Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 28, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899617
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5104899617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: U.
F., nar. X.X.XXXX, bytom R. N. X, M., právne zastúpená JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, AK
so sídlom v M., Q. R. XXX/XX, proti odporcom: 1/ W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ D. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Janka Chorvátová, advokátka so sídlom M.,
ul. F. XXX/XX, 3/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. X, M., 4/ F. U., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX, obe
právne zastúpené JUDr. Pavol Dlhopolček, advokát so sídlom M., Ul. N. XX, 5/ G. T., nar. X.X.XXXX,
bytom T. XXX, 6/ K. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 7/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 8/ G. F.,

nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, J. S., právne zastúpená JUDr. Michaela Macaláková, advokátka AK
so sídlom v M., ul. J. J. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva o odvolaní odporcov v 1,2,6,8 rade
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/301/2004-347 zo dňa 29.9.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Odporcovia v rade 1-8 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania vo výške 244,97 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej,

vedený vo T. Y., a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľka U. F., rod. T., je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 191/675-in k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T., zapísaných
na LV č. XXXX parcela č. 2058 - zastavané plochy o výmere 400 m2, parcela č. 2059 - záhrada o
výmere 424 m2, na LV č. XXXX, parcela č. 2060 - zastavané plochy o výmere 401 m2, parcela č.
2061 - záhrady o výmere 883 m2, parcela č. 2062 - zastavané plochy o výmere 106 m2, parcela
č. 2056 - záhrady o výmere 567 m2, parcela č. 2057 - orná pôda o výmere 1109 m2, zapísané
na LV č. XXX podľa pripojeného geometrického plánu vyhotoveného T. F. novo vytvorenej parcely

KN 2054 - zastavaná plocha o výmere 668 m2 a parcely č. 2055 - záhrada o výmere 878 m2.
Odporcom v 1-8 rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke trovy konania a
trovy právneho zastúpenia vo výške 3.129,96 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr.
Kristíny Mitrovej Polkovej, vedený vo T. Y., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti
tohtorozsudku.Odporcomv1-8radeuložilpovinnosťspoločneanerozdielneuhradiťnaúčetOkresného
súdu Žilina vedený v T. R. U. trovy konania spojené s ohliadkou na mieste samom vo výške 2,39
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil poukazom

na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p. a vykonané dokazovanie, na
základe ktorého bol preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. V 90-tych rokoch navrhovateľka zistila, že na LV sa začali objavovať noví
vlastníci nehnuteľností, v ktorých ona zdedila spoluvlastnícky podiel na základe dedičského rozhodnutiaD/1312/75. Tieto osoby a tieto subjekty boli zapísané na LV v katastri nehnuteľnosti ako výluční vlastníci
nehnuteľnosti. Z pôvodnej parcely 2293 si na základe geometrického plánu vytvorili časť parciel a dali si
knimzapísaťvlastníctvonazákladeosvedčenia.Navrhovateľkanaliehavýprávnyzáujemodôvodňovala

tým, že návrhom o určenie vlastníckeho práva môže dosiahnuť to, aby bol zosúladený nesprávny stav
evidovaný v katastri nehnuteľnosti so skutočným stavom. Podľa názoru súdu jedine určovacou žalobou
mohla sa navrhovateľka v danom prípade domôcť jediným spôsobilým a právne účinným prostriedkom
ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade, vzhľadom na reálny stav, by odopretím určovacej žaloby
došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu u navrhovateľky.

Navrhovateľka na základe právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. D/1312/75
zo dňa 19.12.1995 (zrejmá nesprávnosť, správny dátum 19.12.1975) v spojení s opravným rozhodnutím
sp. zn. D/1312/75 zo dňa 14.7.1978 získala po poručiteľovi G. T. vlastníctvo k pozemku parcela č. 2293
v spoluvlastníckom podiele 11/27-in. G. F. (odporkyňa v 8.rade) na základe citovaného rozhodnutia
zdedila k predmetnému pozemku vlastnícky podiel 11/27-in. X. T. zdedil podiel 5/27-in. Na základe
právoplatného uznesenia Okresného súdu v Žiline D/802/95 zo dňa 8.10.1999 nadobudla k pozemku

č. 2293, ktorý je zapísaný v komasačnom hárku ako parcela 656 ďalší spoluvlastnícky podiel vo výške
3/25-in.
Z LV č. XXX pre kat. územie T., geometrického plánu č. 1622/01 vyhotoveného Ing. T. F., zo znaleckého
posudku Ing. H. J. č. 10/2005 a identifikácie nehnuteľnosti vyplýva, že pôvodná nehnuteľnosť parcela
č. 2293 bola prečíslovaná a rozčlenená na pozemky uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z pozemku

parcela č. 2293 boli vytvorené nové pozemky, pričom v súčasnosti má pozemok č. 2293 výmeru 1547
m2 z pôvodných 5291 m2.
Z LV č. XXXX mal súd zistené, že H. X., odporkyňa v 3. rade je vedená ako vlastníčka parciel č. 2060,
2061 a 2062 - zastavané plochy, záhrady, zastavané plochy a vlastníčkou rodinného domu č. súp. XXX,
postaveného na parcele č. 2060 (pôvodne parcela 2293). Nehnuteľnosti získala na základe osvedčenia

č. N 209/97, Nc 280/97.
Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom parcelných čísiel 2058 - zastavané plochy a 2059 - záhrady
(novovytvorené parcely z parcele č. 2293) je odporca v rade 1/ a odporkyňa v rade 2/ v podiele 1 na
základe osvedčenia č. N 208/97, Nz 279/97.
Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti 1427 orná pôda, č. 2335 - trvalé trávnaté porasty a

2359 - orná pôda sú P. U. - odporkyňa v rade 4/ v podiele 3/25, G. F. - odporkyňa v rade 8/ v podiele
3/25, G. T. - odporca v rade 5/ v podiele 3/25, navrhovateľka U. F. v podiele 3/25 a K. T. - odporkyňa v
rade 6/ v podiele 3/100 na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. D 802/95.
Z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností parcela č. 2056 - záhrada a 2057 - orná pôda sú G.
F. - odporkyňa v rade 8/ v podiele 11/27, navrhovateľka v podiele 11/27, X. T., ktorý nebol uvádzaný

ako odporca v tomto spore, resp. ako účastník, ktorý zomrel, v podiele 5/27, na základe rozhodnutia
D/1312/75 bývalého Štátneho notárstva v Žiline. Po neb. X. T. dedili na základe rozhodnutia tamojšieho
súdu D 1057/92 H. X. - odporkyňa v rade 3/ rodinný dom č. XXX postavený na parcele 2293/3, W. T. KN
parcelu 528 (odporca v rade 7/) a W. T. (odporca v rade 1/) parcelu 2293/2 v 1/3 orná pôda vo výmere
2700 m2.

Zo znaleckého posudku H. J. bolo zistené, že cena nehnuteľností tak, ako ich žalovala navrhovateľka,
je zaokrúhlene 6.910,72 eur. Z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. 1416/1946
napísaného pred JUDr. Ladislavom Nadášim mal súd zistené, že po H. T. - roľníkovi obdržal
nehnuteľnosti, najmä nehnuteľnosť č. 2293, ktorá je zapísaná ako parcela KN č. 2056, 2057 a 2058

do výlučného vlastníctva G. T. s G. T., rod. E.. Po G. T. staršom na základe dedičského rozhodnutia
D /1312/75 sú dedičmi G. T., U. F. a X. T. ako súrodenci.
Z notárskej zápisnice N 209/97 zo dňa 9.9.1997 bolo preukázané, že JUDr. Anna Švachová vydala
osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorého H. X., rod. T. -
odporkyňa v rade 3/ vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parcela č. 2060 - zastavaná plocha

o výmere 401 m2, parcela č. 2061 - záhrada o výmere 883 m2, parcela č. 2062 - zastavaná plocha o
výmere 106 m2, ktoré sú totožné s parcelou č. 2293 v komasačnom hárku č. 656 kat. území T..
Z prípisu zo dňa 27.9.1975 vyplýva, že G. T. odpredal svojmu synovi X. 8 árov role, ako stavený pozemok
z parcely 2293 za 2.700 Kčs.
Odporcovia na pojednávaní tvrdili, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam získali jednak na základe

osvedčenia a na základe dedičských rozhodnutí. Nehnuteľnosti oni sami ako aj ich právni predchodcovia
v dobrej viere užívali. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním.
V tejto súvislosti súd poukázal na to, že odporcovia v rade 1-3/ museli mať vedomosť o obsahu
dedičských rozhodnutí, o predmete rozhodnutí, o predmete všetkých súdnych sporov, ktorými sanavrhovateľka domáhala svojich vlastníckych práv na súde. Odporca v rade 1/ bol v roku 1987
účastníkom konania vedeného tamojším súdom pod sp. zn. 11C/843/87, v ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté o neplatnosti darovacej zmluvy R 428/81. Odporcovia v 1/ a 2/ rade boli účastníkmi

konania o určenie vlastníckeho práva vedeného tamojším súdom pod sp. zn. 18C/300/2000, ktoré bolo
zastavené. Spísanie notárskej zápisnice o fiktívnom vydržaní bolo zjavne účelové čo nepriamo potvrdili
aj odporcovia, ktorí uviedli, že neustále uplatňovanie si nárokov na nehnuteľnosti navrhovateľkou ich
viedlo k tomu, že spísali tieto notárske zápisnice. Uvádzali, že navrhovateľka sústavne spochybňovala
ich vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Domáhala sa určenia spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odporcovia neboli
dobromyseľní v držbe nehnuteľnosti.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal u ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a Vyhlášky MS
SR č.655/2004 Z.z.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia v 1/ a

2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamietne v celom rozsahu a odporcom prizná
nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastupovania. Vo svojom odvolaní poukazovali na
to, že prvostupňový súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávne aplikoval
platné právne predpisy, z ktorého dôvodu je napadnutý rozsudok nedostatočný, nesprávne odôvodnený,

nezrozumiteľný a v celom rozsahu nesprávny. Namietali zákonnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd
prvého stupňa nezdôvodnil procesné postavenie odporcu v 7/ rade v súvislosti so žalovaným nárokom.
Tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dedením po svojom otcovi a až
následne si dali vyhotoviť osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva z dôvodu, že dedičské rozhodnutia
neboli v katastri nehnuteľnosti v čase ich právoplatnosti a neskôr riadne zapísané. Tvrdili, že súd sa

odvoláva na geometrický plán Ing. F. a vytvárané nové parcely, ktoré však nie sú novo vytvorenými
parcelami. Nesprávnosť v skutkových zisteniach súdu v prvostupňovom rozsudku ďalej i v nesprávnom
konštatovaní o spôsobe nadobudnutia vlastníckych práv k parcele č. 2293/2 o celkovej výmere 2700 m2
v kat. území T. dedičským rozhodnutím D 1312/75 zo dňa 19.12.1975, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.1.1976, pretože nadobúdatelia nadobudli 11 árov. Predmetom nadobudnutia vlastníctva titulom

tohto dedičského rozhodnutia v prospech odporcu v 1, rade bola parcela 2293/2 a nie 2293. Už
v čase vydania dedičského rozhodnutia X. T. patrila 1/3 zo sporných parciel, to čo starý otec G. T.
daroval otcovi odporcu v 1, rade, bol iný nehnuteľný majetok a netýkal sa neskôr zdedeného majetku.
Uviedli genézu dedenia v súvislosti s predmetom súdneho sporu. Ďalej okrem iného poukázali na to, že
nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku je daná tiež v tom, že nepochybne nezohľadňuje

skutočný titul nadobudnutia dedením u odporcov a skutočnú vydržaciu dobu odporcami, ich právnymi
predchodcami, je napadnuté rozhodnutie spôsobilé vyvolať neistotu v právnom postavení dotknutých
účastníkov právneho vzťahu. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľky sa
preto súd nemal obmedziť len na konštatovanie, že vlastníctvo žalovaných vyplýva len z vydržania,
pretože reálne platí a z vykonaného dokazovania vyplýva úplne jednoznačne, že odporcovia nadobudli

vlastnícke právo titulom dedičského rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi a skutočnosť, že takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. Predmetné
pozemky užívajú odporcovia oprávnene na základe určitého právneho titulu. Uniesli dôkazné bremeno,
pričom navrhovateľka nepreukázala v priebehu konania naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, pretože odporcovia nenadobudli vlastnícke právo k dotknutým parcelám osvedčením o vydržaní

vlastníckeho práva, ale preukázali iné tituly nadobudnutia vlastníckeho práva.

Proti rozsudku prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa v 6/ rade
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v zmysle § 220 zmeniť a to tak, že návrh voči odporkyni v 8/ rade zamietne a

prizná jej náhradu trov konania. V prípade úspešnosti vyčíslila trovy konania v sume 489,30 eur. Vo
svojom odvolaní poukazovala na to, že výrok rozhodnutia je nevykonateľný, nakoľko takto určený
spoluvlastnícky podiel nezodpovedá základnému kritériu kladenému na zápisy v katastri nehnuteľnosti
a to, že spoluvlastnícke podiely majú tvoriť celok. Určený podiel nezodpovedá skutočnému podielu
navrhovateľky v predmetných nehnuteľnostiach. Poukazovala na to, že vlastnícke vzťahy k dotknutým

nehnuteľnostiam aj genéza ostáva stále neobjasnená. Súd sa sám v odôvodnení svojho rozhodnutia
primárne koncentroval na otázku legitímnosti osvedčenia o vydržaní, ktorými si dali odporcovia osvedčiť
svoje vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom o pravné posúdenie tejto otázky, a len
o to oprel svoje konečné rozhodnutie. Učinil tak bez toho, aby sa bol vysporiadal s nejasnosťamiuvádzanými najmä odporkyňou v 8/ rade. Podotýkala, že skutkovo sú nároky navrhovateľky a odporkyne
v 8/ rade totožné, nakoľko sa odvíjajú od rovnakých právnych titulov. Odporkyňa v 8/ rade opakovane
pred iniciovaním tohto súdneho konania, ako i v jeho priebehu, sa pokúšala vysvetliť navrhovateľke,

že určenie vlastníckeho práva k dotknutým parcelám, tak ako im obom náleží, je i v jej záujme a
chcela žalovať spolu s navrhovateľkou, čo ona odmietla. Nepribratie odporkyne v 8/ rade do konania
na strane navrhovateľky má pritom pre odporkyňu v 8/ rade závažné dôsledky v rovine náhrady trov
konania. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k odporkyni v 8/ rade je sporná. Namietala
výšku priznaných trov právneho zastúpenia s poukazom na skutočnosť, že predmetný spor je o určenie

vlastníckeho práva a nie spor o plnenie. V predmetnej veci nie je možné predmet konania oceniť
peniazmi a tak nie je možné priznať trovy z tarifnej hodnoty odvíjajúcej sa od hodnoty sporu. Ďalej
trvala na tom, že rozsudok je nesprávny a to pre nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočne
vysporiadanie sa s rozpornými a neobjasnenými skutočnosťami, namietanými odporkyňou v 8/ rade už
v predchádzajúcom odvolacom konaní, ako i pre nesprávne právne posúdenie vecí.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa v 8/ rade.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a návrh zamietnuť. Vo
svojom odvolaní poukazovala okrem iného na to, že v minulosti žiadne pochybnosti o vlastníctve nemali
ani nemajú. Parcelu 2293 oni nerozdeľovali, neprečíslovali, robili to patričné a poverené úrady. Preto nie
je možné, aby na týchto parcelách bola spoluvlastníčka - navrhovateľka, ktorá tu nikdy nič nemala, nič

nerobilaaničnedala.Narušujevlastníckepráva.Navrhovateľkamápodielpootcoviodroku1975,vôbec
sa oň nestará, nikdy tam nič neurobila a rastie tam len burina a je verejné priestranstvo. V rozhodnutí
súdu sú nejasnosti. Súdne poplatky a trovy odmieta platiť.

K odvolaniu odporcov 1,2,6 a 8/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie

navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania v sume 244,97 eur.
Vo svojom vyjadrení poukazovala na to, že v priebehu konania osvedčila svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla derivatívnym spôsobom - dedičstvom. Bez jej viny skutočný právny
stav nie je zaznamenaný v operáte katastra vedeného na Správe katastra v Žiline. Naliehavosť právneho

záujmu na určení vlastníctva odôvodňovala tým, že napriek jej nespornému vlastníctvu bolo právo k
sporným nehnuteľnostiam dotknuté viacerými zmenami - preto záznam vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti bude zapísaný len na základe rozsahu o určení vlastníckeho práva. Právny predchodca
odporcov nemohol v rámci zásady nemo plus iuris in alium transfere potest, quam ipse habet previesť
podiely v sporných nehnuteľnostiach, ktoré patria navrhovateľke a teda mohol previesť len tie práva,

ktoré mu patrili. Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva vzhľadom na derivatívny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť „zhojená“ ani následným prevodom veci na ďalšieho
„domnelého vlastníka“, čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako má sám (I.ÚS 50/2010 z 10.2.2010). Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná,
nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v

prospech nadobúdateľov vlastníckeho práva, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
kupujúceho. Súd prvého stupňa sa v rozsudku podrobne zaoberal aj argumentáciou odporcov o inštitúte
- vydržania. Spísanie notárskej zápisnice o fiktívnom vydržaní bolo zjavne zo strany odporcov účelové
a bolo hrubým zneužitím tohto inštitútu. Odporcovia mali vedomosť o obsahu dedičských rozhodnutí
a prebiehajúcich súdnych sporov, v ktorých sa navrhovateľka domáhala svojich vlastníckych práv.

Neoprávnení držitelia nikdy nemôžu vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo bez ohľadu na dĺžku doby
užívania veci. Dôvodnosť návrhu potvrdzujú svojim postojom k rozsudku súdu prvého stupňa odporcovia
v 3-5/ rade, ktorí rozsudok súdu prvého stupňa nenapadli odvolaním. Odporkyňa v 8/ rade sama v
priebehu pojednávania ako i v písomnom odvolaní uviedla, že až na menšie nezrovnalosti navrhovateľku
fakticky podporuje, keďže jej nároky sú takmer identické s nárokmi navrhovateľky.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ustanovení §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku,

v ktorom nezistil žiadne vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.V zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, pripojených
spisov dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy

vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. O.s.p. dospel k správnym skutkovým aj právnym
záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľka v konaní preukázala
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v uplatňovanom
podiele v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého

stupňa bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľky,
ktoré navrhovateľka nadobudla derivatívnym spôsobom - na základe dedičstva. Odporcovia v 1-8/ rade
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe vydržania z dôvodu nesplnenia
zákonných predpokladov stanovených v Občianskom zákonníku.

K námietkam odvolateľov v podaných odvolaniach považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že
iba rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu do katastra nehnuteľnosti s
poukazom na to, že odporcovia sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci nehnuteľnosti. Tým
bol preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení svojho vlastníckeho práva. Právny
predchodca odporcov nemohol previesť podiely v predmetných nehnuteľnostiach na odporcov z dôvodu,

že nebol nositeľom práv k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícky patria navrhovateľke. Prvostupňový súd v
súlade s ustanovením § 135 ods. 2 O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p. vychádzal z právoplatných rozhodnutí
bývalého štátneho notárstva a súdu. Nestotožnil sa s názorom odvolateľov, že petit rozsudku nie je
vykonateľný.

Preskúmaním rozsudku súdu prvého stupňa v časti odôvodnenia náhrady trov konania odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou č.
655/2004 Z.z.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľov,

na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľke priznal ako

úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli.
Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 244,97 eur, ktorá bola vyčíslená v
zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ RK- 1 úkon - vyjadrenie k
odvolaniu: 237,34 eur, paušálne náhrady 7,63 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.