal. Spísali s ňou i nejakú dohodu o sprostredkovaní predaja firmy, podpísal ju on a
poškodený č. 3, neskôr i poškodený č. 2. Obžalovaná mala v účtovníctve ich spoločnosti nájsť nejaké

nezrovnalosti a keď prišli na rokovanie s obžalovanou, tá na nich začala tlačiť, že im hrozí 10 paragrafov
od8rokov.Dalimzmluvuofinančnomvyrovnaní,tlačila,žeimhroziatietoparagrafy,žeimhrozíväzenie,
že pôjde po ich rodinách, majetku, že zmluvu majú podpísať. Táto zmluva mala byť podpísaná v druhej
polovici októbra 2009. Pri rokovaní a podpisovaní zmluvy boli okrem všetkých 3 poškodených prítomná
i obžalovaná a svedkyňa M., svedok M. nebol prítomný, ten bol prítomný pri podpise dodatku č. 1 k

tejto zmluve. Po tomto nátlaku zmluvu podpísali, zmluvu zobral, so zmluvou išiel za známym p. W. a
on mu povedal, že podpísali hlúposť, aby išli za nejakým právnikom, aby išli podať trestné oznámenie.
Medzi tým ešte obžalovaná im stále telefonovala, vyhrážala sa im. Ich právny zástupca im odporučil,
aby podali trestné oznámenie. Obžalovaná žiadala o ďalšie stretnutie, bol na ňom, bolo to v novembri
2009, i vtedy sa mu obžalovaná vyhrážala, že nechce spoznať takých ľudí, ktorých pozná ona, že urobí

taký „rangers“, aký ešte nevideli. Zmluva určite nebola podpisovaná vtedy, ako je datovaná v spise sa
nachádzajúcej zmluve, určite bola podpisovaná v druhej polovici októbra 2009, rozhodne vylúčil, že to
bolovseptembri2009.Natomtočasovomúdajizotrvalivosvojejvýpovediprikonfrontáciispoškodeným
č. 2. Bolo to určite až po podpise zmluvy o predaji ich spoločnosti. I dodatok bol podpisovaný 2-3 dni
po podpísaní dohody o finančnom vyrovnaní, teda tiež v októbri 2009. Myslí si, že s obžalovanou sa

nestretli v nedeľu. Prečo bola zmluva podpísaná napriek tomu, že už v tom čase mali mať predanú
spoločnosť, ako to vyplynulo s ním predloženej zmluvy o predaji firmy, uviedol, že to bolo preto, že
obžalovaná na nich tlačila vydieraním. Namietal dátum, ktorý je v zmluve uvádzaný, no obžalovaná im
nedala čas na preštudovanie zmluvy, ani preto nevedel, čo presne je v zmluve uvedené. Prečo je tiež vdodatku č. 1 uvedené, že sa zaväzujú zaplatiť sumu do 13.10.2009, keď i tento dodatok mal byť urobený
v druhej polovici októbra 2009, 2-3 dni po podpise prvej zmluvy, svedok vysvetlil, že stále obžalovaná
na neho robila nátlak. Ako uviedol, nemali strach s obžalovanej, ale z toho, čo môže nasledovať, že

sa im alebo jeho blízkym, jeho rodičom sa môže niečo stať. O používaných vyhrážkach mali okrem
poškodených vedieť i svedok W.. Pre uhradenie žiadaných peňazí si vybavoval úver, no žiaden úver si
nevybavil, vybavil si úver poškodený č.2, založil ho bytom svojej priateľky, úver dostal od p. A.. Peniaze
z úveru odovzdali obžalovanej. S obžalovanou jednali v Prievidzi. Jedno stretnutie bolo v Bratislave, v
Liešťanoch sa s obžalovanou stretol v januári 2010, po tom, čo bolo podané na ňu trestné oznámenie. Na

rokovaní ohľadne podpisu 2. dodatku a splátkového kalendára do neho obžalovaná strčila a povedala
mu, že z kancelárie odíde len vtedy, keď s tým ona bude súhlasiť. Poprel, že by zmluvu o finančnom
vyrovnaní resp. nejaký z dodatkov bol mal dopredu na pozretie právnikom, hneď ako boli listiny im
predložené, bolo na nich ako poškodených tlačené, aby ich podpísali. Na hlavnom pojednávaní uviedol,
že z obžalovanej má strach, i keď z jej strany neboli naplnené žiadne hrozby. Priznal, že inými mužmi bol
naložený do vozidla, ich spoločnosť nebola schopná splácať svoje dlhy, bolo to v auguste až septembri

2009, požiadal obžalovanú o pomoc, aj mu pomohla. Bolo to ale v čase, keď s obžalovanou normálne
jednali. V súvislosti s týmto konaním bol podať trestné oznámenie, to bolo nakoniec zastavené. Nevedel
savyjadriťkobsahuzmluvyopostúpenípohľadávkymedzispoločnosťouS.aT.J.aDynamik,nevie,kde
sa tam vzala suma 60 tisíc eur. Podpisoval zmluvu o započítaní pohľadávky ohľadne týchto spoločností,
konal tak zo strachu z obžalovanej, tak ani nevie, čo podpisoval, predkladala mu to obžalovaná. Prečo

poškodený v 2. rade tvrdil v prípravnom konaní, že mal mať zmluvu pred podpisom, a že mu povedal,
že zmluvu môže podpísať. Jednoznačne to poprel. V čase jednania s obžalovanou mala ich spoločnosť
i veriteľov. Od obžalovanej si i požičal peniaze, asi 2.400 eur, bolo to na dvakrát, mal vtedy z nej strach,
no mal aj iné dlhy a musel z niečoho žiť, a tak to videl ako spôsob, ako od obžalovanej dostať peniaze
späť. Pri vyhrážkach, že obžalovaná peniaze z nich vytlčie, bola prítomná i svedkyňa M., bol prítomný

i svedok V., u tohto svedka nie si je vedomý, že by obžalovaná prevzala za nich nejaký dlh. Prečo
v trestnom oznámení nie sú uvádzané doslovne tie vyhrážky, ako uvádzal na hlavnom pojednávaní,
ale iné vyhrážky, uviedol, že podľa neho on uvádzal také isté vyhrážky. Slovo „rangers“ si vysvetľuje
pojmom bordel, chaos. Aj keď spolu s poškodeným č. 2 si od obžalovanej požičali peniaze na vyplatenie
právnika, konali tak, lebo jej išli vrátiť peniaze. Po podaní trestného oznámenia v priebehu vyšetrovania

sa s poškodenými vzájomne stretli, vysvetľovali si súvislosti, rozpory vo výpovediach, čo bolo povedané,
nie však časové súvislosti. Žiadnych 30.000 eur od obžalovanej neprevzal, nie si je vedomý, že by
i nejaká takáto suma bola nejako započítaná, aká suma bola započítaná, tiež nevie, nebolo mu to
obžalovanou nikdy vysvetlené, bolo mu stále vyhrážané. Prečo o tom nevypovedal už v prípravnom
konaní, nevedel súdu vysvetliť. Je pravdou, že dal veriteľom telefónne číslo obžalovanej, aby ona

riešila finančné otázky ich spoločnosti. Prečo neukončil zmluvný vzťah s obžalovanou, keď už on sám
vykonával úkony k predaju spoločnosti, svedok vysvetľoval tým, že mal strach o svojich blízkych, resp.
blízkych poškodeného č. 3. V novembri 2009 bolo len jedno stretnutie s obžalovanou, kedy do neho
strčila a použila hrozby, o ktorých vypovedal. Pri všetkých jednaniach bola prítomná svedkyňa M.. Slová,
že aby peniaze brali ako cenu za ich mlčanie, boli použité svedkyňou M..

Svedok - poškodený č. 2 vypovedal, že s obžalovanou sa po prvýkrát stretol v Bratislave v Avione,
ohľadne spísania zmluvy o sprostredkovaní. Tam bola i zmluva podpísaná, myslí si, že v ten deň,
ako je i zmluva datovaná. Kontakt zabezpečoval poškodený č. 1. Neskôr sa s obžalovanou stretol pri
podpise zmluvy o finančnom vyrovnaní. Dátum, ktorý je uvádzaný na zmluve, podľa neho však nie je

dátum skutočného stretnutia, podľa jeho vyjadrenia, stretnutie a podpis zmluvy sa uskutočnil koncom
septembra až začiatkom októbra 2009. Určite nie koncom októbra 2009. Dodatok č. 1 k tejto zmluve bol
podpisovaný asi jeden týždeň po podpise tejto zmluvy. Na tomto časovom údaji zotrval i pri konfrontácii
s poškodeným č. 1. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že všetky zmluvy sa podpisovali v Prievidzi, že
žiadna zmluva nebola podpísaná v Bratislave, vysvetlil tým, že chcel na to zabudnúť, dal si to neskôr

do súvislostí. Podpis zmluvy o finančnom vyrovnaní prebehol tak, že všetci piati - všetci poškodení,
obžalovaná a jej matka, boli zavretí v kancelárii a obžalovaná im povedala, že kým zmluva nebude
podpísaná, tak odtiaľ neodídu, začala sa im vyhrážať paragrafmi, basou, že pôjde po ich rodine, že sa
nikde nezamestnajú. Že im zoberie všetky peniaze a pod hrozbou týchto vyhrážok zmluvu podpísali. Po
podpise zmluvy odišli domov, bál sa, bol celý vytrasený. Po nejakom čase opäť volala obžalovaná, že

kedy im vyplatia peniaze, volala i jeho priateľke, volávala i z utajeného čísla, nevidel iné východisko, ako
sivybaviťúver,založilbytapožadovanépeniazeobžalovanejvyplatiť.Úversamuponúkla,žemuvybaví
i obžalovaná, bolo to vo VÚB, no mal malý príjem, tak mu úver nedali. Informoval o tom obžalovanú,
išiel ku inej panej, ktorá mu mala poskytnúť pôžičku, no obžalovaná chcela, aby úver bol vyplatenýjej, tak mu tú pôžičku nedali. Nakoniec si vybavil úver, ktorý založil bytom. Požičal si i od kamarátov,
známych na vyplatenie úrokov. Peniaze odovzdával obžalovanej poškodený č. 1, on to nebol, bolo jej
vyplatených 18.400 eur. Ak v prípravnom konaní vypovedal, že to bolo 18.9.2009 a peniaze vyplatil on,

svedok uviedol, že si myslí, že peniaze nevyplácal on. Obžalovaná na rozhraní 9. a 10. mesiaca ich opäť
pozvala do svojej kancelárie, boli tam len oni traja a obžalovaná, tá neskôr odišla z kancelárie, prišiel tam
svedok M., vyzval ich, aby vypli mobilné telefóny, vzal od nich 500 eur, nevie za čo to bolo, že od firiem
pre nich vymôže dlžné peniaze, viac túto osobu nevidel. Vie o tom, že bolo nahrávané stretnutie ohľadom
dodatku č. 2, nahrával stretnutie on, odovzdal to on. Pri tomto stretnutí bol i napadnutý poškodený č.

1. Pri stretnutí bol i svedok V., ten nevie, prečo tam bol, malo ísť o nejaké dlžné peniaze, mal to však
na starosti poškodený č. 1, tak on sa o to nestaral. Keď poškodený č. 1 chcel pri tomto stretnutí vedieť,
za čo majú platiť tých 64.000,- eur, tak obžalovaná na neho vyletela, že to tam má, či si nevie prečítať
zmluvy. Húkala, že si to majú prečítať. Hovorilo sa o postúpení nejakej pohľadávky, on tomu nerozumel.
Keď sa poškodený chcel postaviť, že oni odídu, tak obžalovaná do neho strčila a povedala, že odtiaľ
nikto neodíde, kým sa to nepodpíše. Matka obžalovanej do jednaní zasahovala, ako sa hádali, no nejako

špeciálne nie. Ona povedala, že keď žiadali vysvetlenie, za čo sú tie peniaze - suma 64.000,- eur, že
nech to berú, ako chcú, že je to cena za mlčanie. Svojej priateľke nehovoril o tom, čo podpisoval, hovoril
jej o vyhrážkach, o tom, čo sa tam udialo, aby vedela, keby niekto k nim prišiel. Teda že prídu nejakí
chlapi, že prídu oni alebo rodičia o peniaze, že môže prísť exekútor. Pred samotným podpisom zmluvy o
finančnom vyrovnaní nemal možnosť si dopredu prečítať. Pripustil, že v prípravnom konaní opakovane

vypovedal, že pred podpisom zmluvy mal mať túto zmluvu i dodatok k zmluve 1 -poškodený č. 1, že mu
tento povedal, že ju dal pozrieť právnikovi, a že ju môžu podpísať, že je v poriadku, že ju môžu podpísať,
podpísali ju až po tom, čo ju poškodený č. 1 pozrel s právnikom a bolo mu povedané, že je v poriadku.
Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že si to zamenil s inými zmluvami ohľadne stavieb, ohľadne iných
obchodných vzťahov, výpoveď zmenil, že zmluvy nevidel. K tomu, že ich spoločnosť mala nejaké dlhy,

sa on nevedel vyjadriť, nemal to v spoločnosti na starosti, on pracoval na stavbe, ani sa tomu nerozumel.
On sa bál a preto ani nepodával trestné oznámenie. To podával preto, že už nemal žiadne peniaze,
nikto mu nechcel požičať. Vie o tom, že obžalovaná vyplácala za neho nejaký úrok, mal ho vyplácať
poškodený č. 1 a ten to riešil pôžičkou od obžalovanej. Celú záležitosť mal na starosti poškodený č. 1,
tomu i dôveroval. On ako fyzická osoba si nebol vedomý nejakého záväzku vo vzťahu k spoločnosti T. J..

Poškodený č. 3 vypovedal, že s obžalovanou sa stretol pri podpise zmluvy o finančnom vyrovnaní.
Stretnutiu predchádzalo podpísanie zmluvy o sprostredkovaní predaja, ktorá bola podpísaná v
nákupnom centre Avion v Bratislave, bolo to dňa 31.7.2009, kde pri podpise okrem neho a obžalovanej
bola i jej matka a poškodený č. 1 a 2. Obžalovaná im mala pomáhať pri predaji ich spoločnosti, mala

žiadať nejaké doklady spoločnosti, neskôr tvrdila, že v dokladoch niečo nesedí, že našla nejakého kupca
spoločnosti - p. F., neskôr, že pretože doklady nesedia, že kupec od zmluvy odstúpil a žiada nejakú
pokutu 10.000 eur. On tohto pána nikdy nevidel. Obžalovaná ich teda pozvala na podpis zmluvy o
finančnom vyrovnaní, keď sa jej pýtali, čo je to tá suma v zmluve uvádzaná - malo ísť o asi 60.000 eur, jej
odpoveď bola len taká, že na nich húkala a stále sa im vyhrážala, aby zmluvu podpísali. Zmluva mala byť

podpisovaná koncom septembra 2009, resp. možno až začiatkom októbra, to vie s určitosťou, ak je na
zmluve uvádzaný dátum 18.9.2009, podľa neho ten dátum nie je v poriadku, lebo v ten deň odovzdávali
doklady ohľadne predaja ich spoločnosti inému kupcovi. Pri podpise boli všetci traja poškodení, oni prišli
i do kancelárie spolu v jeden čas, nie postupne, naraz zmluvu i podpisovali, obžalovaná, na chvíľky
tam prichádzala i matka obžalovanej. Obžalovaná stále na nich len kričala, aby to podpísali, že pôjdu

do väzenia, odišla, vrátila sa a opäť húkala, že prečo nie je zmluva už podpísaná, že pôjde po nich,
po jeho rodine, jeho rodičoch, aby prepísali na neho ich dom, aby dostala tú časť peňazí, čo mal on
vyplatiť, niekam telefonovala, že zavolá nejakých chlapov z Bratislavy, že ich títo donútia to podpísať,
že prídu na čiernych autách a Prievidza nevidela, čo tu urobia, že má nejaké podsvetie v Bratislave.
Pre kričanie obžalovanej teda to podpísal i keď ani nevie, čo podpísal. Podpísali i dodatok k zmluve č.

1, ten bol podpisovaný asi 2-3 dni po podpise zmluvy. Podpisovali i zmluvu o postúpení pohľadávky,
bola podpisovaná v kancelári obžalovanej, jej firmy, bolo to 4.9.2009, no nie si je vedomý, že on takú
zmluvu podpisoval, podpis na dohode je jeho, no nespomína si, že takúto zmluvu podpisoval. Tiež
podpisoval dodatok č.1 k zmluve o finančnom vyrovnaní, bol podpisovaný tiež koncom septembra,
vtedy tam bol prítomný i svedok M.. Predstavila im ho obžalovaná, on ich žiadal, aby si vypli mobilné

telefóny, že im pomôže, vzal od in 500 eur, no nevie za čo, viac ho nevideli, keď ho stretol v meste,
ani ich nepoznal. Obžalovaná im stále nevysvetlila, za čo sú tie peniaze, čo boli uvádzané v zmluve
vo vyrovnaní, svedkyňa M. im povedala, že je to cena za mlčanie. Je pravdou, že im obžalovaná
povedala, aby si stanovili splátkový kalendár, nejaké termíny. Nebolo voči nim použité žiadne fyzickénásilie. Zmluvu im dala obžalovaná, mali si možnosť ju prečítať, on sa však do toho nevyznal. Zmluva
o postúpení pohľadávky ich spoločnosti S. bola podpisovaná, no nevie, či ju podpisoval. Pri podpise
dodatku č.2 on nebol, nevie, či bol podpísaný. Poškodený č. 1 podľa neho nemal zmluvu predtým,

bol ju dať pozrieť až po jej podpise. O tom, čo sa stalo, hovoril svojej manželke, povedal jej, že sa
im obžalovaná vyhrážala, že žiada i vyplatenie 64.000 eur, že zavolá nejakých chlapov z podsvetia z
Bratislavy, že pôjde po jeho rodičoch.

Svedkyňa S. M. vypovedala, že s prvým z poškodených sa stretla s poškodeným č. 1, bolo to niekedy

začiatkom leta 2009, chceli predať firmu, čo k tomu potrebujú. Žiadala ich zmluvy o jednotlivých nimi
realizovaných stavbách, deklarovali, že ich firma je vysoko zisková. Doklady nosili postupne, niektoré
ani nepredkladali, písomne ich i vyzývala doklady predložiť. Spísali k tomu objednávku, ako i zmluvu o
sprostredkovaní predaja spoločnosti, tá bola podľa nej podpisovaná v Prievidzi, presný termín jej predaja
nevedela povedať. Pri analýze dokladov zistila nezrovnalosti, chyby pri odovzdávaní diela, nedoplatky
na odvodoch, daniach. Boli na to upozornení poškodení č. 1, 3, tí im i uvádzali, že spolu chcú založiť

novú spoločnosť bez poškodeného č. 2, peniaze na rozbeh chceli z pôvodnej zmluvy. Zistila, že pre firmu
z Nitry účtovali nadmerné výkony, ktoré ani nemohli reálne vykonať. Najviac k nim chodil poškodený č. 1,
ostatní dvaja mali byť na stavbách. Pretože firma nebola v takom dobrom finančnom stave, ako pôvodne
uvádzali,záujemcaodstúpilodzmluvy,mohlistýmvyvstaťfinančnénároky.Poškodenýpriniesolinejakú
zmluvu na 200.000 eur, z firmy Dynamik si poukázali peniaze na súkromný účet, pýtal sa ich, čo by

sa stalo, keby zmluvu vytuneloval. Vysvetľovali mu, že sa to nedá, že sú na to paragrafy, ukázali mu
Trestný zákonník, aby si ho preštudoval. Poškodený č. 1 ich žiadal o pomoc, ich právna kancelária im
vypracovala zmluvu, tá bola podpísaná u nich v kancelárii, podpisovali ju poškodení, nie naraz, najprv
poškodený č. 1 s ďalším poškodeným, potom odišiel a prišiel s ďalším spoločníkom a podpísali ju.
Predtým, možno pár dní dopredu, ju mal poškodený č. 1 na pozretie nejakým právnikom a až potom

ju prišli podpísať. Dátum na zmluve je správny. Zmluvou riešili predchádzajúce riešené zmluvy. Bol
vypracovaný i dodatok k zmluve, ten bol opäť podpísaný. Na požiadanie pracovali i cez víkendy, mohlo
sa stať, že na požiadanie poškodeného č. 1 sa mohli stretnúť i v nedeľu, vie, že sa s poškodenými
stretli raz i v Bratislave. Pri žiadnom z podpisov zmluvy, dodatku, nebol na poškodených vykonávaný
žiaden nátlak, žiadne vyhrážky, hrozby. Pripustila, že sa na stretnutiach zvyšoval hlas, bolo to preto, že

keď niekto komu niečo vysvetľujú dlho a nechápe, poškodený č. 2 zistil, že poškodený č. 1 mal na jeho
meno vydanú kartu robiť bez jeho vedomia výbery, nesedeli tam určité zmluvy, prevody. I ona mohla
zvyšovať hlas. Poškodení žiadali o spracovanie splátkového kalendára, z toho vyplynula i požiadavka
spísania dodatku č. 2. Pri rokovaniach sa mohlo stať, že to mohol byť aj nejaký iný klient, napr. V., M.,
ich spoločnosť je sprostredkovateľská firma, a tak sa tam mohli vyskytnúť. Suma 64.000 eur vyvstala z

rokovania z poškodeným č. 1, ostatní poškodení nevedeli pochopiť, z čoho vyvstala táto suma.

Svedok A. W. vypovedal, že s poškodeným č. 1 sa stretával, rozprávali sa o ich obchodných aktivitách,
problémoch, povedal mu, že majú finančné problémy, a preto chceli predať spoločnosť. Na to si mali
najať spoločnosť obžalovanej. Niekedy na jeseň sa všetci traja poškodení u neho zastavili, neskôr už bol

len poškodený č. 1 a uviedli mu, že obžalovaná mala údajne zistiť v ich účtovníctve nejaké nezrovnalosti,
a že ich vydiera, že ich oznámi polícii, že sa mali dopustiť nejakého trestného činu, že ich dostane do
basy. Doniesli mu i nejakú zmluvu o finančnom vyrovnaní, nevie sumy v zmluve uvádzané, ani o čo
išlo, jemu sa nepozdávalo, že je to medzi firmami, jednou z nich bola spoločnosť S. a nakoniec niečo
je potrebné previesť na účet nie firmy, ale obžalovanej, a preto povedal poškodeným, aby si zmluvu

dali pozrieť právnikovi, resp. vec riešili v občiansko-právnom konaní. Myslí si, že to bol náčrt zmluvy,
presne si na to nepamätá, vie určite, že sumy nemali byť ešte vyplatené. Jemu sa po oboznámení sa
zo zmluvou nepozdávalo to, že peniaze majú byť vyplatené osobne obžalovanej. Pre odstup času sa
nevedel vyjadriť, či mu bola predložená zmluva, ktorá je súčasť spisu na č.l 175-177, ak po nahliadnutí
do tejto zmluvy je možné konštatovať, že tam nie je uvádzané to, čo sa mu na zmluve nepozdávalo, tak

nevylúčil, že to bola nejaká iná zmluva. Určite to bolo na jeseň roku 2009, presnejšie to nevedel upresniť.
Poškodený č. 1 sa mu inokedy na nejaké iné obdobné konanie, vydieranie inou osobou nezdôveroval.

Svedkovia C. V., M. M. vylúčili, že v čase, keď oni boli prítomní pri rokovaniach, medzi obžalovanou a
poškodenými došlo zo strany obžalovanej k nejakému vydieraniu, nátlaku, hrozbám voči poškodeným.

Pripustili, že jednania boli i dosť hlasné. Spoločníci poškodeného č. 1 boli dosť rozhorčení z konania
poškodeného č. 1, z rozporov z deklarovaných zistení účtovného stavu ich spoločnosti. Hlas zvyšovali
poškodení, on, aj obžalovaná. Svedok V. potvrdil, že obžalovaná riešila prevzatím dlhu jeho pohľadávku
voči spoločnosti S., zabezpečoval im pracovnú silu, išlo pôvodne o sumu 12.000 eur, súhlasil s týmpoškodený č. 1. Poškodený mu vyplácal 6.000 eur, bolo to v lete 2009. Či bol svedkom i nejakého
stretnutia napr. v novembri, sa nevedel presne vyjadriť. Jednoznačne bolo to viac stretnutí. Nebol
svedkom podpisu nejakých zmlúv. Svedok M. vypovedal, že bol pri stretnutia ohľadne nejakých zmlúv,

sankcií pri nesplatení pôžičky. Pri tomto stretnutí mu mal poškodený č. 1 povedať o strachu z nejakých
osôb, ktoré ho mali čakať v aute. Keďže predtým pracoval na polícii, tak mu navrhol, že keď má strach,
aby to riešil políciou, on mu však povedal, že s políciou nikdy neprišiel do kontaktu, tak vec riešil ako
bývalý policajt on, zavolal vedúcemu Úradu boja proti organizovanej kriminalite Západ, ten bol však na
dovolenke,alesatelefónomspojilspolicajtmivPrievidzi,prišielzanimipolicajtR.,podalimuvysvetlenie,

podal poškodený trestné oznámenie. Poškodeného mal zastupovať ako splnomocnenec, nekontaktoval
ho však viac nikto, nepreberal od nich žiadne peniaze. Pri stretnutí, kde bol, sa vysvetľovali konkrétne
možné dôsledky z obchodno-právnych vzťahov, vysvetľovali sa aj paragrafy.

Svedkyňa D. B. vypovedala, že je priateľkou poškodeného č. 2, od neho vie o konaní obžalovanej,
že poškodení potrebovali zohnať peniaze pre obžalovanú, že niečo podpisovali, že sa mu vyhrážala,

že príde o rodičovský dom, že prídu chlapi z Bratislavy a urobia také „rošambo“, že to Prievidza ešte
nevidela. Prečo o tom nevypovedala už v prípravnom konaní, vypovedala, že sa o tom rozprávali s
policajtom a ten to tam neuviedol, lebo vraj nebola ich priamym svedkom. Priateľ bol na stretnutiach s
obžalovanou viackrát, počet nevedela povedať, možno 4-5-krát, obžalovaná ho viackrát kontaktovala
i telefonicky, volala i jej, naposledy v decembri 2009. Povedal je i to, že má právnika p. Y. a aby sa

kontaktovala na neho. Myslí si, že poškodený nemal byť aké peniaze obžalovanej dlžný. Nepýtala sa ho,
prečo také peniaze vypláca. Odovzdali obžalovanej cez 18.000 eur, bolo to koncom septembra 2009,
peniaze vyplácal poškodený č. 1, jej priateľ bol len pri tom. Poškodený mal problémy, bál sa, nechcel
chodiť ani do mesta, pozeral stále cez okno. S ostatnými poškodenými sa ona nerozprávala.

Svedkyňa V. W. vypovedala, že od manžela vie o tom, že mal podpísať nejaké papiere, nekonkretizoval
to, malo to byť ohľadne nejakých peňazí, neuviedol jej, čoho sa mali tie papiere týkať, že ani on sám
nevie, malo to byť v septembri 2009, že sa mu poškodená mala vyhrážať, že pôjde po ňom, po jeho
rodine, bol z toho nervózny, mal obavu, že niekto k nim príde. Jeho obava neskončila, možno od obdobia
rokdozadujetroškukľudnejšívtomzmysle,žesaneotáča.Menoobžalovanejsadozvedelaodmanžela.

Keďsahopýtala,čostýmbudúrobiť,povedaljej,žeuvidí.Otom,ženiektorýspoločníkmalbyťnaložený
niekým do vozidla, ona nevie nič.

Svedkyňa Ing. P. A. vypovedala, že s poškodenými prišla do kontaktu ohľadne poskytnutia úveru, bola o
to požiadaná obžalovanou, od samotného úveru nakoniec ustúpila, pretože jej malo byť povedané, aby

peniaze boli poukázané na účet, ktorý však nebol osôb, ktoré o úver mali žiadať.

Výsluch osoby V. F. sa súdu nepodarilo vykonať, pretože už v prípravnom konaní, ale i v čase hlavného
pojednávania jeho adresa pobytu sa žiadnym spôsobom nepodarila zistiť.

Súd návrh prokurátora na vypočutie svedka Y. V., ktorý mal byť vypočutý k okolnostiam predaja
spoločnosti S., ako nie dôvodný zamietol, pretože tento svedok nemal byť vypočutý k okolnostiam
rozhodným ku skutkom, predaj spoločnosti je preukazovaný inými dôkazmi - výpoveďami samotných
poškodených, ako i listinným dôkazom v spise sa nachádzajúcim č.l. 201-207, zmluvou o prevode
obchodného podielu na inú osobu a s tým súvisiacim preberacím protokolom, s ktorými sa súd ako

listinnými dôkazmi i v rámci dokazovania oboznámil a z ktorých vyplýva, že k prevodu spoločnosti S. na
osobu nadobúdateľa došlo 18.9.2009, podpisy poškodených boli u notára overované až dňa 21.9.2009
a nadobúdateľa dokonca až 28.9.2009. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tento svedok nebol
prítomný pri žiadnom zo stretnutí obžalovanej s poškodenými. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi
- trestným oznámením č.l. 1-2 spísaným právnym zástupcom poškodených 9.12.2009 a podaným

na prokuratúru 16.12.2009, spísaným dňa 2.2.2010 (č.l. 3-5), 4.2.2010 (č.l. 6-8). Listinnými dôkazmi
č.l.170-174 - sprostredkovateľskou zmluvou datovanou 31.7.2009, dohodou o finančnom vyrovnaní
č.l. 175-177 datovanou 18.9.2009 a dodatkom k tejto zmluve č. 1. 178-179 datovaným 20.9.2009,
ktoré písomnosti sú podpísané všetkými poškodenými, ako i obžalovanou, ako i dodatkom č. 2, ktorý
už nie je podpísaný z dôvodov, ktoré vyvstali už z vykonaných výsluchov obžalovanej ako i svedkov

- poškodených, objednávkou č.l. 190 zo dňa 14.8.2009, predmetom ktorej boli práce spoločnosti T.
J. pre spoločnosť S. - poradenská činnosť v oblasti obchodných zmlúv, preberacích prác, riešenia
neoprávnených fakturácii, analýzy účtovníctva, výzvou na súčinnosť č.l. 191-193, odstúpenie od zmluvy
osobou V. F. (č.l. 196), resp. ďalšie preberacie protokoly (č.l. 197-200). Oboznámil sa i s listinnýmidôkazmi, ktorý potvrdzujú že, bolo podávané trestné oznámenie poškodeným č. 1, ohľadne konania
iných osôb dňa 18.9.2009, o ktorých vypovedal tak tento poškodený, ako i obžalovaná resp. i svedok M..

Oboznámil sa s prepisom nahrávky stretnutí č.l. 167-169, z ktorých vyplývajú obsahy zachytených
rozhovorov, medzi iným i použitie časti slovných spojení, faktov, z ktorého vyplýva, že boli použité
slová svedkyňou M. - zaplatíte alebo podáme trestné oznámenie, je to za mlčanie, že nepodali trestné
oznámenie, slová použité obžalovanou, aby zmizli, že podá to na políciu, upozorňovanie poškodeného
č. 1 na vyrobené problémy ostatným spoločníkom, otázka, či zmluvu podpísali bez nátlaku a odpoveď,

že na nich bolo vytiahnutých osem paragrafov. Rozhovor obsahovo zhodný s tým, čo vypovedala, že na
stretnutiach preberali a vysvetľovala poškodeným obžalovaná vo svojej výpovedi.

Vzhľadomnavyššieuvedenédôkazy,vyššieuvedenéskutočnostijednotlivoisúhrnne,súdnebolnázoru,
že bez akýchkoľvek pochybností je možné skonštatovať, že bolo preukázané, že obžalovaná iného
hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal. Nespochybniteľný fakt je, že vychádzajúc z

vykonaného dokazovania, poškodenými bola podpísaná dohoda o finančnom vyrovnaní vo výške sumy
64.020,80 eur. Sporné je to, za akých okolností a kedy k podpisu tejto dohody došlo, resp. ako prebiehali
rokovania ohľadne platieb tejto sumy. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyvstali, dá sa
povedať, dve základné skupiny dôkazov - dôkazy, ktoré preukazujú, že k podpisu zmluvy došlo dňa
18.9.2009, resp. dňa 20.9.2009 - k podpisu dodatku, ako i fakt, že pri inom nadväzujúcom konaní neboli

používané žiadne také hrozby, ako boli uvádzané v skutkoch obžaloby s úmyslom prinútiť poškodených
podpísať zmluvu, vyplatiť peniaze, ak aj boli určité totožné frázy, vetné spojenia i použité, tak v inom
význame, v inej súvislosti - výpoveď obžalovanej, svedkov M., V., M., oboznámené nahrávky, listinné
dôkazy - deklarovanie vyplatenia splátky vo výške 18.418 eur, a teda nelogickosť vymáhania v novembri
2009 celej sumy 64.020,80 eur. Obžalovaná a svedkyňa M. vypovedali o možnosti zmluvu si dopredu

naštudovať, pretože bola poškodenému č. 1 daná na prekontrolovanie dopredu. Na druhej strane sú
to dôkazy, ktoré by mali preukazovať skutky obžaloby - výpovede poškodených. Tieto výpovede však,
podľa názoru súdu, sú vzájomne rozporné, predovšetkým v prvom rade v rozhodujúcom fakte, kedy
ku samotnému konaniu obžalovanej malo vôbec dôjsť - poškodený č. 1 vypovedal jednoznačne, že
k takémuto konaniu malo dôjsť rozhodne koncom októbra 2009, určite nie v septembri a ďalšie, že

obžalovaná sa dopustila takého konania, ako jej kládli za vinu skutky obžaloby, mu k podpisu zmluvy, a
teda skutku, asi týždeň na to. Poškodený č. 2 vypovedal, že to malo byť koncom septembra, začiatkom
októbra 2009 a pár dní na to ku druhému stretnutiu, a poškodený č. 3 vypovedal, že k tomu malo
dôjsť koncom septembra, nevylúčil prípadne začiatok októbra a asi dva dni na to k podpisu dodatku.
Popreli, že by k podpisu zmluvy došlo v deň, ako je zmluva datovaná. Poškodený č. 1 síce poprel,

že by mal zmluvu vopred. V tej súvislosti súd poukazuje na výpoveď poškodeného č. 2 z prípravného
konania, ktorý opakovane vypovedal, že mu svedok S. povedal, že zmluvu si dal pozrieť právnikovi, a
že je všetko v poriadku, môžu zmluvu podpísať. Je síce pravdou, že svedok túto okolnosť výpovede
na hlavnom pojednávaní zmenil, že to nie je pravda s vysvetlením, že on sa pomýlil a došlo k zámene
s inou obchodnou transakciou, podľa názoru súdu toto jeho vysvetlenie sa súdu javí byť ako účelové,

nevierohodné, pretože na túto otázku bol opakovane vo výpovedi opytovaný, a teda musel si byť svedok
vedomý, ku ktorým otázkam sa vyjadruje. Pre tento záver nasvedčuje i výpoveď svedka W., ktorému bola
zmluva predložená, no problém mal mať s tým, že peniaze majú byť poukazované osobe obžalovanej,
ako súkromnej osobe, to však zo zmluvy, ktorú mal súd ako listinný dôkaz, nevyplýva. Podľa názoru súdu
pre spochybnenie konania, akého by sa mala obžalovaná dopustiť podľa skutkov obžaloby, nasvedčuje

i samotné konanie poškodeného č. 1, keď obžalovanú žiada o pomoc pri vybavovaní úverov, tá mu
požičiava peniaze, dokonca mu pomáha pri inom konaní, kedy sa poškodený má cítiť ohrozený. Všetky
tieto okolnosti viedli súd k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nemal preukázané, že obžalovaná
iného hrozbou násilia, inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal. Pre takýto záver nasvedčuje i fakt, kedy
bolo poškodenými podávané oznámenie, nie hneď bezprostredne, ako malo k protizákonnému konaniu

obžalovanej dôjsť. Vysvetlenie poškodených, že nevedeli, čo majú robiť, že sa báli, je nevierohodné,
spochybnené faktom, že v inej veci hneď, ako k niečomu obdobnému ako oni vo výpovediach popisovali,
malo dôjsť i poškodený č. 1 podal trestné oznámenie. Podľa názoru súdu rozhodným momentom
pre možno účelové prispôsobenie si okolnosti, ako, v akej súvislosti boli pri stretnutiach a kým určité
slová použité, je fakt, že v zmysle dohody o finančnom vyrovnaní, ako avalanti - teda zmenkoví

ručitelia pristúpili k záväzku i poškodení - ako súkromné osoby, nielen ako konatelia resp. zástupcovia
spoločnosti S., s.r.o., Liešťany, a teda ako súkromné osoby ručia za v zmluve uvedenú sumu a z
tohto titulu i poškodený č. 2 skutočne i plnil svoj záväzok. Súd nevylučuje, že poškodeným nebolo
jasne vysvetlené, z čoho vznikol právny záväzok ich osôb, resp. že i konaním obžalovaného bolonaliehané, aby záväzok voči jej spoločnosti bol plnený, resp. že bol určitý tlak zo strany obžalovanej
na plnenie finančných záväzkov, no vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu nebolo preukázané
bez akýchkoľvek pochybností, že konaním obžalovanej došlo k takému konaniu, ktoré jej kládla za vinu

obžaloba, to konanie ktoré mal súd preukázané, podľa jeho názoru nenapĺňa zákonné znaky trestného
činu, pre ktorý bola na obžalovanú podaná obžaloba. S použitím i základnej zásady platnej v trestnom
práve, vyplývajúcej z § 2 odsek 4 Trestného poriadku „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného), obžalovanú spod obžaloby podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.