Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209505
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1311209505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú: Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - D.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Ľuboslavom Kašubom, AK so sídlom
Pribišova 25, Bratislava a otec - E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., zastúpený Advokátskou
kanceláriou Ficek&Ficeková, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a
povinností na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 07.02.2012, č.k. 3P/240/2011-151, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloletú Q. C., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
súčasne zastupovať a spravovať jej majetok,

- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne, počnúc dňom
XX.XX.XXXX, ktorú sumu mu uložil zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci
vopred,
- zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX euro povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody
splátok,
- žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26 ods.1 písm. a/, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní mal za
dostatočne preukázané, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Q. je v plnom
rozsahu dôvodný a je v záujme maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú
ani v spoločnej domácnosti, je preto potrebné upraviť ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, a tak
ustáliť jeho status aj po stránke právnej. V otázke zverenia maloletej súd svojim rozhodnutím kopíroval

faktický stav, kedy je maloletá od ukončenia vzájomného spolužitia rodičov (od júna XXXX) v osobnej
starostlivosti svojej matky, s ktorou i žije v spoločnej domácnosti, pričom otec maloletej Q. s jej zverením
do osobnej starostlivosti matky súhlasil.Pri rozhodovaní o medzi rodičmi maloletej spornej výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu zohľadňoval výšku priemerných mesačných nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb a
záujmov maloletého dieťaťa, mieru prispievania povinného rodiča na tieto odôvodnené potreby a záujmy

dieťaťaodvodzovanúodzárobkovýchschopnostíamožnostíotcamaloletej, jehomajetkovýchpomerov,
životnej úrovne, ďalších vyživovacích povinností a v neposlednom rade zohľadnil i plnenie si vyživovacej
povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného. Matka vykonávajúca výlučnú starostlivosť o
maloletú počas konania vyčíslila náklady na dieťa v súvislosti s uspokojovaním jeho odôvodnených
potrieb a záujmov, ktorým sa dieťa venuje. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloletá Q. má

množstvo záujmových aktivít, v ktorých ju matka plne podporuje, a ktoré sú nevyhnutne spojené so
zvýšenými finančnými výdavkami, pričom sa jedná o záujmy umeleckého i športového zamerania.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že pri určení miery prispievania povinného rodiča na výživu
maloletého dieťaťa sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality príjmov,
kde je potrebné si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je najzákladnejším atribútom

rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby,
ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom
osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj
dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jej vývoji a
napredovaniu.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. súd prihliadol k tomu, že otec maloletej
je v súčasnosti nezamestnaný, pričom si aktívne hľadá prácu, avšak zatiaľ bezúspešne. O maloletú
Q. neprejavuje žiaden záujem, pričom si ani žiadnym spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletej, neposkytuje a ani jej v minulosti, od ukončenia vzájomného spolužitia rodičov, neposkytoval

žiadne finančné, či aspoň vecné plnenia a dlhodobo s ňou neudržiava žiadny kontakt, v rámci ktorého
by si mohol svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Návrhu otca na úpravu výšky výživného na sumu XX
euro mesačne nevyhovel z dôvodu, že táto suma je nedostatočná a značne poddimenzovaná k matkou
preukázaným nákladom vynakladaným na odôvodnené potreby a záujmy maloletej Q., a to i vzhľadom
k tej skutočnosti, že matka sa o maloletú Q. stará výlučne sama, otec sa s dcérou nekontaktuje a matke

v starostlivosti o maloletú žiadnym spôsobom nepomáha. Čiastka, na ktorú otec žiadal upraviť výšku
svojej vyživovacej povinnosti by nepokryla ani polovicu nákladov spojených s návštevou školy a bývaním
u maloletej Sáry - určením vyživovacej povinnosti zo strany otca v takejto sume by medzi vyživovacou
povinnosťou matky a vyživovacou povinnosťou otca došlo k disparitnému rozdeleniu tejto základnej
rodičovskej povinnosti v neprospech matky, ktorá sa naviac o maloletú Q. osobne stará.

Súd vzal do úvahy aj nepriaznivú finančnú situáciu otca, ktorý je nezamestnaný a nedarí sa mu zohnať
prácu, z ktorého dôvodu pristúpil k určeniu jeho vyživovacej povinnosti na maloletú Q. v sume XXX
euro mesačne, a v nie matkou žiadanej sume XXX euro mesačne, nakoľko túto sumu po zvážení
všetkých matkou preukazovaných odôvodnených potrieb a záujmov maloletej Q. považoval za čiastočne

nadhodnotenú. Vtejtosúvislostivrozhodnutínapokonkonštatoval,že prestanovenievýškyvyživovacej
povinnosti nie je v zmysle zákona smerodajné, koľko si povinný rodič svojou prácou zarobí a dokonca
ani to, či vôbec pracuje. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov maloletého
dieťaťa, pričom v prvom rade je potrebné uspokojiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a až zo
zvyšnej časti finančných prostriedkov, ktorá povinnému rodičovi zostane, si tento uhrádza svoje potreby.

Uvedené platí i na hypotekárny úver, ktorým je otec maloletej Q. spolu so svojou manželkou zaťažený.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že suma výživného vo výške XXX euro mesačne je adekvátna
odôvodneným potrebám maloletej, a táto spolu so starostlivosťou a plnením si vyživovacej povinnosti
zo strany matky, zabezpečí maloletej Q. uspokojenie jej odôvodnených potrieb v optimálnom rozsahu.

Výšku zročného výživného zo strany otca za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX súd ustálil na
výšku XXX euro (6 mesiacov xXXX,- euro).

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom uložil otcovi povinnosť platiť bežné a zročné výživné zmenil
tak, že určí jeho povinnosť prispievať na dcéru výživným vo výške XX euro mesačne. Otec v odvolaní
namietol, že konajúci súd dôkladne nezohľadňoval jeho súčasnú finančnou situáciu. Aj keď uznal, žeje v súčasnosti nezamestnaný a nemá finančné prostriedky, určil výživné, ktoré je pre neho likvidačné
a spôsobí, že matka podá trestné oznámenie pre neplatenie výživného alebo návrh na exekúciu. V
odvolaní uviedol, že nie je pravdivá konštatácia súdu o tom, že neprejavuje o maloletú záujem, keď

v kontakte s dcérou mu bránila matka, nedovolila mu s ňou komunikovať, zmenila jej telefónne číslo,
ktoré mu neoznámila. V súčasnosti je prechodne v situácii, kedy nemá možnosť sa zamestnať, a kedy
si bezúspešne hľadá rôzne práce. Súd nebral do úvahy ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
ktoré by bolo možno v súčasnej situácii aplikovať na ich prípad. Otec v odvolaní poukázal na to, že
matka maloletej si po jeho odchode zo spoločnej domácnosti ponechala celú dopravnú firmu, ktorú

budoval niekoľko rokov, čím sa jeho finančná situácia dramaticky zhoršila. Matka niekoľko rokov po
jeho odchode nepožadovala žiadne výživné, nakoľko jej zostal majetok v hodnote niekoľkých miliónov
korún. Tvrdenie matky o tom, že má už len dvoch zamestnancov nemôže byť pravdivé, nakoľko pokiaľ
týchto dvoch vodičov má, musí mať ešte dvoch zamestnancov, keďže nemá odbornú spôsobilosť, aby
mohla podnikať podľa živnostenského listu. Otec v odvolaní poukázal na nerovnakú životnú úroveň
rodičov maloletej, keď matka vlastní osobné motorové vozidlo v hodnote minimálne XX XXX euro a

platí leasing. On sám si kúpu osobného auta z finančných dôvodov nemôže dovoliť a je nútený chodiť v
MHD.Vzťahsmatkounanehozlepsychickyvplýval,postupnesajehoproblémyzdravotnéhocharakteru
zhoršili natoľko, že bol jeden mesiac hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení vo V. I.. Po tomto
liečení dospel k presvedčeniu, že vzťah s matkou ukončí. Prvé mesiace po rozchode sa s dcérou
stretával, ale mal často pocit, že dcéra sa na stretnutí necíti príjemne. Postupne mu matka, ktorá bola

pod vplyvom rodičov, neumožňovala styk s dcérou, s ktorou sa odcudzili. V súčasnosti je ešte ženatý,
nežije s manželkou, majú oddelené domácnosti a v súčasnosti, kedy je nezamestnaný, platí splátky
hypotéky iba jeho manželka. Je vyštudovaný chemik, nikdy v tomto odbore nepracoval, má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou a v oblasti nákladnej dopravy pracuje približne 18 rokov. Jeho
zdravotný stav už dlhodobo nie je dobrý, má problémy psychického charakteru, lieči sa na vysoký krvný

tlak, musí užívať lieky, na ktoré dopláca mesačne XX,XX euro. Okrem spoločného bytu, ktorý vlastní s
manželkou (zaťaženého záložným právom banky) nevlastní žiadne iné nehnuteľné veci, ako i hnuteľné
veci vyššej hodnoty a nemá osobné motorové vozidlo.

Matka maloletej sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací
súd odvolanie v plnom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil. Vo vyjadrení poukázal na to, že otec od júna XXXX na výživu maloletej neprispieval žiadnou
sumou. V priebehu súdneho pojednávania uviedol, že bol zamestnaný v D. C. ako špeditér s príjmom

XXX euro, a v tom istom čase bol aj spoločníkom vo firme C. Q..J..H.. s tým, že v októbri XXXX svoj
obchodný podiel z tejto firmy vo výške XX % previedol na svoju švagrinú. Nakoľko otec prišiel o obe
zamestnania v čase súdneho konania o určenie výživného, kolízny opatrovník považoval správanie sa
otca za účelové a sumu XXX euro mesačne za primeranú k veku a odôvodneným potrebám maloletej.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s ust. § 372u O.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého

stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Spoukazomnacitovanéustanovenieprihliadajúcnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku prvostupňového súdu, v ktorých otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou XXX euro mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktorú sumu mu uložil zasielať k rukám matkymaloletej, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred a povolil splácať zročné výživné za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že
výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na

vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie
ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá
ichtelesnýmaduševnýmschopnostiam,skúsenostiamvplnenípracovnýchpovinností,akoajmiestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v

širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak
zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých
je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy
maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami

maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti,
ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú
jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň
sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný
hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od

reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností
a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

V prejednávanom prípade je výška výživného v sume XXX euro mesačne od podania návrhu
matky na maloletú Q. C., nar. XX.X.XXXX primeraná jednak v konaní matkou deklarovanými a z

vykonaného dokazovania zistenými potrebami dieťaťa, so zohľadnením nákladov vynakladaných na
zabezpečenie jej bývania, stravy a uspokojovania jej školských a aj mimoškolských aktivít. Pri určení
výšky výživného na maloletú prvostupňový súd správne zohľadnil fakt, že otec na výživu maloletej Q. za
hodnotené obdobie neprispieval nielen finančne, ale sa na výchove a opatere dieťaťa nespolupodieľal
ani inou formou. K odvolacím námietkam otca namietajúceho okolnosť nezohľadnenia jeho súčasnej

nezamestnanosti je treba uviesť, že základnou povinnosťou rodiča je zabezpečovať potreby maloletého
dieťa, ktoré je na neho odkázané výživou, keď tejto povinnosti ho nezbavuje ani okolnosť, dočasnej
nezamestnanosti. V posudzovanom prípade je z vykonaného dokazovania nesporné, že otec maloletej
v priebehu súdneho konania ku dňu XX.XX.XXXX ukončil pracovný pomer so spol. D. C., kde v
pozícii špeditéra dosahoval príjem cca XXX euro a stal sa nezamestnaným. Uvedená okolnosť, pri

nepreukázaní dôvodu skončenia pracovného pomeru s uvedeným zamestnávateľom má za následok
úvahu o účelovosti konania otca, ktorý pri uplatňovaní sa na trhu práce musí už aj vzhľadom na svoje
viacročné pracovné skúsenosti byť schopný reálne zvážiť svoje pracovné aktivity, a ktorý pri vedomosti
o riziku skončenia tohto pracovného pomeru, v ktorom dosahoval stály príjem, pre možný stret so svojim
podnikaním v stratovej spol. C. Q..J..H.., mal svoje podnikanie ukončiť skôr a predísť tak možnému

riziku straty stáleho zamestnania, ktoré bolo jediným zdrojom jeho obživy.

Na základe uvedeného, stotožniac sa i s výrokom rozhodnutia o uložení povinnosti otcovi platiť zročné
výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XXX euro v mesačných splátkach
vo výške XX euro, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219

ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.